Topinambur: Pestovanie, zber a využitie v kuchyni

Topinambur, známy aj ako slnečnica hľuznatá či jeruzalemský artičok (Helianthus tuberosus), je hľuznatá rastlina z čeľade astrovité. Je to obľúbená plodina našich predkov, ktorá pod zemou ukrýva skutočné bohatstvo v podobe drahocenných hľúz. Dnes sa opäť vracia do popredia, najmä kvôli obsahu inulínu, ktorý je priaznivý pre diabetikov a pri redukčných diétach.

Topinambur je u nás ešte málo pestovanou rastlinou, no postupne získava na popularite. Pestuje sa extrémne jednoducho a zbierať sa dá od jesene až do jari, čo z neho robí ideálnu plodinu pre začínajúcich záhradkárov. Je chutný a dostupný celú zimu, takmer bezúdržbový a jeho pestovanie je zárukou výdatnej úrody a krásnych žltých kvetov.

Pochádza zo Severnej Ameriky, kde ho už dávno pestovali indiáni kmeňa Topinambus/Topinamba, podľa ktorého získala svoje meno. Do Európy sa rozšíril v 16. až 17. storočí a slúžil najskôr ako okrasná a potom aj úžitková rastlina. Zaujímavosťou je, že kvôli jeho inváznosti bolo pestovanie topinamburu na Slovensku do roku 2014 zakázané. Odvtedy je opäť povolené, avšak s nutnosťou kontroly jeho šírenia.

Tematické foto: Rozkrojený topinambur s viditeľnou štruktúry

Botanické vlastnosti a pôvod topinamburu

Topinambur hľuznatý (Helianthus tuberosus) patrí medzi rastliny z čeľade astrovité - Asteraceae, a je blízkym príbuzným slnečnice. Dorastá do výšky 1 až 2,5 metra, niektoré zdroje uvádzajú aj 3 až 5 metrov. Vzhľadom so svojimi chĺpkatými striedavými listami, ktoré sú dlhé 10 až 30 centimetrov, a žltými kvetmi pripomína slnečnicu, preto aj názov slnečnica hľuznatá. Na jeseň sa na vrcholcoch objavujú jednoduché žlté kvety, ktoré sú drobnejšie ako kvety slnečnice.

Hľuzy sa v pôde tvoria až od druhej polovice leta a najmä na jeseň a dozrievajú už v prvom roku. Surové topinambury na prvý pohľad pripomínajú zemiaky alebo zázvor. Bývajú bielej, žltej, červenej až dokonca purpurovej farby. Z hľadiska výživy sa zaraďujú medzi potraviny s nízkym glykemickým indexom. Obsahujú takzvaný polysacharid inulín, čo je druh rozpustnej vlákniny, ktorej základ tvorí molekula fruktózy spojená do reťazca.

Infografika: Štruktúra rastliny topinamburu s koreňmi, hľuzami, stonkou a kvetmi

Pestovanie topinamburu

Topinambur je vytrvalá a absolútne nenáročná rastlina, ktorá sa prispôsobí takmer akýmkoľvek podmienkam, čo ju robí vhodnou plodinou aj pre začiatočníkov. Ide o trvalku, ktorej hľuzy v zime v pôde nezamrznú a sú odolné aj voči nízkym teplotám pod nulou (až do -30 °C).

Výsadba a ideálne podmienky

  • Topinambur sa nemnoží zo semena, ale z hľúz. Tie sa sadia buď veľmi skoro na jar, alebo neskoro na jeseň.
  • Optimálna doba výsadby je 2 - 3 týždne po odznení posledných jarných mrazov, keď sa zem oteplí a teplota pôdy sa pohybuje okolo 10 °C.
  • Na výsadbu stačia aj veľmi malé hľuzy, napríklad veľkosti palca, ktoré zatlačíte prstom do skyprenej zeme do hĺbky 5 až 10 cm. Ideálna hĺbka výsadby je 10 - 15 cm.
  • Hľuzy sa sadia podobne ako zemiaky, ideálne v 30 - 40 cm odstupoch. Pri väčších výsadbách sa odporúča vzdialenosť 1,5 m od seba.
  • Pre domácnosť sa odporúča vysadiť 5 - 10 rastlín na jedného člena, teda pre 4-člennú rodinu 20 - 40 rastlín.
  • Rastliny je možné vysádzať aj do dostatočne veľkých črepníkov a nádob, avšak treba počítať s tým, že v nádobách nedorastú do takej výšky ako voľne sadené topinambury. Ak si nie ste istí, či ich chcete v záhrade ponechať aj o rok, je bezpečnejšie vysadiť ich do nádob.

