Špenát je mimoriadne zdravá listová zelenina, ktorá obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov s pozitívnym vplyvom na zdravie. Populárny je najmä pre vysoký obsah účinných látok. Obsahuje množstvo vitamínu K, A, C a B9 (folát), a minerály ako železo, vápnik a horčík. Je bohatý na flavonoidy, antioxidanty ako luteín či zeaxantín a tiež vlákninu.
Zdravotné benefity špenátu
Konzumácia špenátu prináša celý rad zdravotných výhod:
- Podpora imunity: Vysoký obsah vitamínu C posilňuje imunitný systém a chráni telo pred infekciami.
- Podpora zdravia srdca: Flavonoidy zlepšujú funkciu ciev a prispievajú k znižovaniu krvného tlaku.
- Zlepšenie trávenia: Vláknina podporuje zdravé trávenie a zmierňuje riziko zápchy.
- Protizápalové účinky: Špenát má protizápalové účinky, ktoré sú prospešné najmä pri chronických ochoreniach.
Je dôležité poznamenať, že ľudia užívajúci warfarín (liek na riedenie krvi) by mali konzumovať špenát len v malých dávkach a pod dohľadom lekára.
Odrody špenátu
Na trhu existuje množstvo odrôd špenátu, ktoré sa líšia dobou zrenia, odolnosťou voči teplu a tendenciou vybiehať do kvetu.
Populárne odrody špenátu siateho (Spinacia oleracea)
- Monores: Odroda vhodná najmä na jarný výsev, ale dá sa pestovať aj na jeseň.
- Matador: Vhodný na celoročné pestovanie, má stredne veľké, tmavozelené listy.
- Zimný špenát: Vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar, dobre odoláva nízkym teplotám. Pre zimný zber sú vhodné veľkolisté odrody ako „Giant Winter“ a „Oriental Giant“, ktoré dokážu efektívne využiť obmedzené zimné svetlo.
- Asta: Odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
Novozélandský špenát (štvorbôčik rozložitý)
Novozélandský špenát je vytrvalá plazivá rastlina, ktorá je pomerne často pestovaná a veľmi podobná klasickému špenátu. Toleruje aj tropické teploty, je však citlivá na mráz. Rastie ako popínavá rastlina a potrebuje dostatok miesta. Tmavé zelené, mäsité a krehké lístky tejto odrody môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Táto odroda vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Znáša aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu. Semená si môžete pred sejbou namočiť na 1-2 dni do vody. Listy novozélandského špenátu majú vysoký obsah vody a sú bohaté aj na vitamíny, minerály, bielkoviny, kyselinu šťaveľovú a iné užitočné látky. Pripravuje sa podobne ako klasický špenát.
Pestovanie špenátu siateho
Kedy siať špenát?
Špenát obľubuje chladnejšie počasie, preto je najvhodnejší čas na jeho výsev jar alebo jeseň. Najlepšie rastie pri teplotách medzi 10 °C a 20 °C. V horúcom počasí má tendenciu rýchlo kvitnúť a vytvárať semenníky.
Jarný výsev
Začína sa už v marci so zberom v máji. Najneskorší termín je začiatok apríla. Ak by ste ho zasiali neskôr, vegetačné obdobie by sa posunulo do časti roka s dlhšími dňami, čo by malo za následok rast špenátu do kvetu. Semená špenátu odolávajú chladu až do 3 °C.
Letný výsev
Pre jesenný zber vysievame špenát od júna do augusta. V lete treba špenát viac zalievať ako na jar a tiež mu prospeje prihnojenie.
Jesenný výsev
Vykonávajte počas septembra, aby bol špenát na zber na jar. Špenát dobre prezimuje, pokiaľ ho pred zimou zazimujete napr. čečinou. Zimný špenát sa vysieva koncom septembra až v októbri.
Príprava pôdy a výsev
Špenát nekladie vysoké nároky na pôdu, vyrastie na akejkoľvek, ktorá bude mať dostatok humusu a živín. Neznáša trvalé premokrenie. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny. Ideálna je mierne kyslá alebo neutrálna pôda s pH medzi 6 a 7. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom.
Príprava pôdy
Prekopte pôdu do hĺbky aspoň 20 cm a odstráňte všetky buriny, kamene a iné nečistoty. Zapracujte do pôdy dostatok kompostu alebo zrelého hnoja. To zlepší štruktúru pôdy a zabezpečí dostatok živín pre rastliny. Ak máte pochybnosti o kvalite pôdy, vykonajte test pôdy, aby ste zistili jej pH a nutričné hodnoty. Ak je to potrebné, upravte pH pôdy pomocou dolomitického vápenca alebo síry.
Výsev
Semená špenátu zasejte do hĺbky 2,5 až 4 cm. Odporúčaná vzdialenosť medzi riadkami je 30-45 cm, v riadku na vzdialenosť 1,5 - 3 cm (pre neskoršie preriedenie). Pre nepretržitý zber vysievame špenát postupne, vždy len čo vzídu sadenice z predchádzajúceho výsevu. Semená vyklíčia do šiestich dní a vzídu do dvoch týždňov od sejby.
Výsev do zeme: Medzi jednotlivými riadkami nechajte priestor cca 30 cm, aby mal špenát dostatok miesta. Semená sejte do hĺbky 2,5 cm každých 20 cm od seba a v riadkoch vzdialených 30-45 cm.
Výsev do nádob (kvetináčov): Použite veľké nádoby naplnené viacúčelovým kompostom, ktoré by mali byť široké a hlboké aspoň 30 cm. Semená zasejte približne 2 cm hlboko. Ak sa chystáte zberať baby špenát v rannom veku, môžete zmenšiť rozstup sadenia na 5 cm.
Pre rýchlejší rast semien je vhodné použiť výsevný pásik alebo výsevné latky, ktoré obsahujú dusíkaté hnojivo.
Starostlivosť o špenát
Počas vegetácie zbavujeme špenát buriny, podľa potreby jednotíme, okopávame a primerane zalievame.
Zavlažovanie
Zdravý špenát potrebuje dostatok vody, avšak pôda nesmie byť premočená, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Ideálne je pravidelné, mierne polievanie, najlepšie ráno, aby sa minimalizovala tvorba plesní. Špenát nemá rád teploty nad 25 °C a sucho. Pôsobením sucha jeho listy dosahujú menšiu veľkosť a sú tvrdšie. Počas horúceho počasia budete musieť zalievať záhon dvakrát denne.
Hnojenie
Špenát potrebuje prihnojiť najmä pri letnom a jesennom výseve. Pri letnom výseve prihnojujte pravidelne do zberu, pri jesennom potom hneď na jar a tiež do zberu. Pri letnom a jesennom výseve špenát prihnojujte tekutým hnojivom s obsahom dusíka a menej draslíka a fosforu. Nie je vhodné priame hnojenie maštaľným hnojom.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Medzi najčastejšie choroby patrí pleseň na listoch, ktorej prevenciou je zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu medzi rastlinami. Ďalším častým problémom sú škodcovia, ako je voška. Listy aj korene špenátu sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odpudzuje.
Pestovanie špenátu v kvetináči
Špenát je nenáročná rastlina, ktorú môžete pestovať aj v kvetináči s hĺbkou 15 - 20 cm. Okrem dostatočne veľkej nádoby budete potrebovať záhradný substrát s hlinitou, drobnou textúrou. Výsev: Semená zasejte približne 2 cm hlboko. Sadenice špenátu klíčia 5 až 14 dní v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Keď sa na každej rastline objavia 2-3 lístky, sadenice sú zrelé na presadenie do väčšieho kvetináča. Semienka špenátu by sa mali sadiť približne 8 cm od seba. Ak sa chystáte zberať baby špenát v rannom veku, môžete zmenšiť rozstup sadenia na 5 cm.
