Nervová sústava predstavuje najdokonalejšiu sústavu v ľudskom tele, ktorá zabezpečuje jednotu organizmu s vonkajším prostredím a harmonizuje činnosť orgánov. Patrí medzi riadiace (regulačné) sústavy a riadi telo pomocou elektrických impulzov, známych ako reflexy.
Základná stavebná jednotka: Neurón
Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je neurón, čiže nervová bunka. Neurón sa skladá z tela bunky a výbežkov. Krátke výbežky, nazývané dendrity, sú dostredivé a vedú podráždenie do nervovej bunky. Dlhý výbežok, nazývaný neurit (obyčajne len jeden), je odstredivý a vedie vzruch z nervovej bunky preč. Miesto spojenia krátkych výbežkov s dlhými sa nazýva synapsia.
Neuróny sú zodpovedné za prijímanie, vedenie a odovzdávanie signálov. V ľudskom mozgu sa nachádzajú miliardy neurónov, ktoré tvoria zložité siete.
Centrálna nervová sústava (CNS)
Centrálna nervová sústava (CNS) sa skladá zo sivej a bielej hmoty. Sivú hmotu tvoria telá nervových buniek, ktoré tvoria napríklad mozgovú kôru. Biela hmota, ktorá je uložená pod sivou hmotou, je tvorená výbežkami nervových buniek.
Miecha
Miecha, uložená v chrbticovom kanáli, je dlhá približne 45 cm. Vnútornú časť miechy tvorí sivá hmota v tvare písmena „H“, ktorú obklopuje biela hmota. Zadné korene miechy sú dostredivé (senzitívne) a prijímajú podnety z tela, zatiaľ čo predné korene sú odstredivé (motorické) a vysielajú pokyny do výkonných orgánov. Bielu hmotu tvoria vzostupné a zostupné dráhy, ktoré prenášajú informácie medzi miechou a mozgom. Miecha je centrom mnohých reflexov, vrátane centier pre pohyb končatín, trupu a reguláciu močového mechúra a konečníka. Z miechy vystupuje 31 párov miechových nervov.
Mozog
Mozog, s priemernou hmotnosťou okolo 1400 gramov, je zložitý a fascinujúci orgán. Skladá sa z viacerých častí:
Predĺžená miecha
Predĺžená miecha je pokračovaním chrbticovej miechy a je ústredím nepodmienených reflexov, ako je kašľanie, kýchanie, zvracanie či žmurkanie. Zároveň riadi životne dôležité funkcie ako dýchanie, srdcová činnosť a krvný obeh.
Most
Most slúži ako prepojovacia stanica medzi nižšími a vyššími oddielmi mozgu.
Mozoček
Mozoček, tvorený dvoma pologuľami s povrchovou sivou hmotou a vnútornou bielou hmotou, je centrom pohybovej koordinácie. Reguluje rovnováhu tela, napätie svalov a ovplyvňuje presnosť pohybov.
Stredný mozog
Najmenšia časť mozgu, stredný mozog, je ústredím nepodmienených zrakových a sluchových reflexov.
Medzimozog
Medzimozog tvoria lôžko (talamus) a podlôžko (hypotalamus). Podlôžko je centrom riadenia činnosti vnútorných orgánov, vrátane termoregulácie, hospodárenia s vodou, cyklu bdenia a spánku, príjmu potravy a funkcie srdca a ciev. Lôžko, často označované ako „brána vedomia“, slúži ako prepojovacia stanica medzi nižšími centrami a mozgovou kôrou.
Predný mozog
Predný mozog sa skladá z dvoch pologúľ - hemisfér - spojených svorovým telesom. Každá hemisféra je rozdelená na štyri laloky: čelový, temenný, záhlavný a spánkový. Na povrchu predného mozgu sa nachádza sivá hmota, tvoriaca mozgovú kôru. Tá analyzuje, sústreďuje a syntetizuje nervové vzruchy prichádzajúce senzitívnymi dráhami. Po spracovaní vzruchov mozgová kôra vydáva odpoveď, ktorú motorické nervy vedú do výkonného orgánu.
