Slovenské poľnohospodárstvo čelí v aktuálnom roku výzvam spojeným s produkciou obilnín. Prvé odhady naznačujú medziročný pokles úrody husto siatych obilnín o viac ako štrnásť percent. Tento pokles je primárne spôsobený znížením pestovateľskej výmery pšenice, od ktorej pestovania poľnohospodárov odradili najmä nízke ceny na svetových trhoch.
Pokles celkovej úrody a výmery
Očakávaná celková úroda husto siatych obilnín na úrovni 2,7 milióna ton by mala byť v porovnaní s minuloročnou definitívnou úrodou o takmer 460-tisíc ton nižšia. Tento pokles nad štrnásť percent je primárne spôsobený výrazným znížením pestovateľskej výmery pšenice. Celková osiata plocha husto siatych obilnín dosiahla takmer 507-tisíc hektárov, čo predstavuje zníženie o 43-tisíc hektárov oproti minulému roku. Medziročný pokles osiatych plôch tak dosahuje 7,8 percenta.
„Zverejnené údaje potvrdzujú opakujúci sa trend vplyvu osiatej výmery na celkovú produkciu, keď poľnohospodári reagujú najmä na vývoj cien na svetových a európskych trhoch a uprednostňujú pestovanie plodín s vyššou, rentabilnejšou cenou,“ uviedol Tomáš Boháček, analytik 365.bank. Koncom minulého roka klesala na svetových trhoch najmä cena pšenice, čo viedlo k zníženiu jej výmery na slovenských poliach.
Repka olejná a jej úroda
Podobne aj úroda repky olejnej by mala medziročne poklesnúť o 22 percent. Predpokladá sa, že sa jej zozbiera takmer 420-tisíc ton, pri očakávanom výnose 2,95 tony z hektára. Tieto údaje vyplývajú z prvého odhadu úrody, ktorý spracoval Štatistický úrad SR na základe informácií zozbieraných k 20. júnu 2024.
Vplyv na ceny a infláciu
„Vplyv na cenový vývoj na Slovensku bude podľa nášho názoru mierny, rásť by mohli najmä ceny chlebovín a biopalív, čo by sa mohlo prejaviť na jeseň, keď budú známe konečné úrovne produkcie obilnín a repky,“ dodáva T. Boháček. Potravinová inflácia tak bude mať na domáci rast cien stále vyšší vplyv a po neklesajúcich cenách vajec a syrov, príde pravdepodobne aj k rastu cien pečiva.
Rozkladajúca sa inflácia potravín: Prečo ceny potravín v roku 2026 rastú
Pestovanie pšenice
Najčastejšie pestovaná obilnina na Slovensku, pšenica, ktorá tvorí viac ako dve tretiny plôch husto siatych obilnín, sa v tomto roku pestuje na ploche 349-tisíc hektárov. Ide o výrazný pokles výmery v porovnaní s minulým rokom - takmer o štrnásť percent. Priemerný hektárový výnos by mal dosiahnuť 5,65 tony pšenice z hektára, čo je menej ako v roku 2023, kedy výnosy dosiahli úroveň 6,12 tony z hektára. Napriek tomu je to o 4,8 percenta vyšší výnos, ako je päťročný priemer. Celková úroda pšenice by tak mala atakovať takmer 2 milióny ton.
Výnosy a výsevky pšenice
Priaznivé počasie minulý rok podporilo úrodnosť a výnosy z hektára všetkých obilnín tak významne prekročili priemery posledných piatich rokov. Teplé jarné počasie aj tento rok síce umožnilo skoršie dozrievanie obilnín aj repky, ale intenzívne zrážky a striedanie teplôt pred tohtoročnou žatvou môžu nakoniec ovplyvniť celkovú úrodu. Aj keď poľnohospodári očakávajú medziročný pokles úrody, výnosy z hektára by pri odhadovaných plodinách s výnimkou jačmeňa a repky mali prekročiť priemery za posledných päť rokov.
V súčasnosti už neplatí, že zárukou vysokých úrod pšeníc sú vysoké výsevky. Tie v posledných rokoch vedú na jeseň k prehusťovaniu porastov, znižujú ich odolnosť proti vymŕzaniu a zvyšujú ich náchylnosť na napadnutie chorobami a škodcami. Súčasné moderné odrody ozimných pšeníc sa vyznačujú vysokou autoregulačnou a kompenzačnou schopnosťou, čo umožňuje znižovať výsevky až o polovicu. Kým v minulosti bolo možné za optimálne považovať výsevky na úrovni až do 6,5 milióna klíčivých zŕn/ha, v súčasnosti je to od 3 do 4,5 milióna klíčivých zŕn/ha.
Výber odrôd pšenice
Medzi pestovateľmi sú obľúbené také ozimné pšenice, ktoré sú plastické z hľadiska agroekologických podmienok, majú vysoký úrodový potenciál a dobrú odolnosť proti patogénom. Krmivo vysokej kvality zabezpečí odroda IS RUBICON. Je skorá, bezostinatá s veľmi vysokým úrodovým potenciálom, vyznačuje sa veľmi produktívnym klasom a vysokou HTS (hmotnosť tisícich zŕn).
Pri hľadaní tej správnej ozimnej pšenice do chladných oblastí by sme mali spozornieť pri odrode IS CARRIER. Je to stredne skorá až skorá ostinatá odroda s veľkým klasom a zrnami s vysokým obsahom lepku so špičkovou potravinárskou akosťou. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou proti mrazu.
Požiadavky na extra skorú vysokolepkovú pšenicu exportnej kvality spĺňa odroda IS SPIRELLA. Klasí súčasne so stredne skorými odrodami ozimného jačmeňa. Odnožovanie je synchrónne, porast je jednotný, s klasmi vyrovnanej veľkosti. Vyniká veľmi dobrou odolnosťou proti poliehaniu.
Univerzálnou a veľmi spoľahlivou odrodou je IS DIMENZIO. Táto odroda je vhodná do všetkých agroekologických podmienok Slovenska. IS LAUDIS je ostinatá odroda intenzívneho typu s vysokou potravinárskou akosťou vhodná do všetkých poľnohospodárskych výrobných oblastí.
Parametre, ktoré očakáva každý pestovateľ od tvrdých ozimných pšeníc, spĺňa odroda IS FORTIDUR. Je stredne neskorá, výborne odnožuje, má vysoký úrodový potenciál a nadpriemernú stabilitu sklovitosti zrna, čo ju predurčuje na výrobu tých najkvalitnejších cestovín. Odroda tvrdej ozimnej pšenice IS KARMADUR vytvára klasy s veľkými zrnami.
Optimálne podmienky pre pestovanie ozimnej pšenice
V agroklimatických podmienkach Slovenska môžeme za optimálny agrotechnický termín sejby ozimnej pšenice považovať obdobie od 15. septembra do 25. októbra, v závislosti od poľnohospodárskej výrobnej oblasti. Z dôvodu klimatických zmien prinášajúcich dlhšiu a teplejšiu jeseň sa vytvorili podmienky, kedy aj neskôr založené porasty ozimných pšeníc stihnú do zimy vyrásť do požadovanej rastovej fázy a prezimovať bez závažnejších problémov.
Pôda by mala byť pred sejbou ozimných pšeníc pripravená v drobnohrudkovitej štruktúre s priemernou veľkosťou pôdnych častíc od 0,5 do 1 cm. Klíčenie zrna môžu obmedziť hrudy s priemerom viac ako 5 cm. Negatívne môže pôsobiť aj pôda pripravená príliš na jemno. V takejto pôde môže dôjsť k ohrozeniu prísunu pôdnej vlahy ku klíčiacim zrnám.
Optimálna hĺbka uloženia osiva do pôdy je pri ozimných pšeniciach 2 až 4 cm. V ostatnom období sa z dôvodu čoraz častejšieho nedostatku vlahy v čase sejby odporúča hĺbku sejby zvýšiť. Treba však mať na pamäti, že hĺbka sejby by nemala presiahnuť 5 až 6 cm, pretože ak je osivo vysiate hlbšie, dochádza k oslabeniu rastliny a zníženiu jej odnožovacej schopnosti. Hovorí sa, že každým centimetrom hĺbky strácame jednu jesennú odnož.
Význam predplodín a osevného postupu
Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potlačujú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín a predovšetkým dusíka. Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny).
Výber predplodín najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. Osevný postup je treba upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo k pestovaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po širokolistových plodinách, ako sú strukoviny, strukovinoobilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina.
Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. V prípade nutnosti zaradenia po inej obilnine resp. po sebe je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu. Patria sem: výber odolnej odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitná podmietka, zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %), podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t.ha-1).
Úroda jačmeňa
Celková úroda druhej najpestovanejšej husto siatej obilniny, jačmeňa, by mala dosiahnuť 637-tisíc ton, čo je o 5,6 percenta viac než vlani. Bude to dôsledok medziročne väčšej osiatej plochy, ktorej výmera je vyššia takmer o dvanásť percent. Priemerná očakávaná produkcia päť ton z hektára jačmeňa je o 0,3 tony nižšia ako vlaňajšia úroveň a súčasne je približne na úrovni päťročného priemeru.
Vyššie úrody ovsa a tritikale
Vyššie úrody sa očakávajú pri ovse a tritikale. Úroda ovsa by v tomto roku mohla dosiahnuť 35,4 tisíca ton, čo je o 74 percent viac ako v minulom roku. Výrazný nárast úrody je zapríčinený nárastom osiatych plôch o takmer 21 percent na niečo nad 12-tisíc hektárov. Očakávaný výnos je 2,9 tony z hektára, čo je vyšší ako vlaňajší aj päťročný priemer.
Podobný nárast očakávame aj pri tritikale, ktorého výmera medziročne porastie o takmer dvadsať percent nad úroveň 10-tisíc hektárov. Celková produkcia tejto obilniny by mala dosiahnuť úroveň takmer 43-tisíc ton, čo je medziročný nárast o 44 percent. Tento nárast produkcie je výsledkom zvýšenia osiatej výmery a rovnako tak nárastu výnosov z hektára, ktorý prevýši vlaňajšiu úroveň ako aj päťročný priemer a dosiahne úroveň 4,17 tony z hektára.
Tritikale - hybridná obilnina
Tritikale je hybridná obilnina, ktorá vznikla krížením pšenice (Triticum) a raže (Secale). Toto kríženie bolo prvýkrát úspešne vykonané koncom 19. storočia a tritikale sa odvtedy vyvíjalo a zdokonaľovalo s cieľom skombinovať vysoký výnos a kvalitu zrna pšenice s odolnosťou a schopnosťou rásť v menej priaznivých podmienkach, ktoré poskytuje raž. Tritikale má niekoľko výhod vrátane odolnosti voči chorobám a škodcom, vysokej výnosnosti, dobrých nutričných hodnôt a schopnosti rásť na menej úrodných pôdach a v náročnejších klimatických podmienkach.
Úroda raže
Osevná plocha raže sa medziročne výrazne znížila z takmer 12-tisíc na niečo nad 8-tisíc hektárov. Očakávaná výška úrody je takmer 33-tisíc ton, čo predstavuje 93 percent hodnoty vlaňajšej produkcie. Očakávaný výnos 3,94 tony z hektára je vyšší v porovnaní s minulým rokom aj päťročným priemerom.
Úroda repky olejnej
Očakávaná celková úroda repky olejnej je na úrovni 420-tisíc ton, čo predstavuje 78 percent úrovne produkcie z minulého roka. Z časti za to môže štvorpercentný pokles osevných plôch. Hlavným dôvodom je zníženie hektárového výnosu na 2,95 tony, čo je medziročný pokles o osemnásť percent a o 0,2 tony menej oproti päťročnému priemeru.
Význam ozimných obilnín
Ozimné obilniny majú v štruktúre osevu takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie. Majú k dispozícii dlhšiu vegetačnú dobu s vyššou istotou vlahy, preto sú produkčne stabilnejšie ako jariny. Hlavnou prednosťou ozimných obilnín je využitie jesennej a zimnej vlahy počas dlhšej vegetačnej doby. Výsledkom je potom vyššia produkčná schopnosť v porovnaní s jarnými formami hustosiatych obilnín.
Pšenica ozimná okrem iných pozitívnych faktorov vytvára aj primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čo vedie k obmedzeniu pôdnej erózie. Významné je aj využitie živín v neskorších mesiacoch roka, nakoľko vegetácia tejto plodiny pokračuje už pri teplotách nad plus 5 stupňov Celzia. V neposlednom rade, výhodou pestovania ozimných obilnín je ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a trvale dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.
Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu pestrá. Pestovateľ by mal pri výbere odrody zohľadniť predovšetkým jej kvalitatívne parametre. Dnešné odrody ozimných pšeníc sú z hľadiska úrod vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok daného ročníka. Dôležitým faktorom pri výbere by mala byť aj primeraná odolnosť proti vyzimovaniu, niektorým chorobám a suchu.
