Slovenská národná rada (SNR) pred 32 rokmi schválila Ústavu Slovenskej republiky (SR). Stalo sa tak štyri mesiace pred vznikom samostatnej SR, ktorá vznikla 1. januára 1993 po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Prijatie Ústavy SR z 1. september 1992 bolo kľúčovým krokom k vytvoreniu nového štátneho usporiadania.
Jej schváleniu predchádzal akt súvisiaci s prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR. Tú slovenský parlament odobril 17. júla 1992 v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou ČSFR a konali sa rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi.
O návrhu novej slovenskej ústavy začal slovenský zákonodarný zbor rokovať už začiatkom augusta 1992. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 sa diskutovalo o podrobnostiach ústavného textu. Poslanci SNR schválili Ústavu SR 1. septembra 1992 po 22:00 h vo verejnom hlasovaní. Nová slovenská ústava nadobudla platnosť 1. októbra 1992.
Ústava SR sa skladá z preambuly a deviatich hláv, ktoré definujú základné princípy fungovania štátu, práva a slobody občanov, ako aj štruktúru štátnych orgánov.
Výročie Čiernohronskej železnice a dobrovoľníctvo
Unikátna Čiernohronská železnica v Čiernom Balogu oslavuje 40 rokov dobrovoľníckej činnosti. Bez práce dobrovoľníkov by táto historická pamiatka pravdepodobne už neexistovala.
„Podarilo sa im zachovať takzvanú kráľovnú lesných železníc,“ uviedla predsedníčka KOCR Banskobystrický kraj Daniela Volenská. „Vysokou pridanou hodnotou tohto produktu je práva práca dobrovoľníkov, ktorá za celým projektom stojí a tá dlhoročná tradícia.“ Nadšenci a priaznivci takýchto historických klenotov sa tu stretávali, aby krok po kroku sprevádzkovali trať.
Dobrovoľníkom sa podarilo získať z Trenčianskej Teplej historický vagón, ktorý zrekonštruovali. „Ponatierali sme ho a urobili sme interaktívne tabule pre deti, aby keď idú dlhšie sa nenudili v tom vláčiku a mohli sa hrať,“ dodal riaditeľ železnice.
Nová zberateľská minca k výročiu železnice
Pri príležitosti 150. výročia spustenia parnej prevádzky na železničnej trati Bratislava - Trnava vydala Národná banka Slovenska (NBS) v spolupráci s Mincovňou Kremnica novú zberateľskú euromincu. Predstavená bola v stredu (19. 4.) v Múzeu dopravy Bratislava.
Nominálna hodnota mince je desať eur. Vyrobená je zo striebra a medi, váži 18 gramov a meria takmer 3,5 centimetra. Jej náklad je limitovaný - vyrobí sa maximálne 15 000 kusov.
Na líci mince sa nachádza štátny znak Slovenska, nominálna hodnota, názov štátu a letopočet 2023. Tieto symboly pokrývajú mapku Československej republiky, ktorá je na pozadí. Okrem toho sa na rube zberateľskej mince nachádza skratka Mincovne Kremnica a značka autora návrhu Miroslava Schovanca.
Na rube mince je zobrazená parná lokomotíva so zásobníkom na palivo, nad ktorou sú erby Bratislavy a Trnavy. Nad tým je nápis označujúci počiatočnú a cieľovú stanicu a letopočet 1873. „Vlak pozostával z 12 vozňov a ťahal ho rušeň Nagy Szombat. Dokázali ísť rýchlosťou 45 kilometrov za hodinu,“ uviedla NBS na svojej webovej stránke.
NBS v spolupráci s Mincovňou Kremnica predstavila zberateľskú euromincu v apríli k 150. výročiu spustenia parnej prevádzky na železničnej trati Bratislava - Trnava.
Slovensko v Európskej únii: 19 rokov členstva
Slovensko je už 19 rokov plnohodnotným členom Európskej únie (EÚ). Vstup do EÚ, ktorý sa uskutočnil 1. mája 2004, predstavoval dôležitý impulz k posilneniu demokracie a zlepšeniu životných podmienok občanov SR.
V súčasnosti EÚ predstavuje spoločenstvo 27 krajín s takmer 447 miliónmi obyvateľov, pričom patrí medzi tri najväčšie ekonomiky sveta s podielom na globálnom hrubom domácom produkte (HDP) približne 18 percent.
„Ekonomický rast Slovenska vďaka harmonizácii legislatívy, ekonomickým reformám, otváraniu trhov a prílevu investícií postupne silnel a v nasledujúcich troch rokoch po vstupe neuveriteľne akceleroval,“ uviedol ekonóm. V priebehu nasledujúcich štyri a pol roka sa nezamestnanosť podarilo skresať na dovtedajšie minimum 8,7 percenta (október 2008), čo predstavuje pokles takmer o 10 percentuálnych bodov.
Pozitívne sa po vstupe Slovenska do EÚ vyvíjala aj inflácia. Kým v predvstupovom roku 2003 dosahovala takmer 10 percent, do konca roka 2004 klesla na 5,9 percenta. V nasledujúcich rokoch bola takmer trvalo pod úrovňou 5 percent a zároveň na klesajúcej trajektórii. Stabilný ekonomický vývoj a postupný pokles inflácie umožnili zníženie úrokových sadzieb až na 3 percentá ku koncu februára 2006. To vytvorilo priestor, spolu so zlepšením ratingu, na pokles sadzieb na finančných trhoch, ako aj pre podniky a domácnosti. Sadzby na úvery domácnostiam na nehnuteľnosti klesli od začiatku roka 2004 do konca roka 2005 v priemere o dva percentuálne body na 5,3 percenta.
Dočasne poverený minister zahraničných vecí Rastislav Kačer pri príležitosti 19. výročia vstupu do EÚ zdôraznil, že členstvo v Únii nie je len o výhodách. „Vojna na Ukrajine nám však ukazuje, že naše členstvo v EÚ nie je ani zďaleka len o tom. EÚ potrebujeme aj preto, aby sme boli tam, kam historicky, kultúrne a hodnotovo patríme.“
„Členstvom v Európskej únii sme získali množstvo výhod, avšak hneď od nášho vstupu do EÚ bolo ambíciou a prioritou SR aktívne prispievať k medzinárodnej bezpečnosti, čo realizujeme aj vojenskými príspevkami do operácií a misií,“ uviedol minister. „Svoju dôležitú úlohu EÚ potvrdzuje aj počas vojny Ruska proti Ukrajine. Vďaka nástrojom Únie je preplácaná naša pomoc pre našich ukrajinských priateľov a pod jej patronátom tiež prebieha vojenská asistenčná misia EÚ pre Ukrajinu (EUMAM).“
„Miera solidarity, odhodlania a jednoty nikdy nebola citeľnejšia ako počas kríz, ktorým spoločne čelíme,“ povedal.
Tragédia R. Remiáša a politické kauzy
Od smrti Róberta Remiáša uplynulo 27 rokov. Kvety a sviečky položila rodina, ale aj politici - na mieste, kde pod jeho autom 29. októbra 1996 došlo k výbuchu. Prípad súvisí so zavlečením syna prezidenta Michala Kováča do zahraničia. Parlament ich pred niekoľkými rokmi zrušil.
Paneláky v Petržalke: 50 rokov výstavby
Pred 50 rokmi sa začala výstavba panelákov v bratislavskej Petržalke. Dnes je to nielen najväčšie sídlisko na Slovensku, ale aj v strednej Európe.
„Bývame tu od 78. roku. Prvý deň som spal na kuchynskej linke a pod hlavou som mal knihu,“ spomína jeden z obyvateľov. „Ja som sa tu narodila a som štvrtou generáciou. Moje deti sú piatou generáciou Petržalčanov, ktorí tu vyrastajú.“
Petržalka by sa v nasledujúcich 20 rokoch mala rozrásť. Obyvatelia Petržalky by sa mali dočkať električkovej trate.
Politickí väzni a Sviečková manifestácia
Členovia Konfederácie politických väzňov si vo štvrtok (30. 3.) uctili 35. výročie Sviečkovej manifestácie. Na pietnom podujatí zaznelo, že slovo „sloboda“ je základným posolstvom manifestácie a je aktuálne dodnes.
Podujatia sa zúčastnili ľudia rôznych názorov a vierovyznaní. Splnomocnenkyňa vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia Anna Záborská zdôraznila, že 25. marec je dňom, keď sa všetko zmenilo a ľudia sa prestali báť. Pripomenula, že sviečky zapaľujú symbolicky z úcty a vďaky „tým tisíckam ľudí“ na námestí. Bratislavský veľký piatok si prítomní uctili kladením vencov a ruží na pamätník Sviečkovej manifestácie za účasti čestnej stráže.
30 rokov Ústavného súdu SR
Ústavný súd SR oslavuje 30 rokov svojej činnosti. Počas troch dekád rozhodoval o veľkých politických kauzách aj právach obyčajných ľudí. Pre mnohých znamenal poslednú nádej v boji za spravodlivosť.
Ústavný súd SR, ako pomyslený arbiter, reaguje na rôzne právne prešľapy už tri desaťročia. Za ten čas získal vážnosť nielen doma, ale aj v zahraničí, vrátane autorít z Česka. „Je poslednou inštanciou, ktorá rozhoduje tie najdôležitejšie a najvýznamnejšie spory. Nielen v rámci kompetenčných sporov, ale aj v rámci ochrany práv a slobôd tých najslabších a najzraniteľnejších,“ dodal poverený minister spravodlivosti Viliam Karas.
Vojna na Ukrajine: Rok od začiatku ruskej invázie
V piatok (24. 2.) uplynul rok, odkedy Rusko spustilo rozsiahly útok na Ukrajinu. Ruský prezident Vladimir Putin označil inváziu za „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom vykonať „demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny“.
Krajiny Západu dôrazne odsúdili a odsudzujú vojenskú agresiu Ruska na Ukrajinu. Svoj postoj deklarovala Európska únia aj na nedávnom mimoriadnom samite EÚ 9. februára 2023 v Bruseli. Zúčastnil sa ho aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Od vypuknutia vojny na Ukrajine to bola len jeho druhá zahraničná cesta.
Hoci sa na prelome februára a marca 2022 uskutočnili štyri kolá mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom, ani jedno pokrok neprinieslo. Agentúra Reuters nedávno predstavila desaťbodový mierový plán, nazývaný „recept na mier“ (Peace Formula), s ktorým prišiel ukrajinský prezident prvýkrát v novembri 2022. Oficiálne údaje OSN hovoria o tom, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo zabitých viac ako 7 000 civilistov.
Peking ruskú inváziu na Ukrajine neodsúdil. Vo verejných vyhláseniach sa stavia skôr na ruskú stranu, hoci k priamej vojenskej či finančnej podpore zatiaľ nesiahol.
Aktivisti žiadajú vypnutie svetiel na Slavíne symbolicky 24. februára, považujúc ho za symbol Putinovej politiky. Pamätník sa stal objektom pozornosti už krátko po vypuknutí vojny, kedy ho niekto pomaľoval modrou a žltou farbou. „Nehovoríme, že máme vypnúť cintorín. Na ňom je aj tak vždy tma, keď už ide o to. To, či sa osvetlenie Slavína symbolicky vypne, je v rukách magistrátu,“ uviedli aktivisti.
5. výročie vraždy J. Kuciaka a M. Kušnírovej
Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej otriasla pred piatimi rokmi celou spoločnosťou. Výročie tejto tragickej udalosti si RTVS pripomenula v mimoriadnom vysielaní na svojich televíznych staniciach a vysielacích okruhoch Rádia Slovensko.
Generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj skonštatoval, že piate výročie vraždy Kuciaka je udalosť, ktorá si zaslúži veľkú pozornosť. V relácii „K Veci“ odvysielali rozhovor so sestrou zavraždenej maltskej novinárky Daphne Galiziovej.
Vražda novinára Kuciaka a jeho snúbenice Kušnírovej spôsobila v spoločnosti rozruch tak veľký, že ovplyvnila dianie v politike na niekoľko nasledujúcich rokov. Podľa Gőrmera ovplyvnila aj pohľad na ochranu novinárov. Helbich tvrdí, že práca novinárov sa ihneď po vražde začala vnímať inak, no postupom času iniciatívy slabli. Práve on v tejto kauze ešte čaká na rozsudok.
Vojna o Náhorný Karabach
Pred 35 rokmi, 11. septembra 1988, vypukla prvá vojna o Náhorný Karabach. V roku 1990 v regióne vyhlásili výnimočný stav. Arménsko podporovalo Náhorný Karabach vojensky, morálne aj finančne. Boje sa skončili v roku 1994 prímerím.
Druhá vojna o Náhorný Karabach vypukla v septembri 2020. Putin opäť vyjadril znepokojenie nad „rastúcim počtom bojovníkov z Blízkeho východu“ zapojených do bojov. Vojnu nakoniec ukončili mierovou dohodou, ktorú 10. novembra 2020 podpísali premiér Arménska, prezident Azerbajdžanu a prezident Ruska. Na oboch stranách zahynulo približne 150 civilistov.
Stovky Azerbajdžancov, ktorí sa označujú za environmentálnych aktivistov, od polovice decembra blokujú Lačinský koridor na protest proti údajnej nezákonnej ťažbe.
Slovensko členom UNESCO
Len niečo viac ako mesiac po svojom vzniku sa Slovenská republika stala členom Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Stalo sa ňou 9. februára 1993.
Stála delegátka Slovenskej republiky pri UNESCO v Paríži, veľvyslankyňa Anna Plassat Muríňová zdôraznila, že UNESCO ako organizácia pracujúca na budovaní obrany pred vojnami v mysliach mužov a žien, má pre Slovenskú republiku významný mandát. Tvrdí, že v tom je vidieť osobitný prínos UNESCO na globálnej úrovni, a teda aj pre Slovensko. Organizácia sídli v Paríži a v súčasnosti má 193 členských štátov. Generálnou riaditeľkou UNESCO je francúzska politička Audrey Azoulayová.
Štruktúra a obsah monografie o prekladoch kníh pre deti a mládež
Vedecká monografia „The Text and Illustration in Translations for Children and Youth in Slovakia (from the 1960s to the present)“ syntetizuje výsledky výskumu zameraného na knihy pre deti a mládež importované po roku 1960. Autori venujú osobitnú pozornosť zmenám v textoch a ilustráciách prekladov publikovaných po novembri 1989.
Publikácia je rozdelená do dvoch častí podľa autorstva: I. Zahraničná poézia a próza pre deti a mládež v slovenskom preklade (Z. Stanislavová) a II. Pôvodné ilustrácie v slovenskom preklade zahraničnej literatúry pre deti a mládež (I. Škrabíková).
V prvej časti knihy sú formulované otázky, ktoré vyplynuli z heuristického spracovania textových korpusov: Ako sa menilo spoločensko-kultúrne prostredie a ako ovplyvnilo import literatúry pre deti a mládež na Slovensko? Ako preklady spĺňali spoločenské očakávania? Aká bola proporcionalita preložených kníh z hľadiska žánru a zastúpenia jazykovo-územného celku, z ktorého boli preložené, a čo ju určovalo? Aká bola funkcia prekladovej literatúry vo vzťahu k pôvodnej domácej produkcii? Aký bol esteticko-umelecký štandard prekladovej literatúry? Aké poetologické, tematické a hodnotové inovácie priniesli prekladové diela do cieľovej literatúry?
Výsledky výskumu sú interpretované pre dve obdobia určené spoločensko-kultúrnymi kontextami. V kapitole 3, „Import prekladov na Slovensko podľa jazykovo-územného kritéria“, sú modelované a interpretované výsledky analýzy prekladov pred rokom 1989 a po roku 1989 získané metódou „distant reading“.
V kapitole 4, „Funkčný aspekt prekladov vo vzťahu k domácej produkcii pred novembrom 1989“, sú preklady analyzované z hľadiska funkcie, ktorú plnili vo vzťahu k žánrovo-tematickým oblastiam domácej produkcie. Preklady sa ukázali ako amplifikačná funkcia v oblastiach klasickej literatúry, detských príbehov, ľudových rozprávok a umeleckých rozprávok, ako aj v poézii a literárnej fikcii. Substitučná-kompenzačná funkcia bola identifikovaná vo vzťahu k dobrodružnej próze a sci-fi, žánrom, ktoré v domácej produkcii chýbali.
Preklady druhého obdobia sú analyzované v kapitole 5 „Nástin trendov v prekladovej literatúre pre deti a mládež po novembri 1989“. Dve podkapitoly poskytujú interpretáciu a zdôvodnenie zmien v prekladoch poézie a prózy z hľadiska jazykovo-územnej relevancie a z hľadiska tematických inovácií a zmien v hodnotových parametroch kníh importovaných po novembri 1989.
Druhá časť monografie („Pôvodné ilustrácie v slovenskom preklade zahraničnej literatúry pre deti a mládež od 60. rokov do súčasnosti“) mapuje charakter diel zahraničných ilustrátorov, ktoré boli prevzaté z pôvodných zahraničných vydaní svetovej literatúry pre deti a mládež do slovenských prekladov. Cieľom bolo doplniť obraz poetologických a hodnotových charakteristík svetovej literatúry pre deti a mládež v slovenskom preklade, ako aj ďalej objasniť význam a dôležitosť zahraničnej knižnej produkcie pre domácich čitateľov, knižnú kultúru a prácu ilustrátorov.
Úvodná kapitola sa zaoberá problematikou zahraničných ilustrácií v ich cieľovom prostredí. Konkrétne otázky, ktorými sa autor zaoberá, sú diskutované v nasledujúcich kapitolách. Historický vývoj importu ilustrácií je dôkladne analyzovaný v dvoch obdobiach určených spoločensko-kultúrnym kontextom - od 60. do 80. rokov (t. j. pre deti a mládež od 60. do 80. rokov), a od 90. rokov do súčasnosti, t. j. v post-nežnej revolúcii, ktorá priniesla liberalizáciu, dereguláciu a globalizáciu knižného sektora (kapitola 3 „Pôvodné ilustrácie v slovenskom preklade zahraničnej literatúry pre deti a mládež od 90. rokov do súčasnosti“).
Poskytnutý prehľad lokálnej praxe prijímania pôvodných ilustrácií je založený na heuristickom výskume zdrojovej literatúry. Autor sa zameriava na teritoriálne, genologické, poetologické, axiologické a recepčné aspekty prijatých ilustrácií.
Záverečná kapitola poskytuje zhrnutie a zhodnotenie rôznych umeleckých kvalít zahraničných ilustrácií, ktoré prenikli do slovenského kultúrneho prostredia viac ako pol storočia prostredníctvom prekladov literatúry pre deti a mládež. V 60. a 80. rokoch sa preferovalo preilustrovanie preložených kníh slovenskými výtvarníkmi. Prijaté pôvodné ilustrácie boli preferované v produkcii autorov z bývalého Východného bloku. Import ilustrácií sledoval najmä cieľ medzikultúrnej výmeny s relevanciou k ich umeleckej kvalite a tematickému, žánrovému a hodnotovému profilu.
Na začiatku 90. rokov, po páde Železnej opony, sa situácia zásadne zmenila. Prevládli faktory voľného trhu a drvivá väčšina knižnej produkcie importovanej na Slovensko zo zahraničia bola publikovaná v pôvodnom ilustračnom formáte. Import ilustrácií bol orientovaný na anglo-americké proveniencie a lokálny knižný trh dominovala masová knižná produkcia s diskutabilnou umeleckou hodnotou ich ilustrácií.
