Tuja západná 'Brabant': Komplexný sprievodca pestovaním a charakteristikou

Úvod do tuje 'Brabant'

Tuja západná 'Brabant' (Thuja occidentalis 'Brabant') je mimoriadne populárny ihličnan, ktorý si získal obľubu najmä vďaka svojej nenáročnosti a rýchlemu rastu. Je to ideálna voľba pre vytváranie živých plotov na Slovensku.

Tuje, ako rod stálozelených ihličnatých drevín, sú vďaka svojej nenáročnosti a celoročnej dekoratívnosti mimoriadne obľúbené v záhradách a krajinárskom dizajne. Poskytujú súkromie, sú vhodné ako vetrolamy a dodávajú záhrade štruktúru a atraktivitu počas celého roka. Rod tuja patrí do čeľade cyprusovité (Cupressaceae) a zahŕňa päť druhov. Majú v úzkych pásoch sa olupujúci červenohnedý kmeň a konáre vyrastajú mierne šikmo nahor až horizontálne. Ich ihlicovité listy sú šupinovité, s obsahom éterických olejov. Z vrchnej strany sú jemne lesklé, tmavozelené, zo spodnej matné, žltozelené. Na hlavných výhonoch sú dlhšie a pichľavé, na bočných sú približne polovičné a pritisnuté k výhonku v oprotistojacich pároch. Kvety tuje a jej malé šišky sú nenápadné.

Charakteristika a rast tuje 'Brabant'

Tuja západná 'Brabant' je kultivar druhu Thuja occidentalis, ktorý je známy svojimi sviežo zelenými vetvičkami, udržiavajúcimi farbu počas celého roka. Je to rýchlo rastúci ihličnan s kužeľovitým habitusom, ktorý dorastá do výšky 5-8 metrov a šírky 1-2 metre. Ihlice sú ploché a svojou sviežo zelenou farbou potešia počas celého roka. Plodí malé, približne 8 mm dlhé šišky, ktoré v septembri dozrievajú do hnedej farby. Mladé výhonky môžu mať jasnejší odtieň zelenej, čo dodáva kríkom na atraktivite.

Ročný prírastok tuje 'Brabant' je pozoruhodný, dosahuje približne 20-35 cm, pričom niektoré zdroje uvádzajú až 50 cm za rok po zakorenení. Tento rýchly rast umožňuje rýchle vytvorenie hustého a nepriehľadného živého plota. Výšku a tvar rastliny je možné ľahko regulovať pravidelným rezom, ktorý tuja veľmi dobre znáša, vďaka čomu je možné ju tvarovať podľa vlastných predstáv.

Tuja západná 'Brabant' sa vyznačuje hustou korunou, ktorá poskytuje vynikajúcu ochranu pred vetrom, hlukom a zvedavými pohľadmi.

Porovnanie vlastností tuje 'Brabant'

Pestovanie tuje 'Brabant'

Nároky na stanovište a pôdu

Pre tuje 'Brabant' sú ideálne bežné, priepustné, výživné a mierne vlhké pôdy. Stanovište môže byť na plnom slnku alebo vo vlhkom polotieni. Tuje zvyčajne obľubujú presvetlené polohy, ale dokážu rásť aj na čiastočne slnečných miestach. Hoci dokážu rásť aj v tieni, pre najlepší rast, hustotu a farbu lístia je ideálne zabezpečiť dostatok slnečného svetla. Rastlina je odolná voči mestskému ovzdušiu a zasoleniu pôd v blízkosti ciest, čo ju robí vhodnou aj do náročnejších podmienok. Je plne mrazuvzdorná a je možné ju vysádzať aj vo vyšších nadmorských výškach.

Tuja je schopná rásť v rade pôd, ako je chudobná pôda a íl, najlepšie sa im darí vo vlhkých, úrodných, dobre odvodnených hlinitých pôdach. Je dôležité vyhnúť sa vlhkej pôde, ktorá zle odteká. Mierne kyslá až neutrálna pôda je ideálna. Tuje preferujú dobre priepustnú pôdu a nevyhovuje im ťažká a ílovitá pôda.

Výsadba

Čas výsadby tuje západnej 'Brabant' je od marca do novembra. Najlepšie termíny sú skorá jar (marec - apríl) a neskorá jeseň (september - október). Výsadba tuje na jar po období mrazov umožňuje rastline usadiť sa pred vegetačným obdobím a korene majú dostatok času na rozvoj pred letnými horúčavami. Výsadba tuje na jeseň zase umožňuje rastline zakoreniť sa pred zimným pokojom, čo jej poskytne zdravší štart do jari.

Príprava pôdy je nevyhnutná pre budúce prosperovanie tují. Pôda by mala byť voľná, preto ju dobre vykopte. Ak pôda nie je dostatočne priepustná, na dno výsadbovej jamy je vhodné umiestniť drenážnu vrstvu, napríklad z prírodných minerálov. Zeminu je možné obohatiť o organické hnojivá, kompost alebo dobre rozložený hnoj, aby sa zabezpečila kvalitná výživa a zlepšila sa štruktúra pôdy. Ak nemáte kvalitne rozložený kompost či hnoj, môžete použiť aj iné prípravky na dodanie humusu a živín, ktoré zároveň pôdu detoxikujú a zvýšia jej vodnú kapacitu.

Pri výsadbe je dôležité dodržiavať správne kroky, aby sa zabezpečil úspech a zdravý vývoj rastlín. Tuje vysádzame do jamiek, ktoré by mali byť dvakrát až trikrát širšie a hlbšie ako koreňový bal rastliny (približne 50 cm v priemere a 40 cm hlboké). Ak ste pôdu neprekopávali a nepridávali kompost, urobte to teraz. Pri hĺbení jamiek môžete mladé sadenice (koreňový bal tuje) na niekoľko minút ponoriť do vody.

Keď máte pripravenú zeminu na výsadbu, zalejte vodou výsadbovú jamu. Uvoľnite časť koreňov v koreňovom bale a umiestnite stromček s koreňovým systémom do výsadbovej jamy tak, aby povrch koreňového balu bol tesne pod vrchom jamy. Pripravenou pôdou zasypte koreňový systém a dobre utlačte. Nezabudnite zasadený stromček výdatne zaliať. Pravidelnú zálievku doprajte novovysadenej tuji pravidelne. Ak nakoniec použijete na prekrytie pôdy mulč, zabránite zbytočnému odparovaniu vody a udržíte vlhkosť pôdy. Umiestnite ho tak, aby ste ho nedali tesne okolo kmeňa.

Rozstupy pri výsadbe

Správny rozstup pri výsadbe je dôležitý pre vytvorenie požadovaného efektu. Hustota výsadby tuje závisí od niekoľkých faktorov, ako je typ odrody, zamýšľaný účel, požadovaný vizuálny efekt a dostupný priestor. Ak chcete vytvoriť kompaktný živý plot, mali by ste rastliny vysádzať bližšie k sebe. Ak máte záujem o voľnejšiu výsadbu, rastliny je možné vysádzať menej často.

• Pre živý plot z odrody 'Brabant' sa odporúča výsadba v rozstupe 60-80 centimetrov (prípadne 0,6 m).
• Pre tuju 'Smaragd' sa odporúča vzdialenosť 50-60 cm, pretože jej vetvy sú kratšie.

Pri výbere miesta pre tuje by sme mali brať do úvahy aj vzdialenosť od ostatných objektov, vrátane plota. Je vhodné dodržať odstup aspoň jeden meter od plota, čo uľahčí údržbárske činnosti, ako je orezávanie. Zvyčajne sa predpokladá nevysádzať tuje pri plote na vzdialenosť menšiu ako 50 cm. Ak budú kupované exempláre širšie, vzdialenosť od susedovho plota by mala byť väčšia.

Zálievka a hnojenie

U mladých rastlín je dôležitá častá a dostatočná zálievka, najmä v horúcich dňoch. Po zakorenení sú tuje stredne odolné voči suchu, avšak v horúcich dňoch potrebujú pravidelné zavlažovanie. Osobitnú pozornosť treba venovať tujám pestovaným v nádobách alebo kvetináčoch, ktoré potrebujú dostatočnú zálievku aj počas suchej zimy.

Pre krásny a zdravý rast a prosperovanie tují je hnojenie nevyhnutné. V prvom roku po výsadbe by ste tuje nemali hnojiť. Odporúča sa hnojiť raz za 3-4 týždne, a to od začiatku mája do konca augusta. Najlepšie je použiť univerzálne hnojivá alebo hnojivá určené pre ihličnaté rastliny. Preferujú sa organické hnojivá, ako je dobre rozložený kravský alebo konský hnoj, alebo špecializované organické prípravky.

• Na jar pridajte do pôdy hnojivo s vyšším obsahom dusíka, aby ste podporili rast nových výhonkov a hustotu rastliny.
• Na začiatku leta môžete hnojenie zopakovať, aby ste zabezpečili dostatok živín pre tuje počas celého vegetačného obdobia. Použitie vyváženého hnojiva alebo organických prísad, ako je kompost, môže pomôcť udržať tuje zdravé a krásne.
• Koncom augusta je vhodné ukončiť hnojenie prípravkami s vysokým obsahom dusíka a pokračovať s hnojivami s obsahom draslíka na vyzretie pletív, čo posilňuje odolnosť voči chorobám a nepriaznivým podmienkam.

Horká soľ (síran horečnatý), známa tiež ako síran železitý alebo síran meďnatý, sa niekedy používa na tuje ako prostriedok na riešenie problémov so žltnutím alebo vädnutím ich ihlíc, najmä pri žltnutí ihličia alebo spomalení rastu. Stačí ju aplikovať podľa návodu - buď ako zálievku alebo postrek, ideálne na jar a začiatkom leta. Pri hnojení je dôležité dodržiavať pokyny na obale hnojiva a po aplikácii rastlinu výdatne zaliať, aby sa predišlo popáleniu koreňov.

Strihanie a tvarovanie

Pravidelný rez rastlín pomáha udržiavať požadovaný tvar a tiež podporuje rast rastlín. Ak rýchlorastúci kultivar nebudete pravidelne strihať, najneskôr 1 rok po výsadbe, nezískate požadovaný hustý živý plot poskytujúci súkromie a príjemný vzhľad. Pravidelný každoročný rez je preto nevyhnutný.

Tvarovanie rezom zabezpečuje dostatok slnečného svetla pre nižšie časti tuje. Ak ho nemajú, vytvára sa v nich viac drevnatých vetiev bez ihličia. Zároveň rezom zabezpečíte bohatšie smerovanie živín do nižších častí rastliny, vďaka čomu budú rovnako pekne zelené ako vrchná časť. Aby boli celé rastliny rovnomerne pokryté zeleným ihličím, odporúča sa tvarovať živý plot od mladosti do tzv. kónického tvaru. Teda tak, že jeho spodná časť bude širšia a postupne smerom k vrcholu sa bude zužovať. Odporúčaný sklon strihu je 5° až 10°. Tento tvar zároveň pomáha predchádzať poškodeniam spôsobeným snehovou nádielkou.

Kedy strihať tuju? Strihanie tují sa robí v čase vegetácie. Ideálnym časom na ich rez je neskoré leto až skorá jeseň. Ak ich nestihnete ostrihať v tomto čase, môžete to ešte urobiť počas neskorej jari po vyzretí nových výhonkov. Pravidelné orezávanie tují je dôležité na udržanie ich tvaru a hustoty. Pre dosiahnutie hustého habitu sa živý plot z tuje odporúča strihať dvakrát ročne - na konci jari a na konci leta. S prvým strihaním po výsadbe môžete počkať 2-3 mesiace, do zakorenenia stromčekov.

Ako strihať? Pri strihaní tují začnite úpravu vždy spodnou časťou a následne boky. Ako poslednú zostrihajte vrchnú časť. Je dôležité prispôsobiť sa aktuálnym poveternostným podmienkam. Strihanie tují sa neodporúča počas horúcich dní. Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia. Na tých miestach by ostali holé konáre bez ihličia, lebo len konáriky so zeleným ihličím dokážu dorastať.

Choroby a škodcovia tují

Tuje sú voči škodcom pomerne odolné, ale pri pestovaní týchto krásnych ihličnanov sa môžeme stretnúť s niekoľkými problémami vo forme ochorení, škodcov či negatívnych vplyvov na tuje. Tuje sú všeobecne odolné voči väčšine chorôb a škodcov, avšak pri nevhodných podmienkach sa môžu objaviť.

Choroby

V našich klimatických podmienkach sa najčastejšie môžeme stretnúť s týmito ochoreniami tují:

• Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)
• Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina)
• Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
• Spáľovka tuje (Kabatina thujae)

Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Napadnutiu hubovými patogénmi sú náchylnejšie tie rastliny, ktoré majú nevyváženú výživu, poruchu vstrebávania niektorej zo živín, či stres z nevhodných pestovateľských podmienok. Pri silnom napadnutí je odporúčané použitie fungicídnych prípravkov a doplnenie vápnika na úpravu pH pôdy, keďže hubám vo všeobecnosti nevyhovuje zásadité prostredie. Aplikácia prípravkov na báze zeolitu vo forme postreku je vhodná nielen pri napadnutí, ale aj ako prevencia. Vhodné je zapracovať do pôdy jemne mletý dolomitný vápenec, ktorý zlepší vlastnosti pôdy, zvýši účinnosť hnojív, využitie živín a vyrovná pH pôdy, čím prispeje k vytvoreniu nevhodného prostredia pre huby.

Škodcovia

Medzi škodcov, ktorí si môžu pochutnávať na týchto rastlinách a najčastejšie sa u nás vyskytujú, patria:

• Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus)
• Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae)
• Mínerka tujová (Argyresthia thuiella)
• Priadzoček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)
• Krasoň borievkový (Lamprodila festiva)
• Červce (Coccoidea) a puklice
• Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
• Roztočce (napr. roztoč červený - Tetranychus urticae)
• Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
• Méry (Psylloidea)

Pri napadnutí škodcami je potrebné použiť vhodné insekticídne alebo akaricídne prípravky. Pri príznakoch zvädnutia listu alebo hnedých vetvičiek je potrebné ich vystrihnúť až ku kmeňu. Ak sa škodca dostane do kmeňa, môže to viesť k odumretiu celej rastliny. Pre ochranu pred silným slnečným žiarením, vyblednutím sfarbenia a zvýšenie odolnosti voči patogénom a škodcom sa odporúčajú prípravky, ktoré znižujú vyparovanie vody z rastlín.

Využitie a iné kultivary tuje

Tuja západná 'Brabant' je mimoriadne vhodná na vytváranie riadkov a živých plotov. Vďaka svojmu rýchlemu rastu a možnosti tvarovania sa stáva obľúbenou voľbou pre záhradkárov, ktorí chcú rýchlo získať súkromie a esteticky príjemný zelený múr. Okrem živých plotov ju možno využiť aj ako solitér v záhradných kompozíciách alebo v skupinovej výsadbe. Môžete ich pestovať aj v pestovateľských nádobách na balkónoch či terasách.

Rod tují v sebe zahŕňa päť rozličných druhov. V našich podmienkach sa najčastejšie stretneme s:

• Tujou západnou (Thuja occidentalis)
• Tujou riasnatou (Thuja plicata)
• Tujou kórejskou (Thuja koraiensis)
• Tujovcom východným (Platycladus orientalis, predtým Tuja východná)

Tuja západná, ktorá je u nás najčastejšie pestovaná, ponúka veľké množstvo kultivarov rôznych veľkostí i farieb. Okrem 'Brabantu' sú obľúbenými kultivarmi napríklad:

• Tuja Smaragd: známa svojím úzkym, stĺpovitým rastom a jasne zelenými ihlicami, vhodná na živé ploty a ako solitér.
• Tuja Golden Smaragd: rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, zlatožltá farba.
• Tuja Frieslandia: rýchlorastúca, široký kužeľovitý tvar, svetlozelená farba so žltými až krémovožltými mladými výhonkami.
• Tuja Jantar: pomalyrastúca, stĺpovitý tvar, zelená farba so zlatožltými mladými výhonkami, na jeseň sa mení na tmavomedenú.
• Tuja Danica: pomalyrastúca, okrúhly tvar, zelená farba, trpasličia odroda, vhodná do skaliek a kvetináčov.
• Tuja Meinekes Zwerg: pomalyrastúca, vajcovitý tvar, tmavozelená farba s krémovými mladými výhonkami.
• Tuja Rheingold: pomalyrastúca, guľovitý tvar (neskôr široký kužeľ), zelená farba s oranžovozlatými mladými výhonkami.
• Tuja Tiny Tim: pomaly rastúca, guľovitý tvar, sýtozelená farba.
• Tuja Mirjam: pomaly rastúca, guľovitý tvar, zlatožltá farba.

Každý z týchto druhov a kultivarov má svoje vlastné charakteristiky a vhodnosť pre rôzne pestovateľské podmienky, čo umožňuje široký výber pre rôzne záhradné úpravy.

tags: #tuja #zapadna #brabant #60