Hrdza patrí medzi najčastejšie plesňové choroby záhradných rastlín. Ide o nevzhľadné ochorenie, ktoré často (ale nie vždy) znižuje vitalitu rastlín. Hrdze sú mikroskopické huby so zložitým vývojom a sú viazané na úzky okruh hostiteľských rastlín. Hoci hrdza napáda širokú škálu rastlín, je dôležité poznamenať, že každý typ hrdze je špecifický pre jednu rastlinu alebo skupinu rastlín, čo znamená, že sa nešíri na nesúvisiace rastliny.
Čo je hrdza rastlín?
Hrdze sú skupinou hubových chorôb postihujúcich nadzemné časti rastlín. Postihnuté môžu byť stromy, kríky, bylinné a záhonové rastliny, trávy, cibuľoviny, ovocie a zelenina. Mnohé z týchto húb sú dvojhostiteľské, pričom niektoré ich štádiá sa vyvíjajú na zimných a ďalšie na letných hostiteľoch.
Typické príznaky hrdze
Najčastejšie sú hrdzou postihnuté listy, ale môže sa občas vyskytnúť aj na stonkách, a dokonca aj na kvetoch a plodoch. Prvé príznaky ochorenia často ujdú pozornosti pestovateľa, pretože sa najprv objavia bledé škvrny na listoch. Tieto sa nakoniec vyvinú do štruktúr produkujúcich spóry, nazývaných pustuly.
Pustuly sa najčastejšie nachádzajú na spodnej strane listu a produkujú obrovské množstvo mikroskopických spór. Spórové pustuly sa líšia farbou v závislosti od druhu hrdze a typu spór, ktoré produkujú. Môžu byť oranžové, žlté, hnedé, čierne alebo biele. Niektoré majú typickú hrdzavo hnedú farbu, čo dalo chorobe jej bežný názov.
Pre hrdze na okrasných rastlinách je typický výskyt drobných kôpok spór (1-2 mm), ktoré majú rôzne sfarbenie (oranžové, žlté, hrdzavo-hnedé, tmavohnedé až čierne), v závislosti od vývojového štádia. Spoločným znakom je to, že po obvode týchto kôpok spór ostávajú zvyšky roztrhnutej pokožky, dobre viditeľné pod lupou.
V niektorých prípadoch sa na jednom liste môžu nachádzať desiatky pustúl. Veľmi postihnuté listy často žltnú a predčasne opadávajú, čo v konečnom dôsledku znižuje vitalitu rastliny.
Príčiny a podmienky šírenia hrdze
Hrdza sa zvyčajne vyvíja počas daždivých, vlhkých letných období, keď sú listy dlhší čas mokré. Napríklad, ak sú rastliny mokré celú noc a ranné teploty sú veľmi vysoké. Hrdzi, rovnako ako mnohým plesňovým chorobám rastlín, sa darí vo vlhkých podmienkach, v daždivom počasí a v hustých a často zavlažovaných porastoch.
Hrdze napádajú najmä oslabené a fyziologicky stresované rastliny, prípadne jedince pestované v nevyhovujúcich podmienkach. Pre dicyklické hrdze, ktoré majú dvojhostiteľský životný cyklus, je významným epidemiologickým činiteľom aj blízkosť a napadnutie medzihostiteľa, resp. hostiteľa.
Prehľad špecifických typov hrdze
Hrdza mätová (Puccinia menthae)
Táto hrdza sa vyskytuje na mäte a môže výrazne oslabiť rastlinu.
Hrdza trávová (Puccinia graminis)
Je to významná hrdza na obilninách, ktorá napáda aj rôzne druhy dráča a mahónie. Na vrchnej strane listov sa tvoria oranžové až červené škvrny, v ktorých sa nachádzajú čiastočne do pletiva ponorené fľaškovité útvary - spermogóniá. Na spodnej strane listov, prípadne na listových stopkách a zelených výhonkoch sa tvoria pohárikovité vyčnievajúce útvary - aéciá.
Hrdze na cibuľovinách
- Na tulipánoch sa vyskytuje Puccinia tulipae, vytvárajúca na spodnej strane listov žlté kôpky spór, ktoré často splývajú.
- Na mnohých druhoch narcisov sa vyskytuje Puccinia schroeteri, ktorá pri silnejšom napadnutí spôsobuje odumieranie listov.
Hrdze na kosatcoch a chryzantémach
- Na pestovaných, ale hlavne na divých druhoch kosatcov sa vyskytuje Puccinia iridis.
- Na chryzantémach škodí hrdza Puccinia chrysanthemi. Pri silnom infekčnom tlaku napadnuté listy žltnú a predčasne odumierajú. Kôpky uredospór sa vytvárajú väčšinou na spodnej strane listov a obyčajne sú koncentricky usporiadané.
- Na chryzantémach sa môže vyskytovať aj tzv. biela hrdza, ktorú spôsobuje Puccinia horriana. Napáda listy, zriedkavejšie stonky chryzantém. Na oboch stranách listov sa vytvárajú malé, svetložlté škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú.
Hrdza hrušková (Gymnosporangium fuscum) a hrdza borievková
Hrdza hrušková je dvojbytná hrdza, ktorej hostiteľskými rastlinami sú borievky. Prvé príznaky infekcie sa objavujú na konci druhého roku po preniknutí patogéna do pletív hostiteľskej rastliny. Začína opadávať ihličie, odumierajú najjemnejšie konáriky, infikované konáre sa vretenovito zduria. V treťom roku infekcie sa zjavia kôpky teleutospór vo forme fialovo-čiernych rožkovitých útvarov. V ďalších rokoch sa vretenovito zdurený konár zväčšuje, pričom rozmery vretenovitých zdurenín na konároch sa pohybujú od niekoľkých mm až do 70 - 80 cm.