Stanovisko a pôda

Aj keď je topinambur nenáročný a poradí si v prakticky akýchkoľvek podmienkach, pre ideálne stanovište mu podobne ako slnečnici vyhovujú slnkom zaliate miesta s dostatkom tepla. Nerastie príliš do hĺbky, čo je výhoda pri jeho vykopávaní.

Pretože rastliny dorastajú do značnej výšky (nezriedka viac ako dva metre behom jedného roka, niektoré zdroje uvádzajú až 5 metrov), je dôležité počítať s touto výškou a vysádzať ich tam, kde nebudú tieniť ostatným plodinám. Ideálna je severná strana záhonu. Ak sú nasadené husto pri sebe, môžu iným rastlinám spôsobovať tieň, no zároveň aj závetrie. V domácich podmienkach je preto vhodným miestom napríklad okolie plota, pozdĺž pozemku alebo ako predel jednotlivých častí záhrady.

Topinambur sa prispôsobí aj kvalite pôdy, no najlepšie výnosy produkuje v priepustnej, prevzdušnenej a voľnej úrodnej pôde. Výbornou voľbou sú hlinito-piesočnaté a dobre priepustné pôdy, vďaka ktorým si uľahčíte aj zber. Hľuzy a celá rastlina sú v pôde dobre zakorenené, preto sa budú jednoduchšie vyberať z ľahkej pôdy než z ťažkej ílovitej. Rastliny tiež produkujú väčšie výnosy v mierne zásaditej pôde, ale pre domáceho záhradkára skvelo funguje aj neutrálna pôda. V pôde dobre vyhnojenej maštaľným hnojom môžete z jedného štvorcového metra zožať štyri až sedem kilogramov hľúz.

Tematické foto: Záhon s topinamburom s vysokými stonkami a žltými kvetmi

Zálievka a hnojenie

Prospieva im vlhkejšie prostredie alebo aspoň občasná zálievka, najmä v čase tvorby hľúz (od druhej polovice leta a na jeseň) a pri sadení, keď hľuzy potrebujú dostatok vlahy na klíčenie. Už vyklíčené rastliny si na bohatú zálievku nepotrpia a bez problémov zvládnu aj dlhšie obdobie sucha.

Vo výživnej pôde by topinambury nemali potrebovať hnojivo navyše, dôležité je, aby mali dostatok živín na jar, keď začínajú rásť. Pôdu môžete pohnojiť ešte pred sadením a použiť môžete buď kompost, alebo viacúčelové hnojivo pre rôzne druhy rastlín. Pri výsadbe by sa malo do pôdy zapracovať viacúčelové hnojivo.

Invazívnosť a kontrola rastu

Topinambury patria medzi takzvané invazívne rastliny, rýchlo sa šíria a za niekoľko rokov môžu pozemok zaburiniť. Ich nenáročnosť môže spôsobiť premnoženie, preto si dajte pozor najmä vo vlhkejšej oblasti s dobrou pôdou. Bez pravidelného vyberania hľúz môžu vytvárať kompaktné a husté porasty a ľahko sa rozšíria aj k susedom.

Topinambur vyvíja nové výhonky iba na hľuzách vytvorených v predchádzajúcom roku. Účinnejším spôsobom, ako regulovať jeho šírenie, je vytrhávať mladé rastliny hneď po tom, ako sa na jar objavia - najlepšie keď sú vysoké asi 10 až 20 centimetrov. Ak máte veľký záhon, môžete ho pokosiť. Celková kontrola si vyžaduje ostražitosť a odstránenie každého výhonku. Ak pestujete topinambur pre zber hľúz, najlepším spôsobom, ako túto rastlinu riadiť, je odštipnúť kvety z rastlín skôr, ako prejdú do semien. Pri zbere hľúz na jeseň vykopte čo najviac hľúz, aby ste mali rast pod kontrolou.

