Vhodnosť pôdy na pestovanie cukrovej repy a faktory ovplyvňujúce jej úrodu a kvalitu

Pestovanie cukrovej repy je dôležitým odvetvím rastlinnej výroby, ktoré pozitívne ovplyvňuje pôdne prostredie, potláčanie burín a kvalitu následnej produkcie. Táto technická plodina si vyžaduje špecifické pôdne a agrotechnické podmienky pre dosiahnutie optimálnych úrod a vysokej technologickej kvality.

Vplyv rôznych faktorov na produkciu a kvalitu cukrovej repy

Najdôležitejším ukazovateľom technologickej kvality cukrovej repy je cukornatosť koreňa a výťažnosť bieleho cukru. Popri geneticky podmienených činiteľoch sa na tvorbe kvality repného koreňa zúčastňuje aj mnoho rôznych vplyvov agrotechnickej povahy, medzi ktorými závažnú úlohu zohráva výživa.

Podľa Schmidta (1993) sa hnojenie, ktorým usmerňujeme výživu, podieľa na tvorbe úrody 30 %, poveternostné podmienky 15 - 30 %, pôda a jej spracovanie 10 - 15 % a odroda a osivo 20 %.

Ekologické a konvenčné pestovanie: Experimentálne porovnanie

V Borovciach pri Piešťanoch sa v rokoch 1991, 1992, 1996, 1997, 1998 a 1999 porovnávalo ekologické pestovanie cukrovej repy s konvenčným systémom v 6-honovom stacionárnom osevnom postupe. Hodnotili sa produkčné ukazovatele a ukazovatele technologickej hodnoty.

Po 6-ročnom pestovaní cukrovej repy ekologickým spôsobom sa dospelo k nasledovným záverom:

• Úrodu koreňa cukrovej repy, ale aj technologické ukazovatele najviac ovplyvňoval ročník.
• V úrodových aj kvalitatívnych ukazovateľoch pri oboch systémoch neboli štatisticky významné rozdiely.
• Tendencie vyšších parametrov technologickej kvality boli pri konvenčnom spôsobe pestovania cukrovej repy (s výnimkou cukornatosti).
• Tendencie nižších hodnôt melasotvorných látok (s výnimkou sodíka) boli pri ekologickom spôsobe pestovania cukrovej repy.

V ekologickom poľnohospodárstve je všestranný, dobre vyvážený osevný postup s veľkým zastúpením strukovín a okopanín základným predpokladom pre dobrú funkciu pestovateľského systému. Ekologické systémy znamenajú riadenie agroekosystému ako autonómneho systému, založeného na primárnej produkčnej schopnosti pôdy v daných agroklimatických podmienkach. Sú zamerané na podporu vlastného potenciálu pre produkciu biomasy v súlade s biologickými mechanizmami bilancie živín, zvyšovania pôdnej úrodnosti a regulácie chorôb a škodcov.

Materiál a metóda experimentu

Cieľom experimentu bolo odskúšanie ekologického pestovania cukrovej repy v širšom kontexte na jej produkciu a technologickú kvalitu v oblasti s prikázaným ochranným režimom (PHO zdrojov podzemnej vody - 2. stupeň, vonkajšie pásmo).

Stacionárne pokusy boli založené v roku 1991. V rámci biologického osevného postupu sa cukrová repa pestovala po ozimnej pšenici.

Varianty hnojenia a výživy:

• B1 - ekologické pestovanie cukrovej repy (organické hnojenie - maštaľný hnoj, 40 t.ha^-1). Nepoužívali sa žiadne agrochemikálie. Buriny sa odstraňovali plečkovaním alebo ručnou okopávkou.
• B3 - konvenčné pestovanie cukrovej repy (organické hnojenie - maštaľný hnoj, 40 t.ha^-1 + priemyselné hnojivá NPK 80:38:96, v roku 1991 NPK 110:38:96). V prípade výskytu burín, chorôb a škodcov sa ošetrovalo bežnými povolenými prípravkami.

