Tuje patria medzi obľúbené a často využívané ihličnany, ktoré sú ideálne na vytvorenie zelenej steny. Dokážu opticky rozdeliť priestor, poskytnúť súkromie izoláciou od okolitého ruchu a dokonca nahradiť pevné oplotenie. Vďaka svojej nenáročnosti na pôdne podmienky a vlahu, ako aj schopnosti rásť na plnom slnku aj v polotieni, sú vhodné pre široké spektrum záhradníkov.
Kedy a ako sadiť tuje
Dreviny zakúpené v kontajneroch je možné vysádzať od marca do novembra, prípadne až do momentu trvalého zamrznutia pôdy. Rýchlorastúce tuje nevyžadujú špeciálne podmienky pre rast. Pri výsadbe je nevyhnutné dodržať správne rozostupy, ktoré sa odvíjajú od budúcej požadovanej výšky plota:
- Pre živý plot s výškou 4-5 metrov sú odporúčané rozostupy 80-90 cm.
- Pre finálnu výšku plota do 3 metrov je ideálny rozostup 70 cm.
- Pre menšie ploty postačujú menšie rozostupy, minimálne však 50 cm.
Nesprávne zvolené rozostupy môžu viesť k pomalému rastu, zakrpateniu jednotlivých drevín, konkurenčnému boju o vodu a živiny a v konečnom dôsledku k nedostatočnému prevzdušneniu priestoru, čo podporuje vznik múčnatiek a hubových ochorení. Odporúča sa dodržať vzdialenosť 70-80 cm aj od oplotenia.
Vysádzanie tují nie je časovo limitované a je možné prakticky kedykoľvek od jari do jesene (marec - november), pokiaľ zem nie je zamrznutá. Najideálnejšie obdobie na výsadbu je však leto, konkrétne mesiace jún a august. Ideálna pôda pre tuje by mala byť mierne kyslá až neutrálna, kyprá, priedušná, prípadne piesčitá. Nevhodné sú ílovité a ťažké pôdy.
Rast a strihanie tují
Tuje rastú priemerne 20-40 cm ročne, v závislosti od kultivaru a podmienok pestovania. Vo vhodnom prostredí s pravidelným hnojením a primeranou závlahou môžu dosiahnuť rast 25-40 cm za rok. Bežná starostlivosť zahŕňa primeranú závlahu počas celého roka, najmä v prvých 1-2 rokoch po výsadbe a počas zimy, keď nemrzne.
Tuje sa strihajú približne 2-3 krát ročne. Rez sa vykonáva zo strán, zatiaľ čo vrchol sa necháva dorásť do požadovanej výšky a až potom sa zastrihne. Pre extra hustý plot je možné zastrihnúť aj vrchol, čo podporí jeho rozvetvenie. Ideálny čas na prvý rez je na jar v apríli, druhý letný rez v júni a posledný na konci augusta alebo v septembri. Strihať je možné nožnicami alebo krovinorezom, ideálne pred dažďom, nie v horúčavách.
Pokiaľ chcete vytvoriť živý plot, mali by ste dodržať minimálny rozostup 30 cm, ideálne 40-60 cm medzi stromami. Pri príliš tesnej výsadbe hrozí žltnutie či hnednutie ihličia až úplné vyschnutie.
Starostlivosť o tuje
Zálievka
Tuje potrebujú pravidelný prísun vody. Po výsadbe je potrebné polievať výdatne, pokojne aj každý deň počas prvého mesiaca. Neskôr, keď rastliny trochu vyrastú, väčšie druhy polievajte raz týždenne približne litrom vody, pričom množstvo závisí od veľkosti stromu a počasia. Polievať treba aj v zime, ak nemrzne, a dbať na to, aby voda v črepníku nezamrzla.
Hnojenie
Po zasadení tuje nehnojte. Prvé hnojenie by malo prebehnúť najskôr po 6 týždňoch, ideálne po 2 mesiacoch, aby nedošlo k poškodeniu koreňov. Na jar používajte hnojivá s obsahom dusíka, ktoré môžete aplikovať aj v lete (jún). Neskoršie hnojenie dusíkom môže predĺžiť vegetačné obdobie a oslabiť odolnosť proti mrazom. V auguste a septembri je vhodné použiť jesenné hnojivo s obsahom draslíka na zvýšenie mrazuvzdornosti. Odporúča sa aj používanie horkej soli, ktorá by mala byť súčasťou hnojiva na tuje.
