Pestovanie viky na zelené hnojenie

Výraz zelené hnojenie sa v súvislosti so zvyšovaním úrody a ochranou pôdy skloňuje čoraz častejšie. Ak ste sa s ním doteraz nestretli, tak vedzte, že zelené hnojenie predstavuje jeden zo spôsobov organického hnojenia, v rámci ktorého sa cielene pestujú určité druhy rastlín a tie sa následne zapracovávajú do pôdy. Pôdu týmto spôsobom obohacujú o živiny, čo vedie nielen k jej väčšej ochrane, ale aj podpore úrodnosti. Ide o výsev takých druhov rastlín, ktoré sa po vyrastení zapracujú do pôdy a obohatia ju o živiny, humus a zlepšia jej štruktúru.

Zelené hnojenie je nenáročný a udržateľný spôsob, ako získať zdravšiu pôdu bez chémie. Obnovuje prirodzenú rovnováhu v pôde, podporuje pôdny život a prispieva k trvalo udržateľným vysokým výnosom. S ich používaním sa spája množstvo výhod. Zdravšia pôda znamená zvýšenie produkcie potravín v dôsledku menšieho používania chemikálií a obrábania pôdy.

Prečo sa zelené hnojenie oplatí?

Dôvodov je hneď niekoľko. V prvom rade, správne vykonané zelené hnojenie podporuje biologickú aktivitu pôdy, pretože korienky rastlín a zelená zmes dostane do pôdy tak potrebné živiny. Je prospešné aj z toho dôvodu, že zvyšuje odolnosť pôdy voči vodnej a veternej erózii a zlepšuje zádržnosť vody v pôde. Tento spôsob hnojenia zmierňuje kyslosť pôdy, podporuje tvorbu humusu, pomáha prekypriť pôdu a účinne potláča vzchádzanie burín.

Ďalšie kľúčové výhody zeleného hnojenia:

• Podpora pôdneho ekosystému: Pri pestovaní zeleného hnojenia dostávajú pôdne mikróby podporu, ako aj potravu a vhodné podmienky, v ktorých sa môžu rozvíjať. Obnovením týchto pôdnych entít a poskytnutím zdroja potravy zároveň premieňajú nedostupné živiny v pôde na dostupné živiny.
• Zlepšenie štruktúry pôdy: Rastliny typické bujným rastom a hlbokými koreňmi čerpajú živiny z väčšej hĺbky a ich silné korene nemajú problém preniknúť aj ťažkou zeminou, čím pôdu prevzdušnia.
• Ochrana pred eróziou: Zelené hnojenie pomáha predchádzať drveniu pôdy v dôsledku silných dažďov, čím zabraňuje strate živín a udržiava pôdu pohromade.
• Kontrola burín: Hustý porast zeleného hnojenia bráni klíčeniu a rastu nežiaducich rastlín, čo obmedzuje potrebu herbicídov.
• Zvýšenie biodiverzity: Vlhký pokryv slúži ako domov pre žaby a iné prirodzené predátory, ktorí sa živia škodcami, ako sú slimáky a slizniaky.

Vika huňatá (Vicia villosa) - ideálna voľba na zelené hnojenie

Vika (Vicia spp.) patrí medzi strukoviny, ktoré sú cenné pre zelené hnojenie a pôdokryvné pestovanie. Vika huňatá (Vicia villosa) je jednou z najspoľahlivejších plodín na zelené hnojenie, obzvlášť vhodná pre prázdne záhony po zbere zeleniny.

Hlavné prínosy viky huňatej pre pôdu a záhradu:

• Obohatenie o dusík: Vika huňatá má veľkú výhodu - na jej koreňoch sa tvoria hľúzky s pôdnymi baktériami rodu Rhizobium. Tie dokážu zo vzduchu viazať dusík a premieňať ho na formu, ktorú rastliny využijú. Vďaka tomu sa pôda obohacuje o dusík aj bez chemických prípravkov, čím sa zvyšuje zásoba dusíka v pôde už počas jej rastu.
• Organická hmota: Po zapracovaní dodáva pôde veľké množstvo organickej hmoty, čo zlepšuje jej štruktúru a schopnosť zadržiavať vlahu. Tieto krycie plodiny sa vytvárajú pridaním rastlinného materiálu do pôdy, kým je ešte zelená. Keď sa rozložia, obohatia pôdu o živiny s organickou hmotou.
• Potlačenie buriny: Hustý porast viky zabraňuje prerastaniu burín a efektívne obmedzuje klíčenie a rast nežiaducich rastlín.
• Ochrana pôdy: Chráni pôdu pred eróziou, vysychaním a vyplavovaním živín dažďom.
• Mulčovanie: Ak ju po pokosení necháte na povrchu, bude sa postupne rozkladať a dodávať pôde živiny ako prírodný mulč.

