Názov ViaJur evokuje cestu, ktorá sa akoby vracala do zabudnutej minulosti Slovenska. V 16. storočí, v období života Kataríny Pálffyovej, sa Uhorsko zmietalo v nekonečných vojnách. Krajinu ohrozovali turecké nájazdy a vnútorne ju rozkladali náboženské konflikty. Katarína, katolíčka, bola vydatá za palatína Štefana Illešházyho, protestanta. V tomto búrlivom období sa však vytvárali aj základy pre budúce vinárstvo, ktoré dnes nachádzame v kaštieli ViaJur.

Katarína Pálffyová a renesančný kaštieľ
Renesančný kaštieľ vo Svätom Jure, ktorý kedysi obývala Katarína Pálffyová so svojím manželom Štefanom Illešházym, prešiel dlhým obdobím úpadku. Od druhej polovice 20. storočia chátral, no s príchodom nového investora sa zázračne prebudil k životu. Obnovený kaštieľ dnes pripomína bájneho vtáka Fénixa, ktorý povstal z popola. Návštevníkov ohromí jeho krása, ktorá nesie stopy slávnej minulosti. Keby sa Katarína Pálffyová dnes prebudila a vstúpila do jeho priestorov a pivníc, zostala by prekvapená moderným vybavením. Salóny a sály, kde sa kedysi hodovalo, pilo a zabávalo, dnes slúžia novým účelom, no duch minulosti je stále prítomný.
Pod tehlovými klenbami starých majstrov sa dnes nachádzajú moderné antikorové tanky, ktoré Katarína Pálffyová nepoznala. Namiesto agátových kôl, ktoré kedysi podporovali vinič, sa dnes používajú drôtené systémy natiahnuté medzi betónovými či kovovými stĺpikmi. Vinič na hone Ponty však rastie rovnako ako za jej čias, čo vytvára fascinujúci kontrast medzi minulosťou a prítomnosťou.

Tomáš Dilong: Návrat k tradíciám s moderným prístupom
Tomáš Dilong, talentovaný vinár z generácie dobrodruhov, predstavuje moderný prístup k vinárstvu, ktorý rešpektuje slovenské tradície. Pochádza z rodiny s kultúrnou tradíciou, jeho príbuzným bol básnik Rudolf Dilong. Tomáš sa už od mladosti zamiloval do vína, pričom jeho prvou skúsenosťou bolo domáce ríbezľové víno s dedom. Svoj sen o výrobe vína hodného kráľa si začal plniť na Novom Zélande, kde strávil takmer desať rokov spoznávaním vinárskeho umenia.
Po návrate na Slovensko prijal výzvu pracovať v malokarpatskom vinárstve. Keď uvidel obnovený kaštieľ ViaJur, priľahlé vinohrady a moderné technológie, bolo mu jasné, že tu vzniká ojedinelé vinohradníctvo a vinárstvo. Tomáš Dilong sa snaží tvoriť víno, ktoré je hodné kráľa a chutí celej krajine. Jeho prvým svätojurským vínom je Rizling rýnsky - Liebling, víno s podobizňou Kataríny Pálffyovej, ktoré je poctou jej odkazu.
Víno Liebling: Symfónia chute a tradície
Liebling, mladé víno z ročníka 2021, je príkladom Dilongovho umenia. S obsahom 35 gramov zvyškového cukru a živými kyselinami ponúka príjemnú sladkosť a sviežosť. S alkoholom nepresahujúcim 10 percent je Liebling živým, veselým a príjemným vínom. Jeho výroba je výsledkom starostlivého výberu hrozna a moderných technológií, ktoré umožňujú zachovať jeho prirodzenú kvalitu.
Svätojurské vinice, kde sa Liebling pestuje, patria medzi najlepšie slovenské polohy pre Rizling rýnsky. Pôda z rozdrvených kameňov, žuly a humusu, ktorú opísal aj Matej Bel, vytvára ideálne podmienky pre túto odrodu. Liebling sa však nerodí hocikde; jeho vznik vyžaduje špecifické klimatické podmienky a starostlivé obrábanie viníc.

História vinohradníctva na Slovensku
História vinohradníctva na Slovensku siaha až do keltských čias, kedy bolo pestovanie viniča a výroba vína luxusným tovarom. Počas stredoveku došlo k zničeniu mnohých vinohradov, no v 15. storočí s príchodom nemeckých a talianskych kolonizátorov nastal nový rozmach. V tomto období sa vinohrady nachádzali takmer na celom Slovensku, pričom najväčšie množstvo vína pochádzalo zo západného Slovenska a Hontu. Bratislava sa stala najstaršou vinohradníckou obcou, s písomnými záznamami siahajúcimi do 10. storočia.
V 16. storočí dosahovala ročná produkcia vína na Slovensku až 650 - 700 tisíc hektolitrov. Neskôr však došlo k obmedzeniu geografického rozloženia vinohradníctva a k poklesu produkcie vplyvom chorôb a škodcov. V 20. storočí, najmä v 60. až 80. rokoch, došlo k najväčšiemu plošnému rozvoju vinohradníctva, avšak poznačenému kolektivizáciou a masovou produkciou bez ohľadu na kvalitu. V súčasnosti sa vinohradnícke odvetvie zameriava na obnovu tradícií a zvyšovanie kvality, pričom sa vracia k pôvodným metódam pestovania a moderným technológiám.
História alkoholu na Slovensku: od medoviny po borovičku (DejinySK)
Inovácie a budúcnosť vinárstva ViaJur
Vinárstvo ViaJur kombinuje klasické metódy s najmodernejšími technológiami. Proces výroby vína je riadený pomocou digitálnych dát, ktoré umožňujú kontrolu priamo z mobilu. Technológie sú však len prostriedkom, ktorý má dopomôcť k vytvoreniu vína výnimočnej kvality. Dôležité je aj počúvať víno a reagovať na jeho potreby, ako hovorí Tomáš Dilong.
ViaJur tiež experimentuje s novými formami balenia, ako sú ľahké hliníkové plechovky, ktoré sú praktické na pikniky a cyklotúry. Tento pragmatický prístup k baleniu znižuje náklady na prepravu a recykláciu. Okrem toho vinárstvo ponúka aj produkt HEY YUO BOUBLES, ktorý je určený pre všetky generácie.
ViaJur sa snaží rozvíjať spoločnosť a prinášať ľuďom radosť a uspokojenie prostredníctvom vína. Ako hovorí partnerka Tomáša Dilonga, Zuzana, ak bolo človeku dopriate viac ako iným, mal by to vrátiť spoločnosti. Víno, ako povedal Ernest Hemingway, je jednou z najcivilizovanejších a najprirodzenejších vecí na svete, ktorá ponúka nekonečné možnosti na zábavu a uznanie.