Pri pestovaní je dôležité zvoliť hnojivo určené priamo na tuje, či už tekuté alebo tuhé.
Pôda a umiestnenie
Tuje preferujú slnečné alebo polotienisté miesta. V tieni síce prežijú, ale ich rast sa výrazne spomalí. Obľubujú slnko, preto sa im najlepšie darí na mieste so slabým tieňom. Vhodné sú nielen do záhrady, ale aj na slnečný balkón, schodisko či terasu.
Ideálna pôda by mala byť mierne kyslá až neutrálna, kyprá a priedušná, prípadne piesčitá. Nemali by sa sadiť do ílovitých ťažkých pôd.
Tuje v nádobách
Tuje je možné pestovať celoročne aj v nádobách, pričom sú ideálne keramické alebo drevené. Plastové nádoby vyžadujú dodatočné zaizolovanie koreňov, napríklad obalením črepníka dekou. Nádoba musí byť dostatočne veľká, aby poskytla primeraný priestor pre koreňový bal. V malých kvetináčoch bude rast tují minimálny.
Pri pestovaní v nádobách je dôležitá pravidelná a výdatná zálievka, pričom treba dbať na to, aby voda v črepníku nezamrzla. Pre udržanie vlhkosti a teploty môžu pomôcť rôzne materiály.
7 tipov na výsadbu stromov Arborvitae
Rozmnožovanie tují
Tuje je možné jednoducho rozmnožovať z vlastných zásob. Zo stromu sa nastrihajú zdravé zrelé výhonky s dĺžkou 10 až 20 centimetrov, ktoré sa namočia do špeciálneho rastového stimulátora. Následne sa vetvičky zasadia do kvetináča s pripravenou mierne kyslou pôdou (rašelina alebo rašelinový substrát zmiešaný s pieskom, pH 4-5). Substrát sa udržuje vlhký, až kým nebudú mať rastlinky dostatok miesta pre korene.
Najčastejšie druhy tují
Tuje sú vždyzelené, neopadavé ihličnany s dobrou odolnosťou proti mrazu. Existuje veľké množstvo druhov a odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou a spôsobom využitia.
Tuja západná (Thuja occidentalis)
Tento druh sa vyznačuje hustou kužeľovitou korunou s rovnomerne rozostavanými vetvami. Je často využívaný na stavbu živých plotov, pričom obľúbené sú najmä odrody 'Smaragd' a 'Brabant'.
- Brabant: Rastie rýchlo, dorastá do výšky 5 metrov a má celoročne zelené sfarbenie. Dobre znáša znečistené prostredie.
- Smaragd: Tmavozelená odroda dorastajúca do výšky 10 metrov s kužeľovitým tvarom a husto rastúcimi vetvami. Je obľúbená pre svoj subtílny rast a minimálnu potrebu strihania bokov.
Tuja riasnatá (Thuja plicata)
Známá aj ako tuja obrovská, dorastá do výšky až 60 metrov a jej kmeň môže dosiahnuť priemer až 6 metrov. Medzi známe odrody patria 'Atrovirens', 'Gerderland', 'Whipcord' alebo '4Ever Goldy'.
Zakrpatené odrody
Pre menšie záhrady, skalky alebo lemovanie ciest sú vhodné zakrpatené formy, ako napríklad 'Danica', 'Tiny Tim' alebo 'Mr Bowling Ball'. Guľovitá 'Danica' či 'Tiny Tim' dorastajú maximálne do osemdesiat centimetrov.
Pri výbere tují je dôležité zohľadniť typ využitia, požadovaný tvar a konečnú výšku rastliny.
Choroby a škodcovia tují
Tuje môžu byť napadnuté rôznymi škodcami a chorobami, ktoré spôsobujú hnednutie, žltnutie alebo odumieranie ihličia a výhonkov.
Škodcovia
- Priadzovček smrekovcový: Mole požierajúce vetvičky, spôsobujúce ich hnednutie.
- Lykokaz tujový: Napáda staré a poškodené stromy, oslabuje ich a spôsobuje vysychanie.
- Mínerka tujová: Malý motýľ, ktorý poškodzuje tuje najmä v máji a júni, ale môže pôsobiť celoročne.
Choroby
- Vysychanie ihličia: Najčastejšou príčinou sú huby, ktoré sa vyskytujú v premokrených pôdach.
- Hnednutie ihličia: Môže byť spôsobené plesňami, mechanickým poškodením alebo obhrýzaním škodcami.
- Odumieranie výhonkov: Spôsobené hubou Kabatina, prejavuje sa hnednutím mladých výhonkov a tvorbou plodničiek. Často sa vyskytuje v hustých živých plotoch s nedostatkom svetla.
Pri napadnutí chorobami je dôležité odstrániť napadnuté časti a použiť vhodný fungicídny postrek.
Tuje a ovocné stromy
Samotné tuje nie sú škodcami ovocných stromov. Pokiaľ sú však vysadené v ich blízkosti, môžu poskytovať úkryt pre hmyz a hlodavce, ktoré ovocným stromom škodia. Napríklad húsenice alebo molice sa môžu z tují presúvať na ovocné stromy a poškodzovať ich listy a kvety.
Tuje v živých plotoch - špecifické rady
Pre živé ploty sa hodia husté, rýchlo rastúce odrody, ktoré nepolieha pod ťarchou snehu, ako napríklad 'Brabant', 'Frieslandia' alebo obľúbený 'Smaragd'.
Výška živého plota by mala byť do troch metrov. Na jeden meter dĺžky sa vysádzajú dve až tri rastliny. 'Smaragd' má symetrický kužeľovitý rast a strihá sa až po dosiahnutí požadovanej výšky. Rez sa vykonáva pravidelne raz ročne v júni. Prerastené rastliny netolerujú rez do starého dreva, ktoré by už neobrástlo. Strihajú sa vrcholky aj boky z pohľadových strán.
Tuje sa rozrastajú aj do šírky, čím časom vytvoria zapojený porast. Živý plot môže byť aj nestrihaný, voľne rastúci, len s upravenou výškou.
Pred výsadbou je vhodné upraviť pôdu a vykopať dostatočne hlbokú jamu. Sadenice sa vkladajú do jamy, zalejú vodou, zasypú zeminou a pôda sa utlačí. Odporúča sa záhon mulčovať kôrou alebo trávou, ktorá udržuje vlhkosť. Pokosenú trávu je však na jeseň vhodné zo záhonu odstrániť, pretože sa v nej držia hlodavce.
Pri strihaní živých plotov je ideálne strihať ich do kónického tvaru (sklon 5-10%), aby malo svetlo prístup k dolným častiam a plot nezostal odspodu bez listov.
Pre samostatne stojaci strom sa pripraví jama s rozmermi aspoň 25x25 cm, s dostatkom vlahy. Sadenice sa vložia do jamy, zalejú vodou, zasypú hlinou a pôda sa udusí. Pre lepšiu drenáž je možné na dno jamy pridať vrstvu štrku. Stromy by sa mali sadiť aspoň 50 cm od seba, aby mali dostatok priestoru pre rast.
Pestovanie tují na balkóne: Pani Anna sa stretáva s problémom vysychania tují na balkóne orientovanom na juh. Napriek pravidelnému polievaniu a hnojeniu sa rastliny skrúcajú a vetvičky sa menia na prach. Odborník jej odporúča zabezpečiť čerstvý substrát s dobrou priepustnosťou, prípadne presadiť rastliny do väčšieho črepníka s vhodným substrátom. Odporúča tiež hnojivo s postupným uvoľňovaním živín a zintenzívniť závlahu počas horúcich letných mesiacov (2-3 litre vody denne na jednu tuju). Vysychanie starších konárikov vo vnútri koruny je prirodzený jav spôsobený nedostatkom svetla.
Pán Pavol zas rieši problém s tujami v tieni na balkóne, kde v lete priame slnečné lúče nedopadajú. Odporúča sa skúsiť Tis obyčajný (Taxus baccata), ktorý sa dá tvarovať a zhustne aj v tieni, hoci rastie pomalšie.
Ďalší záhradkár plánuje vytvoriť živý plot z tují Smaragd v dlhom betónovom kvetináči s rozmermi 30x50x50 cm, s cieľom zabezpečiť dostatočnú vlhkosť pomocou fólie a zavlažovacieho systému. Vysadiť chce tuje v rozostupoch 50 cm.
Pri výsadbe do kvetináča sa tiež odporúča použiť črepník s dostatočnou hĺbkou a šírkou. Korene tují sa časom rozrastajú, preto je dôležité zvoliť vhodnú drevinu, ktorá sa hodí do takýchto podmienok. Okrem tují sa do živých plotov hodia aj bršlen (Euonymus), krušpán (Buxus) alebo vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus).