Topinambur: Pestovanie, Zber a Využitie

Pestovanie topinamburov, známych aj ako slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus), židovský zemiak, cukrový zemiak či jeruzalemský artičok, sa v minulosti tešilo veľkej obľube našich predkov. Postupne sa na ňu zabudlo a istý čas bolo dokonca jej pestovanie zakázané. Dnes sa však opäť teší popularite, keďže ľudia znovu objavujú výborné vlastnosti, ktoré táto zelenina ponúka.

Pôvod a charakteristika rastliny

Topinambur pochádza zo Severnej Ameriky, kde ho poznali a využívali Indiáni. V 16. alebo v 17. storočí sa rozšíril do Európy, pričom ho francúzski kolonizátori pomenovali po indiánskom kmeni Tupinambovia z Brazílie. Tí ju spočiatku pestovali ako bežnú okrasnú rastlinu, no postupne začali objavovať jej liečivé účinky a považovali ju za akýsi elixír dlhovekosti. Práve to oslovilo skupinu francúzskych kolonizátorov, ktorí ju na prelome 16. a 17. storočia doviezli na starý kontinent. V Európe sa s pojmom topinambur stretávame len v súvislosti s touto plodinou.

Ide o vytrvalú rastlinu z čeľade astrovité, ktorá dorastá do výšky 1 až 2,5 metra, no môže dosiahnuť aj 5 metrov. Vzhľadom so svojimi striedavými chĺpkatými listami (dlhými 10 až 30 cm) a žltými kvetmi pripomína slnečnicu. Dôležitá je jej podzemná hľuzovitá časť, ktorá pripomína kríženca zemiaku a ďumbiera. Hľuzy sa vytvárajú v lete a na jeseň a dozrievajú už v prvom roku. Plodina vytvára hľuzovitý podzemok, ktorý sa pod názvom topinambur používa ako potravina či dokonca ako liečivo.

Pestovanie topinamburu

Topinambur je mimoriadne nenáročná rastlina, ktorá dokáže rásť takmer všade. Je absolútne bezúdržbová a ideálna pre začiatočníkov. Niektorí pestovatelia ju považujú za príliš jednoduchú na pestovanie, s poznámkou, že ju stačí zasadiť iba raz a budete ju mať navždy. Pestovanie topinamburu je zárukou výdatnej úrody a krásnych žltých kvetov s minimálnym až žiadnym úsilím.

Výber stanovišťa a pôdy

Na polohu si topinambur veľmi nepotrpí a prispôsobí sa akýmkoľvek podmienkam. Na rýchly a zdravý rast mu postačí dostatok svetla a voľného priestoru. Podobne ako slnečnici mu vyhovujú slnkom zaliate miesta, kde bude mať dostatok tepla. Rastlina nemá veľké nároky ani na kvalitu pôdy. Dôležitejšia je skôr jej ľahkosť a prevzdušnenie ako konkrétny typ pôdy. Väčšie výnosy rastlina produkuje v priepustnej, prevzdušnenej a mierne zásaditej pôde, avšak pre domáceho záhradkára skvelo funguje aj neutrálna pôda. V prípade možnosti výberu vhodnej zeminy sa odporúča hlinitá alebo hlinito-piesočnatá pôda ľahšieho typu, kde budú môcť hľuzy rásť podstatne rýchlejšie. Ich výberom si navyše môžeme uľahčiť aj zber. Ak sa nasadia husto pri sebe, môžu iným rastlinám spôsobovať tieň, no zároveň aj závetrie. V domácich podmienkach je preto vhodným miestom napríklad okolie plota, pozdĺž pozemku alebo ako predel jednotlivých častí záhrady. Keďže rastú do výšky, vysádzajte ich na miesto, kde nebudú tieniť zvyšok vašich plodín. Ideálna by bola severná strana záhonu.

Výsadba

Topinambur sa množí vegetatívne hľuzami a nezačína sa zo semena. Hľuzy na výsadbu je možné kúpiť v marci a apríli, alebo môžete vyskúšať zasadiť aj tie, ktoré kúpite bežnejšie v supermarketoch. Na výsadbu stačia veľmi malé hľuzy, napríklad veľkosti palca.

