Pestovanie viniča: Kompletný sprievodca

Pestovanie hrozna je obľúbené nielen pre jeho lahodné plody, ale aj pre možnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa pestovanie viniča môže zdať náročné, správne postupy zaručujú úspech aj vo vašej záhrade. V tomto článku poskytneme komplexný prehľad o všetkom, čo potrebujete vedieť - od výberu miesta a prípravy pôdy až po správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.

Výber vhodného miesta a pôdy

Všeobecné požiadavky na stanovisko

Vinič je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Všetky odrody viniča vyžadujú teplé, slnečné a vetrom chránené stanovisko, aby bobule správne dozreli a predišlo sa plesniam. Ideálne je miesto orientované na juh. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča. Vo všeobecnosti platí, že najkvalitnejšie hrozno dopestujete na južne orientovaných a veľmi slnečných miestach, ktoré nie sú zatienené vysokými stromami či budovami. Prvou úlohou je nájsť mu dobré stanovište, chránené pred silnými mrazmi a vetrom. Vinič je totiž citlivý na pokles teplôt pod približne -20 °C.

Pôdne podmienky a ich úprava

Pre úspešné pestovanie je nevyhnutná dobre priepustná, hlinitopiesočnatá pôda bohatá na organické látky. Optimálna pôdna reakcia je mierne kyslá až neutrálna (pH 6,5 - 7). Niektoré odrody, najmä americké a hybridné, tolerujú aj kyslejšie pôdy (pH 5 - 6). Pri pestovaní viniča potrebujete upravenú pôdu nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska. Pôda by mala obsahovať dostatok živín a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj či prípravky z vermikompostu. Ak je pôda ťažká, pridajte piesok, ak je ľahká, primiešajte hlinu. Chýbajúce látky možno doplniť rôznymi prípravkami. Pôda je totiž najdôležitejšou zložkou miestneho terroir. Pri výbere lokality určite nepodceňujte typ pôdy, ktorý má na výsledné víno obrovský vplyv. Ideálne sú ľahšie pôdy, teda kombinácia viacerých faktorov.

Špecifiká pestovania viniča pri stene

V prípade, že máte záujem pestovať vinič aj v malej záhrade alebo na terase, najlepšie je zasadiť rastliny k stene, napríklad k južnej stene domu alebo garáže. V tomto prípade bude mať rastlina aj dekoratívnu funkciu. Pri výsadbe rastlín pri stene treba obzvlášť starostlivo dbať na kvalitu pôdy a odstrániť stavebný odpad. Popínavý, silný rast viniča s ročnými výhonkami 1 - 4 m, tiež previsnutými ako vlečné, je ideálny pre takéto umiestnenie. Môžeme ho nechať rásť po treláži či na pergole. Veľa pestovateľov viniča využíva na pestovanie už existujúce konštrukcie, napríklad stenu altánku, pergolu alebo záhradnú treláž, ktorú plodiaca réva krásne doplní.

Príprava pôdy a výsadba

Dlhodobá príprava pôdy

Príprava pôdy pred výsadbou viniča je kľúčová pre dobré podmienky pre mladý i rodiaci vinohrad. Cieľom je spracovať, prekypriť a vyhnojiť pôdu organickými a minerálnymi hnojivami do hĺbky 50 až 60 centimetrov, zvýšiť podiel organickej hmoty a upraviť pH. Pôdu, v ktorej budete vinohrad pestovať, začnite pripravovať minimálne rok pred výsadbou.

Prvou prácou je odber pôdnych vzoriek na chemický rozbor, ktorý sa robí po zbere predplodiny. Na základe výsledkov hnojte tak, aby ste dosiahli dobrý obsah živín a ich správny pomer. Hlbokou orbou, ktorú robíme pred rigoláciou, zaoriete do pôdy maštaľný hnoj alebo iné organické hnojivá. Rastliny pestované na zelené hnojenie rozdrobte a zaoriete.

Príprava výsadbovej jamy a sadenie

Pred samotnou výsadbou vykopte výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm. Jamy kopte tesne pred sadením, aby pôda nevyschla. Jamu do jednej tretiny zaplňte zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Do jamy nalejte čistú vodu, ktorá sa musí vsakovať do podložia.

Sadenicu umiestnite do jamky tak, aby bola o 3 - 4 cm vyššia ako kvetináč, ak ide o kontajnerované sadenice. Miesto štepenia by malo byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Po umiestnení sadenice ju prihrňte pôdou a dobre utlačte. Potom do jamky pridajte vodu. Pri jedincoch s koreňovým balom dbajte na to, aby sa pri výsadbe nerozpadol. Substrát v nádobe pred výsadbou dobre zalejte.

Výsadbový materiál

Výsadbový materiál môže byť zakorenený alebo presadený, pričom výber závisí od odrody a podmienok pestovania. Odrezky by mali mať výšku približne 50 cm a priemer 8 až 10 mm. Pri výsadbe odrežte vrchol a ponechajte dva spodné púčiky. Na jarnú výsadbu sa používajú jesenné rezané a predpestované odrezky, ktoré môžu byť predpestované niekoľko týždňov v kvetináčoch. Využiť môžete voľnokorenné aj kontajnerované rastliny.

Termíny výsadby

Vinič sa vysádza na jar a na jeseň. Najlepší čas na výsadbu je apríl, ale závisí to od stavu pôdy a počasia. Kontajnerované sadenice sa dajú sadiť takmer celý rok, pokiaľ nie sú mrazy. Pri výsadbe je dôležité zohľadniť:

• Jarná výsadba: Ideálne je od polovice apríla do polovice mája. Skoršia výsadba môže byť ohrozená neskorými mrazmi, neskoršia môže viesť k nedostatku vlahy.
• Jesenná výsadba: Zabezpečuje lepšie zakorenenie pred zimou. Voľnokorenné sadenice vysádzajte približne od polovice septembra do konca októbra.
• Celoročná výsadba: Možná pri kontajnerovaných sadeniciach, ktoré majú už vyvinutý koreňový systém.

