Substrát na sadenie semien paradajok: Zloženie a príprava

Paradajky sú tak obľúbené, že ich pokojne môžeme volať zeleninové zlato. Nájdeme ich takmer v každej záhrade, a ich obľúbenosť a relatívna jednoduchosť pestovania im v súčasnosti vyslúžili prvé miesto v rebríčku medzi aktívnymi i víkendovými záhradkármi. Osivo paradajok je lacné, pestovanie stredne náročné a klimatické zmeny umožňujú pestovať ich nielen na juhu Slovenska.

Pre tých, ktorí milujú svoju záhradku a vlastnú zeleninu, je predpestovanie vlastných sadeníc paradajok nie je zložitým procesom. Bude vám naň stačiť niekoľko pomôcok z domácnosti. Práve teraz nastáva čas ich výsevu na predpestovanie priesad.

S výsevom začnite vopred. Vhodný čas na pestovanie vlastných priesad paradajok je obdobie konca zimy a začiatku jari, teda približne od druhej polovice februára a počas marca. Cieľom správneho načasovania je vypestovať priesady v čase, keď už budú dostatočne vyrastené na výsadbu do záhonov. Pestovanie priesad je dôležité, pretože paradajky majú dlhé vegetačné obdobie a keby sa sadili voľne do pôdy príliš skoro, nevyklíčili by.

Kľúč k úspechu: Kvalitný substrát na výsev

Základom úspechu pri predpestovaní paradajok je voľba substrátu. Budúca úroda sadeníc priamo závisí od kvality pôdy, v ktorej sa pestujú. Univerzálna pôda vhodná pre všetky rastliny neexistuje, pretože každá má svoje požiadavky na zloženie pôdnej zmesi. Hoci si v obchodoch môžete kúpiť hotové substráty, kvalitné riešenia často znamenajú nemalé náklady na obstaranie. Mnohí pestovatelia sa preto rozhodujú pripraviť pôdu vlastnými rukami, aby mali istotu v zložení a kvalite.

Pri pestovaní priesad zo semien je výber správneho substrátu jednou z najdôležitejších úloh. Musí obsahovať dostatok živín a chrániť klíčiacu rastlinku. Pri predpestovaní paradajok voľte druh s neutrálnym pH, ktorý je určený špeciálne na výsev. Ideálny substrát pri paradajkách je ten s neutrálnym pH (hodnota by sa mala pohybovať v rozmedzí 6,5-7,0). Tak docielite, že rastlinky budú klíčiť rovnomerne.

Všeobecné požiadavky na pôdne zmesi

Pôda pre sadenice paradajok musí spĺňať niekoľko osobitných požiadaviek:

• musí byť úrodná, t.j. musí obsahovať všetky živiny, ktoré mladá rastlina potrebuje pre správny rast a vývoj. Obsah zložiek musí byť vyvážený - okrem organickej hmoty musí pôdna zmes pre sadenice obsahovať makro- a mikroživiny vo forme dostupnej pre rastliny;
• vo svojej štruktúre by mala byť pôda ľahká, voľná a priepustná, aby korene rastlín dostávali dostatok vzduchu;
• pôdna zmes pre sadenice by mala dobre absorbovať a udržiavať vlhkosť;
• hladina kyselosti (pH) by nemala byť príliš vysoká - optimálny indikátor je 6-7 pH;
• pôda pre sadenice rajčiakov by nemala obsahovať plesňové spóry a bolestivé mikroorganizmy, ktoré môžu zabíjať kríky rajčiakov;
• kvalitná pôda by nemala obsahovať priemyselný odpad a ťažké kovy.

Nevhodné komponenty substrátu

Pri príprave zmesi na kvetináče doma nie je možné do sadenice pridať všetky zložky. Existujú obmedzenia, s ktorými by ste určite mali byť oboznámení:

• Organické hnojivá, ktoré sú v procese rozkladu (napr. čerstvý hnoj alebo nerozložené lístie), môžu poškodiť rast sadeníc. Vyžarujú veľa tepla, ktoré postupne ničí semená a sadenice paradajok, a navyše môžu znižovať množstvo dusíka v substráte. Ak teplota pôdy stúpne nad 30 °C, korene sadeníc začnú odumierať.
• Neodporúča sa pridávať do pôdy zeminu alebo piesok s ílom. Pôda je s nimi hustejšia a ťažšia, čo výrazne komplikuje tok vzduchu a vlhkosti. V takomto substráte začnú jemné korienky sadeníc hniť.
• K zalievacej zmesi nepridávajte zeminu zhromaždenú v blízkosti frekventovaných ciest, môže obsahovať škodlivé látky.
• Semená zeleniny nevysievajte do čistého humusu alebo kompostu. Obsahujú množstvo živín, vďaka ktorým sadenice rýchlo rozrastú do zelenej hmoty a vyzerajú veľmi atraktívne. Korene sa však zároveň zle vyvíjajú, takže rastliny sa po presadení na cieľové stanovište sa ťažko zakorenia a potom nedokážu vyživiť sadenice, ktoré nadmerne vyrástli do zelenej hmoty.

Zloženie ideálneho substrátu pre paradajky

Za dobrú pôdu sa považuje taká pôda, v ktorej sú prítomné organické aj anorganické zložky. Pred obrábaním pôdy musíte zistiť, z ktorých komponentov by mala pozostávať.

Organické zložky

Ako organické zložky pre zmes pôdy môžete použiť:

• Rašelina: Táto zložka musí byť nevyhnutne súčasťou pôdy pre sadenice paradajok. Uvoľňuje pôdu, čo jej umožňuje lepšie absorbovať a udržať vlhkosť. Rašelina má skôr kyslé prostredie, preto sa do nej často pridáva dolomitová múka, krieda a deoxidátory na úpravu pH. Je potrebné ju aj preosiať, pretože môžu byť prítomné veľké vlákna. Čierna rašelina (vrchovisková rašelina) je vhodná, odkyslená vrchovisková rašelina (humolit) je ideálna. Vrchovisková rašelina bez úpravy je príliš kyslá a nie je vhodná pre sadenice.

  Príprava pôdy na paradajky s rašelinou má niekoľko výhod:

  • obrábaná pôda sa stáva ľahšou a začne lepšie prechádzať vodou a vzduchom;
  • je to dobrá živina pre ochudobnené a chudobné piesčité alebo hlinité pôdy;
  • rašelina je prírodné antiseptikum, ktorým sa môžete zbaviť škodlivých húb a baktérií v pôde.
• Listová pôda: Používa sa na zosvetlenie a uvoľnenie pôdy pred výsadbou. Neobsahuje veľa živín, ale stále sa používa veľmi často. Listy, ktoré padli na jeseň, sa používajú ako základ pre takúto pôdu. Nemôžu sa však zbierať zo všetkých stromov. Napríklad dubové listy sa nemôžu použiť na prípravu pôdy pre sadenice paradajok, pretože obsahujú veľké množstvo trieslovín. Je tiež lepšie vzdať sa javorových a borovicových listov. Brezové alebo lipové listy sa považujú za najvhodnejšiu voľbu.
• Humus: Humus sa zavádza na jeseň pre paradajky. Pre sadenice paradajok sa do pôdy odporúča pridávať iba prezretý humus. Ak neustále používate čerstvý, môže to viesť k úmrtiu semien paradajok a ich sadeníc.
• Ďalšie organické zložky:
  • Drnová (mačinová) pôda (ak ju zbierame vopred - v lete trávnik nakrájame na štvorce a poukladáme);
  • Záhradná pôda (odobratá priamo z kvetinových záhonov);
  • Hotový kompost;
  • Kokosové vlákno;
  • Drevený popol.

Anorganické zložky

Anorganické zložky sú dôležité pre zlepšenie štruktúry a prevzdušnenia substrátu:

