Mnohí hubári milujú zbierať huby na prechádzke krásnym lesom ešte viac, ako si pochutnávať na hubovom perkelte či praženici. No viacerí ocenia aj možnosť vypestovať si huby v čase, množstve a v priestore, ktorý im vyhovuje. Ako na to?
Základné informácie o pestovaní húb
Sezóna húb je v plnom prúde a každý vášnivý hubár sa s najväčšou pravdepodobnosťou práve teší zo svojho úlovku. Dnes však všetko napreduje, vymýšľajú sa možnosti ako si život čo najviac zjednodušiť. To znamená, že už nemusíte vyrážať do lesa, ak nechcete. Na výber máte viaceré huby, dôležité je však do akej miery im viete vytvoriť a nahradiť prirodzené lesné prostredie. Je to však náročnejšie ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, pretože spóry húb sa viažu na stromy, v blízkosti ktorých rastú vo voľnej prírode. Pri pestovaní húb v záhrade takisto mycélium (koreň húb) preniká do koreňov stromov.
Pre huby je naozaj dôležité, aby poriadne napršalo. Potrebujú však nielen dostatok vlahy, ale aj pokojné povetrie. Nevyhovujú im ani krátke, málo výdatné dažde, ale ani dlhotrvajúce.
VEDELI STE, ŽE...?
Asi zo štvrť milióna húb na svete (z ktorých je zatiaľ vedecky spracovaných asi 120-tisíc) je na domáce pestovanie vhodných len niekoľko desiatok?
Okrem šampiňónov sa doma pestujú výhradne len drevokazné huby, hoci obchodne založení snaživci často tvrdia opak a vedia vám ponúknuť aj jedno sadivo ôsmich rôznych druhov. O pestovanie mykorhíznych húb (ako hríb, plávka či muchotrávka) sa snažia hospodári po celom svete, ale výsledky nie sú veľmi pestré. Najmä preto, že tieto huby žijú v silnej harmónii so stromami a tá sa len tak ľahko nevybuduje.
BABIČKINA RADA: Dajte si pozor na inzeráty na hríby dubové či kozáky brezové rastúce zo semena. Huba potrebuje čas na splynutie so svojím prostredím.
Možnosti pestovania húb
Pre pestovateľov, ktorí nemajú čas a podmienky sami si pripravovať substrát, je najvhodnejšie kúpiť si bloky substrátov hlív a šampiňónov. K bloku šampiňónového substrátu je priložená aj krycia zemina, takže zostáva len ho umiestniť do vhodných pestovateľských podmienok.
Na pestovanie hlivy sa zasa okrem iného ponúka aj špeciálna zostava slamených peliet, sadieb a vreciek. Pelety rozpustíte v horúcej vode vo vrecku a substrát, ktorý vznikne na druhý deň, naočkujete priloženými kolíčkami sadbou hlivy.
Veľmi vďačná je huba nazývaná „límcovka“. Pestuje sa na slame a namáča sa 2 až 3 dni v studenej vode, potom sa naloží do polyetylénových vriec, vloží do pareniska a osadí sadbou.
Najjednoduchším spôsobom je zaobstarať si kompletnú sadu na pestovanie so substrátom a zeminou na zakrytie. Zber sa uskutočňuje vo viacerých etapách, pričom zo zeminy ich len vyberáme, nerežeme. Najmä to, že vieme presne povedať, aký hríb či hubu sme si dopestovali a nemusíme sa obávať zámene s jedovatou, ako sa nám to môže stať pri zbere v lese.
Pestovanie na klátoch dreva
Viacero drevokazných húb si jednoducho vypestujete aj na klátoch dreva. Pre každú je treba použiť iný drevný druh, ihličnaté stromy sú všeobecne nevhodné. Pre „drevokazky“ je najlepšie drevo z čerstvo vyrúbaných stromov v období vegetačného pokoja. Staršie drevo vysychá a hubová kultúra doň neprenikne.
Čerstvo narúbané je dobré zaočkovať najmä na jar či v predjarí. Sadba sa vkladá do vyvŕtaných otvorov alebo zárezov, prípadne na rezné plochy kmeňov. Dôležité je, aby bolo drevo počas prerastania vo vysokej vlhkosti - vo vlhkej pivnici alebo zabalené do polyetylénových vriec či fólie.
BABIČKINA RADA: Na pestovanie húb na dreve sú najlepšie čerstvo porazené listnáče.
Najčastejšie chyby pri pestovaní húb
Aké pestovateľské nástrahy číhajú na neskúsených? Prvou je, že si neprečítate návod k sadbe. Vzápätí je to voľba nevhodného dreva - neujme sa staré, suché ani už obrastené hubami. Ak je suché len krátko, čerstvé drevo stačí na pár dní namočiť. Pochybiť môžete aj v postupe očkovania. V prípade priveľkého otvoru v dreve má mycélium (naočkované kolíkom) horší kontakt s drevom a rýchlejšie vysychá. Vlhkosť v zaočkovanom otvore treba chrániť zakrytím „parezu“ niekoľkými vrstvami papiera, fóliou a zeminou. Vďaka nim bude v bezpečí aj pred prudkými zmenami teploty. Dajte pozor na infikovanie podhubia. Treba s ním narábať vždy s čistými rukami a chrániť ho pred mravcami a slimákmi.
Kde a koľko?
Drevokazné huby na mäkkom dreve (topoľ, naočkovaná breza) plodia asi 3 roky, zatiaľ čo na tvrdom (dub, buk) až 5 rokov.
Najspoľahlivejšie je zriadiť si pestovňu v malej hospodárskej stavbe alebo v pivnici. Výsledok prinesie najmä správna rovnica vlhkosti, teploty a vzdušnosti (vetrania). Na jar a na jeseň je to možné aj v skleníku či vo fóliovníku, teplota však nesmie prekročiť 25 °C.
Ktoré druhy sú vhodné na pestovanie?
- Šampiňóny
- Poľnička topoľová
- Judášovo ucho (čínska/čierna huba)
- Plamienka
- Hnojník
- Hliva ustricovitá
- Pľúcna/buková či citrónová
Koľko sa ich vypestuje?
Vo svete sa ročne vypestuje asi 1 kg húb na obyvateľa planéty. V EÚ sú však väčší labužníci: spotrebuje sa 2,5 kg vypestovaných húb na osobu + zanedbateľné množstvo lesných húb.
Pestovanie šampiňónov doma
Keď sa neskôr zistilo, ako sa šampiňónmi rozmnožujú, a že nepotrebujú k svojmu rastu svetlo, začali sa tieto obľúbené huby pestovať tiež v podzemných priestoroch. V dnešnej dobe je však produkcia pečiarok už plne automatizovaná. Priemyselné pestovanie šampiňónov vo veľkom zaisťujú Spojené štáty americké alebo Čína. Najlepší spôsob, ako mať v kuchyni neustále čerstvé šampiňóny, je vytvoriť si svoju vlastnú hubovú záhradku.
Chcete sa pustiť do pestovania šampiňónov, ale neviete, ako na to? V skutočnosti to nie je tak zložité, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Domáce pestovanie šampiňónov vyžaduje iba dve veci, čo je kompostovaný šampiňónový substrát a šampiňónové podhubie. Tie môžete zohnať samostatne, ale rôzne internetové obchody aj špecializované predajne ich v dnešnej dobe ponúkajú hlavne dohromady.
Ak si chcete pre pestovanie šampiňónov pripraviť vlastný kompost, ideálne by ste ho mali obohatiť o dobre uležaný konský hnoj. Ten je následne potrebné upraviť do zaparenia a navrstviť ho do výšky aspoň 80 centimetrov. Akonáhle teplota klesne na 30 ° C, je načase umiestniť záparku do debien a hnoj dobre pritlačiť doskou. Keď potom teplota hnoja dosiahne približne 25 ° C, prebieha sadba šampiňónov - navlhčené šampiňónové zárodky sa vkladajú do hnoja približne 5 centimetrov hlboko.
Ako pestovať šampiňóny doma?
