Všetko o pestovaní tuje riasnatej

Úvod do rodu Tuja (Thuja)

Tuja (Thuja) predstavuje rod stálozelených ihličnatých drevín a kríkov, ktoré sú často využívané v záhradách a krajinárskom dizajne. Tieto rastliny sú cenené pre svoj atraktívny vzhľad, jednoduchú údržbu a rôznorodé použitie. Rod Tuja patrí do čeľade cyprusovité (Cupressaceae) a zahŕňa päť druhov.

Charakteristickými znakmi tují sú v úzkych pásoch sa olupujúci červenohnedý kmeň a konáre vyrastajúce mierne šikmo nahor až horizontálne. Ich listy sú ihlicovitého typu, ľudovo nazývané ihličie, sú šupinovité a obsahujú éterické oleje. Z vrchnej strany sú jemne lesklé, tmavozelené, zo spodnej matné, žltozelené. Na hlavných výhonoch sú dlhšie a pichľavé, zatiaľ čo na bočných sú približne polovičné a pritisnuté k výhonku v oprotistojacich pároch. Kvety tuje a jej malé šišky sú nenápadné.

V minulosti bolo do rodu tují zaradených šesť druhov, avšak v súčasnosti sa niektoré presunuli do samostatných rodov, ako napríklad tujovec východný (Platycladus orientalis syn. Biota orientalis). V našich podmienkach sa najčastejšie stretneme s tujou západnou (Thuja occidentalis), tujou riasnatou (Thuja plicata), tujou kórejskou (Thuja koraiensis) a spomínaným tujovcom východným.

Tuja riasnatá (Thuja plicata): Charakteristika a výskyt

Tuja riasnatá (Thuja plicata), známa aj ako tuja obrovská, je veľký, statný vždyzelený ihličnatý strom, ktorý je považovaný za jedného z najväčších ihličnatých stromov Severnej Ameriky. Je rozšírená na severozápadnom pobreží Severnej Ameriky, od južnej Aljašky a Britskej Kolumbie smerom na juh do severozápadnej Kalifornie, pričom zasahuje až do vnútrozemia do západnej Montany. Často rastie spolu s douglaskou tisolistou a jedľovcom rôznolistým. Okrem toho, že rastie vo vlhkých lesoch, je tuja riasnatá aj pobrežným stromom, ktorý rastie vo veľkom počte zalesnených bažín a pri brehoch potokov a riek. Stromu sa darí aj v tieni a je schopný reprodukcie aj v tienistých miestach.

Tematické foto tuje riasnatej v prirodzenom prostredí

Opis ihličia

Ihličie tuje riasnatej je vždy zelené a neopadáva. Je zvyčajne sploštené a skladá sa zo šupinatých a mäkkých vetvičiek v protiľahlých pároch. Samotné ihličie má žltozelenú farbu, pričom v letných mesiacoch je sfarbenie viac v zelených odtieňoch a v zime opäť žltne. Vetvy sú mierne od seba a smerom hore sa zužujú, jednotlivé vetvičky sa zohýbajú smerom dolu. Ihličie je zelenkasté s jemným bielym sfarbením, pri starnutí hnedne.

Na hlavnom výhonku sú listy dlhé 8 - 10 mm, špičkou sa odchyľujú od výhonku a pod špičkou majú malú výraznú vyvýšenú žľazu. Na bočných výhonkoch sú listy dlhé 2 - 3 mm, takmer bez žľazy. Horná strana ihličia je tmavozelená a lesklá, zatiaľ čo spodná strana je žltozelená s nápadným striebristým vzorom. Po rozdrvení je ihličie výrazne príjemne aromatické.

Kvety a plody

Keďže ide o jednodomé drevo, kvety tuje riasnatej sú rôzneho pohlavia. Samčie šišky sú veľké asi 2 mm, guľovité, žltohnedé a rastú na konci výhonkov. Samičie šišky sú veľké 2 - 3 mm, guľovité, zelené, rovné a rovnako rastú na konci výhonkov. Na stopke je 5 - 6 párov kožovitých šupín. Kvitnú v apríli a máji.

Prírodný výskyt a význam

Tuja riasnatá dosahuje výšku 50 až 60 metrov a jej kmeň môže mať 3 metre (výnimočne až 6 metrov) v priemere. V Kanade a na severozápadnom pobreží USA je Thuja plicata (Západný Červený Céder) dôležitým drevinovým zdrojom. Je cenená pre svoje trvanlivé drevo, ktoré sa využíva v stavebníctve, výrobe nábytku a pri stavbe veľkých drevených zrubov v Kanadskej divočine. Jej drevo je známe pre svoju pevnosť, odolnosť a príjemnú vôňu.

