Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus) je v súčasnosti jednou z najpopulárnejších a najuniverzálnejších rastlín využívaných na tvorbu živých plotov. Svojou hustotou, kompaktnosťou a nepriehľadnosťou dokáže konkurovať aj vysokým betónovým múrom.
Vavrínovec je nenáročný, stálozelený ker charakteristický svojimi veľkými, lesklými, kožovitými listami, ktoré si po celý rok zachovávajú ukážkovo tmavozelenú farbu. Vďaka svojej odolnosti, stabilnému charakteru, rýchlemu rastu (30 - 60 cm ročne) a výraznej hustote olistenia sa radí medzi TOP rastliny na vytvorenie živého plota.
Vlastnosti a vzhľad
Počas jari sa vavrínovec pýši drobnými krémovobielymi strapcovitými súkvetiami na vzpriamených stonkách. Jemná, sladkastá vôňa týchto kvetov láka opeľovačov, najmä včely a motýle. Po odkvitnutí sa tvoria bobuľovité, tmavofialové plody, ktoré po dozretí slúžia ako potrava pre vtáky.
Upozornenie: V žiadnom prípade nekombinujte plody ani žiadne iné časti rastliny, nakoľko sú jedovaté!
Výsadba a starostlivosť
Termín výsadby
Najvhodnejším obdobím na výsadbu vavrínovca so zemným balom je skoro na jar alebo na jeseň. Rastliny v nádobách je možné vysádzať počas celého roka, s výnimkou obdobia, keď je pôda zamrznutá.
Príprava pôdy a výsadba
Pred výsadbou je potrebné vykopať dostatočne veľkú jamu - minimálne dvakrát hlbšiu a širšiu, než je koreňový bal rastliny. Zeminu je vhodné obohatiť o kompost alebo hnojivo a postupne zasypať korene.
Výdatná zálievka je v prvých dňoch po výsadbe kľúčová, pretože veľké listy rýchlejšie odparujú vodu, čím sa zvyšuje riziko vyschnutia.
TIP: Na udržanie pôdnej vlhkosti odporúčame spočiatku použiť nástielku vo forme pokosenej trávy, kôry, slamy či drevoštiepky okolo kríka.
Rozostupy pri výsadbe
Pri výsadbe vavrínovcov je dôležité dodržať správne rozostupy medzi jednotlivými rastlinami. Tieto sa pohybujú od 0,5 do 1 metra, v závislosti od konkrétneho kultivaru. Pre dosiahnutie obzvlášť hustého a rýchlo uzavretého živého plota je možné vzdialenosť medzi kríkmi zredukovať na 3 rastliny na 1 meter.
TIP: Pri vysádzaní kríkov je vhodné zohľadniť dostatočnú vzdialenosť od susedných pozemkov či priľahlých budov, pretože živý plot bude časom vyžadovať prestrihávanie zo všetkých strán.
Nároky na prostredie
Vavrínovec je veľmi nenáročná a prispôsobivá drevina, ktorá toleruje širokú škálu svetelných podmienok. Preferuje polotieň, ale znesie aj priame slnko alebo úplné zatienenie. Vďaka svojmu konkurencieschopnému koreňovému systému ho možno bez obáv vysadiť aj medzi stromy.
Nie je náročný na pôdu a prispôsobí sa ako hlinitej, tak aj piesčitej. Dôležité je, aby bola pôda dostatočne vlhká a dobre priepustná. Dlhodobo zamokrené lokality však nie sú ideálnym výberom.
Jak na výsadbu živého plotu z habrů? 🎬 |KING GARDENS|
Pestovanie a tvarovanie
Rez a strihanie
Pravidelné prerezávanie podporuje rast vavrínovca a pomáha udržiavať rastliny v požadovanom tvare. Po dosiahnutí želaných rozmerov sa odporúča vykonať aspoň jeden dôkladný rez za rok. Najvhodnejším obdobím na strihanie je jar, po posledných mrazoch a pred pučaním.
Pri prerezávaní je dôležité zrezať všetky dovnútra rastúce a príliš dlhé výhony. Odstránením nepotrebných, poškodených alebo chorých vetiev sa zabezpečí vitalita, zhustnutie a omladenie kra.