Na obmedzenie šírenia je ideálny samostatný záhon obohnaný trávnikom. Keďže rastú tak vysoko, môžu trpieť vetrom alebo tieniť iné plodiny. Ak je pravdepodobné, že sa to stane, v polovici leta odrežte stonky asi na 120 cm. Vďaka tomu sa rastliny rozvetvia a vytvoria kompaktnejšie porasty. Orezanie tiež odrádza od kvitnutia (ktoré sa začína v auguste) a povzbudzuje ich, aby vložili svoju energiu do produkcie väčších hľúz.

Návod na polievanie a udržiavanie vlhkosti rašelinníkových tyčí v kvetináčoch

Škodcovia a choroby

Rastlina je mimoriadne odolná voči škodcom a chorobám a nepotrebuje žiadnu chemickú ochranu, keďže nepriťahuje veľkú pozornosť škodcov. Napriek tomu sa môžu zriedka vyskytnúť:

  • Vošky: Zriedka môžu rastlinu napadnúť vošky. Zbavíte sa ich prípravkom proti voškám, odstránením napadnutých listov alebo umytím rastliny handričkou či záhradnou hadicou.
  • Slimáky: Tieto sa živia mladými sadenicami a na pôde okolo plodiny, ako aj na listoch, uvidíte povestnú slizovitú stopu. Existuje mnoho spôsobov, ako kontrolovať slimáky, vrátane pivových pascí, pilinových bariér alebo bariér z vaječných škrupín, medenej pásky a biokontrolu.
  • Hlízenka hľuznatá (Sclerotinia sclerotiorum): Po infikovaní týmto plesňovým ochorením rastliny hnijú na základni a na postihnutých častiach môže rásť biela nadýchaná pleseň. Toto ochorenie môže zostať v pôde dlho, preto okamžite zničte všetky infikované rastliny (nezaradením do kompostu), aby ste zabránili vniknutiu do pôdy.

Zber topinamburov

Zber topinamburov sa líši od zberu bežných plodín, a to v tom, že je najlepšie zbierať ich priebežne, nie všetky naraz. Vďaka tomu budete mať čerstvé topinambury k dispozícii od konca leta až do skorej jari. Hľuzy sú pripravené na zber približne 130 dní od vysadenia, čo spoznáte podľa toho, že nadzemná časť rastliny začne hnednúť alebo odumrie s príchodom mrazov. Keď lístie na jeseň zožltne, orežte ho a nechajte 8 cm pne nad úrovňou terénu. Odrezky môžete umiestniť nad rastliny, aby bola pôda teplá a uľahčilo sa vyberanie hľúz v mrazivom počasí.

Topinambury sú mimoriadne mrazuvzdorné a môžu sa nechať prezimovať v pôde, kde vzdorujú aj silným mrazom (až do -30 °C). Zbierať ich preto možno od októbra až do neskorej jesene, ale aj v zime, keď nie je pôda zamrznutá, a skoro na jar, ešte než začnú klíčiť. Hľuzy vykopané po prvom mraze alebo dvoch sú oveľa sladšie a plné chuti. Ak chcete predĺžiť možnosť zberu, po prvom mraze pridajte silnú vrstvu mulča. Zimný mráz poruší koreňovú sústavu, ktorá už nebude držať tak pevne ako na jeseň, preto sa na jar jednoduchšie dostanete k hľuzám.

Keďže sú hľuzy usadené pevne v zemi, osvedčeným nástrojom na zber sa stali rýľovacie vidly. Nimi je vhodné uvoľniť pôdu v okolí rastliny približne v 0,5 m okruhu. Zber môže byť náročnou úlohou, preto bude vyžadovať prax. Na to, aby šiel zber čo najjednoduchšie, je potrebné vybrať si deň, keď je sucho a pôda sa rýľuje ľahko. V zime budú zber komplikovať mrazy, pričom je potrebné počkať si so zberom na čas, keď nebude pôda zmrznutá.

