Štepenie rastlín je umelá metóda rozmnožovania, ktorá kombinuje pozitívne vlastnosti dvoch častí rastliny. Ak obe časti zrastú, vznikne nová rastlina. V praxi si to môžete predstaviť takto: jabloň s mimoriadne šťavnatými jablkami môžete skombinovať s jabloňou, ktorá dobre rastie a je odolná voči chorobám. Je dôležité poznamenať, že keďže pri štepení rastlín nejde o kríženie, nemožno ním vypestovať nové druhy.
Prečo štepiť rastliny?
Hlavnou výhodou umelého rozmnožovania rastlín štepením je to, že nová rastlina zdedí všetky pozitívne vlastnosti oboch častí rastlín. Ak sa budete naopak spoliehať iba na prirodzené rozmnožovanie pomocou semien rastlín, pozitívne vlastnosti rastliny sa prenesú len do istej miery.
Konkrétne profitujete z týchto výhod:
- Získate kvalitnejšiu rastlinu.
- Nová rastlina bude mimoriadne zdravá, silná, odolná proti chorobám a/alebo bohatá na úrodu.
- Ušetríte čas, pretože rastlinu nemusíte pestovať pomaly zo semien, ale štepením existujúcich rastlín.
- Môžete získať staré odrody svojho druhu.
- Oslabené rastliny môžete zachrániť tak, že im dáte druhý život.
Ktoré rastliny možno štepiť?
Štepiť môžete ovocné stromy a ruže. Okrem nich profitujú zo štepenia aj druhy zeleniny ako uhorky a rajčiny. Odporúča sa vybrať rastliny rovnakej čeľade, v tom prípade máte najväčšiu šancu na úspech. Úspech zaručí napríklad príslušná kombinácia rôznych druhov jabĺk a hrušiek.
Je možné získať jabloň z čerešne štepením?
Nie všetky druhy rastlín sa dajú kombinovať. Čerešňa a jabloň patria do čeľade ružovitých kvetov, sú teda príbuzné. Jablko je však jadierkové ovocie, zatiaľ čo čerešňa je kôstkové ovocie. Je pravda, že v niekoľkých prípadoch sa štepenie podarí aj pri blízkych rastlinných druhoch, napríklad pri hruškách a dulách. Všeobecne však platí: čerešňu a jabloň by ste nemali vzájomne kombinovať.
Štepenie paradajok
Druhy zeleniny, ako paradajky a uhorky, môžete štepiť a skombinovať tak pozitívne vlastnosti oboch rastlín. Pri štepených paradajkách môžete napríklad zlepšiť úrodu a zvýšiť odolnosť rastlín.
Ako štepiť stromy a iné rastliny?
Vysvetlíme si to na príklade jablone: Z odolnej, dobre rastúcej sadenice jablka použite spodnú časť spolu s koreňmi ako základ pre štepenie (podpník). Základ poskytne druhej časti rastliny potrebné "palivo" na rast. Takto sa bude môcť optimálne rozvíjať kmeň, koruna a šťavnaté jablká štepeného stromu. Z druhej sadenice odstráňte takzvaný vrúbeľ, teda časť vetvy. Vrúbeľ spojte so základom, aby sa časti rastliny mohli zlúčiť. Táto štepovacia technika sa nazýva kopulácia.
Techniky štepenia: Vrúbľovanie a očkovanie
Na štepenie rastlín existujú rôzne metódy. Okrem horeuvedenej kopulácie môžete použiť očkovanie. Pri očkovaní použite oko, teda púčik vrúbľa, takzvané ušľachtilé oko (lat. oculus = oko). To vložíte do rezu na kôre základu. Očkovanie ovocných stromov je druhou možnou technikou štepenia popri kopulácii. Kopulácia je však považovaná za jednoduchšiu techniku šľachtenia. Okuláciu možno najlepšie využiť pri štepení ruží.
Poznámka: Kopuláciu využívajte počas fázy pokoja stromov v zime, očkovanie v lete.
Vrúbľovanie
Vrúbľovanie je vhodné, ak sa základ a vrúbeľ dvoch stromov výrazne odlišujú veľkosťou, teda keď je základ hrubší. Jedna z možných metód je vrúbľovanie za kôru. Na vrúbľovanie sú vhodné mladé stromčeky s vetvičkami s priemerom 4 cm až 7 cm. Hneď ako začnú vyháňať výhonky, teda medzi aprílom a májom, je najlepší čas na vrúbľovanie. Vrúble, teda výhonky, odstrihnite počas vegetačného pokoja. To je obdobie od decembra do januára. Výhonky by mali byť hrubé ako ceruzka a ich dĺžka by mala byť medzi 30 až 40 cm.
Na vrúbľovanie za kôru zostrihnite korunu ovocného stromu natoľko, aby na nej zostali dlhšie vetvy. Tie slúžia ako základ. Na vrúbli teraz vytvorte kopulačný rez s plochou rezu 3 až 4 cm. Na vetvách otvorte kôru pozdĺžnym rezom. Vrúbeľ zasuňte za otvorenú kôru tak, aby hore prečnieval asi 5 mm od plochy rezu. Skontrolujte, či vrúbeľ pevne prilieha. Tip: Na hrubších vetvách sa nájde miesto pre dva až tri vrúble.
Očkovanie
Pri očkovaní netransplantujete celý výhonok, ale len oko vrúbľa. Ak chcete očkovať, odporúčame vám použiť špeciálny očkovací nôž. Pomocou neho vyrežete z vrúbľa oko. Pri ružiach by mal byť vyrezaný vrúbeľ dlhý približne 1 až 2 cm, pri ovocných stromoch 2 až 4 cm. Najlepšie je, ak na oku zachovávate malú stopku lístia. Pri štepení ruže odporúčame odobrať vrúbeľ z už odkvitnutých rastlín.
Pri základe ruže uvoľnite koreňový krčok a odstráňte všetky bočné výhonky okrem špičky. Na mieste, kde chcete do základu vložiť vrúbeľ, najskôr vyryte na kôru rez v tvare T. Následne môžete pomocou noža opatrne uvoľniť kôru z ľavej a pravej strany. Do tejto medzery teraz opatrne vložte vrúbeľ. Prečnievajúce okraje sa odporúča zrezať, aby sa základ a vrúbeľ optimálne vzájomne zaistili.
Štepenie v rôznych ročných obdobiach
Väčšina záhradkárov spája štepenie s jarou, no aj zimné obdobie má svoje miesto. Ak sú stromy ešte vo vegetačnom pokoji a miazga neprúdi, niektoré spôsoby štepenia fungujú veľmi spoľahlivo. Zima sa v záhrade často vníma ako prestávka, no pri ovocných stromoch to neplatí vždy. Práve obdobie vegetačného pokoja, keď strom ešte neaktivoval rastové procesy, je vhodným časom na niektoré spôsoby štepenia.
Strom vo vegetačnom pokoji má pevné, neotvorené púčiky a pri skúšobnom záreze sa kôra neodlupuje. Neprítomnosť prúdenia miazgy je v tomto období výhodou, no zároveň jasne určuje, aké techniky vegetatívneho rozmnožovania prichádzajú do úvahy. Základným spôsobom je spojkovanie, teda kopulácia, pri ktorej má podpník a vrúbeľ rovnaký alebo veľmi podobný priemer.
Harničárové štepenie, vrúbľovanie, spojkovanie, kopulácia, vegetatívne rozmnožovanie sú pojmy spojené s vegetatívnym spôsobom rozmnožovania. Veľmi dobré výsledky prináša anglické spojkovanie s jazýčkom.
Ak je podpník hrubší než vrúbeľ, používa sa bočné plátkovanie. Skoré štepenie má jeden praktický náskok - strom ešte nezačal investovať energiu do vlastného rastu. Vrúble sa po nástupe vegetácie rýchlo ujímajú, podpník menej podrastá a rast naštepenej časti býva rovnomernejší. Záhradkár si zároveň ušetrí prácu počas sezóny.
Použiť možno aj štepenie do rázštepu, najmä pri jadrovinách a tenších podpníkoch. Zimné štepenie odpúšťa menej chýb než jarné. Rezy musia byť hladké, bez vydutých plôch, a kambium podpníka sa musí dotýkať kambia vrúbľa aspoň z jednej strany. Ak rezná plocha vyschne, štep sa neujme. Častou chybou je aj nevhodná metóda. Štepenie pod kôru v januári nefunguje, pretože vyžaduje aktívnu miazgu. Rovnako problematické sú zle pripravené vrúble - predčasne vypučané alebo presušené. V zime musia byť vrúble v hlbokom vegetačnom pokoji. Nemali by pučať, no zároveň nesmú byť vysušené.
Ako vrúble odoberať a uskladňovať?
Štepenie je spôsob vegetatívneho rozmnožovania ovocných stromov, pri ktorom sa časť jednej rastliny (vrúbeľ) spojí s podpníkom druhej rastliny. Aby bolo štepenie úspešné, je dôležité správne načasovanie, vhodný typ štepu a presné technické prevedenie. Vrúbľovanie je jednou z najúčinnejších techník, ako zachrániť a rozmnožovať staré a krajové odrody. Keďže táto metóda nám umožňuje kombinovať niekoľko odrezkov aj z ušľachtilých (vzácnych) odrôd na podpník či konár iného ovocného stromu, je viac pravdepodobné, že vyrastie geneticky presná kópia. Je to účinnejšie ako rozmnožovanie semenami.
Môžeme vrúbľovať nové odrody, prevrúbľovať staré stromy. Pre úspešné vrúbľovanie musíte pracovať len so zdravým vrúbľom a neskôr dobre zaštepenou a ošetrenou časťou stromu.
Vrúble odoberané v zime
Vrúble odoberáme počas zimy - v období vegetačného pokoja stromu (december-január). Najideálnejším termínom pre odoberanie vrúbľov je obdobie Vianoc, najneskôr do polovice januára. To platí najmä pre kôstkoviny, ktorých púčiky pri neskoršom odobratí môžu „narašiť“ a zle sa takto prijímajú. Odoberať vrúble je možné ešte aj vo februári až v marci, ale už ich neuskladňujeme, len čo najskôr štepíme zo stromu na strom. Vrúble odoberáme z obvodu koruny, nie zvnútra. Používame klasické záhradné nožnice alebo použijeme nástavec na vysoké konáre. Dĺžka vrúbľov je ideálne 30 cm. Zviažeme a zväzky označíme. Skvelým tipom je odobrať jednoročné a k nemu pár výhonkov dvojročného dreva pre lepšiu výživu a neskoršie vysychanie.
Uskladnenie vrúbľov
Uskladňujeme na studenom a vlhkom mieste - napr. na severnej strane domu vyhĺbime jamu, machom a lístím ju vystelieme. Pre prirodzenejšie skladovanie môžeme zvoliť uloženie odrezkov do pôdy pri severnej stene domu a dôkladne prekryjeme čečinou. Aj pri tomto type uskladnenia platí, že vrúble pravidelne kontrolujeme. Vrúble potom zabalíme do igelitových vrecúšok a skladujeme v chladničke pri teplote približne 4°C. Pravidelne kontrolujeme, či neschnú alebo sa na nich nevytvára pleseň, čo by ich znehodnotilo.
Základné techniky štepenia
Techník je skutočne veľa, no pri každej musíme zabezpečiť, aby napojenie vrúbľa bolo pevné, v miestach tesne pod kôrou. Práve tam sú najdôležitejšie cievy a zväzky pre výživu a rast. Rez nech je hladký, pri takmer každej technike vrúbľovania sa odporúča o dĺžke max. 3 cm. Spoje spevňujeme štepárskou páskou, všetky rany (po celej ploche) ošetrujeme voskom alebo emulziou.
Spojkovanie (kopulácia)
Spojkovanie sa používa na štepenie jabloní, hrušiek, čerešní, sliviek, egrešov, ríbezlí a iných ovocných drevín. Na použitie tejto metódy štepenia potrebujeme mať rovnaký priemer vrúbľa a kmienka/konára. Oba by mali byť hrubé cca 1 cm v priemere. Táto technika sa preto často využíva pri mladých stromčekoch. Koniec konára ako aj vrúbľa sa šikmo zrežú v rovnakom ostrom uhle, aby bola styčná plocha čo najväčšia. Následne sa obe rezné plochy priložia k sebe tak, aby vytvorili jednoliaty celok. Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť na úrovni hornej časti spoja (oproti rezu). Spojenie sa spevní obviazaním štepárskou páskou a hermeticky sa prekryje štepárskym voskom, aby sa zamedzilo vnikaniu vody a patogénov k spoju.
Anglické spojkovanie
Nadstavbou je spojkovanie s jazýčkom, teda anglická kopulácia. Tento spôsob šetrí prácu a umožňuje delenie úloh. Štepár nemusí štepence hneď viazať, prípadne jeden človek štepí, jeden viaže. Práca pri použití anglického spojkovania je podstatne ľahšia a rýchlejšia. Ak však štepí človek osamote, vystačí si aj s obyčajným spojkovaním. Voskovať stačí ranku na vrchnej strane vrúbľa. Pri spojkovaní treba dbať, aby rezy nemali vypuklé „bruško“, musia na seba dokonalo priliehať. Pri viazaní pásku dobre uťahujeme, púčiky môžeme taktiež obviazať, nevynechávame ich.
Vrúbľovanie plátkovaním
Táto metóda sa využíva, ak má podpník/konár rovnakú hrúbku ako vrúbeľ. Vrúbľovanie plátkovaním sa používa, ak je podpník alebo konár, na ktorý sa ide štepiť ušľachtilá odroda, hrubší (1 - 2 cm) ako samotný vrúbeľ. Obe rezné plochy sa následne spoja a ošetria tak ako pri spojkovaní.
Vrúbľovanie na koziu nôžku
Vrúbľovanie na koziu nôžku sa používa na štepenie čerešní, sliviek a iných kôstkovín, no i jabloní a hrušiek. Tento spôsob vrúbľovania sa používa na hrubšie podpníky alebo konáre (2-4 cm). Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť umiestnený v hornej časti spojenia medzi podpníkom a vrúbľom a mal by byť voľný, aby mohol rásť. Ak má podpník väčší priemer ako 3 cm, je vhodné doň navrúbľovať viacero (2-3) vrúbľov, aby sa rana rýchlejšie zahojila.
Vrúbľovanie do rázštepu
Tento spôsob vrúbľovania je najstaršou známou technikou, ktorá sa používala na navrátenie vitality starším stromom so slabou rodivosťou, no zdravým podpníkom. Vrúbľovanie sa používalo najmä na štepenie jabloní a hrušiek, no keďže táto metóda je pomerne invazívna, v súčasnosti sa vo väčšom rozmere používa už len na štepenie egrešov a ríbezlí. Podstatou tejto metódy je rozštiepenie kmeňa alebo konára sekerou alebo mačetou a do takto vytvoreného rázštepu vloženie vrúbľov zrezaných do klina tak, aby sa podpník a vrúbeľ dotýkali kambia (rastovou časťou tesne pod kôrou). Spodné očko vrúbľa by malo byť na úrovni hornej tretiny spoja medzi podpníkom a vrúbľom a orientované smerom von, aby mohlo rásť.
Štepenie pod kôru
Týmto spôsobom myslíme predovšetkým metódu pod kôru a všetky jej obmeny (napr. Tittelov spôsob). Štepenie pod kôru je vo všeobecnosti menej náročné na techniku rezu, preto s ním zväčša začíname pri získavaní prvých skúseností. Vyžaduje si však veľkú trpezlivosť a pozorovací talent, nakoľko musíme správne vystihnúť čas miazgy. Napríklad čerešne môžeme spojkovať už vo februári, ale dostatok miazgy na štepenie pod kôru môže nastať až v druhej polovici apríla. Ako zistíme, že už je vhodný termín pre tento spôsob štepenia? Nad predpokladaným miestom štepenia vykonáme pokusný zárez do kôry - tá sa musí celkom oddeliť od dreva. Týmto spôsobom preštepujeme podpníky hrubšie ako vrúbeľ. Postup začína rezom kolmým na podpník a následným zahladením ostrým nožom. Počet vrúbľov volíme podľa hrúbky podpníka. Pri podpníku hrubom menej ako 2,5 cm postačí jeden vrúbeľ. Pri priemere do 5 cm stačia 2 vrúble oproti sebe. Kôru narežeme kolmo na prvý rez v dĺžke asi 3 cm. Kôru oddelíme od dreva. Vrúbeľ zrežeme spojkovacím rezom a na spodnej strane vrúbľa urobíme malý rez oproti veľkému, aby sa kôra na konci vrúbľa pri zasúvaní pod kôru nevyhrnula. Vrúbeľ zasunieme pod otvorenú kôru podpníka. Polmesiačik na vrúbli zostane opäť nad úrovňou rezu podpníka. Väzba pri tomto spôsobe musí byť naozaj tuhá, aby kambiálne vrstvy k sebe tesne prilnuli. Spôsobom pod kôru môžeme uplatniť okrem preštepenia hrubších podpníkov aj pri premostení rán na kmeni spôsobených ohryzom či iným poškodením.
Očkovanie
Pri očkovaní sa z letorastov ušľachtilých odrôd vyberajú len jednotlivé očká a vkladajú sa do podpníka alebo konára stromu, ktorý chceme štepiť. Ide o veľmi šetrnú a nenáročnú metódu, ktorá sa môže použiť pri všetkých ovocných stromoch, kroch, no aj pri okrasných drevinách. Keďže očká by po prijatí rýchlo vyklíčili a následne by boli náchylné na vymrznutie, očkovanie sa odporúča vykonávať čo najneskôr (júl - september), aby sme predišli vyklíčeniu. Očká sa odoberajú zo živých mladých, no dostatočne vyzretých letorastov s listami (z vonkajšej, južnej časti koruny stromu). Očká sa musia okamžite po vyrezaní z letorastu naočkovať na štepený strom, pričom tieto letorasty môžu byť odrezané maximálne 24 hodín pred samotným očkovaním.
Pri tomto spôsobe sa očkovacím nožom nareže kôra a lyko do tvaru T, špičkou noža sa kôra jemne odlúpne a do vzniknutého puzdra sa vloží očko. Na podpníku/konári štepenej rastliny sa vyreže plátok a na jeho miesto sa vloží vyrezané očko. Spoj sa následne previaže štepárskou páskou.
Termín štepenia stromov
Najlepší termín na štepenie stromov závisí od druhu stromu a použitej metódy. Vo všeobecnosti sa štepenie vykonáva buď na jar, keď sú stromy v období aktívneho rastu miazgy, alebo v lete pri očkovaní spiacim púčikom. Jarné štepenie, najčastejšie pomocou kopulácie alebo štepovania do rázštepu, sa zvyčajne robí od marca do apríla, keď púčiky začínajú napučiavať, ale strom ešte nie je v plnom raste. Pri jarnom štepení je dôležité, aby podnož už bola v aktívnom raste, zatiaľ čo vrúbeľ by mal byť stále v stave zimného pokoja, aby sa lepšie ujímal.
Letné štepenie, známe ako očkovanie (napríklad T rezom), sa najčastejšie robí od júla do augusta, keď je kôra dobre oddeliteľná a miazga ešte prúdi. Táto metóda sa často používa pri ovocných stromoch, ako sú jablone, hrušky alebo slivky. Jesenné a zimné mesiace sú na štepenie menej vhodné, pretože nízke teploty a spomalená cirkulácia miazgy bránia úspešnému zrastu pletív.
Jar je príhodný čas, aby sme rozmnožili tie ovociny, ktoré nám najviac chutia, zachránili odrodu zo starého torza v opustenom sade či počas vychádzky zušľachtili plánku v chotári. Štepenie je veľmi výrazným zásahom do života každého stromu, preto sa ho snažíme vykonávať čo najcitlivejšie, každému stromu na mieru. Vo všeobecnosti je najlepšie preštepovať mladé stromy, ešte nerozvetvené hrotiaky či základy koruniek. Vyhýbame sa drastickým zákrokom, pri ktorých je zvykom preštepovať staršie stromy „na kmeni“. Aj pri štepení a preštepovaní platí zásada, že nevytvárame poranenia, ktoré strom nemôže zahojiť.
Čas štepenia a poradie vrúbľovaných druhov neraz vŕta v hlave nejednému štepárovi. Staré príslovie hovorí, že štepiť začíname vonku vtedy, keď je štepár schopný udržať nôž bez toho, aby mu mrzli ruky. V našich končinách tento termín zväčša pripadá na koniec februára, kedy už môžeme spojkovať čerešne, višne, postupne aj slivky, marhule, hrušky, duly, jarabiny aj oskoruše, ako posledné si nechávame jablone, moruše a gaštany na polovicu apríla. Poradie vrúbľovania nám napovedia aj vrúble uskladnené v pivnici a postupnosť ich rašenia. Ak má podpník naliate púčiky, znamená to, že pletivá sú aktívne, a môžeme štepiť. Pozor, v tomto období ešte nie hociakým spôsobom! V skorom štádiu jari používame spôsoby, ktoré nevyžadujú prítomnosť miazgy.
Broskyne a mandle je možné štepiť aj v jarnom období, lepšie výsledky však získame pri augustovom očkovaní. Vrúble týchto druhov totiž veľmi rýchlo rašia a ťažšie ich udržať v stave vhodnom na štepenie. Obdobie, kedy pod kôrou stromov kypí miazga, je pomerne krátke, preto každý záhradník rád siahol aj po spôsoboch, ktoré jej prítomnosť nevyžadujú.
Možné problémy a ich riešenia
Najčastejšou príčinou neúspechu nie je ani tak nekvalita rezu, skôr sa pod nezdar podpíše výber nesprávneho spôsobu štepenia - napr. štepenie pod kôru v čase, keď nie je prítomná miazga. Tento neúspech je veľmi častý pri čerešniach, ktoré napriek skorému rašeniu nastupujú do plnej miazgy pomerne neskoro, často až v druhej polovici apríla.
Ak nám zakvitne vrúbeľ pri štepení jabloní a hrušiek, nič sa nedeje. Tieto druhy obsahujú zmiešané puky - postačuje kvety vyštipnúť a následne nám krásne vyrastie letorast. Iná situácia nastáva pri kôstkovinách, kde sa na bočných pukoch jednoročného dreva môžu vyskytovať len kvetné puky (obzvlášť u čerešní a višní, ale jav platí pre všetky kôstkoviny, pričom výnimky z pravidla samozrejme sú). Ak chceme zachrániť starú višňu, môže sa stať, že nám roky budú vrúble len kvitnúť. V rozprávaní záhradkárov sa občas stretneme s takmer až mýtickými príbehmi o nemožnosti zaštepenia konkrétneho stromu. Pritom recept na úspech je jednoduchý - na vrúbli kôstkovín (napr. višní a čerešní) sa nesmú nachádzať len bočné púčiky, ale mali by obsahovať aj púčik vrcholový. Ak štepíme tenké vrúble zo starých stromov, táto zásada sa môže stať kľúčovou.
Podpník nie je kompatibilný s vrúbľom (napr. čerešňa a jabloň).
Starostlivosť po štepení
Ak sme zaštepili hruškovú plánku v prírode alebo zaočkovali broskyňový semenáčik v záhrade a nemusíme ho presádzať, máme nespornú výhodu bujnosti rastu a rýchlosti vývoja mladého stromu. Aj tak sa však musíme počas roka k stromu začiatkom leta vrátiť, aby sme uvoľnili a zložili úväzok. Po niekoľko nasledujúcich rokov zasa na jar vykonávame rez. Tri až štyri roky po štepení by už štep vysadený na trvalom mieste mal byť dostatočne vyvinutý (nie však vždy), aby niekoľko rokov vydržal aj bez našej opatery. Najviac starostlivosti vyžadujú stromy preštepené „na hlavu“, teda väčšinou spôsobmi, kde bolo použitých 2 a viac vrúbľov (do rázštepu, pod kôru, bočné plátkovanie). Pri následnej výchove štepu dochádza k zakracovaniu výhonov, opakovanému čisteniu podpníka, odstraňovaniu konkurenčných výhonov i znižovaniu počtu pôvodných vrúbľov na hlave.
Počiatočný väčší počet vrúbľov má za cieľ zabezpečiť dostatočnú výživu a rast kalusu po celom obvode rany.