Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV) predstavuje kľúčovú vedeckú a technickú autoritu v globálnom vinohradníckom a vinárskom sektore. Sídli v Paríži a združuje 48 členských štátov z piatich kontinentov, ktoré dohromady reprezentujú 85 % celosvetovej produkcie a 80 % svetovej spotreby vína. Tieto krajiny prostredníctvom svojho členstva v OIV uznali nesmierny význam spolupráce a harmonizácie v tomto špecifickom sektore. OIV sa zameriava na vedecké, technické a hospodárske problémy súvisiace s vinohradníctvom a vinárstvom na celosvetovej úrovni.
Poslanie a ciele OIV
Hlavným poslaním OIV je informovať, pomáhať, harmonizovať, štandardizovať a podporovať sektor vinohradníctva a vinárstva. Na dosiahnutie týchto ambicióznych cieľov organizácia pracuje prostredníctvom rozsiahlej siete viac ako 1000 expertov z celého sveta. Všetky kľúčové rozhodnutia v rámci OIV sa prijímajú na základe konsenzu členských štátov, čo zabezpečuje širokú akceptáciu a relevanciu prijatých opatreností. Činnosť OIV je určená nielen priamo členským štátom, ale aj iným medzinárodným organizáciám, ako sú Codex Alimentarius či ISO, a v neposlednom rade celému vinohradnícko-vinárskemu sektoru ako takému.
Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 a nariadenia Komisie (ES) č. 2019/934 majú určité rezolúcie prijaté a publikované OIV priamy vplyv na legislatívu Európskej únie. Z tohto dôvodu sa na úrovni EÚ každoročne pred Valným zhromaždením OIV prijíma špecifické "Rozhodnutie Rady, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie, pokiaľ ide o určité rezolúcie, o ktorých sa má hlasovať v rámci OIV". Tento mechanizmus zabezpečuje, že EÚ aktívne formuje medzinárodné štandardy v oblasti vína v súlade so svojimi vlastnými záujmami a legislatívou.
Na zabezpečenie svojich úloh OIV vydáva a pravidelne aktualizuje strategické dokumenty, ktorými sú Strategický plán OIV a Ročný pracovný program OIV. Slovenská republika sa aktívne participuje na aktualizácii týchto strategických dokumentov, čím prispieva k formovaniu smerovania organizácie a jej budúcich aktivít.
História a vznik OIV
Medzinárodná organizácia pre vinič a víno vznikla v roku 2004 transformáciou z Medzinárodného úradu pre vinič a víno. Táto transformácia reflektovala rastúci význam sektora a potrebu silnejšej medzinárodnej spolupráce a štandardizácie. Slovenská republika sa od svojho vzniku aktívne zúčastňuje na práci OIV, ako aj na každoročných svetových kongresoch, ktoré organizácia organizuje.
Najstaršími predchodcami organizácie OIV sú medzinárodné konferencie, ktoré sa konali ako reakcia na epidémiu phylloxerázy v 19. storočí. Päťnárodný kongres v Montpellier, ktorý sa konal 26. októbra až 30. októbra 1874, bol medzi nimi najvýznamnejší. Myšlienka medzinárodnej organizácie sa v najbližších desaťročiach objavila niekoľkokrát a nakoniec dňa 29. novembra 1924 osem krajín podpísalo dohodu o vytvorení Medzinárodného úradu pre víno (OIV) v Paríži. Prvé pracovné stretnutie sa uskutočnilo 3. decembra 1927. Dňa 4. septembra 1958 sa názov organizácie zmenil na Medzinárodný úrad pre vinič a víno (Office International de la Vigne et du Vin). Súčasná Medzinárodná organizácia pre vinič a víno bola založená na základe 35-člennej dohody z 3. apríla 2001 a nahradila Medzinárodný úrad pre vinič a víno. Táto dohoda nadobudla účinnosť 1. januára 2004.
Globálne trendy a výzvy v sektore viniča a vína
Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV) je kľúčovým hráčom v monitorovaní a formovaní globálneho vinárskeho sektora. Jej správy odhaľujú komplexnú realitu, ktorej čelí vinohradníctvo a vinárstvo po celom svete, od klimatických zmien až po dynamiku svetového obchodu. V posledných rokoch sa sektor stretáva s rastúcimi výzvami, ktoré ovplyvňujú produkciu, spotrebu a obchod s vínom, pričom klimatické zmeny sa stávajú najvýznamnejším faktorom.
