Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu i odrody. Niektoré majú klasické ovíjavé stonky, ktoré sa plazia po opore nepretržite celé vegetačné obdobie, iné sú skôr kríčkové s ukončeným rastom. Práve tie kríčkové varianty, s ukončeným rastom, zaujímajú pestovateľov najviac. Najmä semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov.
Najčastejšie pestovaným druhom fazule vôbec je fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris). V odbornej literatúre aj v záhradníctve ho môžete nájsť aj pod názvom fazuľa záhradná, pri kríčkových variantoch tiež ako fazuľa kríčková. Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky, preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'.
Ďalším druhom je fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus), ktorá sa obvykle pestuje ako okrasná, pričom jej struky sú samozrejme jedlé. Kvety fazule šarlátovej sú sýto červené, semená majú väčšinou tiež podobné odtiene. Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne.
Ako pestovať fazuľu?
Ideálne je slnečné a teplejšie stanovište, chránené pred vetrom a nepriaznivými vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča, rastlina je vyložene teplomilná. Volíme dobre priepustnú hlinitú pôdu s neutrálnym pH; kyslé a ťažké pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné. Rastlinu množíme semenami. Čo sa týka hnojenia, optimálne je použitie kompostu.
Kríčková fazuľa
Kríčková fazuľa potrebuje priestor, podobne ako napríklad papriky alebo paradajky. Hodí sa teda na väčšiu záhradu s rozľahlými záhonmi. Struky a semená potom dozrievajú v rovnakom čase, následne už rastliny nekvitnú a neplodia. Ak milujete žlté alebo zelené fazuľové struky na rôzne spôsoby, či už so slaninou a cesnakom ako prílohu, súčasť čínskej zmesi alebo v luskovej omáčke, stačí zvoliť vhodnú odrodu.
Popínavá fazuľa
Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Tento spôsob pestovania je ideálny pre malé priestory a umožňuje maximálne využitie vertikálneho priestoru.
Kedy sadiť fazuľu?
Tu sa postup trochu líši v závislosti od typu odrody. Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. K výsevu vyberáme vždy iba nepoškodené semená.
Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce listy, ktoré usychajú a žltnú. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka čomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu.
Vertikálne pestovanie fazule
Vertikálne pestovanie je také, pri ktorom pestujeme rastliny či zeleninu na stene, či inej forme opory. Je to skvelý spôsob ako ušetriť miesto. Paradajky, papriky, fazuľa či niektoré ťahavé rastliny sa pestujú vertikálne. Nie len, že vďaka tomu ušetríte veľa miesta, ale vyzerá to aj pekne. Fazuľa rastie mimoriadne rýchlo a dosahuje výšku troch metrov, preto potrebuje pevné tyče s priemerom 4-5 cm, aby sa jej výhonky mohli dobre prichytiť. Je dôležité pamätať na to, že fazuľa je ľavotočivá, takže ju treba navádzať správnym smerom. Najlepšie sa jej darí na sieťkach alebo trelážach s okami veľkými 10 až 25 cm.
Výsev fazule na zeleno v auguste.
Konštrukcia a starostlivosť pri vertikálnom pestovaní
Ak máte v záhrade dostatok miesta, ideálnym riešením je vytvorenie fazuľového stanu, známeho tiež ako prírodné indiánske típí (teepee). Na dostatočne veľkom a slnečnom mieste si vytvoríme kruh a odstránime z neho trávu. Následne zatlačíme tyče do zeme, spojíme v hornej časti, aby sme vytvorili tvar špicatého stanu. Hornú časť zviažeme a upevníme špagátom. Spodnú časť dokola zasypeme záhradným substrátom a vysejeme semená fazule približne 5 cm od seba. Umelo vytvorené vertikálne steny sú riešením pre tých, ktorí majú nedostatok vodorovnej pestovateľskej plochy. Staré drevené či plechové sudy s otvormi po obvode, na spodku s drenážnymi dierami, naplnené výživnou kompostovou zeminou, môžu slúžiť na pestovanie jahôd, letničiek či zeleniny. Vrchnú plochu suda možno využiť na pestovanie rajčín, paprík, uhoriek a tekvíc. Rašelinové steny, tvorené drevenou kostrou obtiahnutou pletivom a vyplnené substrátom, sú moderným prístupom k vertikálnemu pestovaniu, prispôsobeným podmienkam na balkóne, terase, v záhrade aj byte.
Výhody vertikálneho pestovania popínavej zeleniny
Vertikálne pestovanie zeleniny, vrátane fazule, prináša mnoho výhod, najmä v menších priestoroch. Využíva výšku záhrady, čo umožňuje bohatú úrodu aj na malom priestore. Okrem úspory miesta, vertikálne pestovanie zabezpečuje zdravšie plody s menším kontaktom s pôdou, ľahšiu údržbu a dekoratívny vzhľad. Popínavé zeleniny sú skvelou voľbou aj do malých mestských priestorov, kde sa dajú využiť oplotenia, zábradlia balkónov, steny alebo šikmé opory.
Pestovanie fazule v záhrade a na balkóne
Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom podobným hrachu. Existujú ťahavé a kríčkové varianty. Ťahavé varianty sú vhodné do menších záhrad, pretože rastú do výšky a zaberú menej plochy. S výsevom fazule sa netreba ponáhľať, pretože je náročná na teplo. Mladé rastlinky treba chrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom sa začína koncom apríla a sadí sa do polovice mája.
Príprava pôdy a výsadba
Pred pestovaním fazule je dôležité dobre pripraviť pôdu. Na jeseň sa pôda prekypruje a na jar, pred výsadbou, upraví rotavátorom. Následne sa zapracuje draselná soľ, liadok a superfosfát. Fazuli vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 - 7. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Pri kríčkových odrodách sa vysádza do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky sa umiestni 3 - 5 semienok. Ťahavé odrody sa vysádzajú do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu sa umiestni oporná tyč, dlhá 2 - 3 metre.
Ak nemáte záhradu, fazuľu môžete pestovať aj na balkóne. Na balkón si môžete vysadiť hrach, fazuľku alebo mini uhorky do väčších kvetináčov s oporou. Postačí objem aspoň 10-15 litrov, drenáž a kvalitný substrát. Pre balkón je vhodnejšie voliť kríčkové odrody fazule. Sadíme podobne ako hrach, hlbšie do pôdy v rozostupoch asi 10 cm. Keď zo zeme vykuknú prvé klíčky, nezabudnite nachystať oporu. Je dôležité aj dostatočne zalievať. Fazuľa na balkóne nevyžaduje hnojenie.
Zálievka a starostlivosť
Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné a bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Sadenice fazule sa môžu predpestovať zo semena aj doma. Pre úspešný rast a vývoj potrebujú pevné opory, buď drôtenú konštrukciu, alebo tyče.
Zber úrody
Fazuľa sa zberá vtedy, keď sa lusk sám odlomí od stonky. Listy na rastlinách, plných zrelých strukov, postupne chradnú a žltnú. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby sa podporilo kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov.
Druhy fazule
Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris) patrí medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vysádzané druhy. Ak pestujete fazuľu pre následné používanie celých luskov, vyberte si z odrôd Aidagold, Gusty alebo Satelit. Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus) sa bežne pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé. Má sýto červené kvety a semená sú podobnej farby.
Netradičnou, no zaujímavou rastlinou je cyklantéra odnožená (Cyclanthera pedata), ľudovo ačokči. Táto popínavá rastlina pochádza z Peru a rastie rýchlo a intenzívne, podobne ako klasické uhorky. Má dlhé, rozvetvené úponky, krásne päťprsté listy a jedlé plody. Kým sú mladé, konzumujú sa surové.
Škodcovia a choroby
Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza sa prejavuje hnedými okrúhlymi škvrnami, ktoré postupne splývajú.
Strukoviny a ich význam
Strukoviny sú plodiny, ktoré patria do čeľade bôbovitých (Fabaceae). Najznámejšie druhy strukovín, vhodné aj pre pestovanie v našich podmienkach, sú hrach siaty pravý, hrach siaty roľný, peluška, fazuľa obyčajná, sója fazuľová, šošovica jedlá. Agronomický význam strukovín spočíva v schopnosti pútania dusíka zo vzduchu prostredníctvom hrčkotvorných baktérií. Vďaka tomu obohacujú pôdu a znižujú potrebu umelých hnojív.
Výživové hodnoty a využitie strukovín
Strukoviny sú definované ako vyzreté jedlé semená strukovinových rastlín, ktoré po nevyhnutnom spracovaní sú vhodné na ľudskú výživu. Hrach siaty záhradný obsahuje 22,7 % dusíkatých látok, 1,9 % tuku, 6,0 % vlákniny, 53,5 % bezdusíkatých látok a 3,0 % poplovín. Zelený hrach má dvojnásobne vyššiu energetickú hodnotu ako ostatné zeleniny. Sója fazuľová obsahuje 33,2 % dusíkatých látok, 17,5 % tuku, 4,4 % vlákniny, 30,2 % bezdusíkatých látok a 4,7 % poplovín. Strukoviny sú vynikajúcim zdrojom rastlinných bielkovín, vlákniny, vitamínov a minerálov, čím prispievajú k zdravej a vyváženej strave.
tags: #vertikalne #pestovanie #fazule