Pestovanie rastlín v subtropickom podnebí

Subtropické pásmo, známe aj ako subtrópy, predstavuje rozsiahle oblasti so špecifickým subtropickým podnebím, ktoré sa nachádzajú medzi tropickými a miernymi klimatickými zónami. Sú to teda prechodné oblasti, kde sa miešajú vplyvy oboch pásiem. V Alisovej klasifikácii podnebia sú hranice subtrópov vymedzené klimatickými polohami polárneho a tropického frontu.

Pre severnú pologuľu platí, že severná hranica subtrópov zodpovedá najsevernejšej klimatickej polohe tropického frontu a južná hranica zodpovedá najjužnejšej klimatickej polohe polárneho frontu. S rastúcou geografickou šírkou v subtropických oblastiach dochádza k postupnému ubúdaniu tepla a k rozdeľovaniu roka na štyri ročné obdobia, ktoré však nemajú taký výrazný prejav ako v miernom pásme.

Existujú rôzne typy subtropického podnebia. Napríklad, oblasťou so subtropickými tvrdolistými lesmi je pobrežie Stredozemného mora, kde sú typické horúce, suché, slnečné letá a mierne, daždivé zimy. Rastlinná fauna sa tu prispôsobila horúcim letám s nedostatočnou zrážkovou činnosťou, pričom ich listy pokrýva tenká vrstva nazývaná kutikula, ktorá zabraňuje nadmerným stratám vody.

Oproti tomu juhovýchod USA a Ázie je ovplyvnený monzúnovými dažďami, ktoré so sebou, najmä v letných obdobiach, prinášajú veľké množstvo zrážok. V dôsledku týchto monzúnov sa tu vytvorili spoločenstvá vlhkého subtropického lesa, ktoré vytvárajú husté, ťažko preniknuteľné, vždyzelené pralesy vyznačujúce sa veľkou druhovou rozmanitosťou.

Všeobecné zásady pestovania subtropických rastlín

Subtropické rastliny, hoci tvarovo veľmi rozmanité, majú spoločné nároky vyplývajúce z prostredia, z ktorého pochádzajú. Mnoho z nich vyžaduje špecifické podmienky, obzvlášť ak sa pestujú v netradičných podmienkach, ako napríklad na Slovensku.

Svetlo a teplota

Väčšina subtropických rastlín miluje slnko. Obzvlášť náročné na slnečné svetlo sú druhy s chĺpkatými, tvrdými kožovitými alebo striebristými listami. Niektoré druhy s mäkkými listami (napr. Abutilon, Datura) sa však budú lepšie dariť v polotieni. Pokiaľ rastliny pestujeme v tieni, musíme rátať nielen s vytiahnutým rastom, ale aj so zhoršeným kvitnutím a celkovo slabým zdravotným stavom rastlín. Na dostatok svetla nesmieme zabúdať ani v zime. Rastliny zimujeme na čo najsvetlejšom mieste, napríklad v presklených chodbách, verandách, átriách alebo pri väčších oknách.

Čo sa týka teplôt, subtropické rastliny v lete znesú teploty 30 a viac °C na slnečnej verande, balkóne či terase. V zime sa však uspokoja s teplotami len okolo 5 - 10 °C, pri ktorých sa zastaví rast a rastliny prejdú do fázy vegetačného pokoja. Táto fáza trvá približne od konca októbra do konca februára.

Zálievka a pôda

Jednotlivé druhy subtropických rastlín sa líšia hlavne nárokmi na vlahu. Väčšina však v letnom období vyžaduje pravidelnú a bohatú zálievku. Množstvo vody, ktoré rastlina v tomto období prijme, priamo vplýva na rast, kvitnutie a v prípade ovocných druhov aj na vývoj plodov. Zalievame odstátou, najlepšie mäkkou vodou s teplotou, aká je v prostredí, kde rastlina rastie. V zimnom období však zálievku obmedzíme na minimum, polievame len toľko, aby substrát bol mierne vlhký.

Pôda by mala byť pre väčšinu subtropických druhov ľahká, priepustná a výživná. Pri výbere stanovišťa uprednostňujeme svetlé, južne, juhovýchodne alebo juhozápadne exponované polohy, chránené od severu. Toto pravidlo platí pre všetky subtropické ovocné druhy, ktoré možno celoročne pestovať v našich podmienkach.

Hnojenie

Pokiaľ chceme, aby subtropické rastliny skutočne dobre rástli, bohato kvitli a prípadne aj rodili, nezaobídeme sa bez pravidelného prihnojenia. Tým rastline dodáme základné prvky nevyhnutné pre rast, ako aj mikroelementy pre posilnenie zdravotnej kondície rastlín. Používame tekuté viaczložkové hnojivá, ale hnojiť môžeme aj na list, najmä pri rastlinách s mäkšími listami a veľkou listovou plochou.

Vybrané druhy subtropických rastlín a ich pestovanie

Rod Annona (Anonovité)

Annona je rod kvitnúcich rastlín patriacich do čeľade Annonaceae (anonovité), obsahujúci až 166 druhov tropických, prípadne subtropických stromov alebo kríkov. Do čeľade anonovité patrí aj u nás pestovateľná Asimina triloba (paw-paw). V súčasnosti sa pre svoje ovocie pestuje len niekoľko druhov annon. Okrem ovocia sa niektoré druhy pestujú aj pre využitie v tradičnej medicíne. Mnohé druhy tohto rodu majú jedovaté semená a iné časti rastliny, ktoré sa však často spracovávajú na insekticídy.

Čerimoja (Annona cherimola)

Čerimoja, známa aj ako anona trojlupienková alebo "krémové jablko" pre svoju krémovitú konzistenciu, je vždyzelený, prípadne poloopadavý strom alebo ker dorastajúci do výšky 3-9 metrov. Pochádza zo severnej časti Južnej Ameriky z Ánd a rastie v horách trópov a v subtrópoch až do výšky 2000 metrov. Preto jej vyhovuje skôr chladnejšie subtropické podnebie s menším množstvom zrážok. Je to jediná anona, ktorej plody môžeme kúpiť aj v európskych obchodoch.

Plod je kužeľovitý, prípadne srdcovitý s typickým šupinatým, hrboľatým povrchom. Po dozretí je pod tenkou šupkou kašovitá sladkokyslá dužina s príjemnou arómou. V dužine sa nachádzajú čierne lesklé semená, ktoré sú jedovaté a obsahujú alkaloidy, spracovávané ako insekticídy. Čerimoja preferuje mierne subtropické podnebie a dobre priepustnú pôdu. Vyžaduje pravidelné zavlažovanie, najmä počas suchých období. Na úspešné pestovanie je dôležitý dostatok slnečného svetla, pravidelné hnojenie a ochrana pred mrazom. Rozmnožuje sa zväčša semenami, pričom semenáčiky rodia od 4-6 roku. Možno ju rozmnožovať aj odrezkami, štepením alebo vzdušným potápaním. Pre zvýšenie úrody je možné kvety ručne opeľovať. Počas zimy potrebuje odpočinok a teploty pod 10°C, kedy sa zníži zálievka na minimum a vynechá hnojenie.

Cherimoja je bohatá na vitamíny a minerály, obsahuje antioxidanty a vďaka vláknine podporuje zdravé trávenie.

Anona sieťkovaná (Annona reticulata)

Anona sieťkovaná je do 10 metrov vysoký vždyzelený, prípadne v období sucha opadavý strom. Pochádza z Karibskej oblasti a pestuje sa aj v strednej a južnej Amerike. Tmavozelené kožovité listy rastú vo dvoch radoch. Plody sa konzumujú prezreté, dužina je však menej šťavnatá ako u iných druhov anonov. Pre pestovanie vyžaduje subtropické až tropické bezmrazé podmienky a ľahkú priepustnú výživnú pôdu. Rozmnožuje sa hlavne semenami, semenáče rodia v 4 - 9 roku.

Anona mäkoostnatá / Kvanabána (Annona muricata)

Anona mäkoostnatá, alebo aj kvanabána (soursop), je tropický vždyzelený strom dorastajúci do výšky max. 10 metrov. Pochádza z karibskej oblasti a zo severu Južnej Ameriky. Listy sú tuhé, kožovité. Obojpohlavné kvety vyrastajú priamo z kmeňa alebo z hrubších konárov (tzv. kauliflória). Plod môže vážiť až 6 kg, jeho povrch je rozdelený na kosoštvorcové polia s mäkkými ostňami. Dužina je biela, po dozretí mäkká, kašovitá a vláknitá. Jedná sa o tropický druh, vyžadujúci teplé a vlhké podnebie. Znáša aj menej výživné zeminy. Rozmnožuje sa zväčša semenami.

Horská anona / Graviola (Annona montana)

Horská anona, alebo aj graviola, pochádza zo Strednej Ameriky, Amazónie a Karibiku. Vo svojej domovine sa pestuje do nadmorskej výšky 650 metrov. Patrí medzi odolné tropické rastliny a krátkodobo znesie aj pokles teploty pod bod mrazu. Znesie širokú škálu pôdnych typov a v zime jej môžeme dopriať odpočinok s teplotami okolo 10°C. Plody sú takmer okrúhle, s hrubými ostňami a žltou vláknitou dužinou kyslej až horkokyslej chuti, preto sa nepestuje príliš často pre priamu konzumáciu. Používa sa však v tradičnej medicíne pri liečbe črevných parazitov, kašľa, zápalov, cukrovky a hypertenzie.

Sonkoja (Annona purpurea)

Sonkoja (Anona purpurová) je tropický strom alebo ker, ktorý je podobne ako niektoré ďalšie anony poloopadavý v období sucha. Pochádza z tropických oblastí Strednej Ameriky, kde sa pestuje prevažne nekomerčne. Plod je vajcovitý alebo guľatý s priemerom 15-20 cm, povrch je pokrytý kužeľovými výstupkami. Dužina je žltá až žltooranžová, vláknitá s príjemnou chuťou a arómou. Jedná sa o tropickú rastlinu, vyžadujúcu vyššiu teplotu a vysokú vzdušnú vlhkosť. Môže byť pestovaná aj ako kontajnerová rastlina.

Anona šupinatá (Annona squamosa)

Anona šupinatá je nízky, široko rozkonárený strom alebo ker dorastajúci do výšky 3-8 metrov. Je čiastočne alebo úplne opadavá v období sucha a pri nižšej teplote. Pre pestovanie vyžaduje tropické, prípadne teplé subtropické oblasti s teplotami v zime neklesajúcimi pod 15°C. Pri teplote pod 10°C opadávajú listy a teplota tesne pod 0°C rastlinu zabíja. Jedná sa o najrozšírenejšiu anonu v tropickej oblasti, využívanú ako chutné ovocie.

Figovník (Ficus carica)

Figovník je najrozšírenejším subtropickým druhom v našich podmienkach (Slovensko). Ide o opadavý dvojdomý ker alebo strom čeľade morušovitých. Je pomerne nenáročný na podmienky prostredia a je odolný proti mrazu - dobre vyzreté letorasty znášajú mráz -12 až -15°C, staré drevo dokonca aj -20°C. Napriek tomu sa odporúča zakrývať rastliny slamou, papierom alebo inými materiálmi a chrániť ich tak pred silnými mrazmi. V prípade vymrznutia celej nadzemnej časti rastlina opäť vytvorí nové letorasty z koreňov.

Figovník uprednostňuje hlinito-piesočnaté alebo piesočnato-hlinité priepustné, výhrevné a výživné pôdy s pH od 6 do 7,8. Vo vegetačnom období sa odporúča prihnojovanie kvaseným slepačím trusom alebo inými organickými hnojivami. Rezom odstraňujeme vymrznuté výhonky a udržiavame presvetlenú korunu tak, aby sme dosiahli čo najviac jednoročného dreva, pretože rodí práve na ňom. Väčšina pestovaných figovníkov prináša dve úrody do roka.

Aktinídia čínska (Actinidia chinensis / Kiwi)

Aktinídia čínska je popínavá liana, ktorá vyžaduje oporu. Plody (kivi) sa tvoria len po opelení samičích kvetov peľom, takže na dosiahnutie úrody je potrebné vysádzať aj samčie rastliny. Výnimkou sú niektoré nové odrody s obojpohlavnými kvetmi, ako napríklad 'Jenny'.

Aktinídia je pomerne odolná proti mrazu. Vyzreté výhonky znášajú -16 °C, ale v prípade silných mrazov sa odporúča chrániť výhonky papierom alebo inými materiálmi. Dôležitejšie je chrániť korene pred vymrznutím, keďže korení plytko. Toto sa zabezpečí nastielaním 20 cm vrstvou listovej hrabanky. Aktinídia je náročná na pôdu a výživu. Rodí na jednoročnom dreve, ktoré vyrastá z dvojročného. Rez sa vykonáva v predjarnom období a v lete. K najpestovanejším odrodám patria 'Hayward', 'Bruno', 'Abbott' a 'Monty'.

Ebenovník (Diospyros kaki / Hurmikaki)

Ebenovník je opadavý ker alebo strom pochádzajúci z Číny a Japonska. Je menej odolný proti silným mrazom ako figovník či kiwi. Niektoré zdroje uvádzajú, že znesie len niekoľko hodín teplotu -12 °C, iné až -20 °C. Pre celoročné pestovanie v teplých oblastiach Slovenska je dôležité vybrať odrody, ktoré vznikli v podobných podmienkach a zabezpečiť ochranu pred silným mrazom zakrývaním rastlín. Ebenovník je rastlinou náročnou na dusík, pomer dusíka, draslíka a fosforu vo výžive by mal byť 10:4:6. Vyžaduje hlboké, výživné a na organické látky bohaté pôdy s dostatkom vlahy a s pH 5,5 až 6,5.

Granátovník (Punica granatum)

Granátovník je atraktívny opadavý subtropický ker alebo strom, dožívajúci sa až 200 rokov. Dospelé rastliny znášajú mrazy -15 °C, pri -20 °C sa odporúča zakrývať rastliny slamou, čečinou alebo suchým lístím. V miernom podnebí, aké nájdeme napríklad v Stredomorí, nachádza granátové jablko tie najlepšie podmienky na rast, pričom na dozrievanie potrebuje veľa slnka a tepla. Granátovník uprednostňuje ľahké drenážované pôdy s dostatkom humusu. Plody granátového jablka sa zbierajú od septembra do decembra.

Čajovník čínsky (Camellia sinensis)

Čajovník čínsky sa pestuje prevažne vo vysokých polohách tropických až subtropických oblastí, až do výšky 2 500 metrov. Subtropické podnebie je známe najlepšími podmienkami na pestovanie čajovníka, napríklad na vysočine Srí Lanky, kde vlhké tropické podnebie a ročný úhrn zrážok cca 2 000 mm vytvárajú ideálne podmienky. Čajovník sa mimoriadne dobre darí v polohách s polotieňom. Je to rastlina s veľmi špecifickými požiadavkami na pestovanie, najmä na primeraný zálievkový režim - koreňový bal nesmie nikdy úplne preschnúť, ani byť premokrený. Najlepšie sa udržuje v kyslom vláknitom substráte na báze rašeliny.

Citrusy (Citrus spp.)

Citrusy sú stálozelené subtropické až tropické dreviny, do ktorých patria pomarančovník, citrónovník, mandarínka, grep, limetka a iné. Sú atraktívne tým, že ich možno pestovať v nádobách alebo väčších kvetináčoch, kde kvitnú a plodia. Vyžadujú svetlé, južne orientované miesta a ochranu pred mrazmi.

Aloe stromovitá (Aloe arborescens)

Aloe stromovitá je ďalšou subtropickou rastlinou, ktorej domovom je tropické a subtropické pásmo, predovšetkým Afrika a Stredomorie. Je to nenáročná rastlina vhodná pre pestovanie v domácich podmienkach.

Pestovanie subtropických rastlín v podmienkach Slovenska: Možnosti a výzvy

Už v roku 1951 sa v našej tlači písalo o možnostiach pestovania subtropických rastlín na Slovensku pod názvom "BUDEME PESTOVAŤ AJ POMARANČE A CITRÓNY?". Veľké dielo pretvárateľa prírody I. V. Mičurina získavalo nadšených prívržencov, ktorí sa s radosťou hlásili s výsledkami svojich pokusov. Dr. Ing. I. A. Petrov sa zapodieval problémom pestovania niektorých subtropických rastlín, najmä vo voľnej pôde na Slovensku, konkrétne pomarančov, mandarínok, citrónov a fíg, ktoré majú najradšej subtropické podnebie.

Cieľom týchto pokusov bolo v duchu mičurinsko-lysenkovskej agrobiológie pretvoriť a prispôsobovať prírodu týchto kultúr ku klimatickým podmienkam našich teplejších krajov, napríklad južného Slovenska, aby mohli rásť vo voľnej pôde aj u nás. Konečným cieľom tohto zložitého pokusu bolo všestranným využitím agrotechniky, hybridizačných metód a vytrvalým preverovaním získaných praktických skúseností dosiahnuť nové mrazuvzdorné sorty tohto vzácneho ovocia.

Pestovanie týchto subtropických rastlín u nás má značný národohospodársky význam nielen z hľadiska úspory valút vynakladaných na dovoz, ale aj pre výživnú, dietetickú a liečebnú hodnotu týchto plodov. Ovocie citrusových rastlín sa používa nielen na priamu konzumáciu, ale aj na výrobu ovocných štiav, koncentrátov, zaváranín, marmelád, éterických olejov a iných produktov. Čerstvé figy obsahujú priemerne 25% cukru, sušené až 73%. Súčasné klimatické podmienky nížinatých oblastí južného Slovenska už dnes umožňujú celoročné pestovanie určitých subtropických druhov, najmä vďaka výberu odolných odrôd a vhodným pestovateľským metódam.

tags: #subtropicke #podnebie #pestovanie