Smrek (Picea) je jedným z najpopulárnejších ihličnanov pestovaných v záhradách, parkoch a lesoch. Jeho krásne zelené ihličie a charakteristický kužeľovitý tvar robia zo smreka dokonalý okrasný strom. Smreky sú odolné voči chladu, rastú rýchlo a poskytujú celoročnú zeleň, čo z nich robí vynikajúci strom na výsadbu ako solitéry alebo živé ploty.
Druhy smrekov a ich charakteristika
Existuje mnoho druhov smrekov, ktoré sa líšia vzhľadom, veľkosťou a nárokmi na pestovanie. Medzi najznámejšie patria:
- Picea abies (Smrek obyčajný) - Najrozšírenejší druh smreka v Európe. Dorastá do výšky 30 až 50 metrov a má dlhé, tmavozelené ihličie. Od jedle bielej (Abies alba) sa odlišuje hranatými a špicatými ihlicami a šuškami, ktoré visia smerom dole. Jeho súčasné slovenské názvy sú smrek obyčajný, zriedkavo smrek lesný a nevhodne smrek stepilý. Zastarané názvy zahŕňajú smrek obecný, svrčina obyčajná, svrčina obecná, sosna-svrčina, sosna vysoká, sosna smrek, jedla červená a jedla brunatá. Je to 25 - 50 metrov vysoký strom s kužeľovitou alebo úzko ihlanovitou korunou. Ihlice s dĺžkou 1 - 1,5 cm vyrastajú jednotlivo, sú končisté, tmavozelené a majú zvyčajne štvorhranný prierez. Púčiky sú úzko kužeľovité, bez živice. Konáre môžu byť ohnuté nahor alebo u starších jedincov nadol. Kvitne od apríla do mája. Samčie šišky sú červenopurpurové, samičie sú valcovité s tvrdými šupinami. Mladé šišky rastú nahor a sú sfarbené do purpurofialova alebo zelena, dozrievajú v prvom roku. V čase zrelosti majú základnú farbu svetlohnedú a visia nadol. Smrek obyčajný je veľmi rozšírený ako zložka klimaxových horských lesov, rastie na rozmanitom geologickom podklade, uprednostňuje hlinité a piesočné pôdy. Darí sa mu aj v polohách s vysokou hladinou podzemnej vody. Vzhľadom na plytké korenenie je náchylný na vývrátenie. Prirodzene rastie v strednej a severnej Európe, v Alpách do nadmorskej výšky 2000 metrov, kde tvorí hornú hranicu lesa. V minulosti bol vo veľkom vysádzaný v nižších polohách kvôli drevu a ochrane pôdy.
- Picea pungens (Smrek pichľavý) - Tento smrek je známy svojím strieborným až modrozeleným ihličím. Dorastá do výšky 20 až 30 metrov a je odolný voči mrazu. Je to veľmi prispôsobivá drevina, ktorej sa darí aj v mestských záhradkách. Hoci vo svojej domovine rastie na vlhkých miestach, dokáže sa vyrovnať aj so suchšou pôdou, pokiaľ má kyslú reakciu bez prímesi vápna. Vyniká ako solitérna dekoratívna drevina a bude mu vyhovovať otvorené stanovište, ale uspokojí sa aj s polotieňom. Pri výbere miesta treba počítať s jeho rastom, ktorý môže prevýšiť rodinný dom. Jeho husté a pravidelne rastúce vetvičky a modrosivý nádych ihličia pôsobí v záhrade rozprávkovým dojmom. Jeho nevýhodou je pomerne plytký koreňový systém, ktorý môže v dospelosti spôsobovať nestabilitu vysokých jedincov.
- Picea glauca (Smrek biely) - Tento severoamerický smrek dorastá do výšky 15 až 20 metrov a má strieborné ihličie.
- Picea omorika (Smrek omorikový) - Pochádza z Balkánu a dorastá do výšky 20 až 30 metrov. Má štíhly, elegantný tvar a husté tmavozelené ihličie s modrastým odtieňom.
- Picea orientalis (Smrek východný) - Tento druh pochádza z Kaukazu a dorastá do výšky 20 až 30 metrov.
Pestovanie a starostlivosť o smrek
Smrek je pomerne nenáročný na pestovanie, ale dodržiavanie niekoľkých základných pravidiel zabezpečí jeho zdravý rast:
- Stanovište: Smreky najlepšie rastú na miestach s dostatkom slnečného svetla, ale dokážu sa prispôsobiť aj polotienistým podmienkam. V prehustenej výsadbe alebo v tme sa budú zospodu vyhoľovať.
- Pôda: Uprednostňujú mierne kyslú, dobre priepustnú pôdu. Dôležité je vyhnúť sa premočenej pôde, ktorá by mohla viesť k hnilobe koreňov. Smrek má rád ľahké humózne a chladné pôdy.
- Zálievka: Po výsadbe mladých smrekov je dôležité ich pravidelne polievať, aby sa dobre zakorenili. Mladé smreky vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období. Na zabezpečenie dostatku vlahy v prvých rokoch po výsadbe sú ideálne zavlažovacie vaky, ktoré vodu dodávajú postupne priamo ku koreňom.
- Hnojenie: Smreky nevyžadujú časté hnojenie, ale na jar môžete pridať pomaly rozpustné hnojivo bohaté na dusík, aby ste podporili zdravý rast nových výhonkov.
- Rez: Smreky nevyžadujú pravidelné orezávanie, ale ak je to potrebné, môžete odstrániť suché, poškodené alebo zlomené vetvy.
Smreky majú hlboký koreňový systém, ktorý ich robí odolnými voči vetru, no mladé stromčeky môžu byť citlivé na silný vietor. Obavu zo smrekov v záhrade vzbudzuje plytší koreňový systém, vďaka ktorému dochádza ľahšie k vývratom, no nie je to pravidlo, pretože sú druhy, ktoré sú pevne zakotvené. Takmer všetky smreky neznášajú exhaláty a zafajčené prostredie.
Smreky v záhrade a krajine
Smreky sa uplatňujú predovšetkým ako solitéry alebo vo voľných skupinách. Veľmi dobre sa kombinujú s listnatými druhmi, pričom malebné skupinky tvoria s brezou a javorom. Strieborné smreky, správne smrek pichľavý (Picea pungens), sa navyše vyznačujú vysokou odolnosťou voči prachu a smogu v ovzduší, čo ich robí vhodnými do mestského prostredia. Práve z týchto dôvodov boli v 70. a 80. rokoch 20. storočia niektoré z týchto druhov často vysádzané do exponovaného prostredia miest a priemyselných areálov. Môže za to slabá vosková vrstvička na ihličí, ktorá spôsobuje atraktívnu šedú či striebornú farbu. Táto veľmi svetlá farba odráža slnečný svit, čím zabraňuje nadmernému prehrievaniu rastliny a zbytočnému odparovaniu vody z rastliny.
Ako sme vysadili 400 smrekov obyčajných
Zakrpatené odrody pre menšie priestory
Pre menšie záhrady sú ideálne zakrpatené odrody, ktoré si zachovávajú atraktívnu farbu a rastú do menších finálnych veľkostí. Príkladom je Picea pungens ‘Glauca Globosa’, obľúbená zakrslá odroda smreka pichľavého s kompaktným, guľovitým rastom a výrazným oceľovomodrým ihličím. Vyniká pomalým rastom a nádherným sfarbením, vďaka čomu je ideálna do menších záhrad, skaliek, predzáhradiek či moderných výsadieb. Udržiava si hustý, guľovitý tvar bez nutnosti tvarovania. Dorastá do výšky 1-1,5 m a šírky 1,5-2 m, s ročným prírastkom 5-10 cm. Vyžaduje priepustnú, mierne kyslú až neutrálnu pôdu a dobré odvodnenie. Je nenáročná, po výsadbe vyžaduje pravidelnú zálievku, neskôr je tolerantná voči suchu. Rez nie je potrebný, guľovitý tvar si udržuje prirodzene.
Historické a kultúrne využitie smreka
Krásu a silu smrekov si cenili už staré európske národy. Gréci stínali vysoké smreky v mene Poseidona, boha mora, a zhotovovali z nich lodné sťažne. Liečivé účinky smrekov sú známe celé storočia. Smreky čistili vzduch a vracali zdravie pľúcam i prieduškám. Proti prechladnutiam, angínam, chrípke a kašľu, ale aj proti reumatizmu ich používal Paracelsus a štyristo rokov pred ním aj Hildegarda von Binden. Smrekové drevo je veľmi cenné pre svoju pevnosť a ľahkosť. Využíva sa v papiernictve, nábytkárstve, staviteľstve, v chemickom priemysle, pri kúrení atď. Ihličnatá guľatina spolu s vlákninou patrí k najdôležitejším sortimentom lesného hospodárstva. Smrek je jedným z najdôležitejších vianočných stromov.
Smreky a vplyv počasia a prírodných katastrof
V priebehu dvoch týždňov Slovensko zasiahli dve výrazné víchrice, Petra a Sabine. Víchrica Petra zasiahla lokality hlavne nad Bodegou a v Nižnom Matejkove v rozsahu dvoch polhektárových sústredených kalamít v objeme 400 metrov kubických a v roztrúsenej kalamite bolo nájdených polámaných a vyvrátených stromov v objeme cca 300 m³. Následky víchrice Sabine sa ešte mapujú. Odhad objemu popadaných stromov sa zisťuje vizuálne. Lesníci obchádzajú postihnutú lokalitu, spočítajú počet napadaných a poškodených stromov, urobia súpis a zakreslia lokality do lesníckej mapy. Na základe priemerného objemu stromov v poraste sa vypočíta, koľko metrov kubických vplyvom víchrice popadalo.
Podľa odborníkov sú pred silným vetrom najstabilnejšie zmiešané porasty - smrek, jedľa, buk. Najčastejšie sú postihnuté monokultúry, hlavne smreka, ktoré sú najmenej odolné. Víchry s rýchlosťou 120-140 km za hodinu nedokážu tieto porasty odolať. Smrek má plytký koreňový systém, čo má tiež vplyv na jeho ľahšie vyvrátenie. Po vetrových kalamitách väčšieho rozsahu, ako to bolo v roku 2014, v týchto lokalitách dochádza spravidla v nasledujúcom roku k premnoženiu podkôrneho hmyzu.
Pre zvýšenie stability a odolnosti porastov voči abiotickým a biotickým vplyvom lesníci pri obnove lesa vysádzajú tri až štyri rôzne dreviny, spravidla smrek, jedľa, buk, smrekovec.
Smreky ako bonsaje
Smreky, rastúce niekoľko rokov v obmedzenom priestore skalných puklín, sú vhodným a vyhľadávaným materiálom na tvorbu zaujímavých bonsajov. Pri pestovaní v bonsajových miskách je dôležité priblížiť podmienky pestovania čo najviac prostrediu prirodzeného biotopu, v ktorom smreky rastú.
