Vijačka kukuričná: Bioenómia, škodlivosť a stratégie ochrany

Vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis) patrí medzi najvýznamnejších a najničivejších škodcov kukurice na Slovensku. Zatiaľ čo v deväťdesiatych rokoch spôsobovala problémy najmä v južných oblastiach, v posledných rokoch sa v dôsledku klimatických zmien a zvyšujúcich sa teplôt rozšírila prakticky do všetkých pestovateľských oblastí.

Schéma životného cyklu vijačky kukuričnej: od prezimovania húseníc v strnisku cez zakuklenie až po kladenie vajíčok a poškodenie rastliny.

Bionómia a životný cyklus škodcu

Vijačka kukuričná prezimuje v štádiu húsenice vo zvyškoch rastlín kukurice (kukuričnom kôroví) na povrchu pôdy. V priebehu mája a júna dochádza k zakukleniu a následnému vylietaniu motýľov.

Charakteristika dospelých jedincov

  • Samička: Žltohnedá, dĺžka okolo 20 mm, rozpätie krídel 30 mm. Na vonkajšej strane predných krídel má dva tmavšie pásy.
  • Samček: O niečo menší, štíhlejší, s tmavšími krídlami.

Kladenie vajíčok a vývoj lariev

Samičky kladú vajíčka v skupinách po 10 až 30 kusov do nepravidelných oválov na spodnú stranu listov v blízkosti stredného rebra. Jedna samička dokáže vyklásť až 300 vajíčok. Húsenice sa liahnu po 10 až 15 dňoch. Vyvinuté larvy sú sivožlté s hnedou hlavou a dosahujú dĺžku 25 mm.

Škodlivosť a vplyv na úrodu

Najmladšie húsenice sa živia listami a bliznami kvetov, neskôr prenikajú do stoniek alebo šúľkov. Migrujú v rastline a pred zberom zaliezajú do dolných častí stoniek (najviac lariev sa nachádza 30 cm nad zemou).

Dôsledky napadnutia:

  • Poškodenie vnútra stebiel a klasov, ničenie zŕn.
  • Zvýšená náchylnosť na poliehanie rastlín.
  • Vstupná brána pre hubové choroby (najmä rodu Fusarium), čo vedie k tvorbe nebezpečných mykotoxínov v potravinovom reťazci.
  • Priame straty na úrode sa odhadujú na 10 až 30 %.
Infografika: Poškodenie stonky kukurice húsenicami vijačky a následná infekcia hubovými chorobami.

Strategické možnosti ochrany

Ochrana musí byť komplexná. Významnou pomôckou je sledovanie sumy efektívnych teplôt (SET). Začiatok kladenia vajíčok signalizuje SET 360 d°C, optimálny termín pre chemický zásah nastáva pri sume 550 d°C.

Biologická ochrana

Veľmi účinnou metódou je využitie parazitických osičiek z rodu Trichogramma (napr. T. pintoi, T. evanescens). Osičky kladú svoje vajíčka priamo do vajíčok vijačky, čím zabraňujú jej vývoju. Kapsuly sa aplikujú v pároch na najvrchnejší list pri začiatku kladenia vajíčok škodcu.

Chemická a integrovaná ochrana

Pri voľbe chemickej ochrany je kritické správne načasovanie (na začiatku liahnutia húseníc):

Typ prípravku Účinná látka Spôsob účinku
Insekticídy Chlorantraniliprole Ovplyvňuje ryanodínové receptory, spôsobuje paralýzu.
Pyretroidy Lambda-cyhalothrin, Deltamethrin Kontaktný a požerový jed, rýchly nástup (knock-down efekt).
Iné Indoxacarb, Methoxyfenozide Translaminárne a ovicídne pôsobenie.

Agrotechnické opatrenia

  • Dôkladné zaoranie pozberových zvyškov kukurice (hlbšie ako 15 cm).
  • Drvenie kukuričného kôrovia pre zníženie šancí škodcu na prezimovanie.
  • Dodržiavanie dostatočnej vzdialenosti od minuloročných kukuričných polí.

Kukurica a strata úrody

tags: #skodca #plodin #vijacka