Správa generálneho riaditeľa OIV, Johna Barkera, odhalila náročné obdobie pre globálny sektor viniča a vína v roku 2023. Celosvetová plocha vinohradov zaznamenala pokles o 0,5 % na 7,2 milióna hektárov. Tento pokles bol čiastočne spôsobený extrémne klimatickými podmienkami a rozšírenými hubovými ochoreniami, ktoré vážne ovplyvnili úrodu po celom svete. Výsledkom bola historicky najnižšia celosvetová produkcia vína na úrovni 237 miliónov hektolitrov, čo predstavuje pokles o 10 % v porovnaní s rokom 2022.
Celosvetová spotreba vína v roku 2023 sa odhaduje na 221 miliónov hektolitrov, čo zodpovedá poklesu o 2,6 %. Svetový obchod s vínom bol výrazne ovplyvnený rastom cien.
Dynamika svetového vinárskeho trhu
Napriek uvedeným výzvam sa vinársky sektor dynamicky vyvíja. Svet sa už dávno globalizoval aj vo výrobe a predaji vína. Európske vinárske krajiny, predovšetkým Francúzsko, Taliansko a Španielsko, si stále udržiavajú dominantnú pozíciu. Dynamika rastu vinárov z Nového sveta, ako sú Južná Amerika, USA, Austrália a Nový Zéland, však vzbudzuje rešpekt. Okrem toho sa na scéne objavil nový významný hráč - Čína.
Čína: Nový hráč na svetovej vinárskej scéne
Vstup Číny na svetovú vinársku scénu predstavuje zaujímavý vývoj. Prvý kontakt s Čínou prebiehal pred 25 rokmi, keď sa nadviazala spolupráca s družstvom Československo-čínskeho priateľstva v provincii Hebei. Toto družstvo, ktoré malo kedysi 25-tisíc obyvateľov a dokonca aj dvojhektárový vinohrad, sa neskôr transformovalo na industriálny park a stalo sa súčasťou okresného mesta Cangzhou.
Záujem čínskeho vedenia o slovenské vinice a víno viedol k vytvoreniu spoločného slovensko-čínskeho podniku Zhongjie Nitra Winery. Tento podnik, s modernou technológiou z EÚ a ambíciou vysadiť 90 hektárov viníc, čelil výzvam spojeným s transformáciou družstva na priemyselný park. Napriek tomu sa biznis pred pandémiou rozvíjal a dosiahol predaj okolo 100-tisíc fliaš. Na podporu predaja vín sa organizuje súťaž vín Čína - Európa, ktorá spája európskych a čínskych vinárov a univerzity. Je zaujímavé, že takmer 90 % výsadieb v tomto projekte tvoria červené vína.
Transformácia vinohradníctva v strednej a východnej Európe
Vinárstvo v strednej a východnej Európe prešlo za posledných 35 rokov výraznou transformáciou. Zatiaľ čo Maďarsko zaznamenalo silnú a adresnú pomoc pre svoj vinársky sektor, krajiny ako Slovensko, Rumunsko a Bulharsko utrpeli nezvládnutou transformáciou. Na Slovensku došlo k strate približne dvoch tretín výmery vinohradov, pričom podiel slovenskej produkcie na svetovej je takmer nemerateľný. Prebytky európskeho či novosvetského vína zaplavujú slovenské obchodné siete, zatiaľ čo slovenské vinohradníctvo sa dostáva do pozície folklóru. Ceny hrozna a vína nekryjú náklady a dovozy zahraničných vín s lepšími cenami situáciu komplikujú. Európski dominantní hráči ako Francúzsko, Taliansko a Španielsko dostávajú citeľnú pomoc z verejných zdrojov, zatiaľ čo pomoc na Slovensku je minimálna.
Slovenské vinohradníctvo a jeho postavenie vo svetovom kontexte
Slovenské vinohradníctvo je v hlbokej depresii a čelí vážnym výzvam. Ceny hrozna a vína nekryjú náklady, zatiaľ čo dovozy zahraničných vín s lepšími cenami komplikujú situáciu. Pomoc vinohradníckemu a vinárskemu sektoru na Slovensku je minimálna v porovnaní s inými krajinami EÚ. Podiel Slovenska na svetovej produkcii vína je len 0,12 %. Na Slovensku je evidovaných 18 000 vinohradníkov a viac ako 500 výrobcov vína, ktorí produkujú viac ako 4800 druhov vína. Kvalita slovenských vín však postupne narastá, čo dokazujú aj výsledky na medzinárodných súťažiach, kde slovenské vína získali 480 medailí.
V súvislosti s potravinovým vlastenectvom sa zdôrazňuje potreba podpory domácich produktov. Slovenská spoločnosť sa však odnárodňuje a zabúda na svoju identitu, pričom víno môže slúžiť ako prostriedok identifikácie s krajinou. Je potrebné zamyslieť sa nad tým, čo treba robiť inak, a bojovať za veci, ktoré tvoria prirodzenú súčasť krajiny.
Klimatické zmeny a ich vplyv na vinohradníctvo
Globálne otepľovanie predstavuje vážny faktor, ktorý ovplyvňuje vinárske krajiny po celom svete, vrátane Slovenska. Zatiaľ čo sa často hovorí o príležitostiach pre rastúcu kvalitu červených vín vďaka väčšiemu množstvu slnka, existujú aj nebezpečenstvá v podobe jarných mrazov. Deštrukčné mrazy, ako napríklad v roku 2017, spôsobili vinohradníkom značné škody, pričom od štátu sa nedočkali odškodnenia. Zmena klímy je reálnym faktom, ktorý mení vinohradnícku mapu Európy, čoho dôkazom je aj vysádzanie vinohradov v Poľsku.
Zmena klímy prináša zvýšené teploty, extrémne suchá, krúpy, požiare a prívalové dažde. Tieto javy ovplyvňujú celý rastový cyklus viniča, čo vedie k vyššiemu obsahu alkoholu, nižšej kyslosti a menej rafinovaným trieslovinám. Miernejšie zimy spôsobujú predčasné pučanie révy, ktoré je potom zraniteľné voči náhlym ochladeniam. Lesné požiare môžu zničiť vinice a zapríčiniť šírenie dymu, ktorý znehodnocuje vína. Nedostatok vody, najmä v regiónoch ako Južná Afrika, Austrália a USA, predstavuje ďalší vážny problém. Intenzívne krátke zrážky často neprispievajú k akumulácii vlhkosti v pôde. Krúpy sú ďalším ničivým prvkom extrémneho počasia.
Napriek týmto výzvam existujú nástroje, ktoré vinári môžu využiť na zmiernenie vplyvu počasia. Bordeaux napríklad schválilo používanie šiestich nových odrôd hrozna, vrátane Touriga Nacional. Výrobcovia vyhľadávajú stredomorské odrody a experimentujú s rôznymi klonmi existujúcich odrôd, ktoré dozrievajú neskôr. Pestovatelia tiež môžu vytvárať chladnejšie podmienky výsadbou na rôzne orientovaných svahoch alebo vo vyšších nadmorských výškach.
Budúcnosť svetového vinárstva: Prognózy a adaptácia
Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV) odhaduje, že v roku 2025 sa na svete vyrobí približne 232 miliónov hektolitrov vína, čo je asi o tri percentá viac než vlani. Tento rast je však skôr návratom z dna než návratom na výslnie. Za miernym nárastom stoja priaznivejšie podmienky v Taliansku, Španielsku a Južnej Amerike, ktoré v roku 2024 trpeli suchom či mrazmi. Extrémne počasie sa stáva novou realitou. Francúzsko hlási druhý rok po sebe produkciu na historických minimách, čo paradoxne môže viesť k stabilnejším cenám a menšiemu tlaku na prebytky.
Európa si naďalej drží dominantnú pozíciu, ale najväčšie prírastky zaznamenávajú krajiny južnej pologule ako Čile, Argentína a Austrália. Ak sa prognózy naplnia, mohli by sme sa dočkať vín, ktoré zaujmú charakterom, nie kvantitou.
V roku 2023 dosiahla globálna produkcia vína historické minimum. Podľa OIV, ktorá združuje 50 členských štátov pokrývajúcich 75 % svetovej plochy viníc, je zmena klímy najväčšou výzvou pre odvetvie. V EÚ sa produkcia vína v roku 2023 znížila o 10 %. Niektoré krajiny, ako Taliansko, zaznamenali pokles o 23 %, zatiaľ čo iné, ako Francúzsko, hlásia nárast. Odborníci varujú, že pravidelné suchá by sa mohli stať do polovice storočia "novým štandardom" v Stredomorí.
Pri príležitosti seminára "Úspechy a výzvy slovenského vinohradníctva a vinárstva vo svetovom kontexte" v roku 2018, ktorý organizoval Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska (ZVVS), sa zdôraznila potreba adaptácie na meniace sa globálne podmienky. Generálny riaditeľ OIV Jean-Marie Aurand ocenil kvalitu slovenských vín.
Správa OIV z roku 2017 uviedla, že celková produkcia vína dosiahla 250 miliónov hektolitrov, čo predstavuje pokles o 8,6 % oproti roku 2016. Taliansko, Francúzsko a Španielsko zostali poprednými svetovými producentmi. Svetový obchod s vínom zaznamenal pozitívne čísla, najmä vďaka rastu vývozu šumivého vína.
Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 sú členské štáty EÚ povinné viesť vinohradnícky register na monitorovanie a kontrolu výrobného potenciálu. Na Slovensku predstavuje zberová plocha 8872 hektárov a vyrába sa 300 tisíc hektolitrov vína.
Významní výrobcovia na južnej pologuli, ako Austrália, Argentína, Čile, Južná Afrika a Brazília, zaznamenali pokles produkcie o 10 až 30 %. Španielsko, napriek poklesu produkcie, si udržalo pozíciu tretieho najväčšieho výrobcu vína na svete.
Vinohrady po celom svete pociťujú vplyv klimatických zmien
OIV a Slovenská republika
Slovenská republika je aktívnym členom OIV a jej účasť v organizácii má významný vplyv na rozvoj domáceho vinohradníctva a vinárstva. Dôkazom toho je aj fakt, že Slovenská republika úspešne zorganizovala svetový kongres viniča a vína v Bratislave v roku 2002. Tento kongres bol vysoko hodnotený odborníkmi a delegátmi z ostatných členských krajín OIV, čo potvrdzuje vysokú úroveň organizácie a odbornosti slovenských partnerov.
V pondelok 4. februára ministerka pôdohospodárstva SR Zdenka Kramplová prijala na Ministerstve pôdohospodárstva SR generálneho riaditeľa OIV. Predmetom rozhovorov bola doterajšia spolupráca Slovenskej republiky s OIV. Generálny riaditeľ OIV tlmočil uznanie Slovensku za organizáciu svetového kongresu. Partneri diskutovali tiež spoluprácu EÚ s OIV, najmä vo vzťahu k reforme vinárskeho sektora, ale aj plány organizácie do budúcnosti, nakoľko v 2. polroku daného roka sa uskutočnila revízia strategického plánu organizácie.
Program generálneho riaditeľa pokračoval odborným seminárom na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom (ÚKSÚP), na ktorom F. Castellucci prezentoval činnosť OIV, ako aj aktuálne svetové štatistiky vinárskeho a vinohradníckeho sektoru. Na tejto aktivite sa zúčastnili odborníci z MP SR, ÚKSÚP-u, SPPK, Ústavu vinohradníctva a vinárstva SCPV, ako aj vedúci predstavitelia oboch slovenských vinárskych zväzov, ktorí sa aktívne zapájali do diskusie. V ďalších dňoch mal generálny riaditeľ na programe návštevu tokajskej a malokarpatskej vinohradníckej oblasti, kde sa stretol s predstaviteľmi miestnych vinárskych podnikov.
OIV ako referenčná organizácia
OIV je medzinárodnou medzivládnom organizáciou vedeckej a technickej povahy. Jej činnosť a publikácie majú významný vplyv na medzinárodné právo a štandardy v sektore vína. Príkladom je ocenenie "Mention spéciale L´OIV", ktoré bolo udelené autorskému kolektívu z Fakulty biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (prof. Štefan Poláček, prof. Ján Tomáš a doc. Vladimír Vietoris) a odborníčke z praxe Ing. Márii Lumnitzerovej za ich publikáciu "Vinárstvo, someliérstvo a enogastronómia". Toto ocenenie, udelené 17. decembra online na slávnostnom vyhlasovaní cien OIV, sa udeľuje publikáciám za ich komplexnosť a prínos v oblasti vinárstva a vinohradníctva. Publikácia, ktorá je zároveň vysokoškolskou učebnicou, vyšla v roku 2019 vo Vydavateľstve SPU a je určená širokej škále čitateľov od študentov a odborníkov až po spotrebiteľov a výrobcov vína.
Aplikácia OIV: Brána k informáciám a udalostiam
Na uľahčenie prístupu k informáciám a podujatiam organizovaným OIV bola vyvinutá oficiálna aplikácia. Táto aplikácia slúži ako brána k všetkým živým udalostiam, ako aj k záznamom z virtuálnych a hybridných podujatí. Používatelia môžu v aplikácii nájsť užitočné zdroje na témy súvisiace s viničom a vínom, vrátane informácií o tlačových konferenciách, cestách okolo viniča, webinároch, sympóziách o digitalizácii a mnohých ďalších podujatiach.
Aplikácia je navrhnutá s dôrazom na bezpečnosť dát. Postupy ochrany a zabezpečenia osobných údajov sa môžu líšiť v závislosti od používania, regiónu a veku používateľa. Vývojár poskytuje tieto informácie a môže ich časom aktualizovať. Dôležité je, že s tretími stranami nie sú zdieľané žiadne údaje. Aplikácia môže zhromažďovať osobné údaje a správy, pričom prenos dát je šifrovaný. Používatelia majú tiež možnosť požiadať o odstránenie svojich údajov.
V súvislosti s aplikáciou boli vykonané aj technické vylepšenia, ako napríklad presunutie inštrukcií pre mapovanie profilov potenciálnych zákazníkov pod karty v hornej časti obrazovky pre ľahší prístup. Zlepšená bola aj stabilita pri prístupe k aplikácii prostredníctvom "magic link". Navyše, úprava zobrazenia zoznamu udalostí uľahčuje rozlíšenie medzi neprihlásenými (šedivými) a prihlásenými (nešedivými) udalosťami.
Vinohrady po celom svete pociťujú vplyv klimatických zmien
Spolupráca SR s inými medzinárodnými organizáciami v oblasti poľnohospodárstva
Slovenská republika je členom viacerých medzinárodných organizácií, ktorých odborným gestorom je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Tieto organizácie pokrývajú široké spektrum tém od genetických zdrojov rastlín a lesov, cez ochranu rastlín a zvierat, až po boj proti dezertifikácii. Hoci tieto organizácie priamo nesúvisia s OIV, ich činnosť prispieva k celkovému rozvoju a udržateľnosti poľnohospodárskeho sektora, do ktorého patrí aj vinohradníctvo a vinárstvo.
Prehľad medzinárodných organizácií:
- BI ECPGR (Bioversity International / European Cooperative Programme for Plant Genetic Resources): Zameraná na ochranu genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo.
- EFI EUFORGEN (European Forest Genetic Resources Programme): Podporuje plnenie medzinárodných záväzkov týkajúcich sa ochrany lesných genetických zdrojov.
- EPPO (European and Mediterranean Plant Protection Organization): Vyvíja medzinárodné stratégie proti zavlečeniu a šíreniu škodcov ohrozujúcich poľnohospodárstvo, lesníctvo a životné prostredie.
- EuFMD (European Commission for the Control of Foot-and-Mouth Disease): Zameraná na kontrolu a elimináciu slintačky a krívačky.
- FOREST EUROPE: Medzinárodný medzivládny proces podporujúci trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov.
- ISTA (International Seed Testing Association): Pracuje na dosiahnutí jednotnosti pri hodnotení kvality semien po celom svete a vyvíja štandardné metódy testovania osív.
- OIE (World Organisation for Animal Health): Zodpovedná za zlepšovanie zdravia a welfare zvierat na celom svete.
- UNCCD (United Nations Convention to Combat Desertification): Dohovor OSN pre boj s dezertifikáciou a degradáciou krajiny.
Účasť Slovenskej republiky v týchto organizáciách potvrdzuje jej záväzok k medzinárodnej spolupráci a k riešeniu globálnych výziev v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a potravinovej bezpečnosti.