Tento článok poskytuje komplexné informácie o pestovaní rastlín, ktoré nesú názov „Tamara“ alebo „Tamariška“. Zameriavame sa na špecifiká uhorky nakladačky Tamara F1, čerešne 'Tamara' a okrasného kríka tamarišky, pričom preberáme ich vlastnosti, podmienky pestovania a starostlivosť vrátane rezu a zberu.
Uhorka nakladačka Tamara F1
Uhorka nakladačka Tamara F1 je veľmi skorý partenokarpický hybrid, ktorý nepotrebuje opelenie na tvorbu plodov. Táto odroda kvitne výlučne samičími kvetmi, pričom na jednom kolienku sa vytvárajú 2 - 3 kvety. Rastlina má stredný vzrast s krátkymi internódiami a plody sú jemno bradavičnaté, bezsemenné.
Charakteristika a vlastnosti
Uhorka nakladačka je obľúbená zelenina určená najmä na nakladanie, konzervovanie a čerstvé spracovanie. Vyznačuje sa menšími až stredne veľkými plodmi, ktoré majú pevnú dužinu a príjemnú, sviežu chuť. Veľkou výhodou je, že pri správnom pestovaní dokáže prinášať bohatú a pravidelnú úrodu. Plody bývajú vhodné na zber v rôznych veľkostiach podľa toho, na aký spôsob spracovania ich chcete použiť. Uhorky nakladačky patria medzi klasické druhy zeleniny, ktoré majú v letnej záhrade svoje pevné miesto. Dôležitá je aj ich univerzálnosť, keďže sa hodia nielen do sladkokyslých nálevov, ale aj na priamu konzumáciu.
Pestovanie a podmienky
Uhorka nakladačka obľubuje teplé, slnečné stanovište a výživnú, priepustnú pôdu s dostatkom organických látok. Semená sa vysievajú do dostatočne prehriatej pôdy, pretože uhorky sú citlivé na chlad a mráz. Uhorku Tamara F1 vysievame na záhon od apríla do júna do hĺbky 2 cm. Vyžaduje teplotu pri výseve 15 - 30 °C a optimálny spon 15 x 100 cm. Je vhodná na pestovanie vo fóliovníkoch, skleníkoch alebo na voľných záhonoch v teplých oblastiach. Po vzídení je dôležité rastlinám zabezpečiť pravidelnú zálievku, aby netrpeli suchom a nezhadzovali mladé plody. Častá závlaha a kvalitné hnojenie sú kľúčové pre bohatú úrodu. Rastliny ocenia aj dostatok priestoru, vďaka ktorému sa budú lepšie rozrastať a vetrať. Pri pestovaní je vhodné sledovať zdravotný stav porastu a priebežne odstraňovať poškodené listy. Ak sa zabezpečia dobré podmienky, pestovanie nakladačiek býva veľmi úspešné aj pre menej skúsených záhradkárov. Pre dobrú úrodu potrebuje uhorka nakladačka predovšetkým teplo, dostatok svetla, pravidelnú vlahu a kvalitnú pôdu s dostatkom živín. Najlepšie sa jej darí na chránenom mieste, kde nie je vystavená silnému vetru a náhlym výkyvom počasia. Pôda by mala byť priepustná, ale zároveň schopná udržať primeranú vlhkosť. Rastlinám prospieva aj priebežná starostlivosť, kontrola zdravotného stavu a odstraňovanie poškodených častí. Ak majú vhodné podmienky, rastú rýchlo a vytvárajú veľké množstvo plodov počas celej sezóny. Bohatá úroda nakladačiek je výsledkom správneho stanovišťa a pravidelnej starostlivosti. Nakladačky sa často pestujú v záhradách aj na menších pestovateľských plochách, pretože sú praktické a veľmi obľúbené.
Pestovanie uhoriek - vylamovanie výhonkov .
Zber a využitie
Uhorky nakladačky sa zbierajú priebežne počas sezóny, keď plody dosiahnu vhodnú veľkosť a sú ešte pevné, svieže a chutné. Pravidelný zber je veľmi dôležitý, pretože podporuje ďalšiu násadu nových plodov a predlžuje obdobie úrody. Ak sa plody na rastline nechávajú príliš dlho, môžu prerásť, stratiť ideálnu konzistenciu a rastlina sa viac vyčerpáva. Najlepšie je zbierať ich často a podľa potreby ich hneď spracovať. Pri zbere sa odporúča plody opatrne odstrihnúť alebo jemne odobrať, aby sa zbytočne nepoškodili výhony. Dôležité je sledovať aj ich zdravotný stav a vyberať len kvalitné kusy. Zber nakladačiek je preto najlepší pravidelný a priebežný, nie jednorazový. Uhorka nakladačka je typická najmä tým, že sa výborne hodí na nakladanie do sladkokyslého nálevu, čo je jej najznámejšie využitie. Okrem toho sa dá použiť aj na rýchlokvasené uhorky, domáce zaváranie alebo ako súčasť studenej kuchyne. Menšie a pevné plody si dobre držia tvar, preto sú veľmi obľúbené na spracovanie do pohárov. Niektorí pestovatelia ich využívajú aj na čerstvú konzumáciu, najmä keď sú mladé a jemné. V kuchyni sú praktické, pretože sa ľahko spracúvajú a majú široké možnosti použitia. Dôležitá je ich chrumkavosť a svieža chuť, ktorá sa dobre hodí k letným receptom aj tradičným zásobám na zimu.
Čerešňa 'Tamara'
Čerešňa 'Tamara' je neskorá česká cudzoopelivá chrupka, ktorá má excelentnú kvalitu plodov a vyznačuje sa skorou a dobrou rodivosťou. Bola vyšľachtená v Česku. Strom rodí bohato a pravidelne.
Charakteristika odrody a plodu
Plody čerešne 'Tamara' sú veľké, s hmotnosťou 12 - 14 g, guľovité až široko guľovité. Šupka je červenej farby a obsahuje šťavnatú dužinu, ktorá má vynikajúcu chuť, je pevná a sladká. Šťava je slabo sfarbená. Plody sa zbierajú medzi 6. a 7. čerešňovým týždňom (približne od 26. júla do 20. augusta) a sú vhodné najmä na priamy konzum. Vhodnými opeľovačmi pre ňu sú všetky odrody čerešní.
Pestovanie a podpníky
Čerešni 'Tamara' vyhovujú nadmorské výšky od 250 do 400 m n. m., priemerná ročná teplota približne 8 °C a celkový úhrn zrážok približne 550 mm. Vyššie množstvo zrážok vedie k častejšiemu nasadzovaniu plodov. Dobre rastú v suchších pôdach, preto si vyberajte vyššie polohy s dobre odvodnenou, skôr hlinitou pôdou. Miesto by malo byť slnečné, teplé, chránené pred vetrom a mrazom, s dobrou cirkuláciou vzduchu. Skoré odrody sa vysádzajú do suchších pôd a neskoršie odrody do vlhkejších pôd. Čerešne sa zakoreňujú veľmi plytko, približne 1,5 m. Čerešňa štepená na podpníku Gisela 5 je o 50 % menšia ako na bežnom podpníku, výška stromu v dospelosti je približne 3 m. Prvé 3 - 4 roky potrebuje oporu. Na podpníku Gisela 6 je rast o 40 % menší ako na bežnom podpníku a vyniká veľmi vysokou odolnosťou voči rôznym chorobám a mrazu. Do rodivosti vstúpi skoro. Podpník Mahalebka je vhodný na pestovanie v suchších podmienkach, stredne silne rastie a do rodivosti vstúpi rýchlo. Odroda 'Tamara' je vhodná do všetkých pôd.
Choroby a náchylnosť
Čerešňa 'Tamara' je stredne náchylná na moniliovú hnilobu plodov, praskanie plodov a neskoré jarné mrazy. Škvrnitosť listov čerešní je hubové ochorenie, ktoré spôsobuje žltnutie listov a infikované listy sú pokryté početnými čiernymi léziami na veľkej časti listu. Tieto škvrny majú tendenciu sa zväčšovať a oddeľovať od zdravého tkaniva. Moníliová hniloba (spála), alebo hnedá hniloba, je hubové ochorenie ovocia, ktoré je problémom najmä na plodoch náchylných rastlín, s potenciálom spôsobiť straty 50% alebo viac pred zberom.
Tamariška (Tamarix)
Tamariška je okrasný krík, ktorý sa nedá prehliadnuť. Svojou nenáročnosťou a bohatým kvitnutím je unikátnym kríkom do záhrady. Počas apríla až mája rozkvitne mimoriadne bohatou nádielkou drobných ružovo-bielych kvetov, ktoré z diaľky pôsobia ako nádherný chumáč ružových konárov.
Všeobecné vlastnosti a vzhľad
Tamariška dorastá až do výšky 5 metrov (ak sa nestrihá). Počet kvetov na dospelej tamariške nemožno spočítať, je ich naozaj veľa, čím je tento ker výnimočný. Má silné korene, ktoré podľa niektorých zdrojov kopírujú približne veľkosť koruny nad zemou. Poznáme viac ako osemdesiat druhov tamarišiek, prevažne ide o kríky dorastajúce do výšky 2 - 3 metrov. Kvitnú v ružových, fialových, červených, aj bieloružových farbách.
Požiadavky na pestovanie a odolnosť
Tamarišky patria medzi mimoriadne obľúbené a žiadané druhy v celom Stredomorí, Egypte, Arábii a populárne sú po celom Španielsku, Francúzsku a Taliansku, najmä na pobreží, čo jasne naznačuje ich potrebu - slnko. Vysádzame ich na slnečné stanovisko, ktoré môže byť mimo bežný dohľad starostlivosti. Ak ju pozabudnete poliať, neuškodí jej to, pretože si vyžaduje naozaj minimum vody. Úplne bez vody však zostať nemôže. Ideálnou pôdou je priepustná a ľahká, nie ílovitá a vodnatá. Na pH nie je náročná, pričom odporúčané sú určite neutrálne pôdy. Tamariška je nenáročná a dokáže zvládať sucho, zatiaľ čo iné druhy trpia. Je mrazuvzdorná až do -40 °C, čo však neznamená, že jej neublíži aj menší mráz. Zaujímavou vlastnosťou je jej odolnosť voči znečistenému ovzdušiu a soli.
Rez a množenie
Tamarišku striháme počas zimy, alebo po odkvitnutí. Už ako mladá rastlina si vyžaduje zastrihnutie, hlavnej vetvy dokonca až o jednu tretinu. Pomôže to novým výhonom, ktoré rastlinu rozšíria do strany. V opačnom prípade bude rásť úzko a vzpriamene do podoby vzpriameného stromu, čo je tiež obľúbená možnosť. Rastie rýchlo, takže zanedbať strih počas prvých rokov znamená získať vysokú rastlinu. Pri pestovaní tamarišiek je odporúčaným pravidlom kupovať mladú rastlinu, nie dospelý veľký krík, pretože mladá sa lepšie ujme novým podmienkam. Mladú rastlinu polievame po zasadení každý druhý deň, prípadne v podobnej intenzite, následne raz za týždeň. V prípade záujmu o odrezky a množenie, môžeme použiť zimné odrezky, ale aj tie letné. Používajú sa odrezky jednoročných konárikov. Spodný rez má byť šikmý, horný tesne nad očkom, z ktorého vyrastie vetvička. Spodný rez ošetríme zakoreňovačom a vysádzame do jemného substrátu v parenisku, alebo pod svetlou pokrievkou.
Využitie a najrozšírenejšie druhy
Tamariška sa uplatňuje v okrasných záhradách, parkoch, v okolí úradov, škôl, na sídliskách a v predzáhradkách. Hoci sa viac pestuje ako voľne vysadená pre dobré vlastnosti odolnosti, ako mladú ju pokojne môžeme pestovať aj v nádobách, ak to pozemok, či dvor neumožňujú. Zvládne polohu pri ceste, vstupnej bráne, ale ocení najmä vysadenie do trávnika. Ako solitér získa prístup k slnku z viacerých strán. Ak je určená ako stavebný prvok živého plota, vyberajte slnečné polohy a viacero voľnokorenných mladých rastlín. Na miestach s tieňom, zvoľte iné druhy rastlín.
V európskych parkoch a záhradách sú najvýraznejšie rozšírené štyri druhy tamarišiek:
Tamariška drobnokvetá - Tamarix parviflora
Má drobné ružové kvety a jemné listy. Je tolerantná voči suchu a vhodná pre suché záhrady. Tvarovaním, ale aj výberom vhodnej rastliny je možné pestovať ju na šírku, alebo na výšku. Dosahuje výšku až do 4 metrov. Má drobné lístočky, ale skôr, než sa objavia, spoznáme jej stovky, či tisíce kvetov.
Francúzska tamariška - Tamarix gallica
Má vzpriamený rast a ružové kvety, je rozšírená v prímorských oblastiach s vlastnosťami odolnosti.
Tamariška kaspická - Tamarix ramosissima
Má hustý vzpriamený rast a ružové kvety. Je odolná voči suchu a vetru. Latinský názov "ramosissima" vychádza z latinského „ramos“, čo znamená vetva.
Tamariška štvortyčinková - Tamarix tetrandra
Má ružové kvety a jemné listy. Opäť je to druh výrazne odolný voči suchu a slaným pôdam. Kvitne len na jednoročných vetvách. Lístky sú drobné a pôsobia, akoby šlo o exotický ihličnan. Výšku môže mať rovnakú ako šírku. Je vhodný na živé ploty, ktoré si však žiadajú o niečo širšiu hrúbku, než pri hrabe, či tujach.
tags: #tamara #sek #pestovanie