• Piesok: Najčastejšie sa používa na uvoľnenie pôdy na siatie. Najlepšou voľbou by bol čistý riečny piesok bez ílových prísad. Príprava pôdy s pieskom vám umožní:
  • Zlepšiť odvodnenie. Vďaka použitiu piesku je štruktúra zeme voľnejšia.
  • Udržovať v teple. Pôda zmiešaná s pieskom sa počas dňa zohrieva oveľa lepšie a v noci sa ochladzuje pomalšie.
  • Zadržiavať vlhkosť. Kvapalina zostáva v pôde aj počas horúcich letných dní.
• Perlit: Jarná príprava pôdy s perlitom sa vykonáva tak, aby pôda absorbovala viac vlhkosti. Má svetlo odrážajúcu vlastnosť, ktorá podporuje rozvoj mladých kríkov. Perlit sa pridáva do ornice pod sadenice tak, že odráža ultrafialové lúče a zabraňuje prehrievaniu pôdy pod slnkom. Perlit je ekologický materiál s neutrálnym pH a bez ťažkých kovov. Hlavné výhody perlitu sú:
  • tento materiál neobsahuje mikroorganizmy a je úplne čistý;
  • jeho použitie pomáha posilňovať slabý koreňový systém rajčiakov;
  • perlit sa nepečie a poskytuje dobrú priepustnosť vzduchu;
  • má vynikajúce tepelné izolačné vlastnosti, ktoré zabraňujú prehriatiu alebo prechladnutiu koreňov rastlín.
• Vermikulit: Porézny materiál šetrný k životnému prostrediu, obsahuje malé množstvo draslíka, vápnika a horčíka. Spolu s perlitom reguluje vlhkosť a prevzdušnenie.
• Hydrogél: Polymér s vysokou kapacitou vlhkosti, pomáha udržiavať stabilnú vlhkosť v substráte.

Príprava a dezinfekcia pôdnej zmesi

Príprava pôdy na sadenice sa začína jej dezinfekciou, počas ktorej sa z pôdy odstránia všetky larvy a baktérie. Tento postup sa vykonáva s cieľom zabrániť smrti kríkov a získať dobrú úrodu. Treba pripomenúť, že v záhradnej pôde sa počas sezóny hromadí obrovské množstvo škodlivých mikroorganizmov, patogénov a lariev škodcov, preto je dôležité ju pred použitím dezinfikovať.

Metódy dezinfekcie

1. Roztok manganistanu draselného (hypermangán): Najjednoduchší spôsob dezinfekcie pôdy je navlhčiť ju ružovým roztokom manganistanu draselného. Pripraví sa z niekoľkých gramov látky zmiešanej v vedre s vodou. Potom by sa mala pôda postrekovať výslednou zmesou.
2. Naparovanie: Okrem manganistanu draselného môžete použiť aj metódu naparovania. Do misky nalejte 2-3 litre horúcej vody. Potom sa k hornej časti nádoby pripojí čistá handrička, do ktorej sa má naliať zem. Panvica s vodou a pôdou sa položí na mierny ohrev a varí sa 40 minút. Pod vplyvom vysokej teploty zomrú všetky patogény.

Kontrola a úprava kyslosti pôdy

Odporúča sa tiež vopred skontrolovať úroveň kyslosti pôdy. To sa dá dosiahnuť niekoľkými spôsobmi:

• využívať služby špeciálneho laboratória a absolvovať tam testy;
• na kontrolu použite lakmusový papier;
• zasadiť divé byliny na mieste, ktoré nerastie v pôde s vysokou kyslosťou.

Ak je kyslosť príliš vysoká, spracúvajte pôdu vápennou alebo dolomitovou múkou. Asi 20 gramov látky sa spotrebuje na kilogram pôdnej hmoty (približne 1-2 polievkové lyžice na 10 litrov substrátu).

Použitie síranu meďnatého

Pestovanie zeminy pomocou síranu meďnatého na jar pre rajčiaky vykonáva množstvo pestovateľov zeleniny pred výsadbou sadeníc. Deje sa tak preto, aby mladé sadenice lepšie vstávali a rástli rýchlejšie.

Recepty na domáci substrát

Po príprave všetkých potrebných komponentov môžete začať s miešaním osiva. Neodporúča sa to robiť bezprostredne pred sejbou semien. Pôda sa pripravuje niekoľko dní pred výsadbou tak, aby sa pôda mohla dobre zaliať a po zalievaní nevytvárala dutiny. Existuje niekoľko spôsobov, ako pripraviť semiennik.

Univerzálny substrát pripravený svojpomocne

Univerzálna výsevná zmes by mala pozostávať z rašeliny, piesku a vermikulitu v pomere 4:1:1. Takýto substrát nie je potrebné obohacovať, pretože sadenice nepotrebujú ďalšie živiny v počiatočnej fáze, všetok potrebný materiál je v semenách. Alternatívne, substrát na pestovanie sadeníc by mal pozostávať z nejakého druhu zeminy (záhrada, kompost, humus, rašelina) plus prevzdušňovacia zložka (piesok, kokosové vlákno, piliny) a zložka regulujúca vlhkosť (perlit, vermikulit, hydrogél) v pomere 2:1:1. Takýto substrát musí byť obohatený o hnojivo s prihliadnutím na potreby danej rastliny.

