Strapky (Thysanoptera) sú nenápadným, no veľmi rozšíreným hmyzom, ktorý dokáže v záhradách, skleníkoch i bytoch napáchať značné škody. Tento drobný hmyz, s dĺžkou tela 1 až 3 mm, disponuje štíhlym valcovitým telom a dvoma pármi úzkych krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Práve vďaka nim pôsobia krídla „rozstrapkaným“ dojmom, čo dalo hmyzu aj jeho názov. Kým v strednej Európe existuje vyše 300 druhov, z pohľadu škodlivosti je najvýznamnejšia strapka západná (Frankliniella occidentalis) a strapka skleníková (Heliothrips haemorrhoidalis).
Charakteristika a spôsob života
Strapky sú výrazné polyfágy, čo znamená, že napádajú široké spektrum hostiteľských rastlín, vrátane zeleniny (paprika, rajčiaky, uhorky), okrasných kvetov (ruže, chryzantémy, gerbery, orchidey) či ovocných drevín. Dospelé jedince majú zvyčajne čiernu alebo žltohnedú farbu, larvy sú belavé až žlté a bez krídiel. Pri vyrušení dospelé strapky často odskakujú, čo je jeden z poznávacích znakov, ktorým sa napríklad odlišujú od strapky tabakovej.
Rozmnožovanie prebieha obojpohlavne, no existujú aj populácie vznikajúce partenogeneticky (bez oplodnenia). Za rok sa môže vyvinúť až 15 generácií, pričom dĺžka vývoja závisí od teploty a trvá priemerne 14 až 44 dní.
Príznaky napadnutia rastlín
Škody na rastlinách vznikajú primárne cicaním rastlinných štiav z jednotlivých buniek pletív. Poškodené miesta strácajú farbu a vyzerajú ako strieborné či svetlé bodkovité škvrny. Medzi ďalšie typické symptómy patria:
- Deformácie listov, kvetov a plodov.
- Výskyt tmavých, guľôčkovitých kvapiek trusu uprostred striebristých škvŕn.
- Tvorba korkovitého pletiva na plodoch.
- Opadávanie mladých plodov a nekrózy na silno napadnutých častiach.
- Zníženie fotosyntézy a celkovej vitality rastliny.
Okrem priamych škôd sú strapky obávanými vektormi vírusových ochorení. Prenášajú najmä tospovírusy, ako je napríklad vírus bronzovitosti rajčiaka (TSWV), ktoré môžu zničiť celú úrodu.
Metódy ochrany a prevencie
Boj proti strapkám je komplexný, pretože tento hmyz si veľmi rýchlo vytvára rezistenciu voči bežným insekticídom. Preto je kľúčová kombinácia rôznych prístupov.
Prevencia a monitoring
- Pravidelný monitoring: Na sledovanie výskytu sa používajú modré lepové doštičky (na rozdiel od iných škodcov, kde sa používajú žlté).
- Mechanická ochrana: Inštalácia veľmi hustých sietí proti hmyzu na vetracie otvory a vstupy do skleníkov.
- Hygiena pestovania: Dôsledná likvidácia buriny a rastlinných zvyškov po zbere úrody, kde škodca často prezimuje.
- Kontrola sadeníc: Pri kúpe nových rastlín vždy skontrolujte spodnú stranu listov.
Biologická a chemická ochrana
Ak populácia strapiek prekročí prah škodlivosti, je nutné pristúpiť k cielenej likvidácii:
| Metóda | Príklady riešení |
|---|---|
| Biologická kontrola | Dravé roztoče (Amblyseius swirskii, Neoseiulus cucumeris), dravé bzdochy (Orius spp.) |
| Biologické prípravky | Prípravky na báze spinosadu (SpinTor), olejové postreky (BIOOL), NeemAzal |
Pri chemickej ochrane je nevyhnutné striedať prípravky s rôznymi účinnými látkami, aby sa predišlo vzniku rezistencie. Ošetrenie sa odporúča vykonať opakovane (3 - 4 krát) v krátkych intervaloch (5 - 6 dní). Pred plošným chemickým postrekom, ak je napadnutie lokálne, možno skúsiť rastlinu dôkladne osprchovať prúdom vody.