Pestovanie šalátových uhoriek: Od semienka po bohatú úrodu

Uhorka siata (Cucumis sativus) je jednoročná rastlina pôvodom z Indie, ktorá patrí medzi najrozšírenejšie zeleniny v našich záhradách. Jej pestovanie je relatívne nenáročné a zvládne ho prakticky každý záhradkár. Vegetačná doba od zasiatia do zberu prvej úrody je zhruba 55 dní. Uhorky sú teplomilné rastliny citlivé na chlad a vyžadujú slnečné polohy bez zatienenia.

Ilustračná fotografia rastliny uhorky

Rozdelenie a výber odrody

Uhorky všeobecne delíme na dve veľké skupiny - šalátové uhorky a nakladačky. Šalátové uhorky, známe aj ako hadovky, sú obľúbenou zeleninou do čerstvých šalátov. Vďaka vysokému podielu vody sú vhodné aj na mixovanie a prípravu rôznych nápojov či smoothies. Mini šalátové uhorky prekvapia svojou sviežou chuťou aj príjemnou arómou a sú obľúbené u detí, pretože nebývajú horké. Ich dĺžka plodov dosahuje približne 8 až 10 centimetrov.

Nakladačky sú ideálne uhorky na zaváranie. V závislosti od odrody je dĺžka plodov v čase zberu 5 až 15 cm. Ak sú trochu prerastené, môžeme ich použiť aj na šalát. Nakladačky sú o niečo menej náročné na teplo a čím výraznejšie hrbolčeky majú, tým sú odolnejšie. Hodia sa na poľné pestovanie.

Pri výbere osiva uhoriek má každý pestovateľ dve možnosti - odrodové alebo hybridné druhy. Dnes sa u nás najčastejšie pestujú hybridy (na obale označené F1). Hybridné uhorky môžeme rozdeliť na dve ďalšie skupiny podľa prevládajúcich kvetov - niektoré rastú s prevládajúcimi samičími kvetmi a malým množstvom opeľovačov. Existujú aj špeciálne šľachtené partenokarpické odrody, ktoré vytvárajú plody bez opelenia a netvoria semená. Ich cena je síce vyššia, ale plody rastú aj počas horšieho počasia, keď nelieta hmyz, a sú vhodné aj do uzavretého priestoru skleníka či fóliovníka.

Výber vhodnej odrody závisí najmä od toho, na čo chcete uhorky používať. Na priamy konzum sú lepšie šalátové uhorky, napríklad odrody Aikon F1 alebo Linda F1 pre poľné pestovanie. Na zaváranie sú ideálne nakladačky, napríklad jemnobradavičnaté odrody Everest F1 a Regina F1, alebo hrubobradavičnaté odrody ako Bohemia F1.

Príprava pôdy a výživa

Vhodné sú výhrevné, hlinitopiesočnaté až hlinité pôdy, priepustné a s vysokým obsahom živín. Na pestovanie uhoriek myslíme už na jeseň - záhon hlboko zrýľujeme a zapracujeme doň maštaľný hnoj alebo kompost. Dávka na 10 m² je 40 až 60 kg. Zároveň zapracujeme fosforečné hnojivo a polovičnú dávku draselného hnojiva v síranovej forme (K2SO4), pretože uhorka neznáša prípravky na báze chlóru. Na jar pôdu jemne spracujeme a zapravíme zvyšok draselného hnojiva.

Uhorky sú pomerne náročné na príjem živín. Už pri výsadbe je vhodné použiť dlhodobé organické hnojivo. Počas kvitnutia použijeme organické hnojivo vhodné pre zeleninu alebo hnojivo zo žihľavového výluhu. Medzi vynikajúce organické hnojivá patrí granulované Hoštické hnojivo na uhorky, hnojivé tyčinky či kvapalné hnojivá na uhorky. Vhodnou alternatívou sú aj prípravky s obsahom mikroelementov, najmä horčíka a medi.

Výsev a predpestovanie

Semená uhoriek môžeme vysievať do sadbovačov na predpestovanie sadeníc, ale tiež priamo do záhonov v skleníku či na záhrade. Semienka na klíčenie potrebujú dostatok tepla (okolo 20-25 °C) a absenciu prízemných mrazíkov. Pôda by mala mať minimálne 15 °C.

Priamy výsev na záhon: Naklíčené i nenaklíčené osivo môžeme vysievať koncom apríla do hĺbky cca 3 cm a sponu 100 - 120 x 30 - 60 cm. V nižších polohách môžeme s výsevom pokračovať do začiatku júna. Pred výsadbou sa uistite, že pôda je dostatočne zahriata a nehrozia mrazy (obvykle v máji alebo júni). Po výsadbe pravidelne zalievajte a udržujte pôdu vlhkú.

Predpestovanie sadeníc: Ak počasie nepraje priamemu výsevu na záhon, môžeme si predpestovať sadenice uhoriek v interiéri alebo vyhrievanom skleníku. Robíme tak koncom marca, začiatkom apríla. Na predpestovanie použite malé kvetináče, rašelinové zakoreňovače alebo špeciálne sadeničkové palety. Do každej nádoby zasaďte 1-2 semienka uhorky, asi 1-2 cm hlboko. Umiestnite nádoby na teplé a svetlé miesto. Sadenice uhoriek by mali vyklíčiť do 7-14 dní. Keď budú mať vyklíčené 1-2 sýtozelené pravé listy, môžete ich presadiť. Priesady 10 až 14 dní pred výsadbou otužujeme.

Sadenice uhoriek pripravené na výsadbu

Výsadba a pestovanie

Termín výsadby na vonkajší záhon závisí od priebehu počasia, obvykle je to koncom apríla alebo v druhej polovici mája po „troch zamrznutých“. Vysádzame ich do dobre poliatych jamiek v čase, keď je pôda v hĺbke výsadby prehriata nad 13-14 °C. Odporúčaný spon pri horizontálnom pestovaní na pôde je 100 - 120 x 50 - 60 cm, pri vertikálnom vedení na opore sadíme rastliny v riadku na vzdialenosť cca 30 cm.

Uhorky vysádzame na výslnie, nikdy nie pod stromy či do tieňa vysokého plota. Pre vysoké nároky na svetlo uhorky potrebujú dostatok slnečných lúčov, ideálne 6-8 hodín denne. Rastlina najlepšie nasadzuje plody pri nočnej teplote nad 15 °C; pri jej poklese pod 10 °C spomaľuje rastlinu rast a žltnú jej listy. Neznáša náhle zmeny teploty.

Vertikálne pestovanie

Vertikálne pestovanie na sieti alebo inej podpere je vhodné pre menšie záhrady alebo miesta s náročnejším prístupom k plodom. Rastlinu uhorky nenecháme ležať na zemi, ale smerujeme na rast po sieti alebo drôte. Porast bude vzdušnejší a menej náchylný na plesňové ochorenia, a navyše zaberie menej miesta. Pri pestovaní na sieti stačí do záhona upevniť sieť kolmo k zemi a smerovať rastliny po nej.

Uhorky pestované vertikálne na sieti

Pestovanie na balkóne

Aj na balkóne môžeme pestovať uhorky nakladačky, mini uhorky aj šalátové uhorky. Dodržať by sme mali všetky zásady pestovania na záhone - dostatok slnka, pôda bohatá na živiny a primeraná závlaha. Ideálny je slnenčný balkón v závetrí. Zemina by mala byť hlboká aspoň 20 cm. Rozdiel oproti záhradnému pestovaniu spočíva v silnejšom prihnojovaní. Na pestovanie uhoriek na balkóne budete potrebovať dostatočne veľké nádoby alebo kvetináče s dobrou drenážou (minimálny priemer 30 cm, hĺbka 20-25 cm) naplnené kvalitným záhradníckym substrátom zmiešaným s kompostom alebo organickým hnojivom.

Zavlažovanie a vlhkosť

Uhorky sú náročné na pôdnu i vzdušnú vlhkosť. Prísun vlahy treba regulovať podľa štádia vývinu rastliny. Najviac vody uhorky potrebujú v období od mája do júla, keď sa vyvíjajú a mocnejú. Počas slnečných dní môžete vyliať aj 2 či 3 litre vody na jeden koreň. Pôda by mala byť prevlhčená do hĺbky koreňov, zalievame preto pravidelne a výdatne. V skleníkoch sa osvedčila kvapková závlaha alebo brázdový podmok, vďaka ktorému voda nejde na listy, čím predchádzame vzniku plesňových ochorení.

Aby ste zachovali požadovanú vzdušnú vlhkosť v skleníku, s vetraním to nepreháňajte. Vetrajte až pri teplotách vyšších ako 28 °C a po vyvetraní doplňte vlhkosť jemným postrekom. Nikdy nerosíme uhorky, ani tekvice či rajčiny, pretože to môže viesť k výskytu plesní. Na zavlažovanie je najlepšia dažďová alebo studničná voda (odstáta, aby ste sa vyhli teplotnému šoku). Vodu z verejného vodovodu nepoužívajte, zvlášť nie na uhorky, kvôli obsahu chlóru.

Pozor, ak bude počas kvitnutia a dozrievania plodov rastlina vystavená stresu a nedostatku vody, môže dôjsť k horkosti uhoriek. Najjednoduchším opatrením je zalievať uhorky odstátou vodou s takmer rovnakou teplotou ako zem.