Gymnosporangium juniperi-virginianae spôsobuje hrdzu borievky obyčajnej (Juniperus communis), pričom hostiteľom je borievka a medzihostiteľom jabloň alebo jarabina.
Hrdza ružová (Phragmidium mucronatum)
Táto hrdza sa vyskytuje na divých, ale aj na kultúrnych ružiach. Napáda všetky zelené časti rastliny ruže - vetvičky, výhony, listy, stopky listov a kališné lístky.
Prevencia proti hrdzi
Agrotechnické opatrenia a správne zavlažovanie
Prvou líniou regulácie by malo byť predchádzanie chorobám prostredníctvom osvedčených postupov v pestovateľských metódach, výbere kultivarov, hygiene záhrady a podporou prirodzených nepriateľov. Najdôležitejším krokom, ktorý môžete podniknúť na zníženie hrdze vo vašej záhrade, je zhodnotiť svoje zavlažovacie postupy a predovšetkým prestať zalievať zhora. Namiesto toho použite kvapkovú závlahu alebo zavlažovaciu tyč na dodávanie vody na úroveň zeme. Hrdziam sa darí v hustých a často zavlažovaných porastoch, preto je redší spon a zavlažovanie podmokom kľúčové.
Polievanie rastlín v zime: Tieto CHYBY ZABÍJAJÚ vaše kvety! | Kompletný návod
Okolo rastlín nechajte dostatok priestoru na zlepšenie cirkulácie vzduchu, pretože hrdzi sa darí vo vlhkých podmienkach. Choroba sa šíri rýchlo, preto odporúčame už na začiatku sezóny vysádzať rastliny vo väčších vzdialenostiach medzi sebou. Vďaka tomu po daždi listy veľmi rýchlo uschnú, čím sa znižuje riziko infekcie. V skleníkoch je potrebné dobre vetrať a zabrániť kolísaniu teplôt.
Ochrana pred výtrusmi z pôdy
Väčšina výtrusov sa nachádza v pôde, preto môžu byť pri daždi "rozvírené" na listy. Tomu môžete zabrániť tým, že pokryjete zem slamou, ako je to bežné napríklad u jahôd.
Odstraňovanie napadnutých častí a medzihostiteľov
Z preventívnych opatrení je potrebné odstrániť všetky napadnuté časti rastlín. V prípade dicyklických hrdzí je významnou ochranou buď priestorová izolácia (napr. nepestovať borievky v blízkosti hrušiek a ovocných sadov, ríbezlí blízko borovíc a naopak) alebo odstránenie napadnutého medzihostiteľa, resp. hostiteľa z blízkosti pestovaných rastlín.
Podpora zdravého rastu rastlín
Udržujte rastliny v čo najsilnejšom raste bez stresu. Vyhýbajte sa používaniu hnojív s vysokým obsahom dusíka na náchylných rastlinách, pretože to podporuje mäkký rast, ktorý sa môže ľahšie infikovať. Pestovanie rastlín na slnečných stanovištiach taktiež prispieva k prevencii.
Možnosti liečby a ochrany
Mechanické odstránenie
Rozvoj choroby sa niekedy dá spomaliť odstránením napadnutých listov hneď po ich objavení, za predpokladu, že ide len o malý počet listov. Odstraňovanie veľkého množstva listov pravdepodobne spôsobí viac škody ako úžitku.
Listy rastlín napadnutých hrdzou by ste mali na jar a začiatkom leta kompostovať, pretože spóry, ktoré sa vtedy vytvoria, majú vo všeobecnosti krátku životnosť a mali by sa zničiť domácimi kompostovacími prostriedkami. Koncom leta a na jeseň niektoré hrdze (zvyčajne tie, ktoré postihujú listnaté rastliny) produkujú prezimujúce spóry. Tieto by sa nemali kompostovať bežným spôsobom, ale mali by sa zlikvidovať inak, aby sa zabránilo ich šíreniu na jar.
Organické a prírodné prostriedky
- Aplikácia síry týždenne môže zabrániť vzniku hrdzavej huby a liečiť ju.
- Neemový olej, botanický fungicíd a pesticíd, tiež reguluje hrdzu.
- Niektorí organickí záhradníci prisahajú na sódu bikarbónu na kontrolu záhradných húb.
Fungicídna ochrana
Ochrana proti hrdziam spočíva v opakovaných postrekoch ohrozených porastov povolenými fungicídmi. Fungicídna ochrana sa riadi skúsenosťami a škodlivosťou na konkrétnom druhu. Pri každoročnom výskyte je potrebné prvý postrek aplikovať preventívne alebo pri výskyte prvých symptómov.
Prípravky treba aplikovať preventívne alebo najneskôr po zistení prvých príznakov ochorenia. Ošetrenia by sa mali opakovať v 10 až 14-dňových intervaloch. Po odstránení vňate (napr. pri mäte) možno aplikovať fungicídne prípravky ako Baycor 25 WP, Dithane M 45, Novozir MN 80 či Polyram WG.
Alternatívou môžu byť aj prípravky obsahujúce parazitickú hubu, napríklad Polyversum. Treba ich aplikovať čo najskôr na začiatku sezóny na vlhké rastliny a pôdu. Je dôležité poznamenať, že chemické a biologické prípravky by sa nemali používať spoločne.