Postup pestovania viky huňatej

Postup zeleného hnojenia nie je nijak zložitý, vždy je ale potrebné postupnosť jednotlivých krokov prispôsobiť obdobiu výsevu a zvoleným rastlinám. Prvým krokom je príprava záhona, ktorý chcete takýmto spôsobom obohatiť o živiny.

Kedy a ako vysievať viku huňatú

• Termín výsevu: Najčastejšie sa vika vysieva na jeseň po zbere plodín, napríklad po skorých zemiakoch, kapustovej zelenine či strukovinách. Možný je aj jarný výsev, ak to dovoľujú podmienky. Obsievajú sa voľné plochy od jari až do neskorej jesene. Sejba koncom leta a začiatkom jesene je ideálna v malých záhradách. Jarná sejba sa dá využiť na ozdravenie tej časti záhrady, ktorú nechcete v danom roku využiť.
• Príprava pôdy: Pôdu prekyprite do hĺbky 30 centimetrov a porozbíjajte väčšie hrudy zeminy.
• Výsevná dávka: Odporúča sa 140 - 150 g semien na 10 m². Následne nahusto vysejte osivo.
• Hĺbka sejby: Semienka sa vkladajú približne 2 až 3 cm do pôdy.
• Starostlivosť po sejbe: Semienka zapracujte pomocou záhradných hrablí a nezabudnite ich postriekať rozprašovačom, aby mali dostatok vlahy. Najbližšie týždne udržujte pôdu vlhkú, nie však premočenú. Treba si však dávať pozor, pretože vyžadujú dostatok vlahy, neodporúča sa teda zelené hnojenie používať na veľmi suchých miestach.
• Dĺžka rastu: Aby splnila svoj účel, potrebuje minimálne 4 až 6 týždňov rastu.

Kedy a ako ukončiť rast viky

Viku je najlepšie zapracovať do pôdy predtým, ako vytvorí struky a začne kvitnúť, pretože v tom čase obsahuje najvyšší obsah dusíka, draslíka, ale aj iných živín. Pletivá mladých rastlín ľahko podliehajú rozkladu a pôda sa rýchlejšie obohacuje o prospešné látky.

Keď rastliny vyrastú do výšky okolo 20 centimetrov, je potrebné ich skosiť a nechať trochu preschnúť na záhone. Bezprostredné zapracovanie práve pokosenej zelenej hmoty nie je vhodné, lebo dochádza k hnilobným procesom a kvaseniu. Čerstvo pokosené rastliny nechajte trochu zvädnúť na povrchu pôdy.

Máte dve možnosti, ako ukončiť rast a zapracovať viku:

1. Zapracovať do pôdy: Po pokosení ju zaryjete alebo zaoriete. Plytko zapracovaná hmota do pôdy dodá potravu mikroorganizmom, čím sa urýchli rozklad a obohatí pôdny život. Maximálna hĺbka je do 25 cm. Pamätajte, že čím je pôda ťažšia, tým plytšie zapracujte a naopak. Neodporúča sa ich zakopávať príliš hlboko do pôdy, najlepšie je zakopať rastliny maximálne 15 cm.
2. Ponechať ako mulč: Rozložená na povrchu záhona pôsobí ako ochranná vrstva. Takto pripravená biomasa môže zostať na povrchu pôdy až do jari a prirodzene sa rozloží.

V oboch prípadoch vika zlepší úrodnosť pôdy a pripraví ju na ďalšiu výsadbu. Ak sa rozhodnete vysiať zelené hnojivo neskôr na jeseň, môžete ho nechať na záhone prezimovať. Väčšina takto pestovaných rastlín je veľmi odolná a počas mrazov len jednoducho pozastaví svoj rast, ktorý obnoví na jar.

Dôležité upozornenia

• Striedanie plodín: Pred tým, ako sa rozhodnete vysiať viku na zelené hnojenie, mali by ste vedieť, čo budete na danom mieste pestovať. Platí, že by sa nemali pestovať po sebe plodiny z rovnakej čeľade. Vika patrí do čeľade bôbovitých, preto sa neodporúča sadiť ju tam, kde plánujete mať vysadené na jar strukoviny alebo listovú zeleninu. Majú totiž podobných škodcov a celý proces by vyšiel nazmar.
• Zabránenie vysemeneniu: Nedovoľte rastlinám vysemeniť sa, lebo aj keď sú mnohé z nich citlivé na mráz, ich semená zimu zvládnu a po oteplení začnú rásť. To predstavuje konkurenciu v živinách a vode pre hlavné plodiny.
• Časový odstup: Pred ďalšou plodinou sa odporúča dodržať tridsaťdňový odstup po zapracovaní zeleného hnojenia.

tags: #vika #na #zelene #hnojenie