Obdobie zberu Podmienky Nástroje
Koniec leta až skorá jar Priebežný zber Rýľovacie vidly
Zima Teplota do -30°C (pokiaľ nie je pôda zamrznutá) Rýľovacie vidly

Opätovná výsadba pre nasledujúcu úrodu

Topinambury sa rozmnožujú rýchlo a ľahko. Pokiaľ ich pestujeme v malom na vlastný konzum, odporúča sa vysádzať ich každý rok znovu. Aj z najmenšieho kúsku hľuzy vyrastie rastlina a v nasledujúcom roku vyprodukuje ešte viac hľúz. Nie je potrebné vykopať všetky hľuzy, ak ste im vytvorili trvalé lôžko, ale ak to neurobíte, o pár rokov bude preťažené.

Na začiatku jari teda prekopte záhon, odstráňte všetko, čo nájdete, a znova vysaďte (ak chcete, na rovnaké miesto) tie najhladšie a najväčšie hľuzy, na ktoré narazíte. To zabezpečí v budúcich rokoch menej hrčkovité hľuzy.

Tematické foto: Záhradné náradie na zber hľúz

Skladovanie topinamburov

Zozbierané hľuzy topinamburu vysychajú rýchlejšie ako hľuzy zemiakov. Majú tenkú šupku a vysoký obsah vody, preto rýchlo strácajú na kvalite. Dlhodobé skladovanie topinamburov je nesmierne náročné. Čerstvo vykopaný topinambur vám tak vydrží približne 10 - 14 dní. Na rozdiel od bežných zemiakov, ktoré možno vo vyhovujúcich podmienkach skladovať niekoľko mesiacov, vám topinambury tak dlho nevydržia.

Najčastejšie sa preto ponechávajú v zemi až do spotreby. Neumývajte topinambur, kým nebudete pripravení na použitie, pretože koža je tenká a ak je vlhká, môže plesnivieť. Ak sa tak stane, nevyhadzujte ich.

Krátkodobé skladovanie

  • V chladničke: Najvhodnejšie je uložiť ich do uzatvárateľnej nádobky alebo mikroténového vrecúška, aby bola strata vlhkosti minimálna. Vyhovuje im vlhké prostredie chladničky, kde vydržia okolo dvoch týždňov, potom vädnú.
  • V pivnici: Ďalším vítaným spôsobom skladovania je v pivnici s čo najvyššou vlhkosťou, najlepšie 85 - 95 %, vďaka ktorej si topinambur svoju vlhkosť zachová.
  • Nevhodné: Nesmú sa skladovať pri izbovej teplote, pretože sú náchylné na pleseň.

Akonáhle sú topinambury umyté a nakrájané, v dobre zapečatenej nádobe vydržia niekoľko dní až pár týždňov. Uvarené topinambury by mali byť v chlade a spotrebované do dvoch dní. Konzervovanie a zmrazovanie sa neodporúča kvôli zmene farby a zhoršeniu textúry.

Tematické foto: Uložené topinambury v sieťke v chladnej špajzi

Príprava a kulinárske využitie topinamburov

Topinambury sú veľmi chutné surové, no dajú sa aj tepelne upravovať. Jedálniček si nimi dokážeme spestriť počas zimy a v jarnom období. Táto mnohostranná zelenina sa dá pripraviť rovnako ako akákoľvek iná koreňová zelenina. Chuť je mierne oriešková a lahodná - ako kríženec artičoku a zemiaku. Svojou chuťou pripomínajú niečo medzi zemiakmi a slnečnicou. Po uvarení sú sladkasté a pripomínajú slnečnicové semienka.

Topinambur možno pridať do takmer každého receptu, najmä ako zdravšiu náhradu zemiakov. Dokážu nahradiť zemiaky, karfiol a ďalšiu zeleninu a prílohy. Konzumovať sa dajú upravené rôznymi spôsobmi: zasurova, variť, piecť, naparovať, smažiť, dusiť, jesť surové aj zavárať.

Čistenie a spracovanie

Čistenie topinamburov môže byť náročné kvôli ich tvaru a rôznym záhybom, ktorými pripomínajú zázvor. Ich šupka je však omnoho tenšia ako u zemiakov, a preto je aj čistenie v podstate jednoduchšie, až na spomínané záhyby, ktorým sa treba osobitne venovať.

  • Šúpanie: Môžete použiť škrabku na zemiaky, ale vhodnejšou voľbou je ostrejšia kefa, ktorou sa zbavíte nielen blata a nečistôt, ale aj samotnej šupky. Ak vás šúpanie otravuje, stačí ich vydrhnúť kefkou. Šupka je tenká a mäkká, neobsahuje žiadne škodlivé látky a teda je jedlá.
  • Záhyby: Najťažšie je vyčistiť vnútro záhybov, kde sa môžu nečistoty zachytávať. Ak si už neviete poradiť, topinambur jednoducho rozlomte alebo rozrežte v mieste záhybu, do ktorého sa potom dostanete oveľa jednoduchšie.
  • So šupkou alebo bez: Náročné čistenie šupy je mnohokrát dôvod, prečo sa niektorí rozhodnú šupku na topinambure ponechať, čo je úplne v poriadku, keďže hľuzy možno konzumovať aj so šupkou.
  • Tmavnutie: Hneď po ošúpaní ich vložte do vody s citrónom, aby si zachovali svetlú farbu, pretože na vzduchu pomerne rýchlo tmavnú.
  • Varenie vcelku: Ak sa vám topinambury ťažko šúpu, možno ich uvariť vcelku a ošúpať po uvarení.

Možnosti využitia v kuchyni

  • Surové: Sú veľmi jemné a chutné. Nastrúhané alebo nakrájané na tenké plátky dodajú surovému zelenému šalátu trochu chrumkavosti a textúry. Môžete ich očistiť, nastrúhať, pokvapkať citrónovou šťavou a osoliť.
  • Varené/dusené: Môžu sa variť, dusiť alebo dokonca pripraviť v mikrovlnke, podobne ako zemiaky. Varia sa kratšie, do 10 minút. Napríklad ich očistite, nakrájajte na menšie kúsky, spolu s nakrájanými šampiňónmi a zeleným hráškom krátko poduste na rozpálenom oleji. Zalejte vodou, pridajte bujón a čierne korenie, prípadne soľ.
  • Topinamburová kaša: Používajú sa na prípravu topinamburovej kaše, pričom postup je podobný ako pri zemiakoch. Po zmäknutí stačí zliať, pridať smotanu, maslo, soľ, korenie a topinambury rozpučiť.
  • Pečené topinambury: Môžu sa opekať vcelku aj na plátky ako čipsy. Stačí ich nakrájať na rovnomerné kúsky a na oleji na miernom ohni pomaly opekať s pridaním soli a korenín podľa chuti. Alebo umyte a rozštvrťte hľuzy, pridajte rozpolený cesnak, olej, soľ, korenie a rozmarín. Pečte v rúre pri 180 °C približne 45 - 50 minút.
  • Topinamburová polievka: Očistite a pokrájajte topinambury, ošúpte a nasekajte cibuľu a opečte na oleji. Pridajte hľuzy, zalejte vodou a varte do zmäknutia. Rozmixujte na krémovú polievku.
  • Placky (Topinamburáky): Očistite alebo poriadne umyte kefkou, nastrúhajte na malé rezance. Pridajte vajcia, múku, soľ, nadrobno nakrájanú cibuľu, pretlačený cesnak a koreniny. Všetko spolu zmiešajte. Lyžicou naberajte a opekajte na oleji. Množstvo vystačí asi na 12 menších placiek.
  • Šaláty: Topinambury, zeler a mrkvu očistite, umyte a nastrúhajte na jemnom strúhadle. Zmiešajte s hráškom, olejom a citrónovou šťavou. Dobre premiešajte a môžete podávať ako prílohu k rôznym druhom mäsa.
Tematické foto: Rôzne jedlá pripravené z topinamburu (šalát, polievka, pečené)

Sušenie a iné spracovanie

Keďže topinambury dlho čerstvé nevydržia, jednou z možností, ako ich dlhšie využiť, je sušenie. Na sušenie sú vhodnejšie väčšie topinambury, pretože po vysušení zmenšia svoj tvar asi o 50 %, keďže topinambury sú z prevažnej časti (80 %) tvorené vodou. Na sušenie si preto vyberte väčšie kúsky, ktoré môžete, no nemusíte ošúpať. Topinambury následne nakrájajte na tenké plátky a poukladajte buď do sušičky, alebo na plech. Ak sa rozhodnete pre sušenie v sušičke, nasledujte inštrukcie vášho konkrétneho modelu. Ak budete sušiť v rúre, plech najprv vyložte papierom na pečenie. Môžete ich sušiť na nižšom stupni (150 - 160 °C) približne hodinu.

Z topinamburov možno podobným spôsobom upiecť aj čipsy. Nakrájajte ich na tenké plátky, pokvapkajte olivovým olejom, osoľte, okoreňte čiernym korením, prípadne použite bylinky podľa chuti. Vhodné je použiť hrubozrnnú soľ kvôli textúre. Rúru nechajte predhriať na 180 °C a plech vyložte papierom na pečenie, na ktorý topinambury poukladáte. Budú sa piecť len krátko, 10 - 15 minút, pričom je dôležité ich neustále kontrolovať, aby sa nespálili.

Okrem hľúz je ale možné sušiť aj kvety topinambura, z ktorých sa dá pripraviť čaj. Kvety stačí nazbierať a usušiť v sušičke alebo v rúre na nízkom stupni.

Zdravotné benefity a nutričné hodnoty

Topinambury sa s obľubou pestujú a konzumujú nielen kvôli svojej chuti, ale aj blahodarným účinkom na ľudské zdravie.

Prečo je topinambur zdravý?

  • Vhodné sú pre diabetikov a ľudí s nadváhou, ale aj ako súčasť jarných redukčných a očistných diét.
  • Obsahuje inulín: Hľuzy namiesto sacharidov obsahujú inulín, ktorý sa pri trávení štiepi na fruktózu, ktorá je vhodnejšia ako glukóza. Inulín nezvyšuje hladinu cukru v krvi, čo z neho robí alternatívnu potravinu pre diabetikov. Pôsobí ako prebiotikum, ktoré je vlastne potravou pre probiotické organizmy v tele. Pomáha udržiavať probiotickú kultúru v črevách, zlepšuje imunitnú funkciu, produkuje vitamíny, znižuje hladinu cholesterolu a zabraňuje množeniu baktérií spôsobujúcich choroby. Vďaka vysokej hladine probiotík ovplyvňuje táto zelenina spôsob, akým telo metabolizuje tuky spolu s normalizáciou hladín triglyceridov v krvi.
  • Vláknina: Jedna šálka nakrájaných, surových topinamburov obsahuje 2,4 gramu vlákniny, čo je 25 percent jej dennej hodnoty. Vláknina pomáha znížiť riziko vysokého cholesterolu, zápchy, srdcových chorôb a určitých druhov rakoviny. Môže tiež uľahčiť kontrolu hladiny cukru v krvi a udržanie zdravej hmotnosti. Inulín sa správa ako vláknina tým, že viaže vodu do gélu a pohybuje jedlom tráviacim traktom.
  • Bielkoviny: Topinambury majú vysoký obsah bielkovín. Obsahujú viac bielkovín ako väčšina ostatných koreňových rastlín a majú vysoký obsah síru obsahujúcich esenciálnych aminokyselín taurínu, metionínu, homocysteínu a cysteínu. Tieto aminokyseliny sú nevyhnutné pre udržanie flexibility spojivového tkaniva a tiež pre umožnenie detoxikácie pečene. Sú skvelým doplnkom stravy pre vegánov a vegetariánov.
  • Obsahujú celý rad organických kyselín, enzýmov, stopových prvkov aj minerálnych látok. Známy je tiež intenzívnym príjmom kremíka, nakoľko v sušine má 8 percentný podiel.

Obsah vitamínov a minerálov

Topinambury obsahujú širokú škálu vitamínov a minerálov, ktoré sú prospešné pre ľudské zdravie:

  • Vitamíny: A, B (najmä tiamín a niacín), C, K.
    • Vitamín C: (10 % dennej hodnoty na šálku) pôsobí ako antioxidant a obmedzuje poškodenie buniek, ktoré spôsobujú voľné radikály. Vyšší príjem vitamínu C môže pomôcť znížiť riziko srdcových chorôb a mŕtvice.
    • Niacín a tiamín: (10 % a 30 % dennej hodnoty na šálku) sú vitamíny skupiny B, ktoré pomáhajú udržiavať vlasy, pokožku a oči zdravé a ktoré prijatú potravu premenia na energiu pre telo.
  • Minerály: železo, fosfor, horčík, zinok, meď, draslík.
    • Železo: (28 % dennej hodnoty na šálku) je potrebné na tvorbu červených krviniek, ktoré prenášajú kyslík v tele. Keďže sa nachádza predovšetkým v červenom mäse, topinambur je skvelým doplnkom jedálnička vegetariánov a vegánov.
    • Meď: (11 % dennej hodnoty na šálku) spolu so železom je nevyhnutná pre tvorbu červených krviniek.
    • Draslík: (18 % dennej hodnoty na šálku) hrá úlohu pri tvorbe bielkovín. Zvýšenie draslíka v potrave je okrem zníženia nadbytku sodíka obzvlášť prospešné aj pre ľudí s rizikom vysokého krvného tlaku.
    • Fosfor: (12 % dennej hodnoty na šálku) pomáha formovať silné kosti a DNA.
Infografika: Nutričné hodnoty topinamburu (vitamíny, minerály, vláknina)

Dôležité upozornenia

Vysoká hladina inulínu na jednej strane pomáha udržiavať probiotickú kultúru v črevách, na druhej strane môže u niektorých ľudí spôsobovať aj mierne ťažkosti. Zvýšené množstvo inulínu môže viesť k nafukovaniu, plynatosti, bolesti brucha až miernej hnačke. Preto treba jesť topinambury s mierou, hlavne prvý raz, a menším množstvom si overte, či vám tieto ťažkosti nespôsobuje. Vyhnite sa použitiu topinambur v kuchyni, ak trpíte neznášanlivosťou na fruktózu, ale aj ak sa chystáte do spoločnosti, keďže zvýšenú plynatosť môžu spôsobovať i zdravým ľuďom.

Partnerské rastliny topinamburu

Ako okrasná a jedlá rastlina má topinambur množstvo priateľov v zeleninovej záhrade aj na záhonoch. Priťahuje opeľovače, užitočný hmyz a vtáky. Môže však byť tiež náchylný na vošky, v skutočnosti sa niekedy používa aj ako návnada vošiek.

Nevhodní partneri

  • Topinambur môže brániť rastu zemiakov a paradajok, preto by nemal byť umiestnený v blízkosti žiadneho z nich.

Vhodní partneri

Vysaďte topinambur na najslnečnejšie miesto záhrady a potom tieto malé plodiny vysaďte tam, kde budú mať úžitok z jeho tieňa:

  • Uhorky (môžu vyliezť na jeho silné pevné stonky a zároveň budú mať úžitok z tieňa)
  • Šalát
  • Špenát
  • Brokolica
  • Karfiol
  • Kapusta
  • Melóny

Fazuľa je tiež prospešným spoločníkom pre topinambury, pretože dodáva pôde dusík a na oplátku je schopná použiť ako oporu pevné stonky topinamburu. Rebarbora je takisto dobrým spoločníkom, ako aj niektoré bylinky:

  • Harmanček
  • Mäta
  • Citrónová tráva
  • Čakanka
  • Borák lekársky

Kontrast žltých kvetov topinamburu a žiarivých modrých kvetov boráku lekárskeho alebo čakanky je krásny a veľmi pútavý.

tags: #topinabur #kedy #sadit