Cibuľa je neodmysliteľnou súčasťou našej kuchyne. Bez cibule sa v kuchyni prakticky nezaobídeme. Je to druhovo veľmi bohatá zelenina. Aromatická a viac či menej štipľavá cibuľa tvorila odjakživa základ kuchyne. Konzumovala sa čerstvá, tepelne spracovaná aj zavarená. Poznali ju už starí Egypťania i Rimania, ktorých bojovníci sa jej šťavou dokonca potierali, vraj aby im dodala silu. Cibuľa obsahuje veľa látok užitočných pre zdravie človeka. Má vysoký obsah kyseliny listovej i vitamínu C, je veľmi bohatá na železo aj zinok. Vďaka svojmu zloženiu cibuľa pomáha predchádzať infekciám, dezinfikuje nos, ústa a hltan, posilňuje imunitný systém, pomáha proti kašľu, chrípke i prechladnutiu.
Existuje mnoho odrôd cibule, ktoré sa líšia chuťou, farbou, veľkosťou alebo dobou zberu. V obchodoch sa najčastejšie stretneme s bielou, červenou, rezanou, šalotkou či jarnou cibuľkou. Všetko menované však patrí pod druh Allium cepa. Sadenie cibule je možné ako na jar, tak aj na jeseň. Vo všeobecnosti je obľúbenejšia výsadba na jar. Avšak, jesenná výsadba cibule má svoje výhody, ako je väčšia ochrana pred chorobami, ale aj skorší zber.
Čo je zimná cibuľa?
Cibuľa zimná, ľudovo nazývaná aj sečka, patrí medzi nenáročné a odolné druhy. Cibuľa zimná (Allium fistulosum), pôvodom zo severovýchodnej Ázie, je príbuzná klasickej kuchynskej cibuli, no pestuje sa najmä pre chutnú a aromatickú vňať. Jej zelená vňať je bohatým zdrojom vitamínu C, je ho tam oveľa viac než v listoch klasickej kuchynskej cibule. Dá sa použiť do rôznych nátierok, krémov, polievok alebo šalátov, použitie je podobné ako pri pažítke. Je mrazuvzdorná a vydrží v pôde celé roky, pričom patrí medzi dvojročné až vytrvalé rastliny. Duté listy cibule zimnej môžu mať výšku 30 až 100 cm. Zimná cibuľa je skutočne vďačná rastlina - nenáročná na pestovanie, dlhoročná a vždy poruke. Dodáva jedlám sviežosť a jemne cibuľovú chuť, no nezaťažuje trávenie tak ako klasická cibuľa. Vďaka obsahu vitamínu C, fytoncídov a aromatických silíc podporuje imunitu aj trávenie.
Odrody zimnej cibule
- Cibuľa kuchynská (Allium cepa): Najväčšej pozornosti sa teší cibuľa kuchynská s niekoľkými odrodami. Dobre sa skladuje, hoci rôzne odrody sa v tomto ohľade môžu výrazne líšiť. Zo skorých odrôd na letný zber sem patria najmä hybridné odrody Alba Regina, Aldato a Brenda. Z nehybridných sú to predovšetkým Alica, Argenta, Aroma a Banko, z červených odrôd Karmen a Long Red Florence. Z bielych je populárna Ala, Albion F1 či Argenta.
- Cibuľa zimná (Allium fistulosum): Hovorí sa jej cibuľa zimná alebo aj vytrvalá a je to príbuzná cibule kuchynskej. „Zimné“ odrody cibule pestujeme predovšetkým pre zelenú vňať, ktorá sa zbiera už skoro na jar, keďže klasické odrody cibule predbehne o niekoľko týždňov. Za pozornosť stoja aj mladé cibuľky, ktoré sa na jar vytvoria. Cibuľa zimná ‘Long White Koshigaya’ vyniká extra dlhým stvolom, ktorý môže mať až 30 cm. Rastlina netvorí trsy a pestuje sa len ako jednosezónna na úplný zber.
- Cibuľa šalotka: Predtým bola považovaná za samostatný druh, dnes sa podľa odbornej literatúry jedná o variant cibule kuchynskej. Menšia cibuľka, ktorá má jemnú, sladkú chuť a je často používaná v gurmánskej kuchyni.
- Jarná cibuľka: Nejde o samostatný druh, ale o názov zeleniny. Táto mladá cibuľa má jemnejšiu chuť a jemnejšiu štruktúru. Používa sa najmä do šalátov, polievok a ako ozdoba.
Sadenie zimnej cibule
Cibuľu možno vypestovať buď zo zakúpených semien, alebo z predpestovaných malých cibuliek zvaných cibuľa sadzačka. Obidva postupy majú svoje výhody.
Výber stanoviska a príprava pôdy
Aj ozimnej cibuli vyhovujú rovnaké pestovateľské podmienky ako cibuli kuchynskej, čiže slnečné a dobre vetrané stanovište, ako aj hlinitopiesočnatá pôda s neutrálnym alebo mierne zásaditým pH. Cibuľa vám prinesie bohatú úrodu, ak jej nájdete slnečné a teplé stanovisko s pôdou, ktorá sa dobre zohrieva. V studenej pôde bude náchylnejšia na ochorenia. Cibuľa zakoreňuje veľmi plytko. Potrebuje kyprú pôdu s pH od 6,0 do 7,0. Pred výsadbou je dôležité poriadne prekypriť pôdu a stanovisko pravidelne meniť - každý rok! Cibuľa patrí medzi plodiny druhej trate, preto záhon nehnojíme nikdy čerstvým hnojom. Čerstvý maštaľný hnoj cibuli vyslovene škodí. Zvyšuje riziko hniloby a láka škodcov. Záhon pred výsadbou obohaťte radšej o kvalitný kompost alebo organické hnojivo. V prípade, že je pôda vyčerpaná, pred výsadbou ju možno pohnojiť napríklad Cereritom. Pri výsadbe jej výrazne pomôžu mykorhízne huby, napríklad prípravok Symbivit. Tieto užitočné mikroorganizmy sa napoja na korene, zväčšia ich plochu a pomôžu cibuli lepšie čerpať vodu a živiny. Cibuľa nemá rada ťažkú, ílovitú pôdu, ktorá zadržiava vodu.
Termín výsadby
Ak chcete mať už od skorej jari po ruke čerstvú a zdravú vňať, jeseň je ideálnym obdobím na výsev zimnej cibule. Na jesenné sadenie sú vhodné ozimné odrody cibule. Vykonávame ho tesne pred príchodom prvých mrazov. Ideálnym termínom je október. Pred výsadbou najskôr zvoľte tú správnu odrodu vhodnú na jesenné uloženie do pôdy, jarné cibule by nemuseli zimu v zemi prežiť. Pri neskorých výsevoch v októbri či začiatkom novembra záhon zakryjeme netkanou textíliou alebo čečinou či mulčom. Je lepšie, ak osivo vyklíči až na jar, aby vzídené rastliny nezničili prvé holomrazy. Počas zimných mesiacov je cibuľu dobré prikryť vetvičkami, vrstvou rašeliny alebo popadaným lístím.
Spôsoby sadenia
Pestovanie zo sadzačky
Sadzačky cibule sú na chlad náchylnejšie, preto je ich výsadba vhodná najskôr koncom marca. Pri jarnej výsadbe ukladáme do zeme sadzačku od marca do apríla. Pôda už musí byť rozmrznutá, aby bolo možné vyhĺbiť dostatočne hlboké riadky a cibuľky prekryť kyprou zeminou. Sadzačku vtlačte do zeme hneď, ako pôda na jar preschne a môžete ju rýľovať. Zvyčajne to stihnete v marci alebo začiatkom apríla. Jarný chlad cibuli neprekáža, naopak, v chlade si buduje silné korene. Cibuľu sadzačku vysádzame do prekyprenej pôdy korienkami smerom dole. Sadzačku netlačte hlboko: Cibuľku chyťte korienkami nadol a jemne ju zatlačte do pôdy. Špička cibuľky musí lícovať so zemou alebo z nej kúsok trčať. Nevkladáme ich príliš hlboko do zeme, vrcholky sadzačky po zahrabaní môže trochu vytŕčať. Jednotlivé cibuľky sadíme od seba na vzdialenosť približne 5 cm. Dôležitým rozdielom oproti jari je hĺbka výsadby. Na jar sa vysádza tak, aby vrchol cibuľky mierne vyčnieval nad pôdny povrch alebo bol len ľahko prekrytý tenkou vrstvou zeminy. Výhodou jarnej výsadby sadzačiek je, že už po pár mesiacoch budete mať vypestovanú chutnú a zdravú jarnú cibuľku. Sadzačky musia do zimy stihnúť zakoreniť, no zároveň by nemali príliš vypučať.
Pestovanie zo semena
Pestovanie cibule zo semena je náročnejšie, no prináša kvalitnejšie a trvanlivejšie plody. Tento spôsob je vhodný pre pestovateľov, ktorí chcú väčšiu kontrolu nad odrodou a výslednou kvalitou úrody. Semená cibule môžete na jar vysadiť už koncom februára, najneskôr však v polovici apríla. Pri jarnom výseve sejeme semená do zeme veľmi plytko. Semená do záhona vysievame v prvej polovici marca až začiatkom apríla. Záleží na počasí, platí, že by sa semienka nemali ukladať do zamrznutej pôdy. Cibuľu zo semena vysievame do riadkov vzdialených 20 až 25 centimetrov. Hĺbka riadkov by mala byť 2 až 3 centimetre. Semená vysievame iba 2-3 centimetre pod povrch a opatrne zalievame, sú totiž drobné. Po vzídení ich nezabudnite vyjednotiť, aby si rastliny vzájomne nekonkurovali. Ak si chcete doma vypestovať okrem cibule aj cesnak, prečítajte si náš návod na sadenie cesnaku.