Starostlivosť v kvetináči: Ak pestujete špenát na jeseň, udržujte rastliny na slnečnom mieste. Na jar a v lete stiahnite kvetináče do polotieňa, priame slnko by listy baby špenátu mohlo spáliť. Počas tropických letných dní udržujte špenát iba v tieni. Na pestovanie používajte kvalitnú zmes na kvety, bohatú na organické látky. Textúra pôdy musí byť drobivá a hlinitá. Vyhnite sa umelému zatepleniu pôdy. Dbajte na to, aby bol špenát pravidelne polievaný, ale nie preliaty. To vedie k hnilobe a k rôznym plesňovým ochoreniam. Vyhnite sa tiež vlhčeniu listov. Pôda musí byť dobre odvodnená.
Zber a skladovanie
Vegetačná doba špenátu je iba 60 dní. Mladé čerstvé listy zberáme 5-6 týždňov po výseve, v teplých oblastiach aj skôr. Žať možno jednotlivé, dobre vyvinuté listy i celé rastliny. Zber špenátu sa vykonáva, keď sú listy dostatočne veľké a zdravé. Zbierajte mladé krehké listy.
Fázy zberu
- Ako baby špenát: Zbierame hneď na začiatku, keď sú listy ešte mladé a jemné. Baby špenát má delikátnu chuť a hodí sa do zeleninových šalátov, ale aj do smoothies. Stonky baby špenátu sú jemné a vhodné na konzumáciu.
- Ako zrelý špenát: Zberá sa neskôr, zvyčajne až po 50 dňoch po vyklíčení. Je vhodný najmä na varenie. Musíte ho dôkladne ošetriť, umyť a zbaviť tvrdých častí, najmä stoniek.
Skladovanie
Čerstvé listy špenátu nemožno uchovávať dlhšie ako 2-3 dni, pretože rýchlo vädnú a postupne strácajú vitamíny. Ak chcete špenát skladovať dlhšie, môžete ho zamraziť.
Pred zamrazením špenát krátko povarte (blanšírujte), aby mal menší objem a dlhšie vydržal. Po blanšírovaní listy schlaďte, nechajte odkvapkať, rozdeľte do menších porcií a zamrazte.
Využitie špenátu v kuchyni
Špenát je výnimočne všestranný a môže byť použitý v rôznych jedlách.
Listový špenát
Čerstvý špenát môžete pridávať do šalátov, zdobiť ním šalátové misy aj obložené chleby. Môžete si z neho vyrobiť smoothie - stačí 2 hrste čerstvého špenátu rozmixovať s troškou vody, popr. pridať aj inú jarnú zeleninu.
Smoothies
Pridajte špenát do vašich ranných smoothies pre extra dávku živín. Špenát sa dobre kombinuje s ovocím, ako sú banány, jablká a bobuľové plody.
Polievky a dusené jedlá
Špenát je vynikajúci v polievkach a dusených jedlách. Môžete ho pridať do minestrone, šošovicovej polievky alebo kari. Pri použití v pomaly varených jedlách, ako je dusené mäso a kari, pridajte tesne ku koncu, aby sa zachovali všetky jeho živiny.
Cestoviny so špenátom
Cestoviny so špenátom a syrom sú obľúbené. Vhodnou cestovinou na tento špenátový recept sú cannelloni, ktoré sa dajú pohodlne naplniť.
Dobré susedstvo v záhrade
Pri plánovaní výsadby špenátu je dôležité zvážiť, ktoré rastliny sú pre neho dobrými susedmi a ktoré naopak. Predlžujúce sa jarné dni a rastúce teploty spôsobia, že rukola, špenát a reďkovky idú rýchlo do kvetu. Keď tieto rastliny pestujeme na jeseň, sú čoraz väčšie a chutnejšie. Ak chcete vyskúšať odrody s červenými stonkami, ako napríklad „Red Kitten“ alebo „Reddy“, jeseň je na to ideálnym obdobím. Rýchlo rastúce guľaté reďkovky vhodné do jesenných šalátov sú sviežou chrumkavou zeleninou. Odroda „Daikon“ patrí zase medzi najkvalitnejšie na kvasenie, ale je vhodná aj na dlhé skladovanie v chladničke.