Obrábanie pôdy bolo štandardné: podmietka, zaorávka maštaľného hnoja stredne hlbokou orbou pluhom s odhrňovačkou a ošetrenie oráčiny valcom, hlboká orba s hrubým urovnaním oráčiny klincovou bránou. Predsejbová úprava pôdy stredne ťažkými nesenými klincovými bránami. Sejba špeciálnou sejačkou na cukrovú repu.

Stanovište pokusu:

• Lokalita: Borovce pri Piešťanoch, nadmorská výška 167 m.
• Priemerná ročná teplota: 9,2 °C.
• Priemerná suma teplôt: 3000 °C (kukuričná výrobná oblasť).
• Dlhodobé priemerné zrážky za vegetačné obdobie: 352 mm.
• Pôdy: Černozeme na spraši, stredne ťažké, so stredným obsahom humusu, strednou zásobou P, vysokou zásobou K a s neutrálnou až slabo kyslou pôdnou reakciou.

Cukrová repa odrody Intera sa pestovala v 6-honovom osevnom postupe (lucerna siata, lucerna siata, ozimná pšenica, cukrová repa, jarný jačmeň, kukurica) pri výsevnej vzdialenosti medzi riadkami 0,45 m a v riadku 0,125 m. Pokus bol založený blokovou metódou v štyroch opakovaniach. Rozmery pokusných parceliek 6 x 12 m. Zberová plocha cukrovej repy bola 10,80 m² (dva riadky po celej dĺžke parcely).

Chemickými rozbormi na automatickej linke VENEMA bola stanovená cukornatosť v °S a obsahy draslíka, sodíka a alfa amino dusíka v miligramekvivalentoch na 100 g repy. Na základe cukornatosti a obsahu melasotvorných látok bola vypočítaná výťažnosť rafinády (B) podľa Reinefelda.

Výsledky a diskusia

Priemerná úroda koreňa cukrovej repy za 6-ročné pokusné obdobie bola 62,96 t.ha^-1. Pri ekologickom systéme bola priemerná úroda 60,75 t.ha^-1 a pri konvenčnom systéme 65,16 t.ha^-1. V jednotlivých rokoch sa úroda pohybovala (v poradí ekologický systém, konvenčný systém) od 42,07 t.ha^-1 (1991) až do 76,36 t.ha^-1 (1999) resp. od 40,65 t.ha^-1 (1991) po 81,28 t.ha^-1 (1999) pri konvenčnom systéme. Štatistickým zhodnotením neboli zistené preukazné rozdiely v úrode koreňa medzi spôsobom pestovania cukrovej repy.

Úroda koreňa a technologická kvalita cukrovej repy bola najviac ovplyvnená odlišnosťami v priebehu počasia v sledovaných rokoch. Všetky zmeny v úrodových ukazovateľoch a takmer vo všetkých ukazovateľoch technologickej kvality medzi rokmi boli vysoko preukazné.

Pri úrode koreňa bola v 6-ročnom období vyššia priemerná úroda v konvenčnom systéme (zvýšenie nebolo štatisticky významné). Zistili sa však štatisticky významné rozdiely medzi rokmi. Podobnú situáciu sme zistili aj v úrode polarizačného cukru. V úrode rafinády, ako najdôležitejšom hodnotenom znaku, sa rozdiely medzi jednotlivými systémami pestovania cukrovej repy po 6 ročnom skúšaní prakticky eliminovali, keď sa dosiahla pri ekologickom systéme pestovania 8,03 t.ha^-1 a pri konvenčnom systéme 8,29 t.ha^-1. Vysoko preukazné rozdiely boli iba medzi rokmi.

Pri cukornatosti je zaujímavé, že v 6-ročnom priemere bola dosiahnutá vyššia hodnota pri ekologickom systéme pestovania ako pri konvenčnom. To isté sa potom prejavilo aj pri výťažnosti rafinády, keď pri ekologickom spôsobe pestovania cukrovej repy bola dosiahnutá hodnota 13,13 % kým pri konvenčnom spôsobe iba 12,93 %. Tieto rozdiely medzi systémami však neboli štatisticky významné. Pri oboch ukazovateľoch technologickej kvality boli však zistené vysoko preukazné rozdiely medzi rokmi.

Melasotvorné látky (draslík a α-amino dusík) dosiahli vyššie hodnoty pri konvenčnom spôsobe pestovania cukrovej repy ako pri ekologickom spôsobe, čo je výhodnejšie pre ekologický spôsob pestovania, pretože v ekologickej repe je potom čistejšia šťava a tým vyššia výťažnosť rafinády. Tieto rozdiely však neboli štatisticky významné. Štatisticky vysoko preukazné boli iba rozdiely medzi rokmi.

Pri obsahu sodíka, ktorý je ďalším melasotvorným prvkom, bola zaznamenaná opačná tendencia. V 6-ročnom priemere bol zistený pri ekologickom systéme pestovania cukrovej repy obsah tohto melasotvorného prvku 1,19 miligramekvivalenta na 100 gramov sušiny oproti 1,14 miligramekvivalenta na 100 gramov sušiny pri konvenčnom systéme pestovania. Ani tento rozdiel však nebol štatisticky významný. Pri hodnotení ročníkov sa pri sodíku však nezistili vysoko preukazné rozdiely ako pri prakticky všetkých ostatných ukazovateľoch, ale iba preukazné rozdiely.

Výsledky pokusov ukázali, že je možné pestovať cukrovú repu aj v ekologickom systéme hospodárenia s uspokojivými výsledkami. Je to náročnejšie predovšetkým v ochrane proti burinám, chorobám a škodcom. Cukrová repa ako veľmi dobrá predplodina má svoje miesto v osevnom postupe, ktorý tvorí dôležitú súčasť ekologického pestovania rastlín.

Agrotechnické požiadavky na pestovanie cukrovej repy

Cukrová repa patrí medzi plodiny, ktoré majú koreň/buľvu ako základný orgán akumulácie asimilátov a transportu vody a živín. Preto musia byť vytvorené optimálne podmienky pre jeho tvorbu a vývoj. Z toho vyplýva, že cukrová repa si vyžaduje spracovanie pôdy minimálne do 18 cm (neutužené pôdy, vyšší obsah humusu), ideálne do 25-30 cm.

Príprava pôdy a sejba

Dôležitosť pracovnej operácie „sejby“ je kľúčová. Cukrovej repe v prvom vegetačnom roku chýba autoregulačná schopnosť, preto kvalitná sejba predurčuje výsledné proporcie pre dosiahnutie požadovaných parametrov pri pestovaní. Kvalita sejby je okrem presného rozmiestňovania osiva ovplyvňovaná aj hĺbkou sejby. Na ľahkých pôdach a za suchých podmienok sa seje do hĺbky 30-40 mm, na stredne ťažkých pôdach do hĺbky 30 mm a za vlhkých podmienok 25-30 mm na aktívnu kapilárnu vrstvu. Pri oneskorenej sejbe sa hĺbka sejby zvyšuje na 40 mm.

V zásade, bez ohľadu na metódy obrábania pôdy, raz ročne by sa mala pôda uvoľniť do hĺbky ornice, aby sa umožnila dobrá tvorba koreňov cukrovej repy. Okrem toho by sa malo obrábanie vykonávať za optimálnych podmienok, aby sa zabránilo zhutneniu pôdy. Cukrová repa reaguje na zhutnené pôdne štruktúry s nepriaznivým rastom. Príprava semenného lôžka na cukrovú repu by sa mala uskutočňovať do hĺbky 3 až max. 5 cm.

Používanie dvojmontáží na oboch nápravách traktorov a správne zvolený tlak v pneumatikách (0,6-1 baru pri prácach na poli, najmä vo vlhších podmienkach a pri jarných prácach) sú nevyhnutnou súčasťou technológie spracovania pôdy na zabránenie zhutňovania. Podobný princíp platí pre všetky mechanizmy pohybujúce sa po poli, vrátane sejačiek alebo náradia na prípravu pôdy.

Pôdne a klimatické podmienky

Rast a vývin repy cukrovej je ovplyvňovaný genetickými, poveternostnými i pôdnymi faktormi. Pre klíčenie potrebuje repa teplotu aspoň 5 °C. Po vzídení je odolná voči miernym mrazom. Počas vegetácie vyžaduje teploty 17-24 °C. Vysoké teploty spojené s nedostatkom vlahy vedú k útlmu rastu. Ideálne je rovnomerné rozloženie zrážok. Z analýzy vplyvu jednotlivých pôdnych parametrov na produkčnú schopnosť cukrovej repy vyplýva, že na miernych svahoch (do 7°) sa úrodotvorný potenciál oproti rovinám znižuje o 8,3 % a na stredných svahoch až o 12,9 %.

Výživa a mikroelementy

Cukrová repa patrí medzi plodiny, ktoré sú náročné na živiny, pričom veľká pozornosť by sa mala venovať aj mikroelementom. Tieto prvky plnia významnú úlohu v zabezpečovaní biochemických a fyziologických procesov prebiehajúcich v buľve. Najcitlivejšie reaguje na nedostatok bóru, mangánu, zinku a medi. Fyziologické poruchy, ktoré sú zapríčinené deficitným stavom bóru, súvisia so zmenšovaním listovej plochy, čo má priamy dopad na výšku úrody, ale aj cukornatosť buliev. Aplikáciou bóru (napr. prípravkom ProBoron) je možné predchádzať týmto poruchám a zabrániť vzniku srdiečkovej hniloby.

Cukrová repa je náročná na dostatok organickej hmoty v pôde. Podniky, ktoré nemajú možnosť použiť hospodárske hnojivá, môžu využiť organické granuláty, ktoré vďaka vysokému podielu organických látok obohacujú pôdu, priaznivo ovplyvňujú biologické, fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy a podporujú činnosť pôdnych mikroorganizmov.

Kľúčové je tiež doplnenie prvkov ako sú meď (Cu) a síra (S), pretože meď je nevyhnutná pri počiatočnom raste plodín a síra zvýši kvalitu a nutričnú hodnotu plodiny. Vo výžive rastlín preukázal svoje nezastupiteľné miesto aj kremík (Si), ktorý pomáha rastlinám prekonávať stres v podobe sucha a pozitívne vplýva na výšku úrody a cukornatosť.

Ochrana proti burinám, chorobám a škodcom

Buriny v ekologickom systéme hospodárenia spôsobujú najväčšie problémy, ktoré odrádzajú od širšieho rozvoja tohto spôsobu hospodárenia. Je to spôsobené tým, že ekologický spôsob hospodárenia na pôde vyžaduje podstatne vyššiu agronomickú disciplínu ako pri konvenčnom spôsobe, kde takmer všetky nedostatky v technológii pestovania možno kompenzovať aplikáciou pesticídov. V nových technológiách s výsevom na konečnú vzdialenosť (0,18 až 0,22 m) je udržiavanie nezaburinených pozemkov bez použitia herbicídov značne problematické.

Po zasiatí cukrovej repy a následných zrážkach možno spolu s klíčením repy cukrovej pozorovať výskyt rôznych druhov burín, ktoré je možné regulovať od klíčenia až do štádia uzatvorenia medziriadkov. Na herbicídne ošetrenie sú k dispozícii rôzne prípravky s odlišnými mechanizmami účinku, napr. tie, ktoré inhibujú fotosyntézu alebo enzýmy. Graminicídne prípravky sú špecialistami na ničenie trávovitých burín.

Moderné technológie a výzvy

V poslednom čase sa zavádzajú do technologických postupov výroby cukrovej repy nové prvky, preto je potrebné vyhľadávať práve tie, ktoré pozitívne pôsobia na zvyšovanie jej technologickej hodnoty. Pomerne výrazne sa na zmenách kvality repy uplatňuje spôsob obrábania pôdy a osevný postup. Paušálne uplatňovanie konvenčnej technológie pestovania cukrovej repy je energeticky a prevádzkovo náročné.

