Pestovanie vŕb, najmä v ich tradičnej podobe ako hlavové vŕby, predstavuje dômyselný spôsob hospodárenia, ktorý má dlhú históriu a významný ekologický prínos. Tento prístup využíva úžasnú vitalitu a regeneračnú schopnosť vŕb, ktoré po každom orezaní konárov znovu a znovu vyhnali mladé výhonky.
Úvod do pestovania hlavových vŕb
Historický kontext a ekologický význam
Hlavové vŕby sú cenným pozostatkom krajiny citlivo obhospodarovanej človekom. Kedysi boli u nás časté, najmä v nížinách rástli takmer za každou dedinou. V minulosti sa hlavovanie využívalo v celej Európe a do dnešných dní sa zachovalo hlavne v jej západnej časti. Naši predkovia poznali ich úžasnú vitalitu a regeneračnú schopnosť. „Ľudia, ktorí nežili ako my dnes za počítačmi, ale vonku v prírode, to odpozorovali.“
Kmene pravidelne orezávaných vŕb môžu narásť do skutočne impozantných rozmerov, keď obvod ich kmeňa môže dosiahnuť až päť metrov. V ich strede sa postupne vytvárajú dutiny vyplnené rozkladajúcim sa drevom - práchnom, ktoré priam prekypujú životom. Tým, že vŕba je vyživovaná tesne pod kôrou, stromu to vôbec neprekáža a môže sa dožiť aj viac ako 120 rokov. „Celá dutina vŕby tvorí jeden celý ekosystém, v ktorom žije množstvo druhov húb, lariev, chrobákov, motýľov, mravcov.“
Tieto dutiny vyvíjajú larvy rôznych druhov chrobákov, slúžia ako úkryt pre kuny, užovky či netopiere a hniezdi tu viacero druhov vtákov - sovy, divé kačice, žltochvosty, červienky a ďalšie. Dutiny hlavových vŕb vyhľadáva aj vzácny chrobák pižmovec hnedý (Osmoderma eremita). „Je to takzvaný dáždnikový druh, keďže zo všetkých druhov dutinových chrobákov má najväčšie nároky na charakter dutiny.“ Pižmovec hnedý sa živí odumretou drevnou hmotou a preto vyhľadáva dutiny v duboch, topoľoch alebo vŕbach. „Vyhľadávajú dutiny so špecifickou vlhkosťou práchna a vyhrievané slnkom z vonkajšej strany kmeňa,“ hovorí Littera. Avšak, keď sa kvôli veľkej váhe neorezávanej koruny hlavovej vŕby vylomí časť kmeňa, do jeho dutiny začne pršať a pre pižmovce už nie je vhodná.
Charakteristika a druhy vŕb
Hlavová vŕba nie je druh vŕby, ale veľmi dômyselný spôsob hospodárenia. Vŕb existuje niekoľko desiatok druhov, ktoré sa ďalej delia na kríčkové a stromové. Stromových vŕb je približne päť druhov. Z nich sa najčastejšie v Podunajsku vyskytujú vŕba biela a vŕba krehká. Ich rozlíšenie je pomerne ľahké - konárik bielej vŕby je pružný a pri ohnutí sa nezlomí, preto sa jej konáre využívajú v košíkarstve.
Vŕby rastú divo popri vodných tokoch alebo na vlhkých miestach. Sú to nenáročné a odolné stromy. Bez problémov znesú aj niekoľkotýždňové zaplavenie počas povodní, a preto ju ľudia tradične vysádzali a pestovali najmä okolo nížinných riek a mokradí. Ich hlavovanie umožňovalo našim predkom využiť takúto podmáčanú plochu nevhodnú na orbu ako zdroj palivového dreva a zároveň ako pasienok pre dobytok. „Samozrejme, že by bolo jednoduchšie vytvoriť hlavu pol metra alebo meter nad zemou - drevo by sa im jednoduchšie orezávalo. Tým, že takéto vrbiny využívali ako pasienky, umiestňovali hlavy vyššie, aby tak ich konáre boli mimo dosahu pasúcich sa zvierat,“ povedal Littera. Dodal, že vďaka pasúcim sa zvieratám plocha pod vŕbami ostávala bohatá na rôzne druhy motýľov, chrobákov či včiel, ale aj upravená.
Súčasné úsilie a obnova
V rámci projektu Living Rivers sa okrem samotných tokov organizácie starajú aj o ozdravenie okolitej lužnej krajiny. Začiatkom tohto roka bolo skúseným arboristom orezaných na „hlavu“ 17 starých vzácnych vŕb rastúcich na území prírodnej rezervácie Apálsky ostrov. Vystúpili sme z auta a zbehli dole briežkom z hrádze k brehu Veľkolélskeho ramena medzi desiatky hlavových vŕb. Hrčatých, pokrútených do bizarných tvarov, často s rozštiepenými kmeňmi, ktoré už nevydržali ďalej niesť váhu svojich strapatých hláv.
Po dlhých rokoch zanedbávania z niektorých ostali už len mŕtve torzá trčiace do výšky alebo ležiace na zemi. Napriek takmer zimnému dátumu v kalendári sa tu ozýval štebot vtákov a nad hlavami nám poletoval, asi teplým slnečným počasím popletený, netopier. „Premkol ma zvláštny pocit - v tomto kuse prírody bolo cítiť ruky mnohých generácií, ktoré vedeli ako žiť v symbióze s prírodou.“
Po zániku tradičného hospodárenia, keď veľa ľudí sa začalo miesto poľnohospodárstva živiť prácou v priemysle alebo službách, ako aj kvôli masívnej plynofikácii a následnému poklesu spotreby palivového dreva, veľa hlavových vŕb sa prestalo orezávať. „Tieto vŕby sme orezali len minulú zimu a ako parádne zmladili.“ Počas posledných viac ako desať rokov BROZ vrátilo na Veľkolélsky ostrov, jeden z najväčších dunajských ostrovov na Slovensku, tradičný spôsob hospodárenia typický pre lužné lesy a mokrade. Posledné roky však badať návrat k tradičnému orezávaniu.
Hlavová vŕba pre svoj život potrebuje pravidelný zásah človeka. Naproti tomu, pravidelné orezávanie predlžuje vŕbam ich život. Počas minulej zimy len na Veľkolélskom ostrove orezali približne 500 hlavových vŕb. Keďže mnohé z nich neboli orezané aj 20 až 50 rokov, potrebovali už ruku profesionálov, arboristov. Tí na orez hrubých a ťažkých konárov nasadili väčší kaliber než bežne používané ručné pílky a sekerky - motorové píly. Taktiež vŕby orezali na rozsiahlejšej ploche, aby sa tak k nim dostalo viac svetla. „Vŕba je svetlomilná rastlina a aj na tejto hlavovej vrbine vidno, ako jej orez a spasenie náletových porastov prospelo,“ povedal Littera. BROZ plánuje pokračovať v orezávaní hlavových vŕb na Veľkolélskom ostrove aj túto zimu. Podľa Pavla Litteru krajinu, v ktorej žijeme, si môžeme predstaviť ako externú obývačku. „Oplatí sa vytvárať a udržiavať v nej prvky, ktoré ju robia peknou a príjemnou pre život. Takými sú aj hlavové vŕby.“
Použitie vŕbových prútov a dreva
Vŕby sú nenáročné a odolné stromy a ich vetvy sa využívajú na rôzne výrobky. Najznámejšie sú veľkonočné korbáče alebo prútené košíky. Obľubu si čoraz viac získavajú aj plotové dielce alebo vypletané zásteny. Z vŕbových prútov sa dajú vyrobiť aj ohrady alebo rôzne altánky či detské skrýše. „Vŕbové drevo je ideálne do kozubov, pretože produkuje málo popola.“ Pravidelným orezávaním hlavových vŕb v intervale piatich až siedmich rokov získavali prúty na košikárstvo, výrobu vypletaných plotov, ako oporu pre vinič či dokonca na stavbu domov.
Príprava sadeníc a výsadba
Vŕba je veľmi životaschopná rastlina a traduje sa, že zakorení každý prútik, ktorý zapichnete do zeme, musí to však byť vlhká zem. Keď sa však rozhodnete pestovať vŕbu ako energetickú drevinu alebo ako zdroj materiálu pre košíkárske výrobky, potrebujete použiť premyslený a osvedčený postup hromadnej výsadby a mať naozaj vhodný priestor. Hoci je vŕba považovaná za vodomilnú rastlinu, rozhodne nemá rada trvale mokré miesta.
„Keď zasadíte sadenicu stromčeka, z ktorého chcete vypestovať strom na palivové drevo, tá si musí najprv vytvoriť koreňový systém. To trvá pomerne dlho. Až potom strom začne rásť rýchlejšie a efektívnejšie. Keď však stromy pestujete spôsobom „na hlavu“, tiež de facto po každom oreze začínajú od nuly, ale výhoda je tá, že už majú založený bohatý koreňový systém, v ktorom majú tiež uložené živiny.“
Zber a príprava prútov
Predávané sadenice energetickej Vŕby prútikárskej (Salix Viminalis) sa dodávajú ako prútiky s púčikmi o dĺžke 300 mm a priemere okolo 12 - 15 mm. Ak potrebujete len niekoľko sadeníc, môžete si ich pripraviť aj sami, keď nájdete vhodný zdroj. Ideálny čas na zber prútov je zima, január a február. Na strihanie vetiev do požadovaného tvaru sú potrebné kvalitné a ostré nožnice na konáre. Na obrázku sú teleskopické nožnice Florabest na konáre do priemeru 40 mm. Fungujú na princípe ostria proti pevnej „kovadline“. S ich pomocou najskôr odstrihnite zo stromu vybraný konár a potom odstráňte prípadné zahnutia aj bočné výhony a nastrihajte zvyšok na 30 cm prúty.
Ručná výsadba
Aby sadenice vŕby čo najlepšie a najrýchlejšie zakorenili a začali na nich rásť halúzky, je odskúšané, že by mali byť zasadené pod uhlom asi 60° tak, aby nad zemou z celého prútika ostali 3 až 5 púčikov. V praxi je to asi 5 cm. Z každého prútika sa neskôr vyvinie vetvička. V prvých týždňoch sú halúzky veľmi krehké a môžu odpadnúť pri pokuse ohnúť ich. No stačí pár mesiacov a sú pevnou súčasťou tvoriaceho sa kríka.
Niekoľko kusov až niekoľko desiatok sadeníc ľahko zasadíte za pomoci rýľa alebo štychára. Zarazíte ho do zeme do hĺbky asi 25 cm a kývaním dopredu a dozadu vyrobíte ryhu širokú niekoľko centimetrov. Do ryhy vložte šikmo sadenicu a zasypte ju jemným substrátom, prípadne môžete použiť aj jemný piesok. Aktivátor zakoreňovania, ktorý nanesiete na spodný koniec sadenice, podporí a zlepší zakorenenie nielen vŕby.
Mechanizovaná výsadba
Keď plánujete sadiť niekoľko stoviek vŕbových prútov, práca pomocou rýľa a lopatky so substrátom začína byť náročná. Zmechanizovať sadenie pomôže akumulátorová vŕtačka a výhodou je, keď sú na prácu dvaja ľudia. Pre sadenice priemeru 12 až 15 mm potrebujete do vŕtačky, prepnutej na nižšiu rýchlosť a väčšiu silu zakrúcania, nasadiť vrták do betónu s priemerom 12 mm a dĺžkou 30 cm alebo dlhší, na ktorý si 25 cm od konca urobíte značku.
