Pestovanie špargle a špargľového šalátu

Špargľa (Asparagus officinalis) je obľúbenou sezónnou zeleninou a vytrvalou bylinou s drevnatým podzemkom, ktorá dorastá do výšky 40 až 150 centimetrov. Rastlina sa skladá z dužinatej stonky, už spomínaného drevnatého podzemku a fylokladií - útvarov stonky, ktoré na pohľad pripomínajú listy a plnia aj ich funkciu. Táto bylina je v strednej Európe pôvodným druhom a rastie voľne aj v nížinách a na teplejších územiach. Špargľa (Asparagus officinalis) je trváca rastlina, ktorá sa pestuje pre svoje mladé výhonky, používané ako jarná zelenina. Pestovanie špargle si vyžaduje trpezlivosť, pretože rastlinám trvá 2 až 3 roky, kým sú pripravené na zber, ale potom produkujú chutnú zeleninu ďalších 10 až 15 rokov, v niektorých prípadoch až dvadsať rokov.

Špargľa je zeleninovou pochúťkou i výživnou potravinou. Je nabitá zdravím, obsahuje veľa vody, bielkovín, vlákniny, zdravé sacharidy, vitamíny A, B, B1, B2, B6, C, E, K, kyselinu pantoténovú, kyselinu listovú, kyselinu glutámovú, draslík, fosfor, síru, vápnik, horčík, železo, mangán, meď, selén, sodík, zinok, betakarotén, luteín, flavonoidy a silice. Je ľahko stráviteľná, nedráždivá a vhodná na tzv. šetriacu diétu. Pri tom všetkom má málo kalórií, podporuje imunitu, pôsobí protizápalovo, proti rakovine, močopudne a podporuje trávenie. Má zásaditý charakter a pomáha obličkám i pečeni v ich detoxikačnej činnosti. Už v dávnej minulosti bola známa ako pochúťka a využívala sa aj v liečiteľstve, predovšetkým pre močopudné účinky a pri zmierňovaní bolestí chrbta.

Druhy špargle a ich pestovanie

Hoci existuje viacero druhov asparágusu, ktoré sa líšia vzhľadom a spôsobom pestovania, pri pestovaní v záhrade hovoríme najčastejšie o špargli lekárskej. Pri výseve či výsadbe môžete vyberať z troch typov špargle - bielej, zelenej a fialovej. Požadované farby dosiahnete správnym pestovaním. Môžeme povedať, že všetky farby sú vlastne jedným druhom s odlišným spôsobom pestovania, ak sa nebavíme o šľachtených odrodách.

• Biela špargľa: Bielu špargľu je potrebné koncom marca až začiatkom apríla nakopcovať. Nad rastlinou sa vytvorí hrobček z hliny, ktorý sa uhladí lopatou. Výhonky tejto špargle majú bielu farbu, sú silné, pevné a majú uzavreté hlavičky. Pestovanie bielej špargle sa dosiahne aj tak, že sa záhon zakryje čiernou netkanou fóliou, pod ktorou rastliny strácajú chlorofyl a získajú bielu farbu. Stretnúť sa môžete aj s bielo-fialovou špargľou; toto sfarbenie získajú výhonky, ktoré rastú čiastočne v zemine a nad povrchom sa objavujú iba hlavičky.
• Zelená špargľa: Zelená špargľa sa pestuje s prístupom slnečného svetla bez kopcovania. Celé výhonky vrátane hlavičiek majú trávovo zelenú farbu a hlavičky sú oproti bielej špargli mierne otvorené. Stonky bývajú tiež tenšie a mäkšie. So špargľou zelenou sa môžeme stretnúť aj v našej prírode; okrem toho, že sú v strednej a južnej Európe optimálne podmienky na pestovanie, často tu tiež splaňuje. Pre zelenú špargľu pestujte rastliny iba zahrnuté pôdou a nechajte ich vyrásť nad zem.
• Fialová špargľa: Fialová špargľa sa pestuje rovnako ako zelená, ale zberáme iba hlavičky, ktoré sa ešte nestihli vyfarbiť a majú tak tmavo fialovú, miestami zelenú farbu. Fialová špargľa je vlastne biela, ktorá je vystavená na dlhšiu dobu svetlu - buď slnku alebo žiarivkám v obchode.

