Smrek obyčajný (lat. Picea abies, predtým aj Picea excelsa) je vždyzelený ihličnatý strom z čeľade borovicovité (Pinaceae). Je to najrozšírenejší strom na Slovensku a významná hospodárska drevina. Prirodzene rastie v strednej a severnej Európe, pričom v Alpách siaha do nadmorskej výšky 2000 metrov, kde tvorí hornú hranicu lesa. Na Slovensku sa vyskytuje ako prirodzená hranica lesa vo výškach 1500 - 1550 metrov. V Laponsku a na severe Ruska zasahuje takmer až k severnej hranici lesa. Vďaka svojej odolnosti výborne znáša nízke teploty.
Botanická charakteristika
Smrek obyčajný je 25 až 50 metrov vysoký strom, výnimočne až 60 metrov, s priemerom kmeňa do 1,5 metra. V mladosti má pravidelne kužeľovitú, respektíve úzko ihlanovitú korunu, ktorá sa v starobe môže viac otvoriť. Kôra je tenká, červenohnedá až sivohnedá, odlupujúca sa v malých šupinách. Strom rastie pomerne rýchlo a dožíva sa približne 300 až 400 rokov.
Ihlice
Jeho listy, nazývané ihlice, sú štvorhranné, tuhé a pichľavé, dlhé 1 až 2,5 cm. Na konárikoch sú usporiadané špirálovito, čo im dodáva hustý vzhľad. Farba ihlíc je tmavozelená až modrozelená, na spodnej strane majú dva svetlejšie prúžky prieduchov. Na konári vydržia 5 až 7 rokov a po opadnutí zanechávajú drobné výrastky (tzv. kolienka). Na rozdiel od jedle bielej (Abies alba), ktorá má ploché a vykrojené ihlice, smrek obyčajný má hranaté a špicaté ihlice.
Kvety a šišky
Smrek obyčajný je jednodomá drevina, čo znamená, že samčie aj samičie kvety sa nachádzajú na tom istom strome. Kvitne od apríla do mája. Samčie šišky sú červenopurpurové, valcovité, s dĺžkou 2 až 2,5 cm, rastú najčastejšie na spodnejších konároch a uvoľňujú veľké množstvo peľu. Samičie šišky sú spočiatku červené až fialové, neskôr zelené, valcovité, s tvrdými šupinami a vyrastajú na vrchných častiach koruny, na koncoch vlaňajších výhonkov. Zvláštnosťou mladých šišiek je, že rastú smerom nahor. V čase zrelosti majú základnú farbu svetlohnedú, visia nadol a ich dĺžka môže byť až 16 cm. Po dozretí na jeseň sa otvárajú a vypúšťajú drobné, krídelkaté semienka, ktoré vietor rozširuje na veľké vzdialenosti. Po uvoľnení semien šiška opadáva celá.
Rozšírenie a stanovište
Smrek obyčajný je pôvodný v Európe - od severských krajín až po Balkán. Na Slovensku je prirodzenou súčasťou horských a podhorských oblastí, najmä v Karpatoch a Tatrách, kde vytvára rozsiahle smrečiny. Uprednostňuje chladnejšie a vlhšie polohy s hlbokými, kyslými pôdami. Darí sa mu aj v polohách s vysokou hladinou podzemnej vody, tzv. podmáčané smrečiny. Rastie na rozmanitom geologickom podklade, pričom uprednostňuje hlinité a piesočné pôdy. Keďže však plytko korení, je náchylný na vývrátenie.
V minulosti bol vo veľkom vysádzaný aj v nižších polohách, kde však smrekové monokultúry trpia viac klimatickými činiteľmi, škodcami a negatívnymi civilizačnými vplyvmi. V nižších polohách býva náchylnejší na poškodenie vetrom, suchom či podkôrnym hmyzom (napr. lykožrútom smrekovým).
Využitie
Smrek obyčajný je významnou hospodárskou drevinou. Jeho drevo je svetložlté, ľahké, mäkké, ale pevné a dobre opracovateľné. Má vynikajúce akustické vlastnosti, preto sa využíva na výrobu hudobných nástrojov (napr. rezonančné dosky huslí a gitár). Bežne sa používa v stavebníctve, nábytkárstve a papierenskom priemysle, ako aj v chemickom priemysle a pri kúrení. Ihličnatá guľatina spolu s vlákninou patrí k najdôležitejším sortimentom lesného hospodárstva.
Okrem dreva sa využíva aj jeho kôra kvôli vysokému obsahu tanínu. V ľudovom liečiteľstve sa zase používa odvar z jeho ihlíc a konárikov. Jasno zelené čerstvé jarné ihličie sa niekedy požíva do čaju, hoci to nie je príliš zdravé.
Ochrana a zdravotný stav
Zdravé smreky sa bránia voči lykožrútovi tak, že z poranených miest stromu vyteká živica, ktorá hmyz zalepí a zahubí. Smrekové monokultúry vysádzané v nížinách sú však náchylnejšie na rôzne poškodenia.
Kultivary a podobné druhy
Existuje mnoho kultivarov smreka obyčajného s rôznymi rastovými formami a vlastnosťami. Napríklad:
- Picea abies 'Remontii': Dorastá do výšky približne 2 metrov a šírky 1,5 metra, je pomaly rastúci, kužeľovitý, so sýtozelenými ihlicami.
- Smrek obyčajný 'Micro': Trpasličí smrek pochádzajúci z Nórska s kompaktným rastom, ideálny do malých záhrad a skalkách.
- Smrek obyčajný 'Cranstonii': Má mimoriadne bizarný vzhľad s visiacimi vedľajšími vetvami.
- Smrek obyčajný 'Inversa': Rastie pomalšie, jej forma závisí od prítomnosti dominantného konára.
- Smrek obyčajný 'Nidiformis': Jedna z najrozšírenejších trpaslíčich drevín s pravidelne sploštenou guľovitou formou.
- Smrek obyčajný 'Parviformis': Momentálne najviac rozmnožovaná trpaslíčia odroda s hustou, celistvou korunou v tvare gule.
Je dôležité odlíšiť smrek obyčajný od jedle bielej (Abies alba), ktorá má ploché a vykrojené ihlice a vzpriamené šišky, zatiaľ čo smrek má hranaté a špicaté ihlice a šišky mu visia smerom dole.
Cesta Po Zemi V Éře Obřích Hmyzů | Dokumentární Film Historie Země
Názvoslovie
Súčasné slovenské názvy tohto druhu sú smrek obyčajný, zriedkavo: smrek lesný a nevhodne (bohemizmus) smrek stepilý. Zastarané slovenské názvy zahŕňajú: smrek obecný, svrčina obyčajná, svrčina obecná, sosna-svrčina, sosna vysoká, sosna smrek, jedla červená, jedla brunatá.
V minulosti dochádzalo k zámenám v latinských názvoch (Abies vs. Picea), čo spôsobovalo zmätky aj v domácich pomenovaniach.