Na strihanie sú ideálne bežné záhradnícke nožnice, ktoré umožňujú strihať jednotlivé konáre po jednom. Aj keď je to časovo náročnejšie, je to veľmi efektívny spôsob.
Mrazuvzdornosť
V našich klimatických podmienkach je vavrínovec mrazuvzdorný a nízke teploty zvládne až do -21 °C.
TIP: Nikdy nezabúdajte, že vavrínovec je jedovatý! Počas strihania preto vždy pracujte v ochranných rukaviciach a nedotýkajte sa tváre.
Choroby a škodcovia
Ak listy vavrínovca predčasne usychajú a opadávajú, môže ísť o antraknózu - chorobu spôsobujúcu škvrnitosť a vädnutie listov.
Z živočíchov môže viditeľné poškodenie spôsobovať najmä nosánik ryhovaný, ktorého vyhryzené „cestičky“ na listoch sú zjavné aj voľným okom. Pri premnožení tohto hmyzu môžu larvy začať požierať aj koreňový systém, čo môže viesť k úhynu celej rastliny.
Odrody vavrínovca
Vavrínovec nie je len jeden druh. Existuje niekoľko rôznych odrôd, ktoré sa odlišujú veľkosťou v dospelosti, tvarom a farbou listov - od drobných po veľkolisté, tmavozelené až bronzové. Niektoré odrody sú veľmi rýchlo rastúce, iné zas obzvlášť huňaté a nepriehľadné.
Medzi známe odrody patria:
- Vavrínovec lekársky 'Novita': Vyznačuje sa kompaktným vzrastom a hustým porastom, vhodný na živé ploty.
- Vavrínovec portugalský (Prunus lusitanica): Elegantný ker s lesklými listami a voňavými kvetmi, pochádza z Portugalska.
Všetky spomenuté druhy a odrody môžu byť dostupné v záhradných centrách.
Vavrínovec v kontexte jedovatých rastlín
Poison Garden v Alnwick Garden v Anglicku je domovom viac ako sto toxických, omamných a narkotických rastlín. Nápis na bráne varuje: „Tieto rastliny môžu zabíjať.“ Táto záhrada, založená v roku 2005, je považovaná za najsmrtelnejšiu záhradu na svete.
Medzi najjedovatejšie rastliny patrí ricín obyčajný (Ricinus communis), ktorý je považovaný za najjedovatejšiu rastlinu na svete podľa Guinnessovej knihy svetových rekordov. Aj keď dorastá až do výšky dvoch metrov a jej olej sa používa v medicíne, obsahuje toxín ricín.
Zaujímavosťou je, že jedovaté rastliny môžu ovplyvňovať nielen ľudí a zvieratá, ale aj pôdu. Napríklad, ak rastie dostatok rododendronov blízko seba, môžu otráviť pôdu.
Listy vavrínovca lekárskeho (Prunus laurocerasus) obsahujú dve zložky: kyanogénne glykozidy a kyanidové ióny. Samostatne nie sú nebezpečné, ale pri rozdrvení (napríklad žuvaním zvieraťom alebo pri strihaní kríka) produkujú kyanidový plyn.
Mnohé z najsmrtelnejších rastlín sú zároveň zdrojom liekov. Napríklad tis sa používa pri liečbe rakoviny prsníka.
V Poison Garden sa pestujú aj rastliny, z ktorých sa vyrábajú drogy, ako napríklad mak siaty a konope. Záhrada je súčasťou vzdelávacieho programu o drogách, ktorý má za cieľ informovať mladých ľudí o rizikách.
Vavrínovec vs. Vavrín
Je dôležité rozlišovať medzi vavrínom lekárskym (Prunus laurocerasus) a vavrínom pravým (Laurus nobilis). Vavrínovec sa používa najmä na živé ploty a je jedovatý. Vavrín, známy ako zdroj bobkového listu, sa pestuje v kvetináčoch a je citlivý na mráz. Listy vavrína sú tenšie, užšie a matnejšie, zatiaľ čo listy vavrínovca sú kožovité, lesklé a majú jemne zvlnený okraj. Kvety vavrínovca sú usporiadané v bohatých strapcoch, kým kvety vavrínu rastú jednotlivo.
tags: #vavrinovec #lekarsky #jedovaty