Odporúčané množstvo hnojiva pre paradajky na 10 litrov substrátu je 8-10 g dusičnanu amónneho, 20-30 g síranu draselného a biohnojivo podľa návodu na obale.

Metódy prípravy zmesi

1. Prvý spôsob: Pri tvorbe zmesi na pestovanie - tento recept sa používa najčastejšie. Rovnaké množstvo humusu, piesku, listovej pôdy a síranu meďnatého sa pridáva do časti pôdy. Všetky zložky sa dôkladne premiešajú a pridajú sa do zmesi pozostávajúcej z 15 litrov vody, 30 gramov síranu, 40 gramov superfosfátu a 15 gramov karbamidu. Výsledný roztok sa naleje do pôdy, do ktorej sa budú zasiať semená.
2. Druhý spôsob: Sodná pôda je zmiešaná s rovnakým množstvom piesku a rašeliny. Ak nie je rašelina, môžete namiesto nej pridať zakúpenú pripravenú pôdu. Ak je to potrebné, môžete do zmesi pridať litrovú nádobu na drevný popol a tri polievkové lyžice superfosfátu.
3. Tretia cesta: Pripravíme roztok z dvoch častí drsnej pôdy, časti piesku dna a humusu. Potom sa k výslednej zmesi pridá pol litra drevného popola.

Príprava a výsev semien paradajok

Semená kúpite v obchodoch, prípadne môžete použiť tie z minuloročných plodov, pokiaľ vaše odrody neboli hybridy. Vybrať si treba kvalitné semienka od dôveryhodného dodávateľa. Zamerajte sa na odrody, ktoré sú vhodné pre vaše podnebie a rastové podmienky.

Namáčanie semien a príprava nádob

1. Namáčanie semien: Pred výsadbou môžete semienka namočiť do vody na predklíčenie na 12-24 hodín do vlažnej vody. Tento krok urýchli ich prebúdzanie. Ako tip odporúčame pridať pár kvapiek peroxidu vodíka z domácej lekárničky.
2. Príprava nádob: Na predpestovanie priesad zvolíme zakoreňovače, pareniská, tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo aj obal z vajíčok. Pri vysievaní dbajte na to, aby mal hrantík alebo iná nádoba na výsev semienok na dne otvory na odtok prebytočnej vody. Nádobky si naplníme substrátom takmer po okraj.

Samotný výsev

Nádoby s priemerom 9 - 10 cm naplníme takmer až po okraj výsevným substrátom bez rašeliny alebo s obsahom kompostu. Jemne utlačíme, poriadne zalejeme.

V interiéri si pripravte nádobu s dobre navlhčeným a sterilným substrátom, ktorý do nej zľahka vysypte. Pomocou ceruzky alebo paličky vyryte ryhy hlboké asi 1 cm. Semienka sejte naširoko - 1 kus na vzdialenosť 1 centimetra. Semená rovnomerne rozložíme na povrch tak, aby boli od seba vzdialené 1 - 2 cm. Overte si ešte pred rozbalením osiva, aké majú jednotlivé semená nároky. Myslite na to, aby sa semená nedotýkali. Nesejte ich príliš hlboko.

Na povrch nasypeme cca 5 mm vrstvu substrátu alebo vermikulitu a jemne utlačíme. Vložíme aspoň 2 semienka (pre prípad, keby nám jedno nevyklíčilo) a prikryjeme tenkou vrstvou 0,5 - 1 cm substrátu. Jemne substrát utlačíme.

Výsev zalejte, najlepšie vodou v rozprašovači alebo fľaškou s malými dierkami vo vrchnáku. Semienka jemne zalejte odstátou vodou. Nepremočte ich. Každý kvetináč označíme názvom odrody a dátumom výsevu. Ak pestujete viac odrôd, nezabudnite si ich označiť.

Starostlivosť o klíčiace rastlinky

Výsevy dáme na miesto, kde je vyrovnaná teplota. Pre klíčenie paradajok je ideálna teplota 20-25 °C. Vhodný je vykurovaný skleník, ako aj svetlý okenný parapet. Nádoby so semienkami umiestnite na teplé miesto. Ak ste umiestnili nádobu so semienkami na parapet, využite orientáciu okna na juh. Nádobu zakryte - pomôže vám potravinová fólia alebo mikroténové vrecko. To pomôže dosiahnuť potrebnú teplotu okolo 25 °C. Substrát udržiavame vlhký. Udržiavame pôdnu vlhkosť, ale nie premokrenú.

Priesady paradajok potrebujú veľa svetla. Ak ich umiestnite na parapetnú dosku, pravidelne ich otáčajte, aby sa neťahali za svetlom do jedného smeru. Ak nemáte dostatok prirodzeného svetla, doplňte rastlinám LED osvetlením s plným spektrom.

Prvé klíčky sa objavia najskôr na siedmy deň od výsevu, zvyčajne však do dvoch týždňov. Rastliny vyklíčia za 7 až 14 dní. Vtedy sú síce sadenice malé, ale už majú peknú zelenú farbu listov. Tá je tiež ukazovateľom, že majú dostatok svetla. Nezabúdajte, že chlad paradajkám môže ublížiť, preto ich aj naďalej udržujte v teple, inak by vám uhynuli.

Pikírovanie a prihnojovanie

Keď sa na sadeniciach objavia tzv. pravé listy, je ideálny čas na pikírovanie, teda presadenie sadeníc do väčších nádob. Keď budú ich klíčne listy dostatočne veľké a začnú sa objavovať pravé, môžeme pikírovať. Pikírovanie robíme vtedy, ak máme v nádobe vzídených viac rastlín, prípadne ak sme semienka zasadili do menšej nádobky (sadenicový panel, paletka od vajíčok). Sadenice podoberieme napríklad vidličkou a opatrne vyklopíme. Chytáme ich skôr za lístky a nie stonky, ktoré sú v tejto fáze veľmi krehké. Priesadu vložte do sadbovačov alebo do kelímkov od jogurtu. Každú z rastlín vysadíme hlboko do samostatného malého kvetináča s priemerom 8 - 9 cm.

Ak chceme predísť padaniu klíčiacich rastlín, treba zaliať semienko po sejbe, prípadne na začiatku vzchádzania rastlín prípravkom Magnicur energy. Prevencii plesní pomáha aj používanie pôdnych probiotík s mykorhízou, ktoré podporujú zdravú mikroflóru pôdy a bránia rozvoju plesní. Použitie bakteriálneho prípravku ako Zembiotiko podporuje rast koreňov, zvyšuje odolnosť rastlín proti stresu a zlepšuje využitie živín.

Substráty sú často obohatené o živiny, ktoré by mali vydržať až do výsadby, takže okamžité prihnojovanie nie je nutné, ak rastliny prosperujú. Prihnojovať by sme mali začať asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami, ktoré sú určené pre paradajky. Vďaka svojmu zloženiu hnojivá dodávajú potrebné živiny rastlinám vo vyváženom pomere.

Vylepšenie zakúpeného substrátu

Nie každý má schopnosť a trpezlivosť samostatne pripraviť pôdu pre sadenice a radšej kúpi hotové. Takéto pôdne zmesi však nie vždy spĺňajú požiadavky konkrétnych sadivových plodín (to platí najmä pre univerzálne pôdne zmesi na siatie všetkého). Výrobcovia veľmi často ponúkajú presne ten istý produkt, s rovnakým zložením, ale v inom balení a predovšetkým s inou cenou, ako špeciálny substrát napríklad na siatie paradajok. Preto sa oplatí prečítať si zloženie a porovnať ponuky výrobcov, aby ste nepreplatili za balenie a popis účelu.

Hlavnou zložkou univerzálnej pôdy je rašelina s prídavkom piesku alebo perlitu. Ak má pH 6,6 - 7,2 a neobsahuje žiadne umelé hnojivá, stačí na siatie. Substrát pripravený na siatie je medzitým často príliš kyslý (pH 5,0 - 6,0) a po presadení do črepníkov je príliš chudobný. Na zníženie kyslosti pridajte trochu kriedy alebo dolomitovej múky (1-2 polievkové lyžice na 10 l substrátu). Pridajte tiež hydrogél, perlit alebo vermikulit na kontrolu vlhkosti substrátu. Pôda na siatie by nemala byť príliš bohatá na živiny, pretože mladé sadenice sú veľmi citlivé na prebytočné živiny a všetok materiál, ktorý v tomto čase potrebujú, je v semenách.

tags: #substrat #na #sadenie #semien #paradajok