Čelový lalok je zodpovedný za motorické funkcie a reč. Temenný lalok spracováva informácie o citlivosti kože, chuti, bolesti, chlade a teple. Záhlavný lalok je centrom zraku a spánkový lalok centrom sluchu.
Pod mozgovou kôrou je biela hmota, tvorená nervovými vláknami. V bielej hmote sa nachádzajú zhluky sivej hmoty - bazálne gangliá, ktoré sa zúčastňujú na riadení neúmyselných pohybov.
Medzi mozgovými komorami cirkuluje mozgovo-miešny mok, ktorý chráni mozog a miechu pred otrasmi.
Biela hmota mozgu
Biela hmota (lat. substantia alba) je typ tkaniva v mieche a mozgu, ktorý obsahuje vysoký podiel myelinizovaných nervových vlákien, nazývaných neurity (axóny). Tieto myelínové pošvy, ktoré obalujú axóny, dodávajú tkanivu charakteristický biely odtieň. Biela hmota sa nachádza hlbšie v mozgu, pod sivou mozgovou kôrou, a tvorí rozsiahlu sieť nervových vlákien, ktoré spájajú rôzne oblasti mozgu a umožňujú rýchlu komunikáciu a výmenu informácií.
Biela hmota v mozgu zohráva kľúčovú úlohu pri:
- Sústredení a riešení problémov
- Rýchlom myslení
- Udržiavaní vzpriamenej chôdze
- Rovnováhe a nálade
Choroba bielej hmoty sa týka poškodenia tohto tkaniva, často v dôsledku zníženého prietoku krvi (ischémie). To môže viesť k problémom s pamäťou, rovnováhou a pohyblivosťou. Riziko vzniku týchto chorôb je vyššie u osôb so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Poškodenie axónov (nervových vlákien) môže zahŕňať opuch, zlomenie alebo úplnú stratu funkcie.
Vývoj v oblasti lekárskeho zobrazovania, ako je magnetická rezonancia (MRI), umožňuje detekciu porúch bielej hmoty, ktoré sa na skenoch javia ako extrémne jasná biela.
V súčasnosti neexistuje špecifický postup na liečbu chorôb bielej hmoty. Cieľom je riešiť základný problém, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu a spomaliť progresiu ochorenia riadením rizikových faktorov, ako je vysoký krvný tlak a hladina cholesterolu.
Výživa a ochrana mozgu
Výživu mozgu zabezpečuje krv, ktorá mu privádza kyslík a glukózu. Nedostatok kyslíka po dobu 3-5 minút vedie k odumretiu nervového tkaniva. Za jednu minútu pretečie mozgom približne 1 liter krvi.
Mozog je chránený lebkou a tromi vrstvami mozgových obalov: tvrdou, pavúčnicou a cievnatkou. Medzi cievnatkou a pavúčnicou sa nachádza mozgovo-miešny mok, ktorý chráni mozog a miechu pred otrasmi.
Vyššia nervová činnosť
Vyššia nervová činnosť umožňuje kontakt človeka s vonkajším prostredím a prejavuje sa ako správanie. Základom nervovej činnosti je reflexná činnosť, ktorá prebieha po reflexnom oblúku.
Reflexy sa delia na:
- Nepodmienené reflexy: Vrodené, nemenné reflexy (napr. obranné, potravové). Ich centrami sú miecha a predĺžená miecha.
- Podmienené reflexy: Vytvárajú sa počas života, sú dočasné a získané. Súvia s mozgovou kôrou a učenie je proces ich vytvárania.
Rozlišujú sa dve signálne sústavy:
- 1. signálna sústava: Spoločná pre zvieratá a človeka, realizuje sa pomocou zmyslových orgánov.
- 2. signálna sústava: Unikátna pre človeka, kde základným signálom je slovo. Je základom myslenia, učenia a reči.
Chyby a ochorenia nervovej sústavy
Chyby a ochorenia nervovej sústavy môžu byť vrodené alebo získané. Medzi niektoré patria:
- Detská mozgová obrna
- Encefalitída a meningitída (zápal mozgových obalov)
- Hydrocefália (nadmerná produkcia mozgovo-miešneho moku)
- Oligofrénia (slabomyseľnosť)
- Demencia (získaná porucha rozumových schopností)
- Ľahká mozgová disfunkcia
- Epilepsia