Najväčšou známou tujou na svete je tuja riasnatá pri jazere Quinault v americkom štáte Washington, s objemom dreva až 500 metrov kubických, výškou 53 metrov a priemerom kmeňa 5,94 metra. V parku MacMillan Provincial Park na Vancouverovom ostrove v Britskej Kolumbii stála až do roku 1972 tuja riasnatá vysoká 71 metrov a stará 700 rokov, kým ju nezničili vandali.

Mapa rozšírenia tuje riasnatej v Severnej Amerike

Rozmanitosť druhov a kultivarov tují

Rod tují v sebe zahŕňa päť rozličných druhov. V skupine týchto ihličnanov nájdeme veľké množstvo kultivarov, vďaka čomu máme k dispozícii veľkú rozmanitosť tvarov, veľkostí a farieb. Existujú vysoké, krovité, zakrpatené i plocho rozložité formy, ako aj stromovité, kužeľovité, úzke, stĺpovité, guľovité, vajcovité, pravidelného i nepravidelného tvaru. Odtieňmi siahajú od tmavozelenej cez svetlozelenú až po zlatožltú farbu, ale i s modrým nádychom.

Výber je naozaj široký a tuje môžete pestovať ako solitérne rastliny, v skalkách, skupinovej výsadbe, ako živý plot, ale i v pestovateľských nádobách na balkónoch či terasách. Tuje vyberajte podľa typu využitia, ich tvaru a tiež výšky, do ktorej sú schopné dorásť.

Druhy rodu Tuja

V nasledujúcej tabuľke sú prehľadne zhrnuté hlavné druhy rodu Tuja s ich charakteristikami:

Druh (latinský názov) Slovenský názov Pôvod Výška / rast Farba ihlíc Tvar koruny Použitie
Thuja occidentalis Tuja západná / zerav západný Severná Amerika 10-20 m (podľa kultivaru) Svetlo- až tmavozelená, v zime bronzová Kužeľovitá, hustá Živé ploty, solitéry, tvarovanie
Thuja plicata Tuja riasnatá / zerav obrovský Západná Severná Amerika 30-60 m (v Európe 15-25 m) Lesklá, tmavozelená Kužeľovitá, menej hustá Veľké parky, solitéry
Thuja koraiensis Tuja kórejská Kórea, Mandžusko 5-10 m Zhora zelená, zozadu belavá Hustá, kompaktná Okrasná výsadba, malé záhrady
Thuja standishii Tuja japonská / zerav japonský Japonsko 20-35 m Jasne zelená, aromatická Kužeľovitá Solitéry, parky
Thuja sutchuenensis Tuja sichuanská / zerav čínsky Čína (S’-čchuan) 10-20 m Svetlozelená Menej hustá, rozvoľnená Botanické záhrady, zriedkavo pestovaná

Z týchto druhov sa v záhradách často pestujú kultivary tuje západnej (napr. Smaragd, Brabant), no tuja riasnatá ponúka tiež zaujímavé odrody.

Obľúbené kultivary tuje riasnatej

Tuja riasnatá má oveľa menej podskupín, ktoré sa viac odlišujú. Medzi nimi sú obľúbené najmä:

  • Tuja riasnatá 'Gerderland': Používa sa aj na výstavbu živých plotov.
  • Tuja riasnatá '4ever': Je neopadavý ihličnan dorastajúci do výšky 2 - 5 m a šírky 1 - 2 m. Vyznačuje sa kužeľovitým habitusom a stredne rýchlym rastom. Ide o dekoračný strom.
  • Tuja riasnatá 'Whipcord': Je jedinečná, nízka odroda tuje s originálnym vzhľadom, ktorý ju odlišuje od bežných druhov. Táto odroda má dlhé, mäkké, špirálovito usporiadané vetvy s jemným zeleným ihličím, ktoré pripomínajú šnúry alebo riasy, a vytvára zaujímavý, rozčesnutý tvar. Je mimoriadne dekoratívna trpasličia forma, ktorá vyniká svojím netradičným, až exotickým vzhľadom. Vytvára hustý, guľovitý ker s dlhými, tenkými, šnúrkovitými vetvičkami, ktoré elegantne splývajú smerom nadol a dodávajú rastline jemný pohyb aj v úplnom bezvetrí. Tuja 'Whipcord' je prekvapivo odolná a nenáročná, napriek svojmu netradičnému vzhľadu. Je ideálna na skalky, záhony, nádoby alebo ako solitérna rastlina do malých záhrad a na terasy. V priebehu 10-15 rokov dosahuje výšku aj šírku približne jeden meter. Jej sýto zelená farba s ľahko hnedastým zimným odtieňom robí z 'Whipcordu' skutočnú ozdobu každej záhrady. Je nenáročná na starostlivosť, toleruje rôzne typy pôd a je mrazuvzdorná až do -29 °C.
Foto tuje riasnatej 'Whipcord' s jej typickými vetvičkami

Pestovanie tuje: Všeobecné zásady a špecifiká pre tuju riasnatú

Tuje patria medzi najvyhľadávanejšie okrasné ihličnany vďaka ich celoročnému dekoratívnemu vzhľadu a jednoduchosti pestovania. Tuja riasnatá rastie vo vlhkých a studených oblastiach, takže sa hodí aj do severnejších a vyšších oblastí Slovenska.

Výber stanovišťa a príprava pôdy

Tuje preferujú slnečné stanovište až mierny polotieň. Dobre znášajú rôzne poveternostné podmienky, preto sú vhodné aj ako vetrolamy. Nevyhovuje im ťažká a ílovitá pôda. Obľubujú výživnú, priepustnú pôdu.

Príprava pôdy je pre budúce prosperovanie tují nevyhnutná. Ak nemáte priepustnú pôdu, je potrebné na dno výsadbovej jamy použiť drenážnu vrstvu. Ako drenáž môžete použiť rôzne prírodné materiály, napríklad viacúčelové materiály ako ZeoSand alebo Zeolit Agro. Vyhĺbte asi o 0,5 m hlbšiu jamu, aplikujte na jej dno 0,5 kg - 1 kg ZeoSandu alebo Zeolit Agro (podľa veľkosti stromčeka) a následne ich prekryte vrstvou zeminy. Pri ich zapracovaní do pôdy doplníte živiny ako dusík, horčík, draslík či vápnik a ďalšie nevyhnutné mikroživiny, ktoré budú prístupné po dlhšiu dobu. Zároveň prispejete k efektívnejšiemu hospodáreniu s vodou a zamedzíte vyplavovaniu živín do spodných vôd. Zeolit Agro je tepelne aktivovaný, čo prispieva k jeho zvýšenej účinnosti.

Zeminu, ktorú plánujete použiť na vysadenie, odporúčame obohatiť aj o organické hnojivá z hmyzieho trusu, ako sú TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík. Vďaka nim bude váš stromček hneď od začiatku dostávať kvalitnú organickú a vyváženú výživu, ktorá posilní jeho imunitu a pomôže mu bojovať proti škodcom a patogénom.

V rámci prípravy pôdy môžete zapracovať kvalitne rozležaný kompost alebo kravský či konský hnoj. Vrstvu asi 2 cm dobre zapracujte do pôdy. Dôležité je, aby boli dobre rozležané, aby ste predišli nepríjemnostiam. Kvalitný kompost i hnoj dodajú nielen živiny a potrebný humus, ale aj pomôžu pôde čiastočne zvýšiť jej vodnú kapacitu. Ak nemáte kvalitne rozležaný kompost či hnoj, môžete použiť Alginit alebo HUMAC®Agro, ktoré pôdu detoxikujú a zvýšia kapacitu vody.

Výsadba

Vysádzanie tují sa odporúča skoro na jar, keď rozmrzne pôda, prípadne na jeseň, kým pôda nezamrzne. Tuje zakúpené v kontajneroch je možné sadiť prakticky kedykoľvek. Výsadbovú jamu prispôsobte veľkosti stromčeka a jeho koreňového systému. Mala by byť 2-krát až 3-krát širšia a hlbšia ako koreňový bal tuje. Ak chcete skupinovú výsadbu alebo živý plot, prispôsobte vzdialenosť výsadbových jám podľa kultivaru, ktorý chcete vysadiť.

Keď máte pripravenú zeminu na výsadbu, zalejte vodou výsadbovú jamu. Uvoľnite časť koreňov v koreňovom bale a umiestnite stromček s koreňovým systémom do výsadbovej jamy tak, aby povrch koreňového balu bol tesne pod vrchom jamy. Pripravenou pôdou zasypte koreňový systém a dobre utlačte. Nezabudnite zasadený stromček výdatne zaliať.

Ak nakoniec použijete na prekrytie pôdy mulč, zabránite zbytočnému odparovaniu vody a udržíte vlhkosť pôdy. Umiestnite ho tak, aby ste ho nedali tesne okolo kmeňa. Na mulčovanie môžete použiť napríklad Keram Agro.

Výsadba borovíc [3 úžasné tipy]

Zálievka

Pravidelnú zálievku, ktorú môžete obohatiť o výluh z Hnojíka, doprajte novovysadenej tuji pravidelne. Zvlášť mladé stromčeky potrebujú pravidelnú zálievku, no aj pre staršie je nevyhnutná najmä v období sucha. Osobitne tuje pestované v pestovateľských nádobách alebo kvetináčoch potrebujú dostatočnú zálievku aj počas suchej zimy.

Ak sú tuje nasadené príliš blízko vedľa seba, dochádza k ich žltnutiu, neskôr hnednutiu a nakoniec aj usychaniu. Táto reakcia je z fyziologického hľadiska úplne prirodzená a nepomôžu proti nej žiadne postreky ani iné chemické prostriedky.

Strihanie a tvarovanie

Strihanie tují je potrebné najmä pri rýchlorastúcich kultivaroch, ktoré sa zväčša vysádzajú ako živý plot. Ak rýchlorastúci kultivar nebudete pravidelne strihať, najneskôr jeden rok po výsadbe, nezískate požadovaný hustý živý plot poskytujúci súkromie a príjemný vzhľad. Pravidelný každoročný rez je preto nevyhnutný.

Tvarovanie rezom zabezpečuje dostatok slnečného svetla pre nižšie časti tuje. Ak ho nemajú, vytvára sa v nich viac drevnatých vetiev bez ihličia. Zároveň rezom zabezpečíte bohatšie smerovanie živín do nižších častí rastliny, vďaka čomu budú rovnako pekne zelené ako vrchná časť. Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia, lebo len konáriky so zeleným ihličím dokážu dorastať. Aby boli celé rastliny rovnomerne pokryté zeleným ihličím, odporúča sa tvarovať živý plot od mlada do tzv. kónického tvaru, teda tak, že jeho spodná časť bude širšia a postupne smerom k vrcholu sa bude zužovať. Odporúčaný sklon strihu je 5° až 10°. Tento tvar zároveň pomáha predchádzať poškodeniam spôsobeným snehovou nádielkou. Pri strihaní tují začnite úpravu vždy spodnou časťou a následne boky, ako poslednú zostrihajte vrchnú časť.

Schéma správneho kónického strihu tuje

Kedy strihať tuju

Strihanie tují sa robí v čase vegetácie. Ideálnym časom na ich rez je neskoré leto až skorá jeseň. Ak ich nestihnete ostrihať v tomto čase, môžete to ešte urobiť počas neskorej jari po vyzretí nových výhonkov. Je dôležité prispôsobiť sa aktuálnym poveternostným podmienkam. Strihanie tují sa neodporúča počas horúcich dní. S prvým strihaním po výsadbe môžete počkať 2 až 3 mesiace, do zakorenenia stromčekov. Živý plot z tují sa odporúča strihať 2x ročne pre získanie hustejšieho habitu - prvý termín je na konci jari a druhý na konci leta.

Hnojenie

Pre krásny a zdravý rast a prosperovanie je hnojenie u tují nevyhnutné. Odporúča sa hnojiť raz za 3 - 4 týždne, a to od začiatku mája do konca augusta. Sfarbenie tuje sa môže meniť aj pri nedostatku živín, ale aj pri ich prebytku. Hnojivá, ktoré obsahujú dusík, je potrebné použiť na jar a opakovanie si nechať až napríklad na jún. Určite nehnojte neskôr, keďže sa tak predĺži vegetačné obdobie a tuje nebudú toľko rezistentné voči mrazu. Mrazuvzdornosť sa dá posilniť vďaka hnojivám s obsahom draslíka, aplikovať by sa mali v auguste či septembri. Hnojivo by malo mať rovnomerné pomery živín, napríklad 10-10-10 alebo 14-14-14, s vyšším obsahom dusíka pre podporu zelenej hmoty a draslíka pre odolnosť rastliny.

Množstvo hnojív určených na ihličnany je široké. Pre ekologicky zameraných pestovateľov sú preferované prírodné hnojivá, ako je výborný vermikompost alebo kvalitne rozložený kravský či konský hnoj. Pre výživu tují sú odporúčané TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík, ktoré sú organické, dlhodobo poskytujú vyvážené živiny, zabraňujú poruchám vstrebávania živín a posilňujú imunitu rastlín. Obsahujú unikátnu účinnú látku Chitín, vďaka ktorej majú repelentné účinky na škodcov. Ich používaním nemôžete spôsobiť prehnojenie či spálenie rastlín.

Ďalším skvelým pomocníkom je KlinoGrow, ktorý prispeje ku sýtejšiemu vyfarbeniu vašich tují a krajšiemu a zdravšiemu rastu. Okrem toho pôsobí preventívne voči hubovým ochoreniam, ktoré napádajú tieto ihličnany. Ako ochranu pred silným slnečným žiarením, pred vyblednutím sfarbenia i na zvýšenie odolnosti voči patogénom a škodcom sa odporúčajú ZeoSand Sil M20 a MegaSil Agro. Okrem tejto pomoci pomôžu znížiť množstvo zálievky potrebnej pri pestovaní tují, a to vďaka tomu, že znižujú u nich vyparovanie vody. MegaSil Agro je tepelne aktivovaný, čo prispieva k jeho zvýšenej účinnosti.

Horká soľ (síran železitý alebo síran meďnatý) sa niekedy používa na tuje ako prostriedok na riešenie problémov so žltnutím alebo vädnutím ich ihlíc, ktoré môže byť spôsobené nedostatkom živín alebo zmenami pH pôdy. Použitie horkej soli si však vyžaduje opatrnosť, pretože príliš vysoká koncentrácia môže poškodiť korene.

Choroby a škodcovia tuje

Pri pestovaní tují sa môžeme stretnúť s niekoľkými problémami vo forme ochorení, škodcov či negatívnych vplyvov. Všeobecne sú tuje odolné voči väčšine chorôb a škodcov, ale môžu byť náchylné na niektoré napadnutia.

Najčastejšie choroby

V našich klimatických podmienkach sa najčastejšie môžeme stretnúť s týmito ochoreniami tují:

  • Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)
  • Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina)
  • Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
  • Spáľovka tuje (Kabatina thujae)
Príznaky napadnutia ihličia Kabatina thujae

Boj proti chorobám

Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Pri silnom napadnutí je odporúčané použitie fungicídnych prípravkov a doplnenie vápnika. Keďže hubám vo všeobecnosti nevyhovuje zásadité prostredie, aplikácia KlinoGrow vo forme postreku je nielen vhodná pri napadnutí, ale aj ako jeho prevencia. Vhodné je zapracovať do pôdy KalciFerro - jemne mletý dolomitný vápenec. Jeho aplikáciou do pôdy nielen zlepšíte jej vlastnosti, zvýšite účinnosť hnojív, využitie živín, ale vyrovnáte pH pôdy a prispejete k vytvoreniu nevhodného prostredia pre huby napadajúce tuje. Okrem nadmernej vlhkosti a pH pôdy sú náchylnejšie na napadnutie hubovými patogénmi tie tuje, ktoré majú nevyváženú výživu, poruchu vstrebávania niektorej zo živín či stres z nevhodných pestovateľských podmienok.

Najčastejší škodcovia

Medzi škodcov, ktorí si môžu pochutnávať na týchto rastlinách, patria:

  • Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus)
  • Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae)
  • Mínerka tujová (Argyresthia thuiella)
  • Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)
  • Krasoň borievkový (Lamprodila festiva)
  • Červce (Coccoidea) a puklice
  • Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
  • Roztočce - roztoč červený (Tetranychus urticae)
  • Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
  • Méry (Psylloidea)
Foto mínerky tujovej na ihličí

V boji proti škodcom môžu pomôcť organické hnojivá s obsahom Chitínu, ktoré majú repelentné účinky, ako už bolo spomenuté pri hnojení.

Nákup tují

Ak plánujete výsadbu tují, môžete ich zakúpiť v miestnych záhradných centrách, škôlkach alebo u špecializovaných predajcov rastlín. Taktiež existuje mnoho online predajcov rastlín, ktorí ponúkajú tuje na predaj. Môžete prechádzať ich webové stránky, prezerať si ponuku, porovnávať ceny a vybrať si rastliny priamo z pohodlia vášho domova. Pred nákupom tují sa uistite, že máte vhodné miesto na ich výsadbu a že ste sa zoznámili s ich potrebami ohľadom slnka, pôdy a priestoru pre rast.

tags: #tuja #riasnata #pestovanie