Blaberus craniifer, známy aj ako „smrtihlav“, predstavuje jeden z najvhodnejších druhov švábov na kŕmenie teráriových zvierat, najmä plazov a obojživelníkov. Tento druh pochádza z tropických oblastí Strednej a Južnej Ameriky a je obľúbený vďaka svojej vysokej nutričnej hodnote, ľahkej stráviteľnosti a v porovnaní s inými druhmi hmyzu aj nízkemu obsahu chitínu.
Okrem cvrčkov a lariev sú šváby ďalšou alternatívou pre kŕmenie vašich chovancov. Ich chov je pomerne jednoduchý a nenáročný, nevyžaduje špeciálnu starostlivosť. Základným problémom chovu v zajatí je, že väčšina chovaných druhov pochádza z tropických oblastí, a preto vyžadujú vyššie teploty.
Na šváby sa často nahliada ako na nechutný hmyz, ktorý je extrémne škodlivý a nebezpečný. Je však dôležité rozlišovať medzi voľne žijúcimi druhmi, ktoré môžu byť prenášačmi chorôb, a druhmi chovanými v zajatí, ktoré pri správnom chove a manipulácii nepredstavujú riziko.
Chov švábov v zajatí
Šváby je najlepšie chovať v dobre uzavretej nádobe, ktorú je potrebné uspôsobiť tak, aby sme eliminovali akúkoľvek možnosť ich úniku. Väčšina druhov sa totiž vyznačuje schopnosťou šplhať po hladkých povrchoch.
Dôležité je teda, aby všetky časti terária alebo chovnej nádoby, hlavne otvárateľná časť či veko, perfektne priliehali k zvyšku štruktúry. Takisto vetracie pletivo musí perfektne priliehať. Švábovi totiž stačí maličká škárka, do ktorej zalezie a už ho nemusíte nájsť, respektíve nájdete až jeho potomstvo. Ak by sa vám únik stal, treba vytvoriť prostredie, ktoré im bude čo najmenej vyhovovať (teda extrémny pozor na jedlo, padanie zvyškov na zem, kvapky vody na zemi a podobne). Istejšie je však v tomto prípade zrejme zavolať deratizéra.
Teplotné požiadavky
Čo sa vykurovania týka, treba udržiavať teplotu aspoň 25 °C, s nočným poklesom na 20 °C. Ak však chcete, aby vaše šváby rástli čo najrýchlejšie a aj sa rýchlo množili, môžete udržiavať aj teplotu vyššiu, pokojne aj 32-33 °C.
Ideálne je mať miestnosť so stálou teplotou, resp. s reguláciou teploty, čo však nie je okrem veľkochovateľov bežné. Preto je dobré vykurovať žiarovkou a umiestniť ju tak, aby sa v teráriu nachádzali miesta s vyššou aj nižšou teplotou. Sami tak môžete zistiť, či sa snažia dostať od tepla čo najďalej alebo naopak, zdržujú sa v okolí žiarovky, a podľa toho teplotu zvýšiť resp. znížiť.
Dajte si pozor na používanie veka z plexiskla, teplo zo žiarovky ho môže deformovať. Napríklad, u druhu Blaptica dubia jedna generácia žije pri teplote 25 °C 6 mesiacov, avšak pri teplote okolo 30 °C len 1 - 1,5 mesiaca.
Podklad a potrava
Podklad chovnej nádoby by mal byť dostatočne vysoký, aby umožnil druhom, ktoré sa zakopávajú, ako Pycnoscelus surinamensis, vykopať si noru. Ak chováte druh ako Gromphadorhina portentosa, treba ako podklad zvoliť listovú drť, ktorú získate buď vysušením vlastných listov, alebo listov z lesa, ktoré ošetríme.
Všetky známe druhy švábov sú všežravé. To znamená, že sa živia ako rastlinnou, tak aj živočíšnou potravou. Pokojne ich teda môžeme kŕmiť tým, čo nám ostalo z obedu a podobne. Tu však pozor na plesne a nepríjemný zápach z hnijúcich potravín.
Osobne sa odporúča používať napríklad granule pre psy a mačky, krmivo pre akvarijné rybky ako prímes k ovseným vločkám, ovociu alebo zelenine. Nezabúdajte však na bielkoviny! Ak majú šváby nedostatok bielkovín, podobne ako cvrčky, začnú sa navzájom požierať. Bielkoviny im zabezpečíme napríklad sušeným mliekom (sunarom), alebo im občas hodíme kúsok syra či mäsa (pozor na zápach).
