Jeseň patrí hroznu a vinohradníckej sezóne. Okrem chutných bobúľ, z ktorých sa dorába víno či mušt, nám vinič ponúka aj liečivé listy a jadierka s olejom prospešným pre srdce a cievy. Objavte, prečo sa oplatí zaradiť hrozno do jedálnička aj do domácej lekárničky.
Čo všetko v hrozne nájdeme?
🍃 Listy
Listy viniča sú bohaté na antioxidanty, polyfenoly a flavonoidy. V bylinkárstve sa používajú na podporu krvného obehu, pôsobia sťahujúco a majú aj mierne močopudný účinok. Najlepšie je zbierať hroznové listy od polovice leta do polovice jesene, keď sú ešte mladé, celé a sviežo zelené. Takéto listy sú jemné a dobre sa s nimi pracuje v kuchyni. Pred použitím sa odporúča listy krátko blanšírovať (ponoriť do horúcej vody alebo nálevu so soľou), aby zmäkli a stali sa pružnými - ideálne na plnenie ryžou, zeleninou či mäsom.
🍇 Plody
Hroznové bobule sú pravým zdrojom energie. Obsahujú veľa cukrov, organické kyseliny a vitamíny. Podporujú regeneráciu organizmu, chránia pečeň a pôsobia proti únave.
🌱 Jadierka
Jadierka viniča hroznorodého sú v skutočnosti skrytým pokladom hroznových strapcov. Obsahujú nenasýtené mastné kyseliny prospešné pre srdce a cievy. Olej z hroznových jadierok môžete využiť v kuchyni a často sa využíva aj v kozmetike.
Účinky hrozna na naše zdravie
Hrozno a jeho jednotlivé časti prinášajú celý rad benefitov pre ľudské zdravie:
- Listy zlepšujú prietok krvi, chránia cievy, pôsobia sťahujúco a močopudne.
- Plody dodajú vitamíny, posilnia organizmus, podporia pečeň, spomalia starnutie buniek a dokonca môžu podporiť rast vlasov.
- Olej z hroznových jadierok pomáha udržiavať zdravú hladinu tukov v krvi a prospieva srdcu.
Prečo zaradiť hrozno do jedálnička?
Pretože spája príjemné s užitočným a zdravým. Či už si dáte čerstvé strapce, sušené hrozienka, čaj z listov alebo olej z jadierok - každá forma hrozna má čo ponúknuť. A práve jeseň je ideálny čas využiť jeho silu naplno.
Fascinujúci svet viniča a jeho pestovania
Kto by nepoznal hrozno a rôzne formy jeho konzumácie. Či už je reč o obyčajnom stolovom hrozne, hroznovom mušte alebo o lahodných vínach, aby sme sa k nim dostali, nevyhnutným predpokladom je dodržiavanie správnych zásad pestovania. Niektoré zaujímavosti o pestovaní viniča sa určite oplatí vedieť, a to bez ohľadu či sa sami idete do pestovania hrozna pustiť, alebo len chcete lepšie porozumieť fascinujúcemu svetu viniča a jeho odrodám.
Pestovanie viniča pred tisíckami rokov
Podľa viacerých zdrojov sa vinič pestoval už pred viac ako 8 000 rokmi, a to na území dnešného Gruzínska. V tomto období sa jeho plody slúžili predovšetkým na konzumáciu. Z dnešného pohľadu ale netrvalo dlho a svoju popularitu si začalo získavať aj fermentované hrozno. Dokonca, nie je to tak dávno, kedy boli v Arménsku objavené rôzne jednoduché nástroje na výrobu vína a tiež samotné semená viniča. Vek tohto nálezu z jaskynného komplexu v oblasti Areni odhadujú historici až na 6 100 rokov.
Viac ako 10 000 odrôd po celom svete
Na celom svete existuje viac ako 10 000 odrôd viniča, ktoré sa od seba odlišujú tvarom plodov, chuťou, nárokmi na pestovanie a použitím. Pri samotnom výbere odrody treba zohľadniť predovšetkým zamýšľané použitie, a teda či pôjde o stolové hrozno, prípadne chcete vyrábať mušt alebo víno. Šľachtenie nových odrôd je prakticky neprestavajúcim procesom a tak sa môžete stretnúť s veľmi širokou paletou - vybrať si môžete napríklad odrody odolnejšie voči niektorým škodcom, prípadne odolné voči nižším teplotám. Niektoré špeciálne odrody viniča sa dokonca dedia v rámci rodín z generácie na generáciu. Šľachtenie viniča má dlhú tradíciu aj u nás.
Viniču nesvedčí prebytok vlahy ani veterné počasie
Samotné pestovanie viniča nie je vôbec jednoduchou disciplínou. Zvlášť náročné môže byť v niektorých oblastiach zabezpečenie dostatočnej vlahy, a to nielen počas horúcich slnečných dní, ale aj v prípade, že prší až príliš. Vinič totiž dokáže prijímať vlahu všetkými svojimi časťami. Kým dôsledkom nedostatočnej vlahy sú predovšetkým menšie plody, pravidelný nadbytok vlahy môže na vinič pôsobiť až deštruktívne. Viničom rovnako nevyhovuje veterné počasie, ktoré škodí najmä menším výhonkom. Lokalitu na výsadbu si preto treba vyberať nielen s ohľadom na pôdny typ a odrodu, ale aj všetky špecifiká danej lokality. Určite nájdete aj odrody, ktorým sa bude dariť na rovinatom teréne, vo všeobecnosti sa však odporúča skôr pestovanie na južných svahoch.
Poriadne tuhý korienok
Vinič má fascinujúci koreňový systém, ktorý môže siahať až do hĺbky viac ako 10 metrov. Nemenej zaujímavá je aj jeho schopnosť prežitia, korene viniča totiž dokážu prežiť dokonca až 5 rokov bez nadzemnej časti a za ideálnych podmienok dokáže vinič prinášať plody aj niekoľko desiatok rokov. Neraz sa ale stáva, že genetici potvrdia aj omnoho vyšší vek viniča. Mimochodom, jeden z rekordne starých viničov sa nachádza iba pár sto kilometrov od našich hraníc. V slovinskom Maribore sa ešte stále pestuje vinič červenej odrody označovanej ako Žametovka, ktorého vek bol genetickými testami stanovený na viac ako 400 rokov.
Dostatočne výživná pôda a dôsledná starostlivosť je nevyhnutnosť
Aby sa vám vinič odvďačil plodmi a dlhou životnosťou, nestačí mu vybrať iba to správne miesto. Vyžaduje si aj dostatočne výživnú pôdu a starostlivosť. V prípade, ak by ste išli budovať rozľahlé vinice, nevyhnutná bude aj kvalitná poľnohospodárska technika, ktorá je svojimi rozmermi prispôsobená priamo na tento účel. Ak si chcete vysadiť vinič iba tak pre radosť a v menšom, zaobídete sa pochopiteľne aj bez nej. V každom prípade je vhodné pre vinič pripraviť dostatočne vyživenú pôdu bohatú na fosfor, draslík, horčík a vápnik. Medzi najvhodnejšie pôdne typy patrí hlinitopiesočnatá a eventuálne kamenistá pôda. Vždy je však najlepšie postupovať pri prípade pôdy v závislosti od konkrétnej odrody viniča. Nuž a zabúdať netreba ani na to, že počas svojho vegetačného cyklu má vinič rôzne nároky na starostlivosť a tak by ste si ešte pred výsadbou mali zistiť, akú starostlivosť si bude mesiac po mesiaci vami zvolená odroda vyžadovať.