Formovanie rastliny a starostlivosť

Keď hlavný výhonok rastliny prerastie ponad vrch konštrukcie, skráťte ho a priviažte. Na uhorkách sa oplatí odstraňovať zálistky, teda bočné výrastky, ktoré nerodia. Rastú medzi hlavnou a listovou stonkou. Ak ich na rastline ponecháme, bude tvoriť viac listov a úroda plodov môže byť menšia. Zálistky jednoducho odstránime nožnicami.

Pri horizontálnom pestovaní je vhodné pod uhorky natiahnuť netkanú textíliu alebo použiť mulčovanie (kôra, seno, slama, lístie) na zabránenie priameho kontaktu plodov so zemou. Mulčovanie má podobný účinok ako netkaná textília.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Uhorky zvyčajne napádajú slimáky a slizniaky, najmä v období bohatom na zrážky. Nepríjemným škodcom sú aj strapky, kvôli ktorým sa na rastline tvoria typické drobné škvrny, jamky a deformácie. Spomedzi živočíchov ohrozujú uhorky najmä vošky, molice a bzdôšky, ktoré cicaním poškodzujú mladé listy a obmedzujú rast. Týchto škodcov sa môžeme zbaviť lepovými doštičkami, insekticídmi ako napr. biologický Biool s obsahom repkového oleja.

Spomedzi chorôb sa najčastejšie stretávame s múčnatkou uhorkovou a plesňou uhorkovou. Múčnatka sa prejavuje belavým povlakom na listoch, stonkách i na súkvetiach. Pleseň vytvára drobné, žlté, žilnatinou ohraničené škvrny na listoch. Uhorkové listy majú svetlozelenú až žltozelenú fľaky ohraničené žilkami na vrchnej strane starších listov. Počas vlhka nájdete na spodnej strane listov tmavosivý plesňový povlak.

Najvhodnejšie je vysadiť už namorené semienka uhoriek, ktoré sú ošetrené proti plesniam. Môžete siahnuť aj po biologických postrekoch proti plesniam ako napríklad Alginure prípravok na posilnenie odolnosti rastlín proti hubovým chorobám. Pri prvom výskyte múčnatky treba zasiahnuť chemicky. Treba tomu však predísť pravidelným vetraním skleníkov a zalievaním kultúr - znížite infekčný tlak choroby. Medzi najpredávanejšie fungicídy proti plesniam patrí Champion 50 WG.

Pri sejbe alebo vysádzaní priesad do krytého priestoru treba počítať s väčšími rozstupmi rastlín, ktoré rastú bujnejšie než vonku. V ideálnych podmienkach dokáže uhorková stonka dorásť do dĺžky až 15 metrov.

Zabite múčnatku pomocou tohto prírodného záhradného prostriedku: peroxidu vodíka

Horkosť uhoriek

Príčin, prečo sú uhorky horké, môže byť niekoľko. Najčastejšou je nedostatok vlahy. Ďalšou príčinou horkosti býva striedanie horúcich dní a studených nocí. Najčastejšie k nemu dochádza koncom leta. Horkosť plodov spôsobujú tri-terpénové zlúčeniny, ktoré sa vyskytujú vo všetkých rastlinách z čeľade tekvicovitých. Staršie odrody mali horké látky počas celého vývoja rastliny. Horkosť dnešných spôsobujú najmä stresujúce faktory počas pestovania, napríklad neharmonická výživa, nedostatok či nadbytok vody, vysoké rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou. Aj prerastené plody bývajú horké, no niekedy iba z jednej strany. Zistíme to ochutnaním. Horkú časť odrežeme a vyhodíme. Istou možnosťou, ako menej intenzívnu horkosť odstrániť, je uhorku postrúhať a dobre nasoliť, nechať postáť jednu či dve hodiny a následne v rukách dobre vyžmýkať.

Zber a využitie

Úrodu zbierajte hneď po dozretí plodov. Ak máte uhoriek priveľa, radšej ich zavarte. Uhorky neobsahujú takmer žiadne kalórie, ale zato množstvo vody, vlákninu, veľa vitamínov a minerálov. Najviac z nich sa nachádza v šupke, preto by ste uhorky nikdy nemali lúpať. Sú bohaté hlavne na vitamíny C, A a vitamíny skupiny B, ktoré posilňujú imunitu a pomáhajú lepšie zvládať stres. Obsahujú až 95 % vody, vďaka čomu pomáhajú pri dehydratácii celého organizmu. Antioxidanty (flavonoidy a taníny) zabraňujú akumulácii škodlivých voľných radikálov.

Čerstvé uhorky chutia najlepšie v ľahkých zeleninových šalátoch. Medzi ďalšie pokrmy, ktoré si z uhoriek môžete pripraviť, patria polievky i smoothies. V lete osviežia tiež rýchlo kvasené, takzvané „kvašáky“.

tags: #salatove #uhorky #pestovanie