Rozmnožovanie švábov
Pokiaľ chcete šváby množiť, neznamená to pre vás žiadnu starosť navyše. Šváby sa o všetko postarajú samy.
Životný cyklus od vajíčka po dospelinca
Samice po párení kladú vajíčka do schránky nazývanej ootéka. Párenie začína pomocou lákania samičiek samčekom prostredníctvom jeho sekrétu. Napárená samica začína s tvorbou ootéky, ktorá má typické znaky podľa jednotlivých druhov. Je tvorená vertikálnymi komorami, kde každá obsahuje jedno vajíčko. Jej tvorba trvá aj 3 dni. Pred jej ponechaním alebo ukrytím na bezpečné miesto ju samica nosí so sebou týždeň a viac v sebe.
Niektoré druhy kladú ootéky do kútov chovnej nádoby, alebo do rôznych záhybov, štrbín a kútikov. Iné druhy si ootéku nosia so sebou, buď čiastočne vytlačené z tela, alebo v ňom, až dokým sa nezačnú malé liahnuť.
Z vajíčok sa liahnu nymfy. Tieto sa vyvíjajú cez niekoľko zvliekaní. Vývoj po dospelé, okrídlené imága (samčeka alebo samičku) môže trvať aj niekoľko rokov, zvyčajne však šváby dospievajú za jeden rok, počas ktorého sa 6 až 12 krát zvliekajú.
Špecifické spôsoby rozmnožovania
Niektoré druhy sa dokonca rozmnožujú partenogénne, ako napríklad Pycnoscelus surinamensis. Znamená to, že samice kladú neoplodnené vajíčka, z ktorých sa liahnu zase len samičky a samce sú veľmi vzácne, resp. ani neexistujú. Takýto typ rozmnožovania je známy aj napríklad u hmyzu radu Phasmida (Phasmatodea).
Príklady druhov švábov a ich rozmnožovanie
- Blaberus craniifer (Smrtihlav): Rozmery samičky sú 5,5 - 6,5 cm, samec je o niečo menší. Na hlave má kresbu pripomínajúcu lebku. Je veľmi rýchly. Nymfy sú veľké asi 7 mm a liahnu sa po 3 - 5 týždňoch.
- Druh s rozmermi 4 - 4,5 cm: Samec aj samica sú čiernohnedé. Iba samček má dlhé krídla. Samička každých šesť týždňov vytvorí jednu ootéku s 15 - 30 vajíčkami. Nymfy pohlavne dospievajú podľa teploty a podmienok v rozpätí 4 - 6 mesiacoch.
- Druh s rozmermi 4,5 cm: Farba tmavo hnedá z červenohnedými znakmi. Pri vyrušení vystrkuje zapáchajúcu, dráždivú tekutinu. Tento druh kladie vajíčka.
- Druh s rozmermi 6 cm (bezkrídly): Farba hnedá s červenými plochami. Pochádza z ostrova Madagaskar. Keď sa s ním manipuluje alebo je v ohrození, vydáva hlasné sykavé zvuky. Stáva sa tak preto, lebo prudko vypustí vzduch z trachey a vydá zvuk o sile 90 decibelov. Je to veľmi pomalé nočné zviera.
- Druh s rozmermi asi 2 cm (zelený): Samička má asi 2 cm. Farba zelená so žltým pruhom. Dospelí jedinci dokážu lietať. Substrát je vhodný ako zmes humusu a piesku. Nymfy žijú v pôde až do posledného inštára.
- Druh s rozmermi 3 - 4 cm (červenohnedý): Samička kladie vajíčka, ktorých je okolo 40 kusov. Nymfy sa liahnu po 5 týždňoch. Tento druh sa ľahko premnoží a môže spôsobiť značné škody.
Life Cycle Of a Cockroach
Anatomické adaptácie švábov
Šváby disponujú niekoľkými kľúčovými anatomickými vlastnosťami, ktoré im umožňujú úspešné prežívanie a rozmnožovanie:
- Tykadlá: Sú dlhé, veľmi citlivé a pohyblivé, skladajúce sa z veľkého počtu článkov. Slúžia na vnímanie okolia, vibrácií a chemických signálov.
- Ústny ústroj: Typický kusadlového tvaru, vhodný na spracovanie rastlinnej aj živočíšnej potravy. Horná čeľusť je vybavená troma ostrými zubami.
- Nohy: Všetky tri páry sa navzájom podobajú. Neslúžia len ako opora, ale aj ako páka, ktorá násobí rýchlosť pohybu. Tibie sú silné, dlhé a tŕnité. U niektorých druhov sú premenené na hrabavý nástroj.
- Krídla: U okrídlených druhov sú heteronomné (páry sú odlišné stavbou). Prvý pár tvorí krovky, druhý slúži na lietanie, je blanitý. Na rozdiel od chrobákov sa krídla švábov nikdy nestýkajú v strede, ale sú preložené cez seba.
- Vonkajšie pohlavné orgány samca: Samce ich majú asymetrické s jednoduchou stavbou penisu.
- Vnútorné pohlavné orgány samice: Tvoria ich objemné vaječníky, na ne nadväzujú vajíčkovody, ktoré potom vyúsťujú do spoločného utera (maternica).
- Tráviace ústrojenstvo: Je jednoduché, podobné modlivkám.
- Krvný obeh: Je otvorený, trubicové srdce sa skladá z 13 komôr. 3 sú v segmente hrudi a 10 je v abdomene.
- Tukové teleso: Silne vyvinuté, nachádza sa v abdomene.
Je málo živočíchov, ktoré majú taký pestrý jedálniček ako šváby. Väčšina druhov hmyzu má ústne ústroje nejako špecializované a prispôsobené - napríklad na cicanie ovocných štiav, krvi či na hryzenie tuhej potravy. Šváby však nemajú špecializované ústne ústroje, ktoré by ich pri výbere potravy nejako obmedzovali, a tak môžu zjesť a zužitkovať úplne všetko, čo nájdu. Šváb prijíma potravu oblizovaním a ohryzovaním, so silnými hryzadlami dokáže rozhryznúť aj tvrdšie látky. Hlavná časť potravy švábov sa skladá spravidla z rastlinných častí, ale požierajú aj zdochliny alebo zvierací trus.
Šváby v prírode a vo vzťahu k človeku
Niektoré druhy švábov (prestavujú asi 1 % všetkých druhov švábov) sa nanajvýš úspešne natlačili do našej civilizácie. Všade po celom svete sa usadili v ľudských príbytkoch a využívajú teplo a nadbytok potravy, ktorú vďaka ľudskej neopatrnosti a neporiadnosti nachádzajú na zemi alebo v ľahko prístupných skriniach či komorách. Vďaka plochej stavbe tela sa môžu veľmi ľahko vtesnať do rôznych štrbín a škár, a vzhľadom na spôsob obživy sú schopné využiť každý druh potravy, ktorý nájdu.
Vo voľnej prírode žijú šváby väčšinou na zemi pod listím, tlejúcim rastlinstvom, pod kôrou starých stromov, či pod kameňmi. Niektoré sa však celkom prispôsobili životu v ľudských obydliach a spolu s ľuďmi sa rozšírili po celom svete, takže hovoríme o nich ako o celosvetových, kompozitných živočíchoch. Šváby nepohrdnú ničím, žiadnym materiálom; bez rozpakov sa pustia do zväzku kníh, kde je glej alebo škrob, a nezaváhajú ani pri kréme na topánky.
Šváb americký (Periplaneta americana) sa vyskytuje najmä v trópoch, ale bežne aj v prístavných mestách. Často ho chovajú aj v rôznych vedeckých laboratóriách. Patrí medzi najväčšie druhy švábov a od nášho 25 milimetrového švába obyčajného (Blatta orientalis) sa líši aj dobre vyvinutými dvoma pármi krídiel, ktoré má samec aj samička. Napriek vedeckému pomenovaniu nepochádza šváb americký z Ameriky; za jeho pravlasť sa pokladá severná Afrika.
Šváby sa môžu stať pre človeka úplnou pohromou práve pre hrozivé rozšírenie a nevýberavosť v stravovaní. K dobru sa im ráta azda len to, že nespôsobujú ani neprenášajú žiadne ochorenie. Pre prírodovedcov sú šváby dôležitou živočíšnou skupinou.
tags: #svab #smrtihlav #rozmnozovanie