Sivoň americký, latinsky Salvelinus fontinalis, je druh lososovitej ryby, ktorá je známa svojou prispôsobivosťou a odolnosťou. Hoci je pôvodom zo Severnej Ameriky, vďaka úspešnému umelému výteru a odchovu sa rozšíril do mnohých kútov sveta.
Základné informácie a identifikácia
Sivoň americký patrí do radu lososotvarých (lososotvaré) a čeľade lososovitých (lososovité). V maďarčine je známy ako Pataki pisztráng a v angličtine pod názvami Brook charr, Brook trout alebo Speckled trout. Ide o dravca a všežravca.
Taxonómia a biometrické údaje
- Latinčina: Salvelinus fontinalis
- Rad: Lososotvaré
- Čeľaď: Lososovité
- Potrava: Všežravec, dravec
- Dĺžka života: Až 15 rokov
- Pohlavná dospelosť: 2. - 3. rok
- Doba rozmnožovania: Október - november
- Bežná veľkosť: 20 až 35 cm
- Maximálna veľkosť: Okolo 55 cm
- Lovná miera: 23 cm
- Doba hájenia: 1. január - 15. apríl
Rozpoznávacie znaky a sfarbenie
Sivoň americký je nie veľká lososovitá ryba. Poznať sivoňa od ostatných druhov našich lososovitých rýb by nemalo pôsobiť ťažkosti, pretože ako jediný má svetlé škvrny na tmavšom podklade, čo je úplne dostačujúce, aby bola vylúčená akákoľvek zámena. Inak tvarom tela i usporiadaním plutiev sa sivoň do značnej miery podobá pstruhom. Jeho telo je valcovitého tvaru.
Základné sfarbenie tela je zelenkavé, žltavé škvrny sú na bokoch guľaté a smerom k chrbtu prechádzajú do mramorovania. U živšie vyfarbených jedincov upúta i oranžové sfarbenie brucha a oranžové plutvy na spodku tela, ktorých predný okraj je zvýraznený čiernobielym pruhom. Brucho môže byť sfarbené do oranžovo-žltej farby.
Pôvod a rozšírenie
Sivoň americký sa pôvodne vyskytoval vo východnej časti Severnej Ameriky. Žije tu v riekach, potokoch a horských jazerách a migruje i do mora. Neskôr bol nasadený na veľa miestach sveta, a to nielen v Európe, ale i v niekoľkých štátoch Južnej Ameriky, miestami v Afrike a aj na Novom Zélande.
Biotop a ekologické nároky
Vo svojej pôvodnej domovine je to druh prispôsobený extrémne tvrdým podmienkam. Je extrémne odolný voči tvrdým prírodným podmienkam, vystupuje i do vysoko položených tokov (vyššie než pstruh) a znáša i značne okyslenú vodu.
Prispôsobivosť a odolnosť
Sivoň americký znáša veľmi nízke teploty, dlhodobé zamŕzanie hladiny jazier, značnú kyslosť vody (bežne prežíva i pri pH 5,3 a z Ameriky je uvádzaný extrém až pH 4,1) a veľmi obmedzené zdroje potravy. Náročný je len na množstvo kyslíku vo vode. Vyskytuje sa i vo veľkých nadmorských výškach a môže prenikať až do pramenných oblastí. Často je v takých lokalitách jedinou prežívajúcou rybou. Práve táto odolnosť sivoňa bola jedným z dôvodov jeho vysádzania. Sivoň americký potrebuje rovnako ako pstruh potočný čistú, prúdiacu vodu bohatú na kyslík. Jeho útočiskom sú často skaly, dutiny (korene), potopené konáre a rôzne vodné prekážky.
Biológia a správanie
Sivoň je rybou obývajúcou čisté, chladné a na kyslík bohaté vody stojaté aj tečúce. V zbere potravy je sivoň pomerne aktívny.
Potravové návyky a teritorialita
Jazerná populácia sa obvykle zdržuje v hĺbke a za potravou vypláva večer k brehom a k hladine. V tečúcich vodách sivoň chovaním pripomína pstruha obyčajného, je teritoriálny a loví potravu žijúcu na dne alebo unášanú prúdom vo všetkých vrstvách vodného stĺpca. Ako druh z vôd chudých na potravu je sivoň veľmi nevyberavý a živí sa akoukoľvek živočíšnou potravou, v ktorej dominujú vodní bezstavovce od planktónu cez kôrovce až po larvy vodného hmyzu. Zbiera i náletový hmyz a loví menšie rybky, ale na rozdiel od pstruha menej často prepadá kanibalizmu. Potravu prijíma po celý rok.
Rozmnožovanie
Sivoň pohlavne dospieva v 2. - 3. roku života. K výteru dochádza na jeseň, podobne ako u nášho pstruha obyčajného. Sivone, rovnako ako ostatné lososovité ryby, sa vytierajú v plytkých prúdoch, kde si vytvárajú hlbšie jamky a následne do nich kladú ikry, ktoré zahrabávajú.
Výterové správanie a kríženie
Samica hĺbi akési hniezdo v štrkovitom dne a následne doň oplodnené ikry zahrabáva. Inkubácia ikier závisí od teploty vody, ale obyčajne sa dá povedať, že je dlhá, v extrémnom prípade (územie Kanady) i cez pol roka. U nás sa plôdik liahne niekedy koncom zimy. Množstvo ikier závisí od veľkosti ikernačky. Kolíše od stovky ikier u zakrpatených populácií až po asi 5 000 ikier u samíc vážiacich okolo 2 kg.
Ojedinele pritom dochádza ku kríženiu oboch druhov (s pstruhom obyčajným) a vznikajú pozoruhodne sfarbení kríženci, označovaní ako „tigrie“ alebo „tigrovité“ ryby. Sú neplodné a občas sa s nimi na našich vodách môžeme stretnúť.
Rast a dĺžka života
Sivoň rastie o niečo pomalšie než pstruh, dožíva sa nižšieho veku a dorastá i menších rozmerov. Rast samcov a samíc je podobný.
Maximálne rozmery a vplyv podmienok
U nás len vzácne prekračuje dĺžku 50 cm a hmotnosť 2 kg, vo svojej domovine môže dosiahnuť hmotnosti až 6,5 kg. Väčšina rýb sa u nás dožíva len 4 - 5 rokov, vzácne i viac. I preto je na väčšine revírov veľkých sivoňov veľmi málo. Maximálny vek z vôd USA je udávaný okolo 15 rokov. Rast sivoňa na výživnejších vodách alebo dokonca v podmienkach umelého chovu by bol podstatne rýchlejší.
Význam pre športový rybolov
Sivoň americký sa chovaním ani veľkosťou príliš nelíši od bežných jedincov potočnej formy pstruha a obvykle je lovený pri love pstruhov, či už prívlačou alebo muškárením. Len málo revírov hostí početné populácie tohto druhu, ale i tam, kde sivoň prevláda, nepoužívajú rybári žiadne špecifické náradie alebo lovné techniky.
Odporúčané lovné techniky a náradie
S ohľadom na spôsob výživy tejto ryby by vôbec najúspešnejší mal byť lov na mokré mušky a nymfy.
Možný výber náradia pre lov sivoňa amerického:
- Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prúta môže kolísať od 2 - 10 g do 5 - 20g.
- Vlasec: 0,12 - 0,20 mm splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča.
- Nadväzce: 0,10 - 0,18 mm.
Ochrana a vysádzanie
Po zvládnutí umelého výteru a metodiky odchovu dospelých sivoňov v umelom prostredí je dnes tento druh bežne vysádzaný do veľa pstruhových revírov, a to i vo veľkostiach, ktorých naše prirodzené populácie dosahujú len výnimočne. Vysádzanie sivoňa do bežných pstruhových revírov je ovplyvňované skôr situáciou na trhu rybích násad a za prínos pre zachovanie pôvodných spoločenstiev týchto vôd sa pokladať nedá. Je chránený od 1. januára do 15. apríla.
tags: #sivon #potocny #pestovanie