Krókusy, známe aj ako šafrány, patria medzi obľúbené cibuľoviny, ktoré skrášľujú záhrady a lákajú svojou výnimočnosťou a neskutočnou cenou, ktorá sa ukrýva v strede kvetu. Svojou farbou tešia ako v záhonoch, tak v trávnikoch, kde s radosťou vystavujú svoju krásu svetu. Vypestujte si tieto nežné jarné, ale aj jesenné krásky aj vy.
Čo je šafran a odkiaľ sa vzal?
Šafran siaty (Crocus sativus) je trvalka z čeľade kosatcovité (Iridaceae). Pochádza pravdepodobne zo západnej Ázie, odkiaľ sa rozšíril do Orientu a Stredomoria. Pestoval sa a zmienky o ňom môžeme nájsť už v starovekom Egypte, Ríme a v iných kolískach civilizácie. Šafran poznáme najmä ako vzácne korenie získavané z blizien krókusov. V kvete sa nachádzajú 3 blizny dlhé 2-3 cm. Udáva sa, že na jeden gram korenia šafranu je potrebné až 150 kvetov. Dnes sa šafran pestuje hlavne v Iráne, Španielsku, južnom Francúzsku, ale aj inde. Vyznačuje sa úzkymi listami vyrastajúcimi z cibuľovitej hľuzy, ktoré začiatkom leta vyschnú. Kvitne na jeseň fialkovými kvetmi (prípadne aj bielymi). Ako korenie sa používa blizna vyčnievajúca z kvetu.
Šafran je mnohým známy ako najdrahšie korenie sveta. Svoje miesto má v luxusnej gastronómii a neodolá mu žiadny kulinársky milovník, ani nadšenec holistickej medicíny. Prečo? Predovšetkým pre jeho jedinečnú chuť a vôňu, ale aj liečivé účinky. Jedinečnosť tejto rastliny sa však odráža aj na jej cene.
Šafrán: Zlatý poklad s tisíciletou historií a léčivými účinky
Výber a pestovanie šafranu
Výber odrôd
Pri výbere si môžete siahnuť po rôznych farbách. Šafrány máme so žltými, bielymi, lila, tmavo fialovými, modrými aj ružovými kvetmi. Niekedy môžete naraziť na druhy s pruhovaním. Je možné si tiež vyberať na základe veľkosti kvetov. Ak máte radi nežné kvety, tak krókus 'Jeanne d’Arch' (large flowering) bude patriť medzi vašich obľúbencov. Ponúka totiž čisto biele okvetné lístky s výraznou oranžovou bliznou.
Podmienky pre pestovanie
Krókusy nepatria medzi najjednoduchšie rastliny na pestovanie, ale pri dôkladnom dodržiavaní postupu to nemusí byť problém. Je dôležité zvoliť správny čas na výsadbu šafránu a zistiť, či máte cibuľky, ktoré sa vysádzajú na jeseň, alebo na jar. Niektoré druhy totiž kvitnú od septembra do novembra.
Výber miesta
Dôležité je tiež zvoliť správne miesto. Čo sa týka intenzity slnečného svitu, tá sa líši, či sa jedná o jesenný, či jarný druh šafranu. Jesenné krókusy potrebujú slnečné stanovištia a jarné na druhú stranu polotienisté. Šafránu najviac vyhovuje zemina, ktorá nie je príliš zaťažovaná, preto je dobré vybrať miesto pod stromami alebo na kraji záhrady. Pestovanie krókusov je možné aj v nádobách a skalkách, kde sa im bude tiež dobre dariť.
Pôda
Pôda by mala byť prekyprená, piesočnatá či hlinitá, s vysokou priepustnosťou. Vhodné je dodať odležaný kompost. Určite nepoužívajte statkové hnojivá či kravský hnoj. Krókusy nie je potrebné ničím zvláštnym hnojiť, stačí naozaj len kompost. Dôležité je ale dávať pozor na premokrenie, ktoré šafrany nezvládajú.
Výsadba
Cibuľky šafranu sa vysádzajú na jeseň, ideálne v septembri alebo októbri. Pri výsadbe by mala byť pôda dostatočne vlhká. To napomáha rýchlejšiemu zakoreneniu a zároveň bráni usychaniu cibuliek skôr, než sa stačia uchytiť.
BAUHAUS tip: Pre maximálnu kvalitu zberu voľte vždy nepoškodené cibuľky. Súčasne je vhodné opatriť záhon slabou vrstvou mulčovacej kôry, ktorá pomôže udržať v pôde vlhkosť.
Samotné cibuľky vysádzame do hľbky 10 cm, do skupín po 3 až 5 rastlinách. Samozrejme ale záleží na ich veľkosti. Vysádzať by sa ale nemali príliš hlboko.
Starostlivosť o rastliny
Dôležité je predovšetkým udržiavať pôdu v optimálnej vlhkosti, a to najmä na jar, keď sa cibuľky prebúdzajú k životu a následne na jeseň, keď bohato kvitnú. Pravidelné odstraňovanie buriny a ochrana proti škodcom sú samozrejmosťou. Prevencia napadnutia voškami či slimákmi je kľúčová.
Akonáhle vám šafrány kvitnú, je načase znížiť závlahu a v lete dokonca prestať polievať. Prihnojovať môžete kompostom a v prípade nie príliš vyživených pôd je možné pristúpiť k dusičnanu amónnemu. Väčšia starostlivosť ale v tomto smere nie je nutná.