Pre jesennú výsadbu sa pôda rigoluje v septembri, ak chceme vinič vysádzať od druhej polovice októbra do nástupu zimných mrazov. Ak chceme vinič vysádzať na jar, rigolujeme v novembri až v decembri.

Starostlivosť po výsadbe

Zalievanie

V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu. Obzvlášť v lete, počas horúčav, je dôležité zabezpečiť dostatočnú závlahu, pretože pôda sa tam zohrieva oveľa rýchlejšie. Hoci hrozno znáša sucho pomerne dobre, počas prvých rokov vývoja je dôležité zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä v suchých obdobiach. Keďže vinič zakoreňuje hlboko, potrebuje len miernu zálievku. V suchých obdobiach sa rast sadeníc spomaľuje, na jeho obnovenie je najvhodnejšia zálievka slabým živným roztokom kombinovaného hnojiva.

Hnojenie

Po nástupe vegetácie je potrebné začať s doplnkovým prihnojovaním. Používajte hnojivá na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody. Hnojenie by malo byť vyvážené. Odporúčajú sa:

• Predjarné hnojenie (marec - apríl): Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty. Používajú sa dusíkaté hnojivá. Na jar, pred začiatkom vegetačného obdobia, aplikujte hnojivo bohaté na dusík, čo podporí rast nových výhonkov.
• Po odkvitnutí (jún - júl): Podpora rastu bobúľ a zrenia. Používajú sa draselné a fosforečné hnojivá.

Pri granulovaných hnojivách je potrebné vinič po aplikácii dobre zaliať. Listová výživa aplikovaná postrekom na list môže byť robená počas celej sezóny a prináša rýchly a priamy prísun živín. Mladý vinič zavlažujte a doprajte mu dávku viaczložkového hnojiva.

Rez viniča: Kľúč k bohatej úrode

Význam a princípy rezu

Správny rez je jedným z najdôležitejších aspektov pestovania hrozna, pretože je kľúčom k bohatej a kvalitnej úrode. Vinič rodí na jednoročnom dreve, pričom základy plodov sa tvoria na výhonkoch, ktoré na jar vyrašili z očiek. Práve správny rez je kľúčom k bohatej a kvalitnej úrode. Viacročné formovanie („výchova“) a rez v zime sú nevyhnutné, prípadne dodatočný letný rez. V prvých rokoch sa výhony vedú do požadovaného tvaru.

Zimný rez

Zimný rez sa vykonáva v období vegetačného pokoja, najčastejšie od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Zamerajte sa na silné výhonky z predchádzajúceho roka, ktoré vyrástli z hlavného kmeňa. Plodné výhonky skráťte tak, aby na každom zostali 2-3 očká. Staré zdrevnatené výhonky a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva sa odstraňujú (presvetľovanie). Počas nasledujúcej jari po výsadbe je najlepšie nechať na rastline vyrásť len dva najsilnejšie letorasty. Tie ostatné treba vylomiť.

Letný rez

Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Obmedzte sa na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení. Kedysi bolo vylamovanie listov nad strapcami dôležitým zásahom, ktorý umožnil priame prenikanie slnečných lúčov k bobuliam. Strapce, na ktoré dopadajú lúče priamo, skoršie dozrejú, sú vyfarbenejšie a spravidla majú vyššiu cukornatosť.

Formovanie výhonkov v prvých rokoch

Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, sa zastrihnú na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody.

Oporné konštrukcie pre vinič

Všeobecné požiadavky a typy opôr

Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Oporné konštrukcie sú dôležité najmä na upevňovanie kmeňov viniča. Najbežnejším systémom je jednoriadkový drôtový systém, kde sa drôty natiahnu vo výške približne 1,5 metra, pričom vinič sa vyväzuje k týmto drôtom. Stredné, pri veľkých plochách a hubám citlivých historických odrodách aj ťažké/masívne súpravy (väčšia vzdialenosť od steny) sú často používané. Vo výnimočných prípadoch postačujú aj jednoduché alebo ľahké súpravy. Dôležité pri múrových mrežách: hrubnúce hlavné výhonky viniča, t. j. konáre, sa viažu na vonkajšiu stranu mreže. Pokiaľ však chceme mať k viniču lepší prístup kvôli údržbe a zberu a chceme mu dopriať čo najlepšie miesto, vhodná bude konštrukcia na to určená.

Výroba oceľovej opornej konštrukcie pre vinič pri múre

Doterajší spôsob pestovania viniča pri dome bol taký, že výhonky sa ťahali popri opornom múre po jednotlivých prvkoch existujúceho zábradlia. Keďže výhonky prerástli aj zábradlie, začali sme ich priväzovať špagátom k streche rodinného domu. Problém možno vyriešiť použitím opornej konštrukcie. Oporná konštrukcia na vinič je zhotovená z oceľových materiálov zváraním.

1. Najprv zhotovíme rám z jednopalcovej oceľovej rúrky. Materiál je z estetického hľadiska prispôsobený k existujúcemu zábradliu, ktoré je urobené taktiež z oceľovej rúrky.
2. Na priečky bola použitá 3/8“ oceľová rúrka. Výplň tvorí zváraná sieťovina (používa sa pri betonárskych armovacích prácach) s priemerom drôtu 6 mm. Veľkosť štvorca oka je 15 × 15 cm.
3. Šírka opornej konštrukcie v dolnej časti je 285 cm, v hornej 135 cm a jