Keď sa povie huba, niektorým labužníkom sa v hlave vybavia recepty na ich spracovanie. Sú delikatesou, napríklad vyprážané bedle či dubáky, ktoré nesmú chýbať vo vianočnej kapustnici. Huby nás od pradávna lákajú vôňou, chuťou, vzhľadom, ale aj svojou tajuplnosťou. Rastú na skrytých miestach, akoby sa s nami hrali na schovávačku. Záujem o huby však narastá aj vďaka pribúdajúcim informáciám o ich gastronomických, dietetických a liečebných vlastnostiach.
Pre tých, ktorí nechcú pátrať po hubách v lese, existuje alternatíva - pestovanie húb priamo doma alebo v záhrade. Už vám ich nikto nevyfúkne spod nosa!
Prečo Pestovať Huby Doma?
Jednou z hlavných výhod, ktoré prináša pestovanie húb na doma, je to, že si vo svojich záhradách a neskôr v kuchyni doprajete kúsok exotiky. Navyše, máte istotu, že viete, čo konkrétne ste si dopestovali a nemusíte sa obávať zberu jedovatých húb. Pestovanie húb doma sa tiež považuje za zdravšie. V súčasnosti je "IN" mať huby priamo pod oknami. Pre tých, ktorí majú do lesa ďaleko, alebo ich nebaví skoro ráno vstávať a byť prvým hubárom v lese, je domáce pestovanie ideálnym riešením. Hoci to nikdy nenahradí prechádzku lesom, prináša množstvo benefitov.
Liečivé Účinky Húb
Huby sú všade a majú rozmanité využitie. Napríklad, liek penicilín sa vyrába z plesne Penicillium. Mnohé huby majú aj liečebné účinky, ako napríklad hliva ustricová, z ktorej sa vyrába prípravok na posilnenie imunity s beta glukánom. Japonským vedcom sa podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok v húževnatci jedlom (shiitake) a v hlive ustricovej. Na Slovensku je dostupný napríklad aj výťažok z hlivy - imunoglukán.
Aké Huby sú Vhodné na Domáce Pestovanie?
Medzi huby, ktorým sa bude dariť u vás doma, patria najmä šampiňóny a hliva ustricová. Taktiež sa dajú pestovať lesné druhy húb v záhrade, avšak vyžadujú špecifické podmienky. Pokiaľ čítate o "semenách dubákov" a podobných veciach, buďte obozretní. Huby nemajú semená a nepestujú sa ako rastliny. Huby majú výtrusy a ich pestovanie je často oveľa zložitejšie. Zmysluplne sa to dá pri málo druhoch, ktoré rastú na tlejúcich rastlinných zvyškoch (hlivy, šampiňóny). Určite nie dubáky, kozáky, suchohríby, masliaky a podobné druhy, ktoré sú silno viazané na stromy.
Pestovanie húb v záhrade môže znieť ako zložitý proces, ktorý si vyžaduje veľa skúseností a znalostí, ale pestovanie nenáročných drevokazných húb zvládne aj úplný laik.
Všeobecné Podmienky pre Rast Húb
Huby sú jednou z najrozmanitejších a najrozšírenejších foriem života na našej planéte. Z hľadiska pestovateľa odpadá povinnosť poskytovať im svetlo v takej podobe, v akej sme naň zvyknutí u rastlín. Tiež ich netreba hnojiť, keďže huby rastú len v substráte, do ktorého ich zasadíme.
Napriek tomu, huby potrebujú pre svoj rast primeranú teplotu vzduchu a pôdy, dostatok vlahy na istý dlhší čas a pokojné povetrie. Za veterného počasia rastú málo. Ani krátke, málo výdatné dažde, ani dlhotrvajúce dažde im nevyhovujú. Dôkladné znalosti o prirodzenom prostredí, ktoré podporuje alebo podmieňuje výskyt a rast húb, nám umožňujú pestovať ich aj v umelo vytvorených podmienkach. Najdôležitejšie je substrát sterilizovať a mycélium rozšíriť.
Metódy Pestovania Hlivy Ustricovej
Ako sme už vyššie uviedli, najideálnejšia na domáce pestovanie je hliva ustricová. Patrí medzi jedlé drevokazné huby z čeľade hlivovité. Má belavú, svetlosivú až hnedú farbu. Jej zafarbenie závisí od podmienok rastu. Hliva ustricová sa v Európe používa aj ako doplnkový liek, je zdrojom beta glukánov, vitamínov B, C, D a obsahuje prvky chrómu, medi, jódu či zinku. Jej najdôležitejšia zložka beta glukán je látka, ktorá zvyšuje odolnosť proti baktériám a vírusom, podporuje imunitu, obnovuje pokožku a používa sa na rast vlasov. Niektoré zdroje uvádzajú hlivu ako prírodné antibiotikum. Využíva sa napríklad pri nádorových ochoreniach, stabilizácii krvného tlaku i cukru v krvi. Hliva ustricová dostala aj prezývku elixír mladosti.
Kartónová metóda
Pri pestovaní hlivy ustricovej môžeme použiť aj tzv. kartónovú metódu. Kartón zalejeme vriacou vodou, necháme ho vychladnúť a rozpadne sa. Prvé malé huby by malo byť vidieť po troch týždňoch. Dovtedy by mali byť v tmavej miestnosti pri teplote do 21 stupňov Celzia.
Pestovanie na dreve (polienkový spôsob)
Základný spôsob pestovania hlivy - tzv. polienkový - využíva jej prírodný životný princíp, teda schopnosť spracovávať pre svoje životné potreby odumreté drevo. Výťažnosť je asi 15 % z hmoty použitého dreva. Plodivosť je v niekoľkých vlnách (najmä po ochladení) počas 2 až 3 a viac rokov.
Príprava a očkovanie polienok
- Z neolúpaných stromových kmeňov hrubších ako 15 cm narežeme polienka 30 - 40 cm dlhé.
- Veľmi vhodné je drevo topoľové alebo bukové, ale môže byť aj z vŕb, osík, briez a dubov.
- Najvýhodnejšie je drevo zo stromov zoťatých od jesene do jari - maximálne 5 mesiacov starých (aby neboli infikované inými konkurenčnými hubami a plesňami).
- Polienka očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubú vrstvu očkovacieho sadiva a priložíme naň ďalšie polienko.
- Postupujeme do výšky 3 - 4 polienok, pričom spodný a horný koniec polienkového stĺpika naočkujeme podobne a konce prekryjeme asi 5 cm hrubým dreveným kotúčikom.
Umiestnenie a starostlivosť
Naočkované polienka vložíme do uzavretého vreca z polyetylénu, alebo ich ovinieme polyetylénovou plachtou a umiestnime na tienisté a vlhké miesto. Vhodná je napríklad pivnica alebo zatienená jama. Koncom augusta polienka prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a zasadíme ich do hĺbky 10 - 15 cm do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Zaočkované polienka najlepšie rodia pri teplote okolo 15 ºC a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Dôležité je, aby bola okolitá pôda vlhká.
Zber
Prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra. Najkvalitnejšie sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté plodnice. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z klátika. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Za rok môžeme z 1 m3 dreva zozbierať priemerne asi 200 kg plodníc. Polienka dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkovo rodia 3 až 4 roky.
Pestovanie na substráte (vreciach zo slamy)
Omnoho jednoduchšie a menej náročné je pestovanie na substráte umiestnenom v polyetylénových (alebo - pri golierovke slamomilnej - textilných) vreciach. Rodivosť je veľmi skorá, intenzívnejšia, aj keď krátkodobá. Výťažnosť je však až 25 % zo sušiny substrátu.
Príprava substrátu a očkovanie
- Balíky slamy namočíme do horúcej vody alebo ich ňou dôkladne popolievame v igelitových vreciach s odstrihnutými rožkami, aby mohla voda odtiecť.
- Po vychladnutí (max. 30 ºC) balíky očkujeme podhubím rozdrobeným na kúsky veľkosti orecha.
- Vrece voľne zaviažeme a otvory prekryjeme gázou alebo vatou.
Umiestnenie, starostlivosť a zber
Vrecia uložíme na chladnejšie (15 - 20 ºC) tienisté, resp. tmavé, dobre vetrané miesto. Slamu v priebehu 6 - 8 týždňov prerastie biele podhubie. Vrece na viacerých miestach opatrne narežeme tak, aby sme nepoškodili podhubie. V chladnejšom období (jar - jeseň) sa na balíkoch v miestach rezu tvoria plodnice, ktoré odrežeme alebo opatrne vykrútime. V období plodenia hlivu síce chránime pred priamymi slnečnými lúčmi, ale zabezpečíme dostatok svetla, aby plodnice neboli deformované.
Na pestovanie golierovky slamomilnej použijeme žihľavové alebo textilné vrece, ktoré natlačíme slamou (prípadne iným lignosubstrátom), postavíme do vane a dôkladne poprelievame čo najhorúcejšou vodou. Vrece necháme odkvapkať a vychladnúť. Potom do vreca po obvode nasypeme rozmelnené sadivo (asi 0,5 l na vrece), vrece zaviažeme a necháme 2-3 týždne v čistej tmavej miestnosti. Keď sa na povrchu vreca začnú objavovať biele prerastajúce fľaky mycélia, prevezieme ho na tienisté miesto do záhradky (prípadne aj na balkón) a pokryjeme 5 - 10 cm vrstvou krycej zeminy. Mycélium prerastá do krycej zeminy asi 10 až 14 dní a po ďalších asi 14 dňoch sa začne objavovať prvá úroda plodníc. Najväčšie úrody prináša prvá a druhá vlna, ale zber môže pokračovať až do mrazov. Plodnice zberáme vtedy, keď sa klobúk pootvorí a velum (plachtička) odlúpi od lupeňov. Prezreté plodnice s vyvráteným okrajom klobúka a čiernymi lupeňmi sú už nechutné.
Pestovanie Šampiňónov
Pod pojmom domáce pestovanie húb si väčšina ľudí predstaví šampiňóny. Pre amatérskych pestovateľov prichádzajú niektorí dodávatelia s novinkou - predajom hotového šampiňónového substrátu (8 - 10 kg vrecia). Prisľúbená úroda z tejto dávky je 3 až 6 kg.
Tradičný spôsob pestovania šampiňónov
Na navlhčenie hnoja potrebujeme čistú betónovú plochu vyspádovanú do jamy, aby sme mohli zachytiť a opakovane využiť všetku tekutinu, čo nám pri zvlhčovaní z hnoja vytečie. Zmes uložíme do tvaru hranolu s výškou minimálne 1 - 1,5 m a šírkou 1 m. Dĺžku hrobky upravíme podľa množstva substrátu. Materiál v hromade sa činnosťou baktérií zahrieva, čím sa začne proces fermentácie substrátu. Aby sme fermentáciu usmernili, musíme hromadu na 5., 9. a 13. deň prehodiť, resp. premiešať.
Očkovanie a starostlivosť
Vychladnutý substrát rozprestrieme na záhony do výšky 18 - 25 cm, alebo nasypeme do PE vriec do výšky 40 cm a na povrch rozmiestnime sadivo. Substrát so sadivom premiešame a povrch urovnáme. Spotreba sadiva je asi 1 liter sadby na 1 - 4 m2. Ak použijeme väčšie množstvo sadby, dosiahneme rýchlejšie a istejšie prerastanie. Po štrnástich dňoch od očkovania prekryjeme substrát 3 cm vrstvou rašeliny premiešanej s mletým vápencom v pomere 1 : 1. Povrch od naočkovania udržiavame vlhký (kropením), nesmieme ho však premáčať. Skladovateľnosť sadiva je približne 2 mesiace od dátumu výroby pri teplote 4 ºC.
Zber
Po 2 - 3 týždňoch sa začínajú objavovať plodnice. Zberovú veľkosť dosahujú o 4 až 6 dní. Plodnice vykrúcame a jamky ihneď zasypeme rašelinou, aby sme zabránili prenikaniu hmyzu do podhubia. Fruktifikácia - rodenie prebieha v 2 - 3-týždňových intervaloch a trvá 2 - 3 mesiace.
Pestovanie Lesných Húb v Záhrade
Správny hubár si pod pojmom „pravé“ huby vybaví skôr hríb smrekový, suchohríby, kuriatka, kozáky, rýdziky či bedle. Lesné druhy môžete pestovať aj priamo v záhrade, vyžadujú si však špecifické podmienky. V balení sadby nájdete podrobný návod, ako si huby vypestovať, aj tipy na to, aby bol výsledok čo najlepší. Sada obsahuje mix najobľúbenejších druhov húb vo forme naočkovaného obilia mycéliom. Lesné huby 8v1 sa vysádzajú po odznení mrazíkov od začiatku mesiaca marca/apríla až do novembra.
Špecifické podmienky a výber stanoviska
Huby potrebujú symbiózu s rastlinami. Ideálne je, ak vám na pozemku rastú vhodné stromy, ako sú brezy, duby, buky, smreky, borovice či jedle, pretože veľa druhov húb žije v symbióze s drevinami (tzv. mykoríza). Čím sú stromy staršie, tým lepšie. Jednak majú podstatne väčší koreňový systém a svojou veľkosťou poskytnú potrebný tieň pred ostrým slnkom. Ak žiadne také stromy v záhrade nemáte, je nutné ich vysadiť. Pri niektorých druhoch drevín nebudete musieť ani dlho čakať, pretože vyrastú zo semenáčikov v priebehu štyroch až piatich rokov. Huby nemajú rady príliš veľkú intenzitu slnečného žiarenia, a preto je ideálne na výsev zatienené miesto zo západnej strany. Všeobecne sa odporúča huby vysadiť čo najbližšie k stromu (dub, buk, breza, hrab, osika, borovica, smrek, jedľa). Najvhodnejšia voľba miesta na pestovanie je úpätie stromu obrasteného trávou či žihľavou, zatieneného zo západnej strany. Lesným hubám sa darí v mierne kyslých rašelinistých pôdach s vyšším obsahom prírodných dusičnanov.
Výnimky
Existujú aj výnimky. Vatovec obrovský nepotrebuje pre život strom, postačí mu trávnatý porast či pŕhľava, ktoré sa však bežne pri úpätí stromu vyskytujú. Bedli vysokej zasa vyhovuje obyčajný trávnik v tieni, nepohrdne však ani kompostom v odľahlej časti záhrady.
Výber sadby a jej skladovanie
Pokiaľ ste našli tienisté a vlhké stanovište pod korunami stromov, neponechajte nič na náhodu. Zakúpte si profesionálne pripravenú a testovanú sadbu lesných húb, a to buď vo forme práškovej zmesi pripravenú z podhubia či spór, alebo suspenziu so živými zárodkami niekoľkých druhov lesných húb. Sadbu objednanú z overeného e-shopu, najlepšie priamo od výrobcu, pri ktorom máte záruku čerstvosti a životaschopnosti, po doručení uložte do chladničky. Najbežnejšia je takzvaná zrnitá sadba, keď je podhubie aplikované na obilie, ktoré slúži ako nosič. Do obdobia výsevu ju teda uchovávajte na tmavom a chladnom mieste, najlepšie pri teplote okolo 6 °C. Pri takejto teplote vydrží dva až štyri mesiace. Biela farba svedčí o životaschopnosti sadiva. Naočkované obilie má prirodzenú hnedú farbu s možným bielym povlakom pripomínajúcim páperie či pleseň. Môžu sa objaviť aj žlté škvrny, ktoré nie sú závadou, je to však signál k neodkladnej výsadbe. Voňajú po hubách, až do nakvasenosti. Zápach po plesni je úplne normálny. Po čase dochádza k procesu kvasenia obilia (nosiča), ale sadivo to nijako nepoškodí.
Postup výsadby
Sadbu húb môžete vysiať do záhrady v čase, keď odznejú posledné mrazy a príroda sa začne prebúdzať. V našich podmienkach to vychádza na obdobie od marca do apríla. Následne môžete siať počas celého roka (do novembra), kým pôda opäť dlhodobo nezamrzne. Pokiaľ by ste to nestihli a predsa by ste dali sadbu do pôdy neskôr, podhubie sa v dôsledku poklesu teplôt pod bod mrazu neuchytí a nemožno s úrodou počítať. Ak počkáte s vysievaním na obdobie so zvýšenými dažďovými prehánkami, podporíte tým vzchádzanie húb.
Rýchle vysievanie
- Začnite tak, že rýľom vyryjete mačinu porastu čo najbližšie, najlepšie na úpätí vybraného stromu.
- Mala by mať rozmery približne 30 x 30 cm a hĺbku 15 až 20 cm tak, aby boli obnažené korene porastu (trávnika).
- Sadbu vyberte z obalu a rukou ju rozdrvte do vzniknutej jamy. Používajte pritom gumové rukavice.
- Vyrytú mačinu čo najrýchlejšie vráťte na pôvodné miesto a mierne prišliapnite. Táto operácia musí prebehnúť čo najrýchlejšie, aby nedošlo k vyschnutiu narušených koreňov a po návrate vyrytej mačiny na pôvodné miesto bola zaručená ich životaschopnosť.
- Sadbu nerozdeľujte, pretože jedno balenie je určené na vysiatie jedného miesta.
Simulácia lesného prostredia
Vysiate miesto je dobré pohnojiť odležaným kravským hnojom, zasypať lesnou hrabankou, mulčovacou kôrou alebo starším rozpadnutým kompostom a pokropiť odstátou dažďovou vodou. Tento postup zaistí udržanie vlhkosti aj v horúcich dňoch. Prihnojovanie je vhodné len raz za rok a iba počas daždivého obdobia či v zime, keď je podhubie v pokoji. Umelé hnojivá určite nepoužívajte, došlo by k zničeniu podhubia! Neodporúča sa používať žiadne chemické prípravky.
Starostlivosť a očakávaná úroda
Zálievku je potrebné vykonávať po výsadbe každý deň minimálne 14 dní alebo do príchodu pravidelných dažďových prehánok. Doprajte sadbe denne minimálne 10 litrov odstátej vody. Najlepšie je zavlažovať kropením, aby ste dokázali aspoň trochu imitovať prirodzený dážď. Zálievka silnejším prúdom vody by mohla totiž vyvíjajúce sa podhubie nenávratne poškodiť. Po dvoch týždňoch už zalievať nemusíte. Podhubie následne v pôde zostáva mnoho rokov, ak si ho nejakým nešetrným spôsobom nepoškodíte. Nie je potrebné huby „dosadzovať“. Podhubie sa navyše postupne rozrastá do okolia na miesta, kde má vhodné podmienky.
Kedy sa môžeme tešiť na úrodu?
Podhubie sa po mesiaci začne samovoľne rozrastať do okolia (obaľovať korene stromu). Prvé plodnice môžete očakávať v závislosti od času výsadby ten istý rok začiatkom jesene, ale aj o dva roky. Sadba plodí obvykle v nasledujúci rok výsadby koncom leta až na jeseň, niekedy však aj po 2-3 rokoch. Záleží na výbere stanovišťa, prostredia a počasia. V prvom rade sa musí podhubie uchytiť a prerásť pôdou, čo nejaký čas trvá. Preto neprepadajte skepse, keď sadivo nezačne plodiť prvý rok výsadby. Nasadenie plodníc nemožno nijako ovplyvniť. Rovnako ako v prírode, jeden rok je húb všade hojne a druhý rok jednoducho nerastú. Prvý zber príde v závislosti od podmienok a rýchlosti, ako sa podhubie rozrastie.
Pokiaľ pestujete zmes lesných húb, objaví sa vždy plodnica iba jedného druhu, a to tá, ktorej dané miesto vyhovuje. V mieste aplikácie sa neuchytia všetky druhy húb, ale len tie, pre ktoré je vybrané miesto najvhodnejšie. V prípade extrémneho priebehu počasia (premokrenie, vysoké teploty, extrémne sucho) môže byť sadba neúspešná. Zo skúseností zákazníkov vieme, že sadba plodí po dvoch rokoch od vysiatia. Sú však výnimky, ktorým po jarnej výsadbe vyrástli huby už na jeseň toho istého roku. Huby sa zbierajú vyrezávaním, tak by sa čo najmenej poškodilo podhubie v pôde.
Globálne Pestovanie Húb a Trendy
Umelé pestovanie húb (domestifikácia) je vlastne iba na začiatku svojej histórie. Podľa dostupných údajov (A. Ginterová, 1991) bolo do roku 1975 najviac rozšírené pestovanie pečiarok tzv. „šampiňónov“ (vyše 1 milión ton ročne), po nich nasledoval Húževnatec shiitake (250 000 t/r), pošvovec (65 000 t/r), peniazovka (60 000 t/r), rôsolovec (46 000 t/r), hlivy (40 000 t/r), Šupinačka nameko (17 000 t/r), ďalej uchovce, golierovky, hľuzovky a iné. Zložitosť a komplikovanosť podmienok vývoja plodníc húb v prírodnom prostredí neumožňovala ich širšie využitie vo výžive a produkcii potravín. Vďaka moderným technológiám a poznatkom je však domáce pestovanie čoraz dostupnejšie.
Aj umelo pestované huby obsahujú relatívne veľa minerálnych látok - asi 10 % zo sušiny. Veľmi zaujímavý je však obsah biologicky aktívnych látok - lektínov, ktoré zvyšujú obranyschopnosť organizmu. V hubách sa nachádzajú vitamíny B2 a B12, menšie množstvo vitamínu C a organických kyselín: škoricovej, vanilínovej, kumarovej a iných. Značné množstvo glykogénu (energetickej zásobnej látky živočíchov), nestráviteľného mykochitínu - balastnej látky, ktorá podporuje črevnú peristaltiku a lecitínu - majú vplyv na odbúravanie cholesterolu a znižovanie hladiny cukru v krvi.