Pestovanie jahôd
Použitie fólie na jahodových záhonoch má svoje opodstatnenie. Zo skúseností jednoznačne odporúčam čiernu fóliu, ktorá zabraňuje klíčeniu a vývinu letných burín a znižuje odpar vody z pôdy. Plody sú aj za daždivého počasia čisté.
Ak sa rozhodneme pestovať jahody na čiernej fólii, pred výsadbou je veľmi dôležité z pozemku odstrániť trváce buriny. V neskoršom období sú schopné, najmä pýr a pupenec, prerásť cez otvory vo fólii.
Záhon na výsadbu jahôd pripravujeme už v júli, ak sa nám uvoľní plocha po skorej alebo letnej zelenine. Pri oneskorenej príprave záhona, napr. po cibuli, cesnaku, skorých zemiakoch ap., mladé sadence husto vysadíme na starostlivo pripravený dočasný záhon. Mladým rastlinkám necháme najviac tri listy a koreňovú sústavu pred škôlkovaním máčame v zemitej kaši. Takto upravené sadence škôlkujeme do jarčeka hlbokého 60 až 80 mm. V tomto období sadenice viackrát cez deň polievame a rosíme.
Medzitým si pripravíme záhon na výsadbu. Pred rýľovaním záhona rozhodíme 5 až 10 kg organických hnojív na m², spolu so 100 g síranu draselného a superfosfátu, prípadne 150 g Cereritu alebo NPK. Povrch záhona pritom hrabľami upravujeme do tvaru širokého koryta (šírka 1,30 m), s mierne vyvýšenými okrajmi. Fólia po rozložení má šírku 1,6 m.
Potom presne vymeriame stredný a dva bočné riadky pre jahodové sadenice na 0,45 m od seba. Tieto budúce riadky označíme kolíkmi. Po obidvoch stranách všetkých troch budúcich riadkov urobíme na vzdialenosť 100 mm, hlboké asi 100 mm jarčeky na koncentrované zásobné hnojenie. Do jarčeka na každý bežný meter dávame asi 1 kg rašeliny spolu s kompostom alebo rozloženým hnojivom, 50 g síranu draselného a superfosfátu, prípadne 80 g Cereritu alebo NPK. Tieto hnojivá prikryjeme vyhrnutou zeminou a pritlačíme hrabľami. Zvyšok rozhrnieme po záhone, pričom starostlivo urovnáme povrch a udržujeme jeho tvar.
Záhon prikryjeme fóliou. Z vonkajšej strany za vyvýšeným okrajom urobíme hlboký jarček 150 mm a upevníme v ňom fóliu, ktorú zahrnieme zeminou a prišliapneme. Na miestach, ktoré sme si označili ako budúce riadky, urobíme podľa špagátu rad otvorov na vzdialenosť 0,25 až 0,30 m.
Pred vlastnou výsadbou jahodové sadenice v škôlke vopred dobre polejeme, aby sa na koreňoch udržal koreňový bal. Vysádzame pomocou nožíka, alebo úzkej lopatky. Vysadené rastliny pevne pritlačíme a zavlažíme. Voda musí vtekať do otvorov.
Fóliu po vysadení záhona zaťažíme doskami (medzi každý rad dávame záťaž, napr. tehly, črepníky), aby fóliu nezdvihol vietor.
Po zberovom období však potrebujú rastliny starostlivé ošetrovanie, najmä odstránenie poplazov, ktoré vo zvýšenej miere odparujú vodu. Možno predčasne odstrániť aj veľké listy jahodových rastlín. Súčasne so závlahou v ďalších rokoch treba prihnojovať 1 % tekutými hnojivami. Na takto založenom záhone môžeme pestovať jahody 4 roky.
Vážne nepríjemnosti pod čiernou fóliou robia krtkovia. Ak v blízkom okolí spozorujeme typické kopčeky, treba nájsť noru a vsunúť do nej (hore hrdlom) fľašu.
Výber odrody a sadeníc
Pre úspešnú úrodu je dôležité, akú odrodu jahôd si vyberieme. Spomedzi raz ročne rodiacich odrôd je ešte stále vhodná odroda Senga Sengana, zo skorých Andrea, zo stredne skorých Magura, Induka, Bounty, Karmen, Elsanta, Dagmar, Kama, Dar Select a iné.
Sadenice musia mať bohaté, dobre vyvinuté koreňové sústavy a nepoškodené terminálne púčiky so zdravými listami. Podmienkou úspechu každej výsadby je zdravý biologický materiál s deklarovaným pôvodom zo špecializovaných pracovísk.
Existujú rôzne spôsoby pestovania jahôd zo sadeníc:
- Klasické sadenice: Dopestované v maličkých kvetináčoch, ktoré môžeme vysádzať v apríli. V aktuálnej sezóne pravdepodobne nevykvitnú a neprinesú úrodu, prípadne bude úroda menšia.
- "Frigo" sadenice: Sú to sadenice vybrané z pôdy minulý rok v novembri, s odstránenými listami a ponechaným rastovým srdiečkom. Majú hustý a silnejší koreňový systém ako klasické sadenice, čo im zabezpečuje rýchlejší štart a schopnosť vykvitnúť a priniesť úrodu už v prvom roku.
Obdobie a spôsob výsadby
Ideálnym časom na sadbu jahôd je jeseň, konkrétne september. V nížinách môžete sadiť až do polovice októbra. Primerané teploty, ranná rosa a občasné prehánky zaistia, že sa sadenice jahôd ujmú ľahšie.
Na jar sa sadí koncom marca a počas apríla, no na bohatú úrodu sa môžete tešiť až na budúci rok.
Pri výsadbe dbáme na to, aby srdiečko rastliny nebolo zakryté pôdou, pretože by mohlo vo vlhkom počasí začať hniť. Plytko vysadené sadenice môžu však zasychať, lebo korienky sú príliš plytko pod povrchom pôdy.
Možnosti výsadby:
- Riadková výsadba: Sadenice vysádzame zhruba vo vzdialenosti 30 × 30 cm. V riadku môžeme vytvoriť dvoj- alebo trojspon. Čiže urobíme 2 až 3 riadky jahôd a potom vytvoríme 50 - 70 cm medzeru, ktorú používame ako chodníček.
- Pásová výsadba.
- Udržiavanie jednotlivých trsov: Po zbere úrody v júli až auguste sa jednorazovo odstraňujú všetky poplazy a nechávajú sa iba stále - pôvodné rastliny.
- "Hrobčekový" spôsob: Obzvlášť vhodný vo vyšších polohách Slovenska.
Pri riadkovom pestovaní volíme radšej orientáciu riadkov smerom sever - juh, pretože pôsobenie slnečných lúčov na všetky rastliny je vtedy najúčinnejšie. Vzdialenosť jednotlivých riadkov dodržiavame v rozmedzí 60 - 70 cm.
Ak máme záhradu v miernom svahu, môžeme viesť riadky po svahu, pričom musíme rátať so zavlažovaním „podmokom“. Na strmších svahoch riadky vždy vedieme po vrstevnici, aby sme zabránili splavovaniu pôdy.
Príprava pôdy a hnojenie
Pred rýľovaním záhona rozhodíme 5 až 10 kg organických hnojív na m², spolu so 100 g síranu draselného a superfosfátu, prípadne 150 g Cereritu alebo NPK.
Do jamiek v chudobnejších pôdach odporúčame dať hrsť dobrého kompostu.
Hnojenie jahôd má svoje pravidlá:
- Na jar: Zásadné je načasovanie. Nezáleží pritom, či pestujete jahody v hrantíkoch alebo voľne na záhone. Jahody by sa mali hnojiť na jar, kedy sa prebúdza k životu. Hnojivo na jahody podporí rast kvetu a dodá silu na tvorbu plodov.
- Pri výsadbe: Hnojenie pri výsadbe, či už jarnej alebo jesennej, sa neodporúča. Rastliny sú počas výsadby náchylné k poškodeniu - hnojením by mohlo dôjsť k tzv. "spáleniu živinami".
- Kvapalné hnojivá: Aplikujú sa so zálievkou.
- Granulované hnojivá: Organické a minerálne hnojivá je potrebné zapracovať do pôdy.
- Listové hnojenie: Prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.
- Bio pestovanie: Využiť je možné aj bežný kompost. Aby ste zaistili správne vstrebávanie živín, zemina by mala byť vlhká.
Po zbere úrody jahody udržiavajte bez buriny a rastliny polievajte. Jahody napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine však sa dá aj preventívne brániť vďaka biologickým a chemickým prípravkom.
Starostlivosť počas sezóny
Zalievanie: Jahody potrebujú pravidelnú závlahu, najmä počas zakoreňovania a plodenia. Vždy ich zalievame s ohľadom na aktuálne počasie. Ak poprší, nezalievame ich, pretože je dobré, aby porast trochu preschol - znížime tým riziko plesní a chorôb. Jahodám vyhovuje zálievka podmokom. Môžeme nechať vodu voľne stiecť pomedzi porast alebo použijeme priesakové hadice. V extrémnych letách a suchách je dobré jahody polievať aj po zbere.
V skorých ranných hodinách či po západe slnka rastliny sa tak nespália a udržia si vlahu.
Mulčovanie: Slamou, smrekovou kôrou, netkanou textíliou alebo čiernou fóliou.
Odstraňovanie buriny: Je dôležité priebežné odstraňovanie buriny. Pri tejto príležitosti jahody kontrolujte kvôli vzniku plesne.
Odstraňovanie poplazov: Po zbere úrody začína rastlina vytvárať poplazy. Ich tvorbou sa jahody vysiľujú, preto ich v prípade, že si jahody nechceme rozmnožovať, ostriháme.
Ostrihanie starých listov: V marci počas pekných dní ostriháme škaredé listy. Väčšinou sú to hnednúce, suché listy, ktoré počas zimy omrzli. Vplyvom pôsobenia mrazu môžu občas sadenice jahôd akoby „vyliezť“ zo zeme, vtedy je potrebné zatlačiť ich späť do pôdy, alebo im prisypeme substrát.
Okopávanie: Jahody okopávame väčšinou dvakrát za rok. Prvýkrát skoro na jar, keď ich ostriháme, a druhýkrát v lete po zbere úrody. Pri tejto príležitosti ich aj zbavíme buriny a pohnojíme.
Zber úrody: Zber vykonávame raz za dva dni, najmä pri raz rodiacich jahodách, pretože môžu rýchlo nahnívať. Keď raz rodiace jahody odrodia a vyzbierame posledné kusy, opäť môžeme škaredé listy ručne ostrihať. Ak máme jahodovisko na väčšej ploche, môžeme ich pokosiť kosačkou.
Typy jahôd a ich pestovanie
Existujú rôzne druhy jahôd:
- Raz rodiace jahody: Hlavné obdobie zberu úrody bolo v júni, kedy rastliny plodili naozaj veľmi intenzívne.
- Stále rodiace jahody: Prinášajú úrodu v dvoch vlnách. Väčšiu úrodu prinášajú v júni a júli. Následne majú kratšiu pauzu a rodia opäť koncom augusta, v septembri, októbri až do prvých mrazov.
- Lesné jahody: Malé lesné jahôdky veľmi intenzívne odnožujú, majú však úžasnú chuť. Odporúča sa vysádzať ich niekde pod stromy a pod kry.
- Mesačné jahody: Pestujú sa zo semien, intenzívne neodnožujú a volíme pre ne slnečné stanovište.
- Previslé jahody: Vhodné na pestovanie v závesných nádobách.
Pestovanie na balkóne a terase:
- Vhodné sú väčšie kvetináče s dobrou drenážou. Odporúča sa použiť nádoby s minimálnym priemerom 30 cm a hĺbkou 20-25 cm.
- Nádoby naplňte kvalitným záhradníckym substrátom zmiešaným s kompostom alebo organickým hnojivom.
- Kvetináče umiestnite na dostatočne preslnené stanovište a pravidelne zalievajte.
- Na pestovanie na balkóne alebo terase je vhodné siahnuť po stále rodiacich odrodách.
Pestovanie v kvetináči:
- Ak záhradu nemáme, zazimujeme ich na balkóne alebo terase podobne ako ostatné rastliny.
Choroby a škodcovia
Jahody sú náchylné na plesne a škodcov.
- Pleseň sivá: Najčastejšia choroba, prejavuje sa sivou plesňou na plodoch, výhonkoch, objavuje sa prednostne vo vlhkom počasí. Ak trvá daždivé počasie pridlho, postreku sa nevyhneme. Snažíme sa zvoliť postrek na báze prospešných húb.
- Múčnatka: Často sa vyskytuje na listoch aj plodoch. Objavuje sa za striedavého počasia - keď sa strieda sucho s vlhkom.
- Škvrnitosť listov: Postihnuté listy čo najskôr odstraňujeme.
- Slizniaky.
- Kvetárka a roztočíky likvidujú plody.
Veľmi dôležité je používať účinné ekologické prípravky, keďže jahody zberáme povedzme obdeň.
Zimovanie
V južných oblastiach Slovenska zvyčajne jahody veľmi dobre prezimujú bez akejkoľvek zimnej prikrývky. V severnejších oblastiach a chladnejších oblastiach Slovenska je vhodné jahodovisko pred zimou poprikrývať čečinou, ktorú skoro na jar odstránime.
Pestovanie uhoriek
Uhorka (Cucumis) je rod rastlín patriaci do čeľade Cucurbitaceae, ktorý zahŕňa asi 52 druhov. Rastliny rodu Cucumis sú jednoročné popínavé byliny s dlanovito zloženými listami a úponkami, ktoré im umožňujú šplhať po oporách. Kvety sú jednopohlavné, žltej farby a vyrastajú jednotlivo alebo vo zväzkoch.
Uhorka je jednoročná rastlina pôvodom z Indie, ktorá patrí medzi najrozšírenejšie zeleniny našich záhrad. Pre osviežujúce účinky sú jej plody veľmi obľúbené.
Poloha a pôda: Poloha má byť slnečná, chránená pred silnými vetrami. Úspešné je pestovanie uhoriek medzi kulisami vyšších rastlín, napr. kukurice, rajčiakov, kelu ružičkového. Neznášajú prudké zmeny teploty. Chladné a daždivé počasie po sadení brzdí rast uhoriek. Vyžadujú si zásadité pôdy s veľkou zásobou humusu a živín. Veľmi dobre im pomáha priame hnojenie maštaľným hnojom. Na jeseň záhradu pohnojíme maštaľným hnojom alebo kompostom a hĺboko zarýľujeme. Dobre sa uplatňuje kompost s väčším obsahom vápnika.
Nároky na teplo: Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C, pôda by mala mať minimálne 15 °C. Sú teplomilné rastliny, ktoré dokážu ohroziť prudké teplotné zmeny a jarné mrazy. Práve preto je dôležité počkať s výsadbou uhoriek až do teplejšej časti jari a nič neunáhliť.
Vertikálne pestovanie: Je to stále populárnejšie, najmä pre menšie záhrady. Rastlinu uhorky (najčastejšie nakladačky) smerujeme na rast po sieti alebo drôte. Umožňuje to minimalizáciu plesní, pretože uhorky lepšie "dýchajú" a zelené časti neležú na vlhkej pôde.
Výber osiva a sadeníc
Uhorky si môžete dopestovať zo semien alebo si zadovážiť hotové priesady na trhu či v záhradkárstve. Na výsev zvoľte kvalitné, certifikované uhorkové osivo.
Pri výbere osiva uhoriek máte dve možnosti - odrodové alebo hybridné druhy. Dnes sa u nás najčastejšie pestujú hybridy (na obale označené F1).
Hybridné uhorky môžeme rozdeliť na dve ďalšie skupiny: niektoré rastú s prevládajúcimi samičími kvetmi a malým množstvom opeľovačov.
Niektorým sa výborne darí v teplej a vlhšej klíme fóliovníka, „vonkajšie typy“ prinesú bohatú úrodu aj pri výsadbe do voľného záhona.
Výsev a výsadba
Priamy výsev: Do voľnej pôdy vysievame uhorky v druhej polovici mája, najlepšie do riadkov vzdialených od seba 0,8-1m. Pri nakladačkách môžu byť riadky užšie a to 0,6-0,8 m. Po dĺžke záhona vyhĺbime brázdu asi 0,30 m širokú a 0,20 m hlbokú, ktorú naplníme odležaným maštaľným hnojom alebo dobrým kompostom. Brázdu potom zasypeme.
Naklíčené i nenaklíčené osivo môžeme vysievať koncom apríla do hĺbky cca 3 cm a sponu 100 - 120 x 30 - 60 cm. Osivo začína klíčiť pri 12 až 13 °C.
Predpestovanie priesad: Sejeme ich v druhej polovici apríla, najlepšie priamo do malých črepníkov, ktoré ponecháme v skleníkoch alebo parenisku, aby boli v teple. Rýchliť uhorky v teplom parenisku môžeme od polovice apríla. Pod jedno pareniskové okno vysádzame asi 3 priesady. Pri sadení majú mať priesady aspoň 5 pravých lístkov a vrchol im zaštípneme. Sadíme ich plytko, aby sa rastlinky mohli lepšie zakoreniť.
Pred presadením sadeníc uhoriek von je dôležité ich aklimatizovať na vonkajšie podmienky.
Sadenice do záhonov vysádzame najčastejšie po „troch zamrznutých“, teda v druhej polovici mája.
Jamky v záhonoch by mali byť v rozostupoch 40 až 60 centimetrov. Záleží však na tom, aký druh uhoriek pestujete a akým spôsobom. Plazivé odrody mávajú častejšie ešte väčšie rozostupy, pokojne aj 90 centimetrov a viac.
Hnojenie
Uhorky sú pomerne náročné na príjem živín. Už pri výsadbe je vhodné použiť dlhodobé organické hnojivo. Počas kvitnutia použijeme organické hnojivo vhodné pre zeleninu alebo hnojivo zo žihľavového výluhu.
Kompost či hnoj zapravujeme do pôdy ešte pred vysadením rastlín.
Na osviežujúce účinky sú jej plody veľmi obľúbené.
Starostlivosť
Zavlažovanie: Uhorky potrebujú dostatok vody, ktorej prebytok nebude vyhovovať paradajkám. V období tvorby plodov by nemali uhorky zažívať stres zo sucha, preto ich polievajte pravidelne a v dostatočnom množstve. Eliminujete tak horkosť plodov a uhorky dorastú do väčších rozmerov. Dôkladná zálievka je potrebná najmä ak je suchšie počasie. Zalievame priamo ku každej sadenici minimálnou dávkou aspoň 1/2 litra vody. Po zálievke prihrnieme k sadeniciam suchú pôdu, aby sme zamedzili vyparovaniu a vytváraniu škrupiny.
Udržujte pôdu stále mierne vlhkú.
Vetranie skleníka: Skleník pravidelne vetrajte, aby sa zabránilo premnoženiu plesní a húb.
Odstraňovanie zálistkov: Na uhorkách sa oplatí odstraňovať zálistky, teda bočné výrastky, ktoré nerodia. Rastú medzi hlavnou a listovou stonkou. Ak ich na rastline ponecháme, bude tvoriť viac listov a úroda plodov môže byť menšia. Zálistky jednoducho odstránime nožnicami.
Odstraňovanie listov: Pravidelne oberajte prebytočné alebo napadnuté listy a zachováte tak uhorky zdravé, silné a vzdušné.
Ochrana pred burinou: Netkaná textília alebo navrstvenie vhodného prírodného materiálu hrubšej štruktúry (seno, slama) udržujú okolo koreňov uhoriek viac naakumulovaného tepla, vlahy a zabraňujú prerastaniu buriny.
Typy uhoriek
- Šalátové uhorky (hadovky): Obľúbená zelenina do čerstvých šalátov. Vďaka vysokému podielu vody vhodné aj na mixovanie a prípravu rôznych nápojov či smoothies. Mini šalátové uhorky prekvapia svojou sviežou chuťou aj príjemnou arómou. Hodia sa do šalátov, deti ich milujú, pretože nebývajú horké. Dĺžka plodov dosahuje veľkosť približne 8 až 10 centimetrov.
- Nakladačky: Ideálne uhorky na zaváranie. V závislosti od odrody je dĺžka plodov v čase zberu 5 až 15 cm. Ak sú trochu prerastené, môžeme ich použiť aj na šalát.
Pestovanie uhoriek je viac-menej nenáročné a zvládne to prakticky každý záhradkár. Vegetačná doba od zasiatia do zberu prvej úrody je zhruba 55 dní. V tomto čase budú potrebovať najviac pozornosti.
Choroby a škodcovia
Uhorky zvyčajne napádajú slimáky a slizniaky, najmä v období bohatom na zrážky. Nepríjemným škodcom sú aj strapky, kvôli ktorým sa na rastline tvoria typické drobné škvrny, jamky a deformácie.
Spomedzi chorôb sa najčastejšie stretávame s:
- Múčnatka uhorková: Prejavuje sa belavým povlakom na listoch, stonkách i na súkvetiach.
- Pleseň uhorková: Vytvára drobné, žlté, žilnatinou ohraničené škvrny. Táto choroba sa šíri tiež na tekvice a melóny.
Pre úspešné pestovanie uhoriek je dôležité pravidelne sledovať rastliny a včas zasahovať proti možným chorobám. Používajte preventívne opatrenia, ako je správna poloha záhona, dostatočný rozostup medzi rastlinami, použitie zdravých sadeníc alebo semienok a kontrola škodcov.
Možnosti spracovania
Kyslé uhorky sú jednou z najčastejších zaváraninových príloh na slovenských stoloch. Do vody pridáme všetky ostatné suroviny (okrem uhoriek) a necháme povariť 5 minút. Nálev necháme vychladnúť. Do pohárov s uhorkami pomaly nalievame nálev, ktorý by mal siahať tesne pod okraj. Uhorky by mali byť celkom ponorené. Do väčšieho hrnca vložíme naplnené poháre a hrniec zalejeme studenou vodou, asi do 2/3 výšky pohárov. Privedieme do varu a necháme variť 2 až 3 minúty. Ochladené poháre s uhorkami položíme dnom hore na podložku. Prikryjeme utierkou a necháme úplne vychladiť.
tags: #uhorky #a #jahody #pestovanie