Jedným z variantov, ktorú k amatérskemu pestovanie pečiarok môžete využiť, sú obyčajné debničky. Tie je vhodné umiestniť do pivnice, do garáže, do stodoly alebo na akékoľvek iné vlhkejšie miesto. Debničky určené na pestovanie šampiňónov radšej nenechávajte na holej studenej podlahe, ale podložte ich doskami, alebo ich vyskladajte do políc. Aby v nich panovala konštantná teplota, môžete povrch substrátu zakryť sterilizovanou hlinou, ktorá zabráni tomu, že sa do podhubia dostane pleseň alebo iné choroby. Pre dobrý rast potrebujú šampiňóny živiny zo substrátu, ale aj pôdnu a vzdušnú vlhkosť. Mali by ste preto debničky pravidelne kontrolovať a mierne ich zalievať. Okrem toho môžete čas od času pokropiť podlahu, odkiaľ sa bude voda vyparovať do vzduchu.
Ak sa rozhodnete využiť hotovú šampiňónovú záhradku, rozhodne nebudete ľutovať. Tento substrát je totiž naočkovaný podhubím a navyše obsahuje vyvážené množstvo živín, ktoré je potrebné pre rast jednotlivých plodníc. Spodnú časť záhradky stačí narezať nožom a následne nechať substrát prerásť podhubím pri teplote okolo 25 ° C. Následne je možné nastlať substrát krycou zeminou. Na vrchnej strane kocky preto odrežte fóliu takým spôsobom, aby po jej obvode zostal asi 3 centimetre široký okraj, ktorý potom zdvihnete. Bude totiž slúžiť ako mantinel, ktorý zabráni vypadávaniu krycej zeminy.
Krycia zemina by mala po celý čas zostať dostatočne vlhká, jej povrch by ste preto mali pravidelne mierne kropiť vodou, aby neosychal. Dajte si však pozor aj na prílišnú zálievku, ktorá by mohla pretiecť až do samotného pestovateľského substrátu. Ak si nie ste istí, ako spoznať, že je obsah vlhkosti ideálny, skúste vykonať jednoduchý test stlačením zeminy v ruke.
Úplne stačí, keď si vytvoríte malý improvizovaný foliovník pomocou niekoľkých špajdlí zapichnutých do substrátu a väčšieho polyetylenového sáčku, ktorý na ne položíte. Pokrytú šampiňónová záhradku udržujte ešte zhruba 7-10 dní pri teplote 20-26 ° C, kým podhubie neprerastie krycou zeminou. Tú je vhodné sem tam prehrabať, aby sa premiešali s miestami, ktoré sú menej prerastené, a vytvorili sa tak ideálne podmienky pre rovnomerný rast šampiňónov.
Akonáhle podhubie dostatočne prerastie krycou zeminou, je nutné prestať so zálievkou a substrát preniesť na chladnejšie stanovište, kde sa teplota bude pohybovať iba v rozmedzí od 14 do 18 ° C. Teplotný kontrast vyvolá rast plodníc a zhruba za týždeň konečne vykuknú prvé šampiňónové hlavičky. Dostatočne vyrastené huby sa zbierajú tak, že ich vykrútime aj s nožičkou, aby v substráte nezostali ich zvyšky. Akonáhle šampiňóny zožnete, zhruba po 7-10 dennom intervale nasleduje ďalšia rastová vlna, pri ktorej je vhodné aplikovať rovnaký postup. Rastových cyklov býva zvyčajne 5 alebo 6, takže vám substrát bude postupne plodiť viac ako dva mesiace.
Ak sa chcete pustiť do pestovania húb na záhrade v trávniku, ideálny čas sa pohybuje v rozmedzí od apríla do konca októbra. Čo budete na pestovanie šampiňónov na záhrade potrebovať? Stačí si len pripraviť šampiňóny substrát, vybrať vhodné vlhké, tienisté miesto a následne vyhrabať trávnik zhruba do hĺbky 5 centimetrov. Hneď po vysadení by ste mali šampiňóny dôkladne zaliať a so zálievkou pravidelne pokračovať aj v nasledujúcich dňoch. Podhubie totiž potrebuje dostatočné množstvo vlahy, aby sa správne rozrástlo.
Cena a dostupnosť
Chystáte sa vyskúšať domáce pestovanie šampiňónov? Potom vás iste zaujíma, na koľko peňazí to asi vyjde a kde kúpiť sadbu šampiňónov. Súprava na pestovanie šampiňónov sa predáva v každom väčšom záhradníctve, ale veľmi ľahko ju zoženiete aj na internete. Cena vždy závisí od toho, ako veľkú šampiňónovú záhradku si chcete zaobstarať. Menšia pestovateľská súprava vyjde zhruba na cc 4 - 8 euro, za väčšiu záhradku zaplatíte ale pokojne aj viac ako 20 euro.
Iste vás tiež zaujíma, či sa domáce pestovanie šampiňónov oplatí. Huby do obchodov zvyčajne dodáva väčšina pestovateľov šampiňónov. Keď si chcete kúpiť také šampiňóny, cena za 1 kg sa pohybuje okolo 5 - 8 euro, ale vždy samozrejme záleží na konkrétnom druhu húb. Ak si teda kúpite menšiu záhradku, za ktorú zaplatíte okolo 8 euro, a päťkrát či šesťkrát sa vám podarí vypestovať plnú debničku čerstvých húb, určite nebudete svoje investície ľutovať.
Výživové hodnoty a benefity šampiňónov
Šampiňóny sú relatívne nízkokalorická prísada: na 100 gramov pripadá asi 22 kalórií. Je to spôsobené aj tým, že tento druh huby obsahuje 91 percent vody a asi štyri percentá bielkovín.
Huby sú považované za potravinu, ale aj pochutinu, za zeleninu, ale aj náhradu bielkoviny a sú výborným doplnkom jedálneho lístka. Všetky ostatné druhy húb, ako sú šampiňóny, dubáky alebo kuriatka, patria k zelenine a môžu byť kombinované s ďalšími druhmi bielkovín. Nutričný prínos húb spočíva práve v ich zložení a vysokom obsahu vlákniny.
Zo zdravotného hľadiska je dôležitý aj obsah minerálov a niektorých špecifických látok v hubovom tkanive. Obsahujú meď, ktorá pomáha pri hypertenzii, selén, ktorý napomáha správnej funkcii srdcovo-cievnej sústavy a spolu s vitamínmi bojujú proti voľným radikálom, ktoré spôsobujú degradáciu buniek a sú považované za jeden z faktorov vzniku rakoviny.
| Nutričná Hodnota (na 100g) | Množstvo |
|---|---|
| Kalórie | 22 kcal |
| Voda | 91g |
| Bielkoviny | 4g |
Štúdie ukázali, že ľudia, ktorí často jedia tieto huby, majú o 34% nižšiu hladinu cholesterolu v krvi v porovnaní s tými, ktorí huby nejedia. Polysacharidy v šampiňónoch môžu pomôcť znížiť hladinu cukru v krvi a zlepšiť inzulínovú rezistenciu. Konzumácia šampiňónov sa neodporúča pacientom s chronickými ochoreniami obličiek a tráviaceho ústrojenstva.
Sušené dubáky obsahujú vysoký podiel bielkovín (32,4 g/100 g) a vlákniny (19,8 g), zatiaľ čo shiitake sú známe imunomodulačnými účinkami a vysokým obsahom antioxidantov. Huby sú prirodzeným zdrojom vitamínov B a D, minerálov ako draslík, železo a zinok, a bohaté na antioxidanty. Ich konzumácia podporuje imunitný systém, trávenie a celkovú vitalitu.
Využitie šampiňónov v kuchyni
Šampiňóny sú klasickou jedlou hubou, ktorá sa s obľubou používa v najrôznejších pokrmoch. Dajú sa použiť na pizzu, ako príloha k cestovinám alebo do omáčok k rezňom - šampiňóny možno používať rozmanitým spôsobom. Pritom je ich aróma dostatočne výrazná, aby sa dali servírovať aj mierne obložené ako hlavná prísada.
Šampiňóny môžete pridať do mäsových pokrmov, na pizzu, do polievok. Alebo ich môžete zamraziť, usušiť poprípade zakonzervovať.
Okrem výživovej hodnoty prinášajú huby jedinečnú chuť do polievok, omáčok, šalátov a rizôt. Naše bio huby spĺňajú prísne ekologické normy, bez pesticídov a chemických látok. Produkty prechádzajú pravidelnými kontrolami, aby sa zachovala čerstvosť a nutričné hodnoty.
Čerstvé šampiňóny sú ideálne na grilovanie, zapekanie alebo do šalátov. Sušené dubáky a shiitake sa hodia do polievok, omáčok a rizôt, kde uvoľňujú výraznú chuť a vôňu. Hliva je skvelá v zdravých receptoch pre svoje protizápalové účinky.
Každý produkt je starostlivo vybraný s dôrazom na ekologické pestovanie a vysokú nutričnú hodnotu. Bio huby prinášajú zdravie a chuť za rozumnú cenu. Praktické balenia umožňujú dlhé skladovanie a minimalizujú odpad. Huby sú neodmysliteľnou súčasťou zdravej kuchyne, prinášajú výživnú hodnotu a bohatú chuť.
Či už preferujete čerstvé, sušené alebo bio huby, naša ponuka vám umožní obohatiť jedlá a podporiť vaše zdravie. Okrem toho, že je výbornou ingredienciou pokrmov prináša aj množstvo benefitov pre vaše zdravie.
Recepty so šampiňónmi
- Plnené šampiňóny: S nivou, bryndzou, mozzarellou, mletým mäsom alebo vajíčkom.
- Šampiňónovo-syrová omáčka: Ideálna k cestovinám alebo mäsu.
- Rizoto so šampiňónmi: Klasika talianskej kuchyne.
- Zemiakové placky so šampiňónovou omáčkou: Pôvodom z Poľska.
Pestovanie šampiňónov sa stáva čoraz populárnejším, najmä medzi tými, ktorí túžia po zdravých domácich potravinách. Čerstvé, aromatické huby zo svojej úrody chutia úplne inak ako tie z obchodu. A čo je najlepšie - na ich pestovanie nepotrebujete veľkú záhradu.
História pestovania šampiňónov
Cielené pestovanie húb ako potraviny skutočne začína šampiňónmi. Prvýkrát boli vypestované v roku 1750 vo Francúzsku. A ako to často býva, náhoda tu hrala nemalú úlohu. Jedného dňa parížski záhradníci objavili biele šampiňóny na hnoji záhonov. Záhradníci veľmi rýchlo zistili, že sa dá táto huba cielene pestovať.
Hoci netrvalo dlho, kým sa zistilo, že svetlocitlivá huba najradšej rastie v tmavých pivniciach a klenbách, významnejšie pestovanie šampiňónov, ako ho poznáme dnes, sa vyvinulo až začiatkom 20. storočia.
Charakteristika šampiňónov
Šampiňóny majú priemer 3 až 25 cm. Ich klobúk je mäsitý, guľovitý a v zrelosti má tvar dáždnika. Povrch je vláknitý, hladký, šupinatý, šedobielej farby. Noha šampiňónu má výrazný dvojvrstvový alebo jednovrstvový prsteň. V súčasnosti je viac ako 60 druhov šampiňónov.
Nazývaný aj „biely gombík“ je najobľúbenejšou pestovanou hubou. Tvar klobúka je najprv pologuľovitý, vekom sa splošťuje.
Hnedý šampiňón (Agaricus bisporus) má intenzívnejšiu chuť ako šampiňón biely. Je veľký 40 až 60 mm.
Môže sa stať, že jedlý šampiňón zameníte s Pečiarkou zápašnou (Agaricus xanthodermus). Oba druhy sú si veľmi podobné, malé s bielymi klobúkmi. Hlavný rozdiel je v tom, že pokiaľ sa dužina pečiarka poškodí, rýchlo zožltne.
Pestovanie a skladovanie
Šampiňóny sa pestujú na hubárskych farmách, ale aj v domácnostiach. Dajú sa pestovať po celý rok. Šampiňóny vydržia čerstvé zhruba 3 až 4 dni. Preto je dobré ich rýchlo spracovať. Alebo ich môžete zamraziť, usušiť poprípade zakonzervovať. Je mnoho spôsobov, ako šampiňóny spracovať. Je skrátka veľa možností, ako zaradiť šampiňóny do vášho jedálnička.
Hubu musíte očistiť od pôdy a iných nečistôt. Najprv nožom a potom šampiňón opláchnite pod tečúcou vodou. Pri čistení sa treba odstrániť fóliu, ktorá sa nachádza na klobúku huby. Nohu huby odrežte, ak je špinavá. Je rad fáz, kedy šampiňón nie je vhodný na konzumáciu.
Šampiňóny sú citlivé rastliny a môžu sa teda rýchlo znehodnotiť. Preto je potrebné správne ich skladovať. Teplo im nerobí dobre. Šampiňóny skladujte ideálne v chlade a suchu. S obľubou sú uchovávané v chladiacom boxe chladničky.