Aby ste nemuseli vzdialenosť sadeníc 30 cm od seba jednotlivo vymeriavať, je dobré použiť šablónu. Či už vyrobíte merák z doštičky s rúčkou alebo použijete niečo z domu, čo splní takúto úlohu rovnako dobre, záleží na vás. Nezabudnite však vymerať priamu líniu pre výsadbu. Ešte jednu pomôcku je vhodné mať pri takomto sadení vŕby: drevenú doštičku, čo sa vojde do dlane alebo plochý kameň či kúsok škridle. Samotné sadenie je potom veľmi jednoduché a rýchle.
Jeden človek šikmo vyvŕta dieru do zeme, druhý „namočí“ koniec prútika do aktivátora zakoreňovania a pomocou doštičky v dlani zatlačí prútik do zeme. Prvý človek priloží k sadenici kalibračnú mierku, vyvŕta druhú dieru do zeme, do ktorej druhý sadzač vloží sadenicu. Takto postupujú dovtedy, kým nie sú všetky sadenice v zemi.
Starostlivosť o výsadbu v prvom roku
Starostlivosť o výsadbu v prvom roku je jedným z predpokladov úspešnej výsadby. Sadenice vŕby majú pri výsadbe veľmi slabú konkurencieschopnosť voči burinám. Ich odčerpávanie živín z pôdy výrazne spomaľuje rast a môže prísť až k trvalému znehodnoteniu vysadenej rastliny. Cieľom prvého roku je úspešné zakorenenie sadenice. Počas prvého roka sa sadenice zakorenia a vyženú 10 - 20 cm výhonky.
Potlačenie burín
Na potlačenie burín je možné aplikovať selektívne herbicídy na jednoklíčnolistové rastliny a trávy, ideálne s použitím postrekovacích zvonov. Každú aplikáciu je vhodné si dopredu odskúšať. Ak dôjde k poškodeniu výhonkov a korienkov, je potrebné pristúpiť k mechanickému odburineniu. Na malých parcelách možno použiť klasické náradie - plečky a motyky. Pri mechanizovanej výsadbe sa dajú použiť plečky využívané pri ošetrení kukurice. Ošetrenie treba robiť v čase, pokým si vŕba nevytvorí silnú koreňovú sústavu. Potom by mohlo prísť k poškodeniu koreňov alebo vytrhnutiu samotnej sadenice. Ošetrenie je vhodné predovšetkým v prvých jarných mesiacoch, po ktorých už po niekoľkých mesiacoch burina ďalej nerastie.
Hnojenie
Na začiatku je vhodné z pôdy odobrať vzorky a vykonať pôdnu analýzu. Na základe výsledkov možno do pôdy dodať chýbajúce elementy s ohľadom na predošlé pestované plodiny. V prvom roku hnojenie nie je nevyhnutné. Prvý rok je dôležité stimulovať rast koreňového systému. Ak je hnojenie bezpodmienečne nutné, hlavne ak sa nejedná o úplne chudobné pôdy, použijú sa organické a minerálne hnojivá, prípadne splašky alebo kaly z čističiek, čím sa urýchli rast. Vŕba vyčerpáva pôdu, preto si vyžaduje intenzívne prihnojenie. Odporúča sa v závislosti od kvality pôdy dodať 60 - 100 kg dusíka/ha. V ďalších rokoch možno dávku dusíka znížiť. Tým, že sa počas zberu biomasy koreňový systém ponechá v zemi, je základom pre ďalší cyklus a nie je potrebné dodatočné hnojivo pre pôdu.
Choroby a škodcovia vŕb
Ako na každú rastlinu, i na vŕbu vplývajú choroby a škodcovia. V prípade škodcov je vhodné použitie pesticídov. Účinnou prevenciou šírenia sa chorôb a škodcov je miešanie klonov vŕby už pri výsadbe, aj keď sa to obmedzí len na malé plochy.
Hrdza vŕbová (Melampsora salicina)
Táto choroba sa prejavuje žltnutím, až zhrdzavením listov vŕby, výnimočne i na stonkách. Vyskytuje sa hlavne neskôr v lete. Prevenciou je sadiť klony s vyššou odolnosťou a už pri výsadbe jednotlivé klony miešať.
Vŕbovka trváca (Phratora vitellinae)
Vŕbovka trváca je známy škodca vŕb, ktorý poškodzuje výsadby a ovplyvňuje prírastky rastliny. Dospelých jedincov môžeme počas zimy nájsť pod kôrou dospelých stromov. Na jar dochádza k páreniu a následne sa šíria po výsadbe, čo vedie k značným poškodeniam výsadby. Tá potom potrebuje i viacnásobnú ochranu postrekmi.
Výnosy a zber biomasy
Sadenice vŕb môžu v priebehu roka vyrásť do 2 metrov, v závislosti od kvality výsadby a starostlivosti a podmienok. Po dosiahnutí cieľa prvého roka - úspešného zakorenenia sadenice - je možné ju ponechať, aby na jar vyhnala do 10 nových výhonkov. Vŕbové prúty dosahujú výšku do 6 metrov a hrúbku pri koreni do 3 cm.
Vŕby, pestované pre produkciu biomasy, sa zberajú ako dlhé prúty, alebo priamo ako štiepka. Zber sa vykonáva buď v zime, alebo skoro na jar, a to vo výške maximálne 10 cm nad zemou. V čase zberu obsahuje drevo cca 50 % vlhkosti. Očakávaný výnos je približne 15 ton sušiny z hektára ročne, čo predstavuje približne 90 ton 50 % vlhkej štiepky.
Na optimalizáciu produkcie biomasy a predĺženie životnosti plantáže je možné zrealizovať až do 7 zberových cyklov, kým plantáž nezačne byť prestarnutá a produktivita klesne. V tomto bode sa znižuje vlhkosť dreva na cca 50 % a energia rastliny sa presunie do koreňov. Pri zbere prútov sa musia dôkladne pozbierať a následne štiepkovať, zatiaľ čo pri zbere priamo ako štiepka je systém rezačky, ktorý reže, štiepkuje a vyfukuje prúty v jednom cykle, efektívnejší. To sa často realizuje vynechaním každého tretieho riadku pre prístup mechanizácie.
Využití popela z výroby tepla a elektřiny z biomasy
Logistika a ekonomika pestovania
Čerstvá štiepka vyrobená v zimnom období obsahuje cca 50 % vlhkosti. Na dosiahnutie nižšej vlhkosti ako 40 % je potrebné ju sušiť v priebehu 2 až 3 mesiacov, čím sa zvýši jej energetická hodnota a zlepší ekonomika celej plantáže. Pre efektívnu logistiku je vhodné mať zberný priestor vo vzdialenosti do 3 km od plantáže. Tieto zberné miesta sú podložím, na ktoré počas žatvy zvážajú traktory štiepku od rezačky pre odberateľov. Odvoz k odberateľom sa často realizuje kamiónmi s posuvnou podlahou. Vzdialenosť odberateľa je limitujúci faktor.
Náklady na dopravu suchých ton (odt) štiepky, ktorej cena je cca 70,- EUR za tonu, tvoria napríklad pri vzdialenosti 100 km viac ako 20 % ceny, čo výrazne znižuje zisk z celej plantáže. Efektívne je budovať plantáž do vzdialenosti maximálne 50 km od odberateľa.
Odstránenie vŕbovej plantáže
Koreňový systém vŕby sa nachádza v hĺbke do 30 cm pod povrchom, s malým množstvom koreňov siahajúcich pod 1,3 metra. Odstránenie výsadby vŕby môže byť náročné. Jednou z metód je nechať vŕby vyrásť do výšky cca 20 cm a následne postriekať glyfosátom. Po postreku vŕba odumrie a koreňový systém začne hniť, čo umožňuje jeho odstránenie orbou alebo diskovaním pôdy. Následne je možné plochu opäť zatrávniť alebo pripraviť na ďalšie poľnohospodárske činnosti. Pestovanie vŕb pre energetiku taktiež prispieva k využívaniu neobhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy.