Pestovanie, zber a uskladnenie špenátu

Špenát siaty (Spinacia oleracea) je jednoročná bylina z čeľade láskavcovitých, ktorá si získala popularitu vďaka svojim nutričným hodnotám a relatívne jednoduchej pestovateľnosti. História pestovania špenátu siaha do juhozápadnej Ázie, kde ho kultivovali už starí Peržania. V Čechách sa začal pestovať v 16. storočí. Dnes je špenát obľúbenou listovou zeleninou, ktorú si môžete ľahko vypestovať aj vo vlastnej záhrade alebo na balkóne.

Špenát - zelenina plná zdravia

Špenát je mimoriadne zdravá listová zelenina, ktorá obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov s pozitívnym vplyvom na zdravie. Je populárny najmä pre vysoký obsah účinných látok. Obsahuje množstvo vitamínu K, A, C a B9 (folát), a minerály ako železo, vápnik a horčík. Je bohatý na flavonoidy, antioxidanty ako luteín či zeaxantín a tiež vlákninu.

Medzi hlavné zdravotné benefity konzumácie špenátu patria:

• Podpora imunity: Vďaka vysokému obsahu vitamínu C pomáha posilniť imunitný systém a chráni telo pred infekciami.
• Podpora zdravia srdca: Vďaka flavonoidom zlepšuje funkciu ciev a prispieva k znižovaniu krvného tlaku. Je dôležité poznamenať, že ľudia užívajúci warfarín (liek na riedenie krvi) by mali konzumovať špenát len v malých dávkach a pod dohľadom lekára.
• Zlepšenie trávenia: Špenát je bohatý na vlákninu, čím podporuje zdravé trávenie a zmierňuje riziko zápchy.
• Protizápalové účinky: Tieto účinky sú skvelé najmä pri chronických ochoreniach.

Výber správnej odrody špenátu

Existuje niekoľko druhov špenátu, ktoré sa líšia veľkosťou a tvarom listov, dobou zrenia, odolnosťou voči teplu a tendenciou vybiehať do kvetu. Medzi najznámejšie patria:

• Hladkolistý špenát: Tento druh má hladké, jemné listy, ktoré sa často používajú v šalátoch alebo rýchlo varia.
• Kučeravý špenát: Má vráskavé, kučeravé listy a je odolnejší voči chladu.
• Baby špenát: Je to mladá verzia špenátu, ktorá má malé, jemné listy a používa sa najmä do šalátov.

Vyšľachtené odrody sa odlišujú svojou chuťou, obdobím výsevu a zberu, schopnosťou prezimovať, rezistenciou proti plesniam a tiež odolnosťou voči vybiehaniu do kvetu. Medzi obľúbené odrody patria:

• Monores: Odroda vhodná najmä na jarný výsev, ale dá sa pestovať aj na jeseň.
• Matador: Vhodný na celoročné pestovanie. Vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami.
• Zimný špenát: Vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar. Dobre odoláva nízkym teplotám. Ako zimný špenát sa viac hodia veľkolisté odrody ako „Giant Winter“ a „Oriental Giant“, ktoré dokonale využívajú obmedzené zimné svetlo.
• Asta: Odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
• Novozélandský špenát: Pomerne často pestovaná vytrvalá plazivá rastlina, veľmi podobná klasickému špenátu. Toleruje aj tropické teploty, je však citlivá na mráz. Pestovanie prispôsobte faktu, že rastie ako popínavá rastlina, potrebuje teda dosť miesta. Tmavé zelené, mäsité a krehké lístky tejto odrody môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Táto odroda znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu. Odporúča sa pred sadbou namočiť semená do vlažnej vody na 1-2 dni, aby napučali.

Pestovanie špenátu krok za krokom

Špenát je rastlina, ktorá si nevyžaduje náročné podmienky na pestovanie. Vypestovať si domáci špenát nevyžaduje žiadne zvláštne zručnosti a zvládne to naozaj každý.

Kedy siať špenát?

Špenát obľubuje chladnejšie počasie a najlepšie rastie pri teplotách medzi 10 °C a 20 °C. V horúcom počasí a počas dlhších jarných dní má tendenciu rýchlo kvitnúť a vytvárať semenníky, čo vedie k horkým listom. Semená špenátu odolávajú chladu až do 3 °C. Pre nepretržitý zber vysievame špenát postupne, vždy len čo vzídu sadenice z predchádzajúceho výsevu.

• Jarný výsev: Najvhodnejší čas na výsev špenátu je skoro na jar, začínajte už v marci so zberom v máji. Najneskorší termín je začiatok apríla. Vo vyšších polohách môžete siať v apríli.
• Letný výsev: Pre jesenný zber vysievajte špenát od júna do augusta. V lete treba špenát viac zalievať ako na jar a tiež mu prospeje prihnojenie.
• Jesenný výsev: Jesenný výsev (aby bol špenát na zber na jar) môžete vykonávať počas septembra. Špenát dobre prezimuje, pokiaľ ho pred zimou zazimujete napr. čečinou. Zimný špenát sa vysieva koncom septembra až v októbri. Úrodu môžete na jeseň zberať už koncom septembra a dokáže rásť ešte pri teplote 5 °C.

Príprava pôdy a výsev

Špenát nekladie prehnané nároky na pôdu, vyrastie na akejkoľvek, ktorá bude mať dostatok humusu a teda živín. Neznáša však trvalé premokrenie. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na organické látky. Ideálna je mierne kyslá alebo neutrálna pôda s pH medzi 6 a 7. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom.

Postup prípravy a výsevu:

1. Výber miesta: Preferuje slnečné až polotienisté miesta, kde bude mať dostatok svetla na fotosyntézu, ale nie príliš vysoké teploty.
2. Príprava pôdy: Prekopte pôdu do hĺbky aspoň 20 cm a odstráňte všetky buriny, kamene a iné nečistoty. Zapracujte do pôdy dostatok kompostu alebo zrelého hnoja. To zlepší štruktúru pôdy a zabezpečí dostatok živín pre rastliny. Ak máte pochybnosti o kvalite pôdy, vykonajte test pôdy.
3. Výsev: Vysievajte do riadkov vzdialených od seba 15-30 cm (pre baby špenát stačí menej miesta). Použite asi 5 g osiva na 1 m štvorcový. Siať by ste mali do hĺbky 2-3 cm. Semienka rozmiestňujte zriedkavejšie, asi 5 cm od seba. Pre zimné odrody vysievajte hustejšie.
4. Jednotenie: Mladé rastliny špenátu sa odporúča pretrhať tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 15 cm.

Starostlivosť o špenát

Počas vegetácie zbavujeme špenát buriny, podľa potreby jednotíme, okopávame a primerane zalievame.

• Zavlažovanie: Zdravý špenát potrebuje dostatok vody, avšak pôda nesmie byť premočená, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Ideálne je pravidelné, mierne polievanie, najlepšie ráno, aby sa minimalizovala tvorba plesní. Špenát je náchylný na rýchle kvitnutie a horknutie listov pri suchu a teplotách nad 25 °C. Pôsobením sucha jeho listy dosahujú menšiu veľkosť a sú tvrdšie. Počas horúceho počasia budete musieť zalievať záhon dvakrát denne. Ak chcete znížiť riziko vysychania, prikryte plochu záhradným rúnom s dvojitou hrúbkou, ktoré prepúšťa svetlo a dážď, ale spomaľuje odparovanie.
• Hnojenie: Špenát nie je náročný na hnojenie, ale mierne prihnojovanie organickými hnojivami, ako je kompost alebo hnoj, pomáha podporiť zdravý rast listov. Špenát potrebuje prihnojiť najmä pri letnom a jesennom výseve. Pri letnom výseve prihnojujte pravidelne do zberu, pri jesennom potom hneď na jar a tiež do zberu. Hodí sa tekuté hnojivo s obsahom dusíka a menej draslíka a fosforu. Voda použitá na varenie zemiakov je tiež skvelým prírodným hnojivom.
• Ochrana pred škodcami a chorobami: Medzi najčastejšie choroby patrí pleseň na listoch, ktorej prevenciou je zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu medzi rastlinami. Ďalším častým problémom sú škodcovia, ako je voška.

Pestovanie špenátu v kvetináči

Bez ohľadu na to, či ide o novozélandský špenát, baby špenát alebo listový špenát, pestovanie je možné aj na balkóne v kvetináči. Pestovanie špenátu v kvetináči so sebou prináša viacero výhod, napríklad chutnú zeleninu budete mať vždy poruke a eliminujete riziko chorôb prenášaných pôdou či napadnutie rôznymi škodcami.

Ako na to:

• Kvetináč: Špenát zasaďte do kvetináčov, ktoré majú priemer aspoň 15 - 30 centimetrov a hĺbku približne 15 - 20 cm. Vyberajte skôr široký ako hlboký kvetináč.
• Pôda: Na pestovanie používajte kvalitnú zmes na kvety, bohatú na organické látky, napríklad s kompostom. Textúra pôdy musí byť drobivá a hlinitá.
• Výsev: Semená zasejte približne 2 cm hlboko. Sadenice špenátu klíčia 5 až 14 dní v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Keď sa na každej rastline objavia 2-3 lístky, sadenice sú zrelé na presadenie do väčšieho kvetináča. Semienka špenátu by sa mali sadiť približne 8 cm od seba. Ak sa chystáte zberať baby špenát v rannom veku, môžete zmenšiť rozstup sadenia na 5 cm.
• Umiestnenie a starostlivosť: Špenátu sa bude dobre dariť v chladnejšom prostredí. Ak máte na balkóne počas dňa veľa slnka, vhodné je začať s vysievaním už v marci. Druhýkrát budete môcť siať koncom augusta. Ak si chcete dopriať čerstvé lístky špenátu aj v lete, kvetináče umiestnite na tienisté miesto. Počas tropických letných dní udržujte špenát iba v tieni, priame slnko by listy baby špenátu mohlo spáliť. Dbajte na to, aby bol špenát pravidelne polievaný od koreňov, aby bola pôda vlhká, ale nie preliata. Vyhnite sa vlhčeniu listov, čo by mohlo viesť k plesňovým ochoreniam. Pôda musí byť dobre odvodnená.

Zber špenátu

Vegetačná doba špenátu je iba 60 dní. Mladé čerstvé listy zberáme 5-6 týždňov po výseve, v teplých oblastiach aj skôr. Zber špenátu sa vykonáva, keď sú listy dostatočne veľké a zdravé. Žať možno jednotlivé, dobre vyvinuté vonkajšie listy, aby ste nechali vnútorné pokračovať v raste, alebo celé rastliny.

Špenát môžete zbierať v dvoch fázach:

• Ako baby špenát: Zbierajte hneď na začiatku, keď sú listy ešte mladé a jemné. Baby špenát má delikátnu chuť a hodí sa do zeleninových šalátov, ale aj do smoothies. Stonky baby špenátu, na rozdiel od zrelého špenátu, nemusíte vyhadzovať, sú jemné a vhodné na konzumáciu.
• Ako zrelý špenát: Zberá sa ako posledný, zvyčajne až po 50 dňoch po vyklíčení. Je vhodný najmä na varenie. Musíte ho dôkladne ošetriť, umyť a zbaviť tvrdých častí, najmä stoniek.

Uskladnenie špenátu

Listy špenátu nevydržia čerstvé dlhú dobu, pretože rýchlo vädnú a postupne strácajú vitamíny. Čerstvé ich preto nemožno uchovávať dlhšie ako 2-3 dni. Odporúčame ich umývať až tesne predtým, ako ich skonzumujete, pretože veľa vlhkosti môže listy znehodnotiť. Zabaľte ho do papierovej utierky a suchý špenát skladujte v chladničke. Ak chcete špenát skladovať dlhšie, môžete ho zamraziť.

K obľúbeným metódam, ktoré uchovávajú cenné živiny aj chuť špenátu, patrí mrazenie. Špenát odložený v mrazničke totiž vydrží v perfektnom stave 6 - 8 mesiacov (niektoré zdroje uvádzajú aj 1 rok). Mraziť môžete nielen špenát dopestovaný na záhrade, ale aj špenát, ktorý ste si kúpili v obchode a nestíhate ho spotrebovať.

Pred mrazením špenátu sa vopred rozhodnite, akým spôsobom ho neskôr chcete pri varení používať a v akej podobe sa vám s ním bude najlepšie pracovať. Vždy sa snažte vybrať z mrazničky len toľko špenátu, koľko budete schopní jednorazovo spotrebovať. Rozmrazovať by sa mal prirodzene - v chladničke alebo pri izbovej teplote.

Spôsoby mrazenia špenátu

1. Mrazenie čerstvých listov: Ak chcete zachovať celistvosť špenátových listov a až pred varením sa rozhodnúť o konečnej úprave, pred mrazením listy iba umyte a dôkladne osušte. Umyté a suché listy špenátu poukladajte do plastových vreciek v tenkej vrstve. Z vrecka sa pokúste vytlačiť čo najviac vzduchu.
2. Mrazenie blanšírovaného špenátu (celé alebo sekané listy): Špenát zmrazíme uvarený (blanšírovaný), pretože bude mať menší objem a dlhšie vydrží. Natrhaný listový špenát pokrájajte, vhodte do vriacej vody, nechajte prejsť varom (asi minútu), preceďte a ihneď ochlaďte studenou vodou. Na sitku nechajte odkvapkať a vychladnúť. Prebytočnú vodu môžete jemne vyžmýkať. Rozdeľte si ho do malých mištičiek alebo do malých mraziacich vrecúšok. Ak využívate recepty, kde ide jedna či dve hrste nasekaného špenátu, nasekajte ho pred blanšírovaním.
3. Mrazenie špenátového pyré: Blanšírované špenátové listy zbavte hrubých stoniek a vložte ich do mixéra. Už po krátkom mixovaní vznikne husté špenátové pyré. Naplňte ním menšie formičky (napr. od paštét alebo ľadu) a vložte ich do mrazničky. Po zamrazení špenát vyberte z formičiek a dajte do sáčku alebo do plastovej nádoby naspäť do mrazáku, aby ste ušetrili miesto.
4. Mrazenie ochuteného a tepelne upraveného špenátu: Poduste špenátové listy na masle, pridajte k nim nadrobno nasekanú cibuľu/cesnak, osoľte a okoreňte. Po vychladnutí zmes preložte do vhodnej nádoby a dajte zamraziť.

Využitie špenátu v kuchyni

Špenát je výnimočne všestranný a môže byť použitý v rôznych jedlách. Čerstvé mladé listy sú výživné a priamo nabádajú na konzumáciu aj v surovom stave. Väčšina vitamínov a minerálov zostáva zachovaná aj po zamrazení.

Typické použitie

• Listový špenát: Čerstvý špenát môžete pridávať do šalátov, zdobiť ním šalátové misy aj obložené chleby.
• Smoothies: Stačí 2 hrsti čerstvého špenátu rozmixovať s troškou vody, prípadne pridať aj inú jarnú zeleninu alebo ovocie (banány, jablká, bobuľové plody).
• Polievky a dusené jedlá: Špenát je vynikajúci v polievkach (minestrone, šošovicová polievka) a dusených jedlách (kari).
• Quiche a omelety: Pridajte špenát do quiche, frittaty alebo omelety pre zdravú a chutnú prísadu.
• Pesto: Vytvorte si domáce špenátové pesto zmiešaním čerstvých listov špenátu, cesnaku, parmezánu, olivového oleja a orieškov. Trojfarebné cestoviny s pestom z baby špenátu sú vhodné aj pre deti.
• Cestoviny so špenátom: Cestoviny so špenátom a syrom neodmietne nikto v domácnosti. Určite neodoláte špenátovým cestovinám plneným ricottou a kuracím mäsom. Vhodnou cestovinou na tento špenátový recept sú cannelloni.

Recepty

Klasický špenát ako príloha

Na klasický špenát ako prílohu použite čerstvé listy, je to oveľa lepšie ako špenát kúpený v pretlaku. Máte totiž istotu, že vo vašom špenáte bude naozaj len špenát, a to kvalitný.

Budete potrebovať: 1 malú cibuľu, olej, 4 hrste špenátu (listov), soľ, korenie, vajíčko, 2 strúčiky cesnaku, poprípade smotanu.

Cibuľu olúpte, nakrájajte nadrobno, opražte na oleji, pridajte pokrájané listy špenátu, nechajte zavädnúť, osoľte, okoreňte, pridajte rozotrené strúčiky cesnaku, 1 vajce, chvíľu povarte, aby sa vajcia zrazilo. Ku koncu varu môžete pridať trošku smotany. Vajcia a/alebo smotana sa pridávajú preto, aby bol špenát lepšie stráviteľný.

Špenátové palacinky

Palacinky si pripravíme podobným spôsobom ako klasicky, ale do cesta nepridáme cukor. Odložíme ich bokom. Špenát si pripravíme podľa návodu vyššie (klasický špenát ako príloha). Každú palacinku potrieme špenátovou náplňou a zabalíme. Jednotlivé palacinky obalíme vo vajíčku a strúhanke a opečieme na panvici. Podávame napr. s kyslou smotanou alebo so šalátom z čerstvého špenátu a syra Fety.

Špenátový koláč

Budete potrebovať: 240 g hladkej múky, 120 g tuku, 1 lyžica studenej vody, soľ, na náplň: špenát pripravený podľa návodu vyššie, strúhaný syr a smotana.

Zo surovín na cesto uhnetieme rýchlo cesto, ktoré necháme v chladničke aspoň 0,5 hodiny odležať. Medzitým si pripravíme špenát. Cestom potom vyložíme okrúhlu zapekaciu misu a predpečieme v rúre dozlatista. Potom necháme mierne vychladnúť, naplníme špenátom, ktorý posypeme syrom a zalejeme trochou smotany. Dopečieme asi 30 minút v rúre na 200 °C.

tags: #spenat #pestovanie #zber #uskladnenie