Tabuľka: Rozdiely medzi bielou a zelenou špargľou

Príprava pôdy a výber stanovišťa

Pred samotným pestovaním je dôležité vybrať si vhodné miesto. Špargľa preferuje slnečné a dobre odvodnené pozemky s neutrálnou až mierne kyslou pôdou. Dobre sa jej bude dariť na slnečnom stanovisku, ktoré je chránené pred studeným vetrom a chladom, a vyhnite sa veterným oblastiam a častiam, kde sa tvoria kaluže vody. Špargľa miluje slnko; ak je plocha celé dopoludnie alebo celé popoludnie v tieni, nie je vhodná na pestovanie.

Pôda by mala byť jemná a pred výsadbou sa musí riadne prekypriť a vyživiť, napríklad kvalitným kompostom. Špargľa má rozsiahly koreňový systém, ktorý zasahuje hlboko pod povrch, až do hĺbky 6 metrov. Nebojte sa teda záhon prekypriť skutočne hlboko, pokojne aj 90 centimetrov. Na jeseň je vhodné pôdu rigolovať do hĺbky 50 - 90 cm.

Ideálne je pH 6,5-7,5, hoci špargľa potrebuje hodnotu pH aspoň 5,5. Ak je pôda kyslejšia, pridajte vápno na zvýšenie pH. Väčšina typov pôdy je vhodná, pokiaľ je dobre odvodnená. Ak máte ťažkú pôdu, pripravte si vyvýšený záhon, ktorý zabezpečí lepšiu drenáž, pretože korene špargle v ílovitej a premokrenej pôde hnijú.

Špargľa potrebuje vyhradený záhon len pre seba na celý čas rastu, pretože produkuje chutné „oštepy“ niekoľko rokov. Medziradie v špargľovisku môžete využiť na pestovanie jednoročných druhov zeleniny s plytkým koreňovým systémom, ako sú reďkovka, šaláty, cibuľa či kaleráb.

Výsadba špargle

Špargľa je dvojdomá rastlina, čo znamená, že môže byť buď samčia alebo samičia. Jedlé výhony produkujú oba varianty. Samičie rastliny v lete kvitnú a potom vytvárajú červené bobule, ktoré nie sú jedlé a môžu produkovať nežiaduce burinové semenáčiky. Podľa odborníkov sú na pestovanie výhodnejšie samčie odrody, pretože viac odnožujú a nevysiľujú sa tvorbou semien a plodov. Moderné odrody ponúkajú výlučne samčie odrody. Na Slovensku sa vo veľkovýrobe najviac pestujú holandské odrody, napríklad skorá ‘Gijnlim’, neskoršia ‘Backlim’ alebo ‘Grolim’ a ‘Herkulim’ s hrubšími výhonkami.

Výsadba z koreňových koruniek

Najjednoduchšie je založiť špargľu vysadením 1 až 2-ročných koruniek koreňov, ktoré tvoria zberateľnú stonku asi rok po výsadbe. Špargľu v chladných oblastiach treba vysadiť skoro na jar (marec-apríl). V miernejších oblastiach je vhodná výsadba na jeseň alebo v zime.

Pre výsadbu vykopať brázdu širokú 30 cm a hlbokú 20 cm. Na dno umiestnite záhradný kompost alebo dobre prehnitý hnoj a potom prikryte 5 cm vrstvou vykopanej zeminy. Vytvorte hrebeň pôdy pozdĺž stredu výkopu, 10 cm vysoký. Umiestnite korunky na vrchol tohto hrebeňa tak, aby rastové body alebo nové výhonky boli navrchu, vo vzdialenosti 30-45 cm od seba. Optimálny rozostup medzi jednotlivými rastlinami je 30-35 centimetrov pri bielej špargli a 25 centimetrov pri zelenej. Rozostupy medzi jednotlivými riadkami činia asi 1,5 metrov. Korene rovnomerne rozložte, ale zaobchádzajte s nimi opatrne, pretože sa ľahko lámu. Primiešajte organickú hmotu do vykopanej zeminy v priekope, potom jemne vráťte túto obohatenú zeminu späť do priekopy, pričom budú viditeľné len konce púčikov. Po výsadbe nezabúdajte na pravidelnú zálievku, ktorá je nevyhnutná na správne zakorenenie mladých rastlín.

Pestovanie zo semien

Pestovanie špargle zo semienok vyžaduje určitú trpezlivosť a dodržiavanie správnych postupov. Najprv je potrebné pripraviť vhodnú pôdu - na klíčenie použijeme záhradný substrát s neutrálnym pH. Semená je možné predpestovať v skleníku alebo parenisku, a to ideálne na jar. Na vyklíčenie potrebujú stálu teplotu 20 stupňov. Na urýchlenie klíčenia môžete semená nechať predklíčiť 3- až 5-dňovým namáčaním v teplej vode. Už o mesiac vzídu prvé rastlinky. Pre semeno špargle úplne postačuje hĺbka 2 centimetre. Po vysiatí všetko dobre zalejte a prihrňte zeminou alebo zakryte čiernou fóliou, pretože semená špargle klíčia v tme.

Ak chcete semienka vysievať priamo do záhonov, musíte počkať na koniec apríla až začiatok mája. Pred samotným výsevom máčajte semienka deň až dva v čistej vode. Potom ich zasejte do sadbovača s pripraveným substrátom (prípadne do kvetináčov či rovno do zeme, podľa vašich preferencií) a pravidelne zalievajte. Keď sadenice dosiahnu výšku 7,5 až 10 centimetrov, presaďte ich na trvalé lôžko vo vzdialenosti 10 až 15 centimetrov.

Porast mladých priesad treba pravidelne zavlažovať a od začiatku leta aj mierne prihnojovať. Keď sadba dosiahne výšku 30 centimetrov, vysaďte ju na trvalé stanovište do vopred pripravenej pôdy.

Starostlivosť o špargľu

Rovnomerná a dôsledná zálievka je pre špargľu dôležitá počas celého vegetačného obdobia, najmä však počas počiatočnej fázy výsadby a po výsadbe, kým špargľa riadne zakorení. Vyhnite sa vrchnému zalievaniu a aplikujte vodu iba na úroveň zeme. Špargľa je skvelým kandidátom na kvapkovú závlahu, pretože zavlažovacie potrubie aj rastliny môžu zostať na mieste po mnoho rokov. Za suchého a teplého počasia jej doprajte štedrú zálievku, obzvlášť v piesočnatej pôde.

Udržujte pôdu bez buriny, pretože špargľa rastie lepšie bez konkurencie iných rastlín. Burinu odstraňujte radšej ručne ako motykou, pretože rastliny špargle majú plytké korene, ktoré sa ľahko poškodia. Na konci zimy naneste na pôdu hrubú vrstvu mulča, aby ste zabránili prerastaniu buriny a udržali vlhkosť v pôde. Môžete tiež zvážiť zakrytie pôdy membránou od jesene do konca zimy, keď je špargľa v kľude, aby ste zabránili klíčeniu jednoročných burín.

Potreba hnojiva sa odvíja od kvality vašej pôdy. Vo väčšine pôd by sa usadené špargle mali spoľahlivo pestovať bez dodatočného hnojenia, najmä ak je pôda pravidelne mulčovaná organickou hmotou. Odporúča sa približne každé tri roky prihnojiť špargľu vyzretým kompostom alebo kompostovým hnojivom. V apríli je vhodné pridávať preosiaty kompost a spoločne so zeminou ho prihrnúť do výšky až 30 cm a šírky približne 40 cm. Počas vegetácie prihnojujte kompostom s prímesou minerálnych hnojív s obsahom dusíka, horčíka a síry. Koncom júla hnojíme medzi riadkami liadkovou formou dusíkatých hnojív v dávke 100 gramov na meter štvorcový.

Ochrana pred vetrom: Špargľa cez leto vyrastie do vysokej pernatej rastliny. Aby ste zabránili lámaniu stoniek pri veternom počasí, čo by mohlo poškodiť korunu, podoprite rastliny kolíkmi a špagátom, aby ste vytvorili „plot“ na oboch stranách radu.

Zber špargle

Zber výhonkov špargle je pripravený v druhom roku po výsadbe sadeníc a až v treťom roku v prípade pestovania zo semien. Počas tejto zberovej sezóny, ktorá začína väčšinou v polovici apríla a končí asi v polovici júna, získate z každej rastliny približne štvrť kilogramu výhonkov.

• Prvý rok po výsadbe: Nezberajte žiadne stonky. Nechajte ich na jeseň „zaspať“ a znížte zavlažovanie. Pokiaľ pestujete zo semena, bude nutné ju nechať v zemi ešte jeden ďalší rok, kým budú výhonky pripravené na zber.
• Druhý rok (prvý zber po korunkách): Nasledujúcu jar sa začnú objavovať nové stonky. Môžete zberať všetky, ktoré majú priemer aspoň 0,8 centimetra. Pri prvej úrode postupujte jednoducho: neberte viac ako dva alebo tri výhonky na rastlinu. Čiastočne môžete začať zbierať úrodu už tento rok, odporúčame však len z 30 až 50 %, aby sa rastlina nevyčerpala.
• Tretí rok a ďalšie: Je v znamení plnohodnotnej úrody. Zberajte výhonky hrubé ako ceruzku, keď sú vysoké asi 15 až 20 cm. Dozreté výhonky zberajte postupne hneď po tom, ako dosiahnu výšku 10 až 25 cm a priemer aspoň 1 cm. Hlavičky by mali byť v čase zberu ešte pevne zovreté. Môžete pokračovať v zbere, pokiaľ majú výhonky priemer väčší ako 1 cm.

Špargľu zbierajte každé 3 dni, v teplom počasí častejšie, pretože rýchlo rastie a skoro zdrevnatie. Pravidelný zber tiež podporuje vytváranie ďalších nových výhonkov.

Spôsob zberu

• Zelená špargľa: Výhonky zelenej špargle odrežte pomocou ostrého nástroja (záhradnícke nožnice, nôž) niekoľko centimetrov nad zemou alebo ju odlomte palcom a ukazovákom na úrovni zeme. Zelená špargľa sa zberá z rovného povrchu hlinito-piesočnatej pôdy. Odrezávajú sa iba výhonky dlhšie ako desať centimetrov, tie kratšie dorastú do ďalšieho zberu. Dbajte na to, aby sa pri zbere nepoškodili iné časti rastliny.
• Biela špargľa: V prípade bielej špargle použite špeciálny nôž alebo pôdu jemne odhrňte a potom odrežte výhonky 2,5 cm pod úrovňou pôdy. Pozor, aby ste nepoškodili rastové srdiečko. Zberajte ju denne pomocou noža so súčasným odhrnutím pôdy.

Zber zastavte v čase, keď väčšina nových výhonkov zostane malá a špičky púčikov sa začnú rozširovať a otvárať. So zberom skončite v polovici júna (tradične do dňa svätého Jána, t. j. 24. júna), pretože to umožní rastline vytvoriť si zásoby energie na budúci rok. Počas tohto obdobia by sa mala odstrániť fólia, trochu odkopať pôda z hrobčeka a nechať špargľu voľne rásť.

Na konci každého vegetačného obdobia (na jeseň), keď nadzemné časti rastliny zhnednú a stuhnú, zrežte ich tesne nad povrchom pôdy. Zvyšky sa tradične spaľujú, aby sa zabránilo prezimovaniu škodcov, ako je chrobák špargľový. Odrezaný porast môžete nechať na mieste ako mulč. Je to tiež vhodný čas skontrolovať pH pôdy a pridať kompost alebo iné úpravy pôdy.

Skladovanie a príprava špargle

Špargľa je najlepšia čerstvá, preto ju čo najskôr spracujte. Zabalená vo vlhkej utierke vydrží v chladničke približne 5 dní (ideálna teplota je 2 až 3°C). Ak ju neplánujete v priebehu dvoch až troch dní pripravovať, radšej ju nekúpte. Výhonky zelenej špargle sa po zbere neskladujú vo vode, ale len na krátky čas vo vlhku a chlade.

Môžete si ju aj zamraziť. Výhonky najprv umyte, očistite a vysušené vložte do mrazničky. Mrazenie ošúpaných výhonkov je menej pracný spôsob uskladnenia; len ju pred prípravou nerozmrazujte, ale priamo ju uvarte.

Príprava pred varením

• Biela špargľa: Bielu špargľu pred varením kompletne ošúpte. Ak je špargľa po uvarení horká, nie je to tým, že by bola nesprávne uvarená, ale skôr tým, že je stará alebo bola nesprávne skladovaná. Niektoré veľmi hrubé špargle majú horkastú príchuť, tým treba pri šúpaní pred varením odrezať aj dva až tri centimetre z dolnej časti výhonku.
• Zelená špargľa: Čerstvú zelenú špargľu šúpať nemusíte.

Oba druhy zbavte drevnatého konca - odrežte približne 2 až 3 cm podľa potreby. Pomôcť si môžete jednoduchým zlomením; drevnatý koniec by sa mal pod jemným tlakom sám odlomiť.

Spôsoby varenia

Špargľu môžete následne variť, piecť, blanšírovať, grilovať, vyprážať alebo pripraviť na pare. Lahodná a svieža chuť špargle vynikajúco doplní jarné a letné jedlá. Môžete si z nej pripraviť špargľovú polievku alebo si ju vychutnať grilovanú, poliatu olivovým olejom alebo holandskou omáčkou.

Špargľu varíme vo zvislej polohe - v sitku či košíku špeciálneho hrnca - hlavičky pritom nesmú byť ponorené vo vode (dusia sa v pare). Bez uvedenej výbavy varíme špargľu tak, že z nej vytvoríme zväzky (po 8-10 kúskov) a vložíme ju do väčšieho hrnca s vriacou vodou s prídavkom soli a cukru. Špargľa pripravovaná v pare je však chutnejšia a výživnejšia. Bielu špargľu varíme cca 15-20 minút, zelenú cca 8-10 minút. Po uvarení špargľu opláchneme v horúcej slanej vode, čím sa zvýrazní jej typická vôňa.

Na Slovensku nájdu spotrebitelia čerstvú špargľu zo Záhoria v apríli a máji, niekedy aj na začiatku júna. Kvalita výhonkov je najmä v ich čerstvosti - rezná plocha nesmie byť zaschnutá a spodný koniec vráskavý. Ideálne je, keď sa výhonok pri ohnutí zlomí, alebo ak pri trení výhonky o seba vŕzgajú.

Ochrana špargle pred chorobami a škodcami

Problémy so škodcami a chorobami špargle možno prekonať výberom odolných odrôd a použitím organickej regulácie. Kryty riadkov môžu zabrániť mnohým hmyzím škodcom v kladení vajíčok. Kryt riadkov je fyzická bariéra, ktorú budete musieť odstrániť, keď rastliny trochu vyrastú, ale v čase, keď je na mieste, poskytuje veľkú ochranu.

• Špargľovec obyčajný (Crioceris asparagi) a špargľovec dvanásťbodkový (Crioceris duodecimpunctata): Chrobáky z čeľade mandelinkovité, ktoré sú dôležitými škodcami špargle. Dospelé chrobáky a ich larvy odstraňujú zo stonky vonkajšiu kôru a listy. Poškodené miesta sa stávajú žltohnedými a vysušenými. V prípade premnoženia môžu na špargli pri klíčení napáchať značné škody. Ak vám rastliny napadnú, môžete odstraňovať vajíčka alebo ručne zbierať larvy aj chrobáky. Dospelé chrobáky už veľmi neškodia. Chrobáky, ktoré prezimujú, zničte spálením starých stoniek na konci sezóny. Pri zbere bielej špargle treba dať pozor, aby ste nepoškodili srdiečko rastliny.
• Vošky špargľové: Spôsobujú deformácie a zaostávanie v raste, poškodzujú špice výhonkov svojím kŕmením. Vošky sú sajúci hmyz, ktorý je prenášačom rôznych chorôb. Keď sa živia listami rastlín, vylučujú medovicu, ktorá priťahuje mravce a iný hmyz. Najúčinnejšie je striasť ich larvy z rastliny. Z pôdy už späť na rastlinu nevylezú.
• Fuzarióza (Fusarium culmozum): Je pôdna alebo semenná huba, ktorá spôsobuje rôzne príznaky: hnilobu koreňov, koreňový krček a celkové vädnutie. Ide o ťažšie ovládateľné ochorenie.
• Hrdza špargľová (Puccinia asparagi): Huba, ktorá môže oslabiť rastliny špargle, takže výsadba sa časom stáva menej produktívnou. Väčšina odrôd je pomerne odolná voči hrdzi.
• Slimáky: Živia sa mladými sadenicami.

Rast a kvalitu špargle môže v menej priepustných pôdach významne ovplyvniť hniloba koreňov. Preto venujte pozornosť aj príprave pôdy.

Špargľový šalát (Celtuce) - iná rastlina s podobným názvom

Keď sa povie špargľový šalát, predstavíme si šalát zo zelenej alebo bielej špargle (Asparagus officinalis). Tentokrát však máme na mysli úplne iný šalát - listovú rastlinu, ktorá vytvára hrubé chutné stonky a z nich vyrastajú veľké listy. Možno ste sa s touto listovou zeleninou stretli aj pod názvom celtuce či wosun. Botanicky je klasifikovaný ako Lactuca sativa var augustana a patrí do čeľade Asteraceae. Je známy aj ako čínsky šalát, zelerový šalát alebo stonkový šalát. V krajine pôvodu - v Číne - je známy ako wosun. Postupne získava pozornosť pestovateľov aj u nás.

Listy špargľového šalátu majú podobný vzhľad i chuť ako rímsky šalát (aj sú príbuzní). Ešte zaujímavejšie ako listy sú stonky tejto rastliny. Vyrastajú v strede a pri dozrievaní hrubnú. Hrubé svetlozelené stonky majú vláknitú vonkajšiu vrstvu a vo vnútri je vodnatá, jemná a priesvitná zeleno-biela dužina. V čerstvom stave sú stonky chrumkavé, šťavnaté a majú chuť podobnú stonkovému zeleru, no so silnejším zemitým tónom.

Pestovanie špargľového šalátu

Semená vyklíčia za 7 až 10 dní. Vysejte ich v oblasti plného slnka alebo čiastočného tieňa. Výsev sa robí od februára do júla a potom na začiatku jesene, ale teplota pôdy by nemala byť nižšia či vyššia ako 4 až 23 °C. V rovnakom období môžete vysádzať predpestované sadenice. Osivo zasejte 6 mm hlboko, 5 cm od seba a neskôr prerieďte na 30 cm od seba, v radoch 45 cm od seba.

Špargľovému šalátu sa najlepšie darí pri teplote vzduchu 7 až 24 °C. Ak sú teploty vyššie ako 29 °C, rastliny chráňte. Potrebujú vlhkú, dobre odvodnenú, piesčitú pôdu. Zalievajte tak, aby bola pôda rovnomerne vlhká, ale vyhýbajte sa zmáčaniu lístia. Najviac vody šalát potrebuje počas fázy vývoja stonky. Hnojte iba pri výsadbe hnojivom 5-10-10. Po výsadbe je vhodné nainštalovať na hriadky ochranu proti škodcom.

Zber a využitie špargľového šalátu

Úrody sa dočkáte približne 65 až 90 dní od výsadby. Zber začnite pri výške 13 až 20 cm, najskôr odstráňte vonkajšie listy a ponechajte stredový rastový púčik, aby vyklíčil ďalšie listy; vyhýbajte sa nadmernému zbavovaniu listov.

Listy špargľového šalátu sú mäkké, poddajné a blízko výrazného stredného rebra mierne zvrásnené. Vrchné listy majú jemnú chuť, listy, ktoré rastú pozdĺž stonky sú tvrdšie a horkasté, pri zbere sa často odstraňujú.

Kulinárske využitie a skladovanie

Špargľový šalát je výborným zdrojom vlákniny, draslíka, mangánu a vitamínov A, B9 a C.

Listy sa konzumujú surové alebo nakladané (kimchi) podobne ako kyslá kapusta. Nakrájané stonky s orieškovou chuťou môžete použiť surové, grilované či opražené, ale tiež fungujú ako prísada na ochutenie omáčok, polievok a dusených pokrmov, podobne ako zeler. Ak chcete stonky použiť surové, treba ich olúpať, vonkajšia šupka je vláknitá, tvrdá a horká. Jemné lístky na vrchu stoniek sa dusia, opekajú alebo pridávajú do polievok a cestovín.

Čerstvý aj so stonkou v chladnom a suchom prostredí vydrží po dobu 2 týždňov. Odstránené listy zo stonky môžete skladovať v chladničke položené na papierových utierkach v zásuvke na zeleninu niekoľko dní.

tags: #salat #sparglovy #pestovanie