Topinambury možno vysádzať na jeseň alebo na jar, ideálne šesť až osem týždňov pred posledným dátumom mrazu. Hľuzy sa sadia podobne ako zemiaky, do hĺbky 10 - 15 cm a vo vzdialenosti 30 - 40 cm. Aby stihli vyrásť a dozrieť ešte do jesene, mali by sme ich vysádzať hneď na jar, približne 2 - 3 týždne po odznení posledných jarných mrazov, keď sa zem oteplí (ideálna teplota pôdy je okolo 10 °C). Ak sadíte vo veľkom, rady vysádzajte 1,5 metra od seba. Hľuzy možno pestovať aj vo veľkých kadiach naplnených dobrým kompostom, avšak musia byť dostatočne veľké, pretože rastlina rýchlo vyrastie a bude potrebovať viac priestoru. Topinambury vysadené v nádobách neporastú do takej výšky ako voľne sadené.

Pre štvorčlennú domácnosť sa odporúča vysadiť 20 - 40 rastlín (5 - 10 rastlín na jedného člena domácnosti). Pri výsadbe by sa malo do pôdy zapracovať viacúčelové hnojivo alebo kompost.

Starostlivosť

Starostlivosť o topinambur je minimálna. Pokiaľ nie sú extrémne suchá, nepotrebuje takmer žiadnu zálievku, ale prospieva mu vyššia vlhkosť vzduchu. Najviac vody potrebuje v čase sadenia, keď hľuzy na klíčenie potrebujú dostatok vlahy, a počas jesene. Po usadení rastliny už nie je potrebné ju kultivovať, stačí ľahká kultivácia a odstraňovanie buriny, hneď ako sa objavia klíčky. Rastliny by mali dostávať najmenej 2,5 cm vody týždenne, aby sa podporil rast hľuzy. Vo výživnej pôde by topinambury nemali potrebovať hnojivo navyše, dôležité je, aby mali dostatok živín na jar, keď začínajú rásť. Ak pôda bola dostatočne pohnojená pred výsadbou, počas rastu sa zaobíde aj bez dodatočného hnojenia.

Kvôli svojej výške (ľahko dosahujú 2 metre alebo viac) môžu rastliny trpieť vetrom alebo zatieniť iné plodiny. Ak je pravdepodobné, že sa to stane, v polovici leta odrežte stonky asi na 120 cm. Vďaka tomu sa rozvetvia a vytvoria sa kompaktnejšie rastliny. Orezanie tiež odrádza od kvitnutia (ktoré sa začína v auguste) a povzbudzuje rastlinu, aby vložila svoju energiu do produkovania väčších hľúz.

Keď lístie začne na jeseň žltnúť, orežte ho a nechajte 8 cm pne nad úrovňou terénu. Odrezky môžete umiestniť nad rastliny, aby bola pôda teplá a aby sa uľahčilo vyberanie hľúz v mrazivom počasí.

Škodcovia a choroby

Topinambury sú mimoriadne odolné voči škodcom a chorobám a nepotrebujú žiadnu chemickú ochranu. Najväčší problém, ktorý s nimi budete mať, bude mať ich pod kontrolou kvôli ich invazívnosti. Dôkladný zber v každom prípade pomôže. Je nepravdepodobné, že zhromaždíte všetky hľuzy, takže môžete rátať s tým, že ich budete mať každý rok. Aj z najmenšieho kúsku hľuzy vyrastie rastlina a v nasledujúcom roku vyprodukuje ešte viac hľúz. Zriedka môžu rastlinu napadnúť vošky, ktorých sa zbavíte prípravkom proti voškám alebo umytím rastliny.

Slimáky

Živia sa mladými sadenicami a na pôde okolo vašej plodiny, ako aj na listoch, uvidíte slizovitú stopu. Existuje mnoho spôsobov, ako kontrolovať slimáky, vrátane pivových pascí, pilinových bariér alebo bariér z vaječných škrupín, medenej pásky a biokontroly.

Hlízenka hľuznatá (Sclerotinia sclerotiorum)

Po infikovaní týmto plesňovým ochorením rastliny hnijú na základni a na postihnutých častiach môže rásť biela nadýchaná pleseň. Toto ochorenie môže zostať v pôde dlho, preto okamžite zničte všetky infikované rastliny, aby ste zabránili vniknutiu do pôdy. Stopky nekompostujte.

Invazívnosť topinamburu a jej kontrola

Výrazným problémom pri slnečnici hľuznatej je jej vysoká invazívnosť. Aj keď sú robustné podzemné hľuzy topinamburu jedlé a vysoko výživné, je veľmi ťažké ich ovládať. Každá rastlina produkuje od 75 do 200 hľúz v jednom vegetačnom období a každá hľuza je schopná vyslať až šesť výhonkov. Jej schopnosť rozrastať sa dostala rastlinu na zoznam inváznych rastlín. Z tohto dôvodu bolo pestovanie topinamburu na Slovensku až do roku 2014 zakázané, za porušenie hrozila pokuta. V súčasnosti však už nie sú v platnosti žiadne obmedzenia a môže sa legálne pestovať, avšak je potrebné si dať pozor, aby sme ju nevhodnou agrotechnikou nekontrolovateľne nerozšírili do prostredia.

Ako udržať topinambur pod kontrolou?

Už pri sadení treba myslieť na miesto, kde ju chcete pestovať, a radšej ho dôkladne ohradiť plôtikom či iným typom konštrukcie. Rovnako si pri výsadbe dajte pozor na miesto, rastlina v nadzemnej časti môže dorastať až do výšky 2 metrov, je náchylná na silný vietor, ktorý ju môže polámať. Rovnako myslite na to, že takto vysoká rastlina môže zatieniť ostatné, preto ju pestujte samostatne.

Topinambur vyvíja nové výhonky iba na hľuzách vytvorených v predchádzajúcom roku. Účinnejším spôsobom, ako regulovať topinambur, je vytrhávať mladé rastliny hneď po tom, ako sa na jar objavia - najlepšie keď sú vysoké asi 10 až 20 centimetrov. Ak máte veľký záhon topinamburu alebo ak vám pučí na trávniku, môžete ho pokosiť. Každá z týchto metód funguje, pretože nové hľuzy sa nedokážu vyvinúť bez nadzemných výhonkov. Celková kontrola nad topinamburom však vyžaduje, aby ste boli veľmi ostražití a odstránili každý jeden výhonok. Bez pravidelného vyberania hľúz môžu vytvárať kompaktné a husté porasty a prejdú do záhrady aj susedom.

Ak máte v úmysle vypestovať si malý záhon topinamburu pre zber hľúz, najlepším spôsobom, ako túto rastlinu riadiť, je odštipnúť kvety z rastlín skôr, ako prejdú do semien. Keď zbierate hľuzy na jeseň, vykopte čo najviac hľúz, aby ste mali rast stále pod kontrolou. Ak si nie ste istí, či chcete topinambury v záhrade ponechať aj o rok, je bezpečnejšie vysadiť ich do nádob.

Zber topinamburu

Zber topinamburov sa líši od zberu bežných plodín, a to v tom, že je najlepšie zbierať ich priebežne, nie všetky naraz. Vďaka tomu budete mať čerstvé topinambury k dispozícii od konca leta až do skorej jari. Hľuzy sú pripravené na zber približne 130 dní od vysadenia, čo spoznáte podľa toho, že nadzemná časť rastliny začne hnednúť.

Hľuzy sú mimoriadne mrazuvzdorné a vedia odolať teplotám až do -40 °C, preto ich zber môže prebiehať od októbra až do neskorej jesene, ale aj v zime, keď pôda nie je zamrznutá, a skoro na jar, ešte než začnú klíčiť. Topinambury vykopané po prvom mraze alebo dvoch sú dokonca oveľa sladšie a plné chuti. Ak chcete predĺžiť možnosť zberu, po prvom mrazu pridajte silnú vrstvu mulča. To zabráni tomu, aby zem zamrzla a poskytne vám ešte pár týždňov na zber hľúz.

Keďže sú usadené pevne v zemi, osvedčeným nástrojom na zber sa stali rýľovacie vidly. Nimi je vhodné uvoľniť pôdu v okolí rastliny približne v 0,5 m okruhu. Zber môže byť náročnou úlohou, preto bude vyžadovať prax. Na to, aby šiel zber čo najjednoduchšie, je potrebné vybrať si deň, keď je sucho a pôda sa rýľuje ľahko. V zime budú zber komplikovať mrazy, pričom je potrebné počkať si so zberom na čas, keď nebude pôda zmrznutá.

Opätovná výsadba pre nasledujúcu úrodu

Nie je potrebné vykopať všetky hľuzy, ak ste im vytvorili trvalé lôžko, ale ak to neurobíte, o pár rokov bude záhon preťažený. Na začiatku jari teda prekopte záhon, odstráňte všetko, čo nájdete, a znova vysaďte (ak chcete, na rovnaké miesto) tie najhladšie a najväčšie, na ktoré narazíte. To zabezpečí v budúcich rokoch menej hrčkovité hľuzy. Zopár hľúz môžete ponechať v pôde, aby priniesli úrodu aj na ďalší rok.

Skladovanie topinamburu

Pri zbere vás môže lákať vykopať väčšie množstvo do zásoby, no takýto krok sa neodporúča, keďže dlhodobé skladovanie topinamburov je nesmierne náročné. Dôvodom je ich tenká šupka, cez ktorú topinambur rýchlo vysychá. Čerstvo vykopaný topinambur vám tak vydrží približne 10 - 14 dní.

Topinambur neumývajte, kým nebudete pripravení na použitie. Koža je tenká a ak je vlhká, môže plesnivieť. Inak uchovávajte túto zeleninu rovnako ako akýkoľvek iný koreň, na chladnom a suchom mieste mimo priameho slnečného žiarenia, kde topinambury vydržia mesiace. Krátkodobo sa skladujú v chladničke, pričom najvhodnejšie je uložiť ich do uzatvárateľnej nádobky alebo mikroténového vrecúška, aby bola strata vlhkosti minimálna. Tiež zostanú čerstvé v chladničke, aj keď po niekoľkých týždňoch skontrolujte, či nie sú dehydrované. Nesmú sa skladovať pri izbovej teplote, pretože sú náchylné na pleseň. Ďalším vítaným spôsobom skladovania je v pivnici s čo najvyššou vlhkosťou, najlepšie 85 - 95 %, vďaka ktorej si topinambur svoju vlhkosť zachová. Uvarené topinambury by mali byť v chlade a spotrebované do dvoch dní. Konzervovanie a zmrazovanie sa neodporúča kvôli zmene farby a zhoršeniu textúry.

Zimovanie topinamburov nie je potrebné - sú odolné aj voči silným mrazom. Hľuzy, ktoré v zime v zemi ostanú, zvládnu teploty až do -30 °C. Ich zber je možný v zime aj skoro na jar, kedy je zber jednoduchší, pretože zimný mráz poruší koreňovú sústavu, ktorá už nebude držať tak pevne, ako na jeseň.

Nutričné hodnoty a zdravotné benefity

Topinambury sa pestujú a konzumujú nielen kvôli svojej chuti, ale aj blahodarným účinkom na ľudské zdravie. Narozdiel od zemiakov neobsahujú škrob, ale inulín, ktorý je vhodný pre diabetikov, pretože nezvyšuje hladinu cukru v krvi.

Obsah inulínu a prebiotické účinky

Hľuza tejto rastliny uchováva škrob vo forme inulínu, polyméru fruktózy. Inulín je trávený v hrubom čreve mikroorganizmami, čo vedie k niekoľkým zaujímavým javom: nezvyšuje hladinu cukru v krvi, čo z neho robí alternatívnu potravinu pre diabetikov. Správa sa ako vláknina tým, že viaže vodu do gélu a pohybuje jedlom tráviacim traktom. Rovnako ako v prípade mnohých nerozpustných vláknin môže to spôsobiť žalúdočné ťažkosti u ľudí, ktorí na to nie sú zvyknutí.

Inulín pôsobí ako prebiotikum a poskytuje zdroj potravy pre užitočné probiotické organizmy vo vašom tele. Probiotiká môžu pomôcť zlepšiť imunitnú funkciu, produkovať vitamíny, znížiť hladinu cholesterolu a zabrániť množeniu baktérií spôsobujúcich choroby. Konzumácia prebiotík môže byť jednoduchší spôsob, ako zvýšiť probiotické organizmy vo vašom tele, ako užívanie probiotických doplnkov. Štúdia z roku 2010 zistila, že pitie ovocných a zeleninových štiav obsahujúcich inulín z topinamburu zvýšilo množstvo určitých druhov probiotických baktérií v tele. Vďaka vysokej hladine probiotík ovplyvňuje táto zelenina aj spôsob, akým telo metabolizuje tuky, spolu s normalizáciou hladín triglyceridov v krvi.

Vysoká hladina inulínu na jednej strane pomáha udržiavať probiotickú kultúru v črevách, na druhej strane môže u niektorých ľudí spôsobovať aj mierne ťažkosti. Zvýšené množstvo inulínu môže viesť k nafukovaniu, plynatosti, bolesti brucha až miernej hnačke, preto treba jesť topinambury s mierou, hlavne prvý raz. S menším množstvom si overte, či vám tieto ťažkosti nespôsobuje. Vyhnite sa použitiu topinamburu v kuchyni, ak trpíte neznášanlivosťou na fruktózu, ale aj ak sa chystáte do spoločnosti, zvýšenú plynatosť spôsobujú i zdravým ľuďom.

Obsah vitamínov a minerálov

Topinambur obsahuje množstvo vitamínov a minerálov, vrátane vitamínov A, B, C, K, železa, fosforu, horčíka, zinku a iných cenných látok. Jedna šálka nakrájaných, surových topinamburov obsahuje 110 kalórií, 3 gramy bielkovín a 26,2 gramov sacharidov, vrátane 2,4 gramu vlákniny, resp. 25 percent jej dennej hodnoty. Vláknina môže pomôcť znížiť riziko vysokého cholesterolu, zápchy, srdcových chorôb a určitých druhov rakoviny. Môže tiež uľahčiť kontrolu hladiny cukru v krvi a udržanie zdravej hmotnosti.

• Vitamíny: Vitamín C pôsobí ako antioxidant a obmedzuje poškodenie buniek. Vyšší príjem vitamínu C môže pomôcť znížiť riziko srdcových chorôb a mŕtvice. Niacín a tiamín (vitamíny skupiny B) pomáhajú udržiavať vlasy, pokožku a oči zdravé a premieňajú prijatú potravu na energiu. Každá dávka topinamburu ponúka 10 percent dennej hodnoty pre vitamín C a niacín a 30 percent pre tiamín.
• Minerály: Meď a železo potrebujete na tvorbu červených krviniek, ktoré prenášajú kyslík v tele. Draslík hrá úlohu pri tvorbe bielkovín a je prospešný pre ľudí s rizikom vysokého krvného tlaku. Fosfor pomáha formovať silné kosti a DNA. Známy je tiež intenzívnym príjmom kremíka, nakoľko v sušine má 8 percentný podiel. Jedna šálka topinamburu poskytne 11 percent dennej hodnoty pre meď, 12 percent pre fosfor, 18 percent pre draslík a 28 percent pre železo.
• Proteíny: Topinambury majú vysoký obsah bielkovín, viac ako väčšina ostatných koreňových rastlín. Majú tiež vysoký obsah síru obsahujúcich esenciálnych aminokyselín taurínu, metionínu, homocysteínu a cysteínu, ktoré sú nevyhnutné pre udržanie flexibility spojivového tkaniva a pre detoxikáciu pečene.

Kombinácia viacerých minerálov vo vyšších množstvách má za následok blahodarné účinky na funkciu kostných tkanív. Pestré zloženie minerálov má aj ďalšie priaznivé účinky na naše zdravie, ako je podpora zdravého stavu vlasov. Pravidelnou konzumáciou plodiny môžeme predchádzať mastnote či vzniku lupín. Nielen tráviaci trakt, ale aj ďalšie orgány sú vďaka konzumovaniu tejto plodiny chránené pred rôznymi druhmi infekcií. Topinambur podporuje aj fungovanie nervovej sústavy, pomáha znižovať napätie a zlepšovať sústredenie a celkovú koncentráciu.

Využitie a príprava topinamburu v kuchyni

Topinambur ponúka široké možnosti využitia v kuchyni, ako skvelá náhrada za klasické zemiaky vo varenej či pečenej forme, prípadne karfiolu a inej zeleniny. Je chutný a dostupný celú zimu. Surové topinambury majú mierne orieškovú chuť, po uvarení sú sladkasté a pripomínajú slnečnicové semienka. Svojou chuťou pripomínajú niečo medzi zemiakmi a slnečnicou, alebo kríženca artičoku a zemiaku.

Čistenie topinamburov

Čistenie topinamburov môže byť náročné kvôli ich tvaru s množstvom výbežkov a záhybov, podobne ako pri zázvore. Ich šupka je však omnoho tenšia a mäkká, neobsahuje žiadne škodlivé látky a je jedlá. Surová hľuza sa môže jesť so šupkou aj bez šupky. V prvom prípade je o čosi horkejšia, takže väčšinou sa zvykne konzumovať olúpaná. Ak vás šúpanie otravuje, stačí ich vydrhnúť kefkou. Jednou z možností je využiť škrabku na zemiaky, ktorá je však prednastavená na hrubšiu šupku zemiakov, preto by ste z topinamburov zbytočne veľa zrezali. Vhodnou voľbou je ostrejšia kefa, ktorou sa zbavíte nielen blata a nečistôt, ale aj samotnej šupky. Najťažšie je vyčistiť vnútro záhybov, kde sa môžu nečistoty zachytávať. Ak si už neviete poradiť, topinambur jednoducho rozlomte alebo rozrežte v mieste záhybu, do ktorého sa potom dostanete oveľa jednoduchšie. Hneď po ošúpaní ich vložte do vody s citrónom, aby si zachovali svetlú farbu, pretože na vzduchu pomerne rýchlo tmavnú.

Spôsoby prípravy

Túto mnohostrannú zeleninu je možné pripraviť rovnako ako akúkoľvek inú koreňovú zeleninu. Ak si nie ste istí, či vám vôbec chutí, vyskúšajte ju najskôr v polievke, čím sa zoznámite s chuťou tejto zeleniny.

• Surové: Na rozdiel od zemiakov sa topinambury dajú konzumovať aj surové. Nastrúhané alebo nakrájané na tenké plátky dodajú surovému zelenému šalátu trochu chrumkavosti a textúry. Veľmi chutné sú surové, chutia takmer rovnako osviežujúco ako čerstvý kaleráb.
• Varené/Dusené/Pečené: Topinambury možno variť, piecť, naparovať, smažiť, dusiť, jesť surové aj zavárať. Dajú sa tepelne upravovať. Varia sa kratšie, do 10 minút, a po zmäknutí stačí zliať, pridať smotanu, maslo, soľ, korenie a topinambury rozpučiť (napríklad na topinamburovú kašu). Možno ich opiecť ako zemiaky alebo ugrilovať ako zeleninu. Často sa pridávajú do polievok či dusených jedál.

Príklady receptov

• Pečené topinambury s cesnakom: Umyte a rozštvrťte hľuzy, pridajte rozpolený cesnak, olej, soľ, korenie a rozmarín. Pečte v rúre pri 180 °C približne 45 - 50 minút.
• Vegetariánska nátierka: Povarte topinambury, zmiešajte so žervé (alebo kyslou smotanou), petržlenovou vňaťou, pretlačeným cesnakom a smotanou. Ušľahajte a dochuťte soľou a korením.
• Topinamburová polievka: Očistite a pokrájajte topinambury, ošúpte a nasekajte cibuľu a opečte na oleji. Pridajte hľuzy, zalejte vodou a varte do zmäknutia. Rozmixujte na krémovú polievku.
• Topinamburové placky: Očistíme, nastrúhame na malé rezance. Cibuľu pokrájame na drobno, cesnak pretlačíme. Pridáme vajcia, múku, soľ, koreniny a všetko spolu zmiešame. Lyžicou naberáme a opekáme na oleji. Množstvo vystačí asi na 12 menších placiek.

Sušenie a čipsy

Keďže topinambury dlho čerstvé nevydržia, jednou z možností, ako ich dlhšie využiť, je sušenie. Na sušenie sú vhodnejšie väčšie topinambury, pretože po vysušení zmenšia svoj tvar asi o 50 %, keďže sú z prevažnej časti (80 %) tvorené vodou. Na sušenie si preto vyberte väčšie kúsky, ktoré môžete, no nemusíte ošúpať. Topinambury následne nakrájajte na tenké plátky a poukladajte buď do sušičky, alebo na plech. Ak sa rozhodnete pre sušenie v sušičke, nasledujte inštrukcie vášho konkrétneho modelu. Ak budete sušiť v rúre, plech najprv vyložte papierom na pečenie. Môžete ich sušiť na nižšom stupni (150 - 160 °C) približne hodinu.

Z topinamburov možno podobným spôsobom upiecť aj čipsy. Nakrájajte ich na tenké plátky, pokvapkajte olivovým olejom, osoľte, okoreňte čiernym korením, prípadne použite bylinky podľa chuti. Vhodné je použiť hrubozrnnú soľ kvôli textúre. Rúru nechajte predhriať na 180 °C a plech vyložte papierom na pečenie, na ktorý topinambury poukladáte. Budú sa piecť len krátko, 10 - 15 minút, pričom je dôležité ich neustále kontrolovať, aby sa nespálili.

Okrem hľúz je možné sušiť aj kvety topinambura, z ktorých sa dá pripraviť čaj. Kvety stačí nazbierať a usušiť v sušičke alebo v rúre na nízkom stupni.

Partnerské rastliny

Topinambur (Helianthus tuberosa) je členom rodiny slnečnice, ktorá sa pestuje a zberá pre hľuzy, nie semená. Topinambur je trvalka, ktorá dorastá do výšky 2 m a počas leta je pokrytá malými kvetmi podobnými slnečnici. Ako okrasná a jedlá rastlina má topinambur množstvo priateľov v zeleninovej záhrade aj na záhonoch. Priťahuje opeľovače, užitočný hmyz a vtáky. Môže však byť tiež náchylný na vošky. V skutočnosti sa niekedy používa ako návnada vošiek.

Čomu sa vyhnúť

Topinambur môže brániť rastu zemiakov a paradajok, preto by nemal byť umiestnený v blízkosti žiadneho z nich.

Čo sadiť s topinamburom

Vysaďte topinambur na najslnečnejšie miesto záhrady a potom tieto malé plodiny vysaďte tam, kde budú mať úžitok z jeho tieňa:

• uhorky
• šalát
• špenát
• brokolicu
• karfiol
• kapustu
• melóny

Uhorky môžu tiež vyliezť na jeho silné pevné stonky. Fazuľa je tiež prospešným spoločníkom pre topinambury. Dodáva pôde dusík a na oplátku je schopná použiť ako oporu pevné stonky Helianthus tuberosa. Rebarbora je takisto dobrým spoločníkom, ako aj niektoré bylinky:

• harmanček
• mäta
• citrónová tráva
• čakanka
• borák lekársky

Kontrast žltých kvetov topinamburu a žiarivých modrých kvetov boráku lekárskeho alebo čakanky je krásny a veľmi pútavý.

tags: #topinambur #pestovanie #zber