Na cibuľkách šafránu si totiž radi pochutnajú hlodavce, ako sú myši či hraboše. Preto si na ne dávajte pozor.
Úroda, sušenie a uskladnenie šafranu
Zber
Šafran kvitne obvykle v októbri a novembri. V týchto mesiacoch dosahuje ideálnu zrelosť a je pripravený na zber. Práve tá je však časovo najnáročnejšou časťou celého procesu pestovania. Kľúčom je trpezlivosť, pretože doba kvitnutia a plného rozvinutia kvetu krókusu sa pohybuje od 24 až po 38 hodín. Kvet musí byť odtrhnutý práve v tomto čase, aby bola kvalita šafranu skutočne prvotriedna.
Sušenie a uskladnenie
Na sušenie sa využíva iba červená vrchná časť čnelky. Každý kvet má iba dve alebo tri čnelky. Tie sa opatrne ručne oddelia od zvyšku kvetu a sušia sa na suchom a tmavom mieste. Najvhodnejšie sú vzduchotesné nádoby, ktoré zaistia uchovanie farby, chuti i arómy.
Šafran v číslach a jeho cena
Šafran patrí dodnes medzi najdrahšie korenia, vďaka čomu si jeho lahodnú arómu v kuchyniach bežne nedoprajeme. Cena korenia je vysoká kvôli veľkému podielu ručnej práce a nutnosti pestovať šafran na veľkej ploche.
Prečo je šafran taký drahý? Dôvodom vysokej ceny šafranu je spôsob, akým sa korenie získava. Blizny sa totiž oberajú ručne, pretože doposiaľ nebol vynájdený, nieto ešte vyrobený stroj, ktorý by dokázal citlivú prácu ľudských rúk nahradiť. Takto náročne pozberané tenučké blizny s dĺžkou asi tri centimetre sa neskôr starostlivo a dôkladne sušia.
| Šafran v číslach | Hodnota |
|---|---|
| Na 1 kg treba | Viac ako 100 000 modravých kvetov šafranu pravého |
| Čas práce na 1 kg | 400 hodín (1 pracovník) |
| Cena za 1 kg | 8 000 - 11 000 € (podľa pôvodu a úspešnosti pestovania) |
Šafránové plantáže
V súčasnosti vyše 95% celkovej svetovej produkcie šafranu pripisujeme Iránu. Správna zrelosť trvá pomerne krátko, so zberom sa začína koncom októbra a všetku úrodu treba stihnúť vyzbierať do 20 - 25 dní. Ďalšími pestovateľmi svetového významu sú India, Čína, Maroko, Grécko či Španielsko.
Napríklad vo Veľkej Británii pestuje šafran len jediný farmár, ktorý svoju plantáž radšej dobre ukrýva. Úspešne pestovať šafran pravý v Británii a najmä získať z neho korenie nie je vôbec jednoduché, a tak je práca Davida Smalea skôr dobrou vôľou než výnosným biznisom. Ako pomerne malopestovateľ svojimi cenami nedokáže konkurovať šafranu privezenému z Iránu.
Pozor na "falošný" šafran
Určite ste si povedali, že predsa bledomodrý šafran stretávate počas prechádzok v prírode, ba dokonca ho pestujete v záhrade. V skutočnosti však ide o šafran jarný (Crocus vernus), ktorý je len dekoratívny a vôbec nemá také vlastnosti ako šafran pravý. S falošným šafranom sa môžete dokonca stretnúť aj v obchodoch či na trhoch. Preto si dávajte pozor a neulakomte sa na šafran s polovičnou cenou. Takisto treba uprednostniť celé blizny a nie pomletý šafran s prímesou iných korení.
Využitie šafranu
V kuchyni
Šafran je korenie, ktoré sa používa na dochutenie mäsa aj sladkých jedál. Treba ho však pridávať až tesne pred dokončením pokrmu, pretože by sa dlhou tepelnou úpravou znehodnotil. Šafran dodá jedlám krásnu žltkastú farbu podobne ako kurkuma, ale má inú arómu. Už malé množstvo šafranu dokáže zafarbiť pokrm do žltej farby. Využíva sa v mnohých tradičných receptoch španielskej, francúzskej i talianskej kuchyne. Ak je však jeden pokrm, ktorý musíte ochutnať - bude ním šafranové rizoto.
Menej je viac. A v prípade tohto korenia to platí dvojnásobne. Šafran sa používa len v malom množstve, pretože jeho chuť a farba sú veľmi intenzívne. Pred varením je nutné sparenie.
V medicíne a kozmetike
V kozmetike sa používa pre svoje antioxidačné a protizápalové vlastnosti. Holistická a tradičná medicína ho oceňuje aj pre pozitívne účinky na imunitu, trávenie či výkyvy nálady. V primeranej dávke však šafran uvoľňuje napätie, pomáha zrelaxovať a uľavuje pri menštruačných ťažkostiach. Priaznivé účinky má pri depresiách aj vyčerpanosti.
Pozor, so šafranom to netreba preháňať, ani keby ste mali peňazí nazvyš a chceli by ste hostí ohúriť hromadným používaním tohto kráľovského korenia. Už 10 g šafranu môže spôsobiť zažívacie ťažkosti a privysoká dávka môže mať dokonca tragické následky.