Na odborných podujatiach venovaných pestovaniu cukrovej repy diskutovali experti o riešeniach aktuálnych výziev tohto sektora. Témou boli najmä inovácie v oblasti výberu odrôd, ochrany rastlín a moderných technológií pri obrábaní pôdy. Významnú úlohu zohrávajú moderné mechanické technológie - napríklad plečky a brány - ktoré umožňujú účinne likvidovať buriny bez chemických zásahov. Okrem mechanického ošetrovania boli predstavené aj najmodernejšie postrekovače, ktoré dokážu cielene aplikovať ochranné látky len tam, kde je to skutočne potrebné.

Cukrová repa zostáva dôležitou surovinou pre potravinársky priemysel. V posledných rokoch však pestovatelia čelili viacerým výzvam: obmedzeniu dostupných prípravkov na ochranu rastlín a liberalizácii trhu. Rozloha porastov sa prispôsobuje aktuálnemu dopytu a cenám na svetovom trhu. Zvyšujúce sa ceny vstupov - od strojov, cez hnojivá až po iné produkčné prostriedky - predstavujú značnú záťaž pre poľnohospodárov.

Vplyv extrémnych výkyvov počasia

Tak ako každá plodina, aj repa je od začiatku svojej vegetácie negatívne ovplyvňovaná stresovými podmienkami prostredia. Limitujúcim z pomedzi všetkých je pôdne sucho, ktoré negatívne ovplyvňuje jej celkový rast a kvalitu. Preukázalo sa, že tento abiotický stres vedie k redukcii cukornatosti a to v dôsledku vyššieho obsahu α-amino dusíka. Pri kombinovanom účinku sucha spolu so silným žiarením listy zasychajú, čo vedie k tvorbe nových listov, ktoré sú z pohľadu dosiahnutia úrody a kvality repy nežiaduce. Na zmiernenie týchto negatívnych prejavov sa odporúča aplikovať počas vegetačnej sezóny prípravky na báze morských rias alebo iných antistresových a stimulačných látok, ktoré pomáhajú rastlinám lepšie prekonať stresové podmienky a zabezpečujú rýchly prísun živín. Produkty, ktoré rastlinám dodávajú pevnejšie pletivá, zvyšujú ich odolnosť na mechanické poškodenie (napr. krupobitím) a na nízke teploty.

Potenciál moderných technológií

Cukrová repa zostáva atraktívnou plodinou aj vďaka inováciám, ako je napríklad iniciatíva Smart Beet. Táto iniciatíva, podporovaná spoločnosťou Nordzucker AG, má za cieľ modernizovať a zefektívniť pestovanie cukrovej repy pomocou digitálnych technológií, precízneho poľnohospodárstva a šetrného zaobchádzania s hnojivami a prípravkami na ochranu rastlín. Kľúčom k pokroku je spolupráca medzi výskumom, praxou a agropodnikmi.

Aktuálne skúsenosti z praxe

Slovensko sa v poslednom období snaží podporiť pestovanie cukrovej repy na našom území, čo predstavuje dobrú správu vzhľadom na neustále sa zvyšujúce ceny cukru. Napriek tomu, že bolo pestovanie cukrovej repy do značnej miery limitované, stále nachádza táto technická plodina svoje uplatnenie vo viacerých regiónoch Slovenska, kde predstavuje významnú ekonomickú plodinu. Jej pestovateľská technológia patrí medzi najintenzívnejšie, pričom dlhodobým cieľom je tieto vstupy redukovať pri zachovaní kvality a stability úrod. V tomto kontexte sa významným intenzifikačným faktorom javí používanie stimulátorov rastu.

Pestovateľský rok 2021 možno hodnotiť ako veľmi priaznivý z hľadiska výskytu škodlivých činiteľov. Herbicídne ošetrenia boli účinné a porasty vytrvali s minimom burín až do zberu. Výskyt živočíšnych škodcov bol na podpriemernej úrovni a veľmi dobrá sa javila aj situácia s listovými chorobami a chorobami buliev. Hnedá škvrnitosť mala veľmi neskorý nástup. To je paradox oproti minulým rokom, keď koniec júna až začiatok júla spravidla znamenal aj termín prvých ošetrení.

tags: #vhodnos #pod #na #pestovanie #cukrovej #repy