Ničenie buriny je kľúčové pre zdravý rast pestovaných rastlín. Burina odoberá pôde živiny, vodu a svetlo, čím oslabuje úrodu. Ak potrebujete spoľahlivo vyčistiť pôdu pred výsadbou alebo zlikvidovať prerastený plevel, siahnite po totálnom postreku na burinu (napríklad Touchdown, Roundup).
Rezistencia burín voči glyfosátu
Všetko sa začalo meniť počnúc rokom 1996, kedy sa začali množiť informácie o burinách rezistentných na glyfosát. Medzi takéto prípady patrí napríklad mätonoh tuhý (Lolium rigidum) v Austrálii, mätonoh mnohokvetý (Lolium multiflorum) v Čile, Brazílii a USA, cirok alepský (Sorghum helepense) v Argentíne a turanec kanadský (Coniza canadensis) v štáte Delaware (USA).
V roku 2007 medzinárodná organizácia na dohľad nad rezistentnými burinami (ISHR-International survey of herbicide resistant weeds) evidovala 44 prípadov rezistentných druhov rastlín voči herbicídom na báze glyfosátov, z toho 12 druhov vytvorilo rezistentné biotopy. Táto organizácia zároveň skonštatovala, že vznik rezistentných druhov nie je spojený výlučne s výsadbou GM modifikovaných plodín, skôr naopak.
Rastliny sa dopracovali k rezistencii na glyfosát rôznymi mechanizmami. Napríklad, v prípade kalužnice indickej (Eleusine indica) rastlina zmenila štruktúru cieľového enzýmu ESPS, a v dôsledku toho bola účinnosť herbicídu na rastlinu päťkrát nižšia. Modifikácia enzýmu bola výsledkom mutácie génu kódujúceho biosyntézu enzýmu ESPS (prolin, proteinogenná aminokyselina bola nahradená serinom - glukoplastická aminokyselina… tak jednoduché!).
Za normálnych okolností, po aplikácii na list, je herbicíd prioritne transportovaný a distribuovaný smerom nadol až do koreňov. Mechanizmus rezistencie, cez zmenu transportných dráh vo vnútri rastliny, otvára pre komunitu špecialistov skrinku s novými a zaujímavými otázkami. Drvivá väčšina divo rastúcich rastlín odpovedá na otázku prežitia po aplikácii herbicídov buď cez mutáciu cieľového enzýmu, alebo cez urýchlenie metabolizácie toxických molekúl.
Veľmi originálny spôsob rezistencie cez zmenu transportných dráh vo vnútri rastliny dáva do pozoru viaceré tímy špecialistov, nakoľko molekulárna a biochemická podstata tohto mechanizmu je zatiaľ neobjasnená. Predbežné genetické štúdie naznačujú, že by mohlo ísť o výnimočný, čiastočne dominantný gén bunečného jadra. Pozorovania z ostatných rokov vo viacerých krajinách na svete jasne potvrdzujú, že vznik rastlinných druhov burinného spoločenstva rezistentných na glyfosát je tvrdá realita.
Vplyv herbicídov na vinič
V podmienkach Malokarpatskej vinohradníckej oblasti nám začiatkom júna vinič otvára svoju dušu,…a vinohrad spieva svoj životný príbeh. V tom čase sa začnú prejavovať takmer všetky bolesti a starosti viniča prerozprávané jasnou rečou foliárnej symptomatiky, od nedostatku makro a mikro elementov, nedoriešené chronické choroby z rokov minulých a nastupujúce nové ochorenia. No zároveň nám vinič veľa prezradí, aký má gazda vzťah k tejto rastline, je to vizitka jeho porozumenia k vinohradu, o ktorý by sa mal starať.
Drvivá väčšina našich vinohradov je poznačená nadbytkom herbicídov a ich metabolických derivátov v pôde a v samotnej rastline. Primát možno jednoznačne prisúdiť účinnej látke glyfosát a tesne za ním vedie flazasulfuron.
Typické príznaky detoxikácie viniča od glyfosátových herbicídov sú: hrubé kožovité listy, zdureniny a preliačeniny listovej plochy, tmavozelené sfarbenie listovej plochy. Takýto list neplní svoju základnú funkciu - efektívnu fotosyntézu, ale slúži ako odpadkový kôš pre toxické metabolity rastliny.
V prípade, že vinohradník nájde vo svojom vinohrade podobné symptómy, treba si pozrieť staršie záznamy, kedy a aký prípravok bol použitý za ostatných 5-8 rokov na odburiňovanie medzikmienkového pásu, kedy a s čím sa vykonávalo chemické odlupovanie kmienkov, aby sa potvrdila správna diagnostika nájdených symptómov a bolo jasné, čomu sa treba vyvarovať v nasledujúcich rokoch. Ak vinohradník nebude permanentne stresovať vinič neuváženou aplikáciou toxických látok s názvom herbicíd, tak sa mu vinič určite odmení.
Odporúčané postupy a alternatívy k glyfosátu
Minimalizácia používania glyfosátu
Aj napriek rizikám je možné glyfosát používať zodpovednejšie. Existujú dva varianty minimalizácie jeho použitia:
- Variant ekonomicky náročnejší: maximálne jeden krát počas vegetácie použiť herbicíd na báze glyfosátu, a to skoro na jar, pri výške rastlín burinného spoločenstva max. 10-15 cm.
- Variant menej ekonomicky náročný: maximálne jeden krát počas vegetácie použiť herbicíd na báze glyfosátu, a to skoro na jar, pri výške rastlín burinného spoločenstva max. 10-15 cm.
Účinné látky a mechanizmy účinku selektívnych herbicídov
Pre zaujímavosť dávame do pozornosti skúsenosti francúzskych kolegov v oblasti chemického odburiňovania, ktorí využívajú rôzne selektívne a kontaktné herbicídy s odlišnými mechanizmami účinku.
Celý život ste aplikovali herbicídy NESPRÁVNE.
Selektívne graminicídy (ničia trávy)
- Propaquizafop: Pôsobí ako selektívny a systémový herbicíd výlučne na trávovité buriny. Po aplikácii je trávami rýchlo absorbovaný, translokovaný cez listy, stonky, byle a korene do meristematických pletív, kde blokuje rast buniek cez inhibíciu biosyntézy mastných kyselín. Trávovité buriny už 1-2 dni po aplikácii zastavujú rast a vývoj, ako prvé začnú žltnúť najmladšie listy, kým ostatné zostávajú ešte zelené. Rastlinné pletivá postupne nekrotizujú a v závislosti od klimatických podmienok celá rastlina hynie 10-20 dní po aplikácii. Množstvo účinnej látky: 100 g v jednom litri emulzného koncentrátu.
- Quizalofop-p-ethyl: Pôsobí ako selektívny a systémový herbicíd. Po aplikácii je veľmi rýchlo absorbovaný a translokovaný v tele rastliny. Do 5-tich dní od aplikácie sa objavia prvé príznaky intoxikácie a do 10-tich dní je burina zničená. Množstvo účinnej látky: 50 g v jednom litri emulzného koncentrátu.
Kontaktné herbicídy s rýchlym účinkom
- Carfentrazone-ethyl: Ide o kontaktný herbicíd, ktorý preniká do rastliny cez mladé listy. Keďže je slabo lipofilný, kutikula ho nezadrží a cez epidermu preniká veľmi rýchlo do listového parenchýmu. Molekula patrí do skupiny inhibítorov PPO (protoporphyrinogen oxydáza) a blokuje biosyntézu chlorofylu. Účinok sa dostavuje už niekoľko hodín po aplikácii. Množstvo účinnej látky: 60 g v jednom litri emulzie na báze rastlinného oleja.
- Pyraflufen-ethyl: Kontaktný herbicíd, biologicky aktívna molekula inhibuje tvorbu enzýmu, ktorý je potrebný na degradáciu porfyrínu (pozn.: chlorofil patrí do skupiny metalo-porfyrínov, viaže horčík Mg2+). Akumulácia nerozloženého porfyrínu za spolupôsobenia svetla a slnečných lúčov vedie k deštrukcii rastlinných buniek a fyziologické ťažkosti rastliny sa začnú prejavovať žltnutím a hnednutím listov. Symptómy, ako nekrózy a vysychanie rastlinných tkanív, sú znateľné už niekoľko hodín po aplikácii. Účinná látka nemá vplyv na koreňovú sústavu a v pôde sa rýchlo rozkladá. Aby pyraflufen-ethyl bol biologicky aktívny, musí byť aktivovaný energiou slnečných lúčov, tzn. jeho účinok sa zvyšuje s intenzitou slnečného žiarenia. Dve hodiny po aplikácii prípravok odoláva zmytiu v dôsledku silného dažďa. Množstvo účinnej látky: 26,5 g v jednom litri emulzného koncentrátu. Aplikačná dávka (0,6-1 l/ha). Prvá aplikácia - ak sú odnože burín dlhé maximálne 20 cm, druhá aplikácia (ak je potrebná) - pred tým než zdrevnatejú bočné výhonky. Viac než dve aplikácie v tom istom roku sa týmto produktom neodporúča vykonať. Postreková látka nesmie v žiadnom prípade prísť do kontaktu so zelenými časťami viniča, preto treba použiť také technické prostriedky, ktoré zabránia vzdušnej kontaminácii zelených častí viniča.
Neselektívne, ale šetrnejšie alternatívy
- Glufosinate-NH4: Neselektívny listový herbicíd s kontaktným a čiastočne systémovým účinkom, ktorý je na trhu s agrochemikáliami od roku 1984. Ide o prírodnú látku izolovanú z pôdnej baktérie Streptomyces viridochromogenesa, a jej účinok bol po prvýkrát pozorovaný v skleníkoch v roku 1976. Inhibuje kľúčový enzým v metabolizme rastlín - enzým glutamine syntetázu, ktorý kontroluje syntézu glutamínu. Glutamín je kľúčový v metabolizme dusíka - v procese amoniakálnej detoxifikácie rastliny. Inhibícia má za následok zníženie glutamínu a zvýšenie hladiny amoniaku v rastlinných pletivách, čo vedie k zastaveniu fotosyntézy a rastlina hynie v priebehu niekoľkých dní. Mechanizmus účinku amoniakálneho glufosinátu je medzi širokospektrálnymi herbicídmi výnimočný, a túto prednosť je potrebné vhodne využiť pri rotácii herbicídov, aby nám v cenóze nevznikli rezistentné buriny. Rastlina prijíma Glufosinate-NH4 cez všetky zelené časti a je účinný len vtedy, ak príde do kontaktu s rastlinou. To znamená, že buriny neohrozuje na koreni, čo je veľmi dôležitý aspekt pri anti-eróznom manažmente poľnohospodárskej krajiny. V pôde je molekula veľmi rýchlo degradovaná, čo znižuje možnosť toxikologickej záťaže na zdroje podzemných vôd. Množstvo účinnej látky: 150 g v jednom litri tekutého koncentrátu.
- Beloukha: Ide o neselektívny bio-herbicíd vyvinutý spoločnosťou Alidad Invest v roku 2007 pod kódovým označením VVH 86086. Jeho pôvod treba hľadať v repkovom oleji - prirodzená extrakcia za studena mechanickým procesom, bez akýchkoľvek syntetických prímesí. Ide o kontaktný herbicíd, s viditeľným účinkom do 2-3 hodín po aplikácii a s dĺžkou účinku 3 týždne v závislosti od klimatických podmienok. Nevplýva na klíčenie semien, nemá systémový účinok a nelikviduje koreňový systém, tieto vlastnosti ho radia do kategórie bezpečných produktov pre človeka, vodné zdroje, vzduch a pôdu. Degradácia v pôde je veľmi rýchla - 2 dni po aplikácii, bez nebezpečných metabolitov. Ide o kyselinu, ktorá patrí do skupiny mastných kyselín s dĺžkou reťazca C7-C20, a ktorá okrem dráždenia pokožky a očí, nespôsobuje žiadne iné zdravotné problémy. Lipofilná zložka tejto mastnej kyseliny napáda a ničí bunečné membrány rastlinnej epidermy. Permeabilizácia epidermy vedie takmer k okamžitej dehydratácii rastlinného tkaniva. Aplikačná dávka pre odburiňovanie medzikmienkového pásu (6-8 litrov / 100 litrov vody). Aby sa dosiahla optimálna účinnosť, je potrebné prostriedok aplikovať, keď je list suchý, pri slnečnom počasí, teplote vzduchu aspoň 15 °C a vlhkosti povrchu pôdy 60 %.
Pôdne herbicídy s reziduálnym účinkom
- Propyzamide: Ide o molekulu účinnú voči trávovitým burinám a dvojklíčnolistovým rastlinám, aplikovať pred 15-tym aprílom. Ide o selektívny systémový herbicíd s reziduálnou účinnosťou v pôde. Cez koreňový systém je translokovaný do celej rastliny, kde bráni mitotickému deleniu buniek. Množstvo účinnej látky: 400 gr. v jednom litri suspenzného koncentrátu.
- Napropamid: Pôsobí na klíčiace buriny (trávy+dvojklíčnolistové). Inhibuje syntézu proteínov, narúša delenie buniek v koreňovom meristéme, čo vedie k zastaveniu rastu koreňovej sústavy a následne k hynutiu burín. Množstvo účinnej látky: 450 g v jednom litri suspenzného koncentrátu, aplikačná dávka 9 litrov/ha.
- Isoxaben: Selektívny herbicíd na klíčiace dvojklíčnolistové buriny, inhibuje biosyntézu celulózy. Neučinkuje už na vyrastené buriny.
Zodpovedné používanie a ekologické aspekty
Glyfosát je veľmi účinný a ekonomicky výhodný totálny herbicíd, ktorý v porovnaní s ostatnými herbicídmi má pomerne priaznivý eko-toxikologický profil. Vzhľadom na skutočnosť, že sa masívne používa už desiatky rokov, a to vo všetkých poľnohospodárskych monokultúrach, je potrebné veľmi pozorne sledovať jeho kumulatívny impakt na životné prostredie, no a samozrejme na zdravie ľudí.
Pri pokračujúcom používaní tejto molekuly v poľnohospodárskej praxi, je potrebné striktne dodržiavať všetky bezpečnostné pravidlá a podmienky aplikácie: aplikačné dávky, maximálne obmedziť možnosť prípadných úletov. Preto je potrebné striedať viacero odburiňovacích techník a obmieňať herbicídy s ohľadom na mechanizmus účinku biologicky aktívnych molekúl, aby sme predišli vzniku rezistentných biotopov.
Glyfosát prispieva k znečisteniu zdrojov povrchových a podzemných vôd, preto treba byť obzvlášť pozorný a dodržať všetky pravidlá spojené s čistením postrekovačov a herbicídnych rámov po aplikácii, pri postreku dodržiavať bezpečné vzdialenosti od vodných tokov. Pri obmedzenom počte aplikácií tohto herbicídu a správnom načasovaní, s ohľadom na fenofázu burín v príkmennom páse, budeme môcť aj naďalej považovať glyfosát za efektívny agronomický nástroj.
Treba však veľmi pozorne sledovať prípadné zmeny, a to tak na samotnom viniči, ako aj na skladbe fauny a flóry viazanej na vinohrad,… a samozrejme adekvátne reagovať v prípade zmien. Zdravotné riziko spojené s glyfosátmi tkvie jednak v neuváženej, zle načasovanej a opakovanej aplikácii, avšak rovnako závažné, ak nie väčšie riziko, na nás číha vo forme potravín z geneticky modifikovaných plodín rezistentných na glyfosát.
tags: #selektivny #herbicid #pro #vinnou #revu