Rozostupy
Riadky by od seba mali mať vzdialenosť asi 20 až 25 centimetrov. Ak záhon bežne okopávate motykou, nechajte si medzi riadkami aj 30 centimetrov, aby ste mali priestor. Cibuľky vkladajte do riadku 7 až 10 centimetrov od seba. V radoch s medzerou minimálne 25 cm. Pri jesennom sadení do riadkov vzdialených od seba 20-30 centimetrov, v rozostupoch 8 až 10 centimetrov. Hĺbka bude o niečo väčšia ako na jar, približne 7 centimetrov.
Starostlivosť o zimnú cibuľu
Zálievka
Počas sucha je vhodné záhony zalievať, inak vysadené cibule ostanú malé. Zalievame výdatnejšie, ale menej často. Slabá zálievka, ktorá zmáča listy a len tenkú vrstvu pôdy, je nielen takmer zbytočná, ale aj nebezpečná, pretože práve tento spôsob vedie k rozvoju hubových chorôb. Nároky na vlahu - najintenzívnejšie zalievame cibuľu po výsadbe a pri raste prvých listov. Potom je potrebné závlahu regulovať, aby sme predchádzali napadnutiu plesňami. Cibuľa, podobne ako cesnak, nepotrebuje príliš vlhkú pôdu. Zálievka sa odporúča len v období sucha, v čase tvorby cibúľ až do začiatku ich dozrievania. Pravidelné zalievanie: Zalievanie cibule je dôležité najmä v suchých obdobiach. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nie premočená, pretože nadmerná vlhkosť môže spôsobiť hnilobu koreňov.
Hnojenie
Cibuľa je na prihnojovanie nenáročná, v pôde by ale malo byť dostatok fosforu a draslíka. Hnojivá bohaté na draslík a fosfor podporujú zdravý rast cibuliek. Pri vyživovaní cibule sa neodporúča používanie dusíkatých hnojív - priveľa dusíka v pôde môže spôsobiť pomalšie dozrievanie a kratšiu trvanlivosť plodov. Vyhýbanie sa dusíkatým hnojivám: Príliš veľa dusíka môže spôsobiť, že cibuľa bude vytvárať bujný listový porast na úkor rastu cibuliek. Na začiatku rastu potrebuje cibuľa vyvážené hnojivo NPK. Neskôr v sezóne však čistý dusík (ako je napríklad močovina) narobí obrovské škody. Rastlina vyženie hrubý kŕčik, hlavička zostane malá a cibuľa v zime zhnije. Pri výsadbe zapracujte do záhona dozretý kompost. V prípade cibule nepoužívajte maštaľný hnoj ani chlorid draselný, mohlo by dôjsť k spáleniu cibule. Mnoho hnojív môžete použiť na cibuľu, cesnak a iné cibuľoviny zároveň.
Ochrana pred burinami a škodcami
Záhon odburiňujeme, zo začiatku aj zľahka kypríme. Cibuľa nedokáže bojovať s burinou. Jej tenké listy nezatienia pôdu, takže burina ju okamžite prerastie. Predplodiny - ako prevencia pred plesňou cibuľovou a ďalšími chorobami napádajúcimi cibuľovú zeleninu sa neodporúča pestovať na rovnakom mieste cibuľu, cesnak, pór či pažítku častejšie ako raz za päť rokov. Cibuľu nie je vhodné sadiť blízko kalerábu, hrachu a fazule. Ideálnym spoločníkom bude mrkva, uhorky, kôpor a hlávkový šalát. Pridajte do záhona mrkvu: Riadky cibule prestriedajte s mrkvou. Hoci ide o úplne bežnú zeleninu, ktorá zvládnu pestovať aj deti, býva častým cieľom chorôb aj škodcov. Proti nim je účinná prevencia. Dobrým susedom pre cibuľu sú rastliny z čeľade kapustovité, ďalej majorán, ktorý zvyšuje odolnosť proti hubovým chorobám a podporuje jej výraznú chuť. Čo sa týka striedania plodín, nemala by sa pestovať v rovnakom záhone po cesnaku alebo póre, čím by sa stala náchylnejšia na choroby a škodce. Na ochranu pred kvetárkou cibuľovou (muchou, ktorá vyžiera vnútro cibule) najlepšie funguje, ak záhon ihneď po výsadbe prikryjete bielou netkanou textíliou. Je to najspoľahlivejšia mechanická ochrana v prvých týždňoch rastu.
Ako kontrolovať najbežnejších škodcov a choroby pri pestovaní cibule | Pestovanie cibule v Keni
Choroby a škodcovia
- Pleseň cibuľová (peronospóra cibule): Je najvážnejšou chorobou cibule, pretože okrem výrazného poklesu úrody je ohrozená aj jej skladovateľnosť. Prvé príznaky sa prejavujú žltkastými, sivohnedými škvrnami na listoch alebo kvetných stvoloch a to už v druhej polovici mája. Úrodu môžete chrániť pravidelným 10-14-dňovým postrekom (s použitím zmáčadla). Vo vlhkých a dusných dňoch útočí pleseň cibuľová. Spoznáte ju tak, že na listoch uvidíte bledé škvrny s fialovo-sivým povlakom. Listy sa zlomia a cibuľa prestane rásť. Základom obrany je prevencia. Nesaďte cibuľu na to isté miesto aspoň 3 až 4 roky. Keď pleseň udrie naplno, záhradkári siahajú po meďnatých fungicídoch. Pamätajte, že meď chorobu nevylieči, ale funguje kontaktne. Cibuľa má mastné, voskové listy a kvapky postreku z nich rýchlo skĺznu. Pridajte do vody zmáčadlo, aby postrek z listov nestiekol.
- Antraknóza cibule: Druhou nepríjemnou chorobou je antraknóza cibule. Hubovité ochorenie, charakteristické čiernymi fľakmi na plodoch. Odhaliteľné je až vo fáze skladovania plodov.
- Kvetárka cibuľová: Zo škodcov, ktoré môžu spôsobovať škody na cibuli, môžeme v niektorých oblastiach stretnúť kvetárku cibuľovú. Larvy tejto nápadnej muchy vyžierajú pletivá cibúľ.
- Háďatko: Háďatko je častým škodcom, ktorého larvy dokážu prezimovať v pôde a skoro na jar preniknú do mladých rastlín, kde sa živia ich šťavou.
- Slimáky a slizniaky: Slimákom a slizniakom sa lepšie darí vo vlhkom prostredí, bohatšom na zrážky. Taktiež obľubujú tienisté miesta. V záhrade si veľmi nevyberajú, preto ak napadnú akúkoľvek plodinu, je vhodné sa ich čo najskôr zbaviť. Na chemické ničenie sú najvhodnejšie chemické návnadové prípravky, ktoré stačí rozložiť medzi rastliny alebo k záhonom.
Zber a skladovanie
Rovnako ako cesnak aj cibuľa vám naznačí, kedy je ten správny čas na jej zber. Správny termín zberu má zásadný vplyv na kvalitu aj skladovateľnosť. Hlavným signálom je polehnutá a postupne usychajúca vňať. Krčky cibúľ mäknú a zatvárajú sa. Zrelú cibuľu spoznáme podľa zaschnutej vňate. Tá začne žltnúť a poliehať. Keď je vňať úplne suchá, je cibuľa pripravená na zber. Úrodu cibule je najlepšie zberať ručne, chytiť za vňať a vytiahnuť. Cibuľu vyberajte za suchého počasia. Najskôr zberáme cibuľu vysadenú už na jeseň. Termín zberu je obvykle máj až jún. Ako poslednú zo záhonov zbierame cibuľu z priamej jarnej výsadby. Tú zberáme od konca júla až do septembra. Čím neskôr bude zelenina zo záhona zozbieraná, tým vhodnejšia bude na uskladnenie. Pozor však na premrznutie.
Keď máme záhradku v suchej oblasti a zároveň je problém so zálievkou, jesenná výsadba môže byť výhodou. Cibuľa totiž na svoj štart využije aj jesennú a zimnú vlahu. Ak je vňať dobre usušená, môžeme ju použiť na viazanie cibule do zväzkov. Cibuľu skladujeme na suchom a chladnom mieste, ktoré je chránené pred mrazom. Po zbere cibuľu nechajte niekoľko dní sušiť na slnku. Potom ju preneste pod strechu, kde je teplo a prievan. Tam ju sušte ďalšie 2 až 4 týždne, kým vonkajšie šupiny nešuštia ako papier. Doma vypestovaná cibuľa chutí oveľa lepšie ako tá z obchodu. Je chrumkavá, šťavnatá a ak dodržíte správny postup, vydrží vám v komore celú zimu. Na dlhodobé skladovanie dávame prednosť cibuli vypestovanej zo semena. Z úrody vytriedime všetky poškodené cibule, ktoré nie sú v žiadnom prípade vhodné na dlhšie skladovanie. Cibule uložte do tmavej, chladnej (ale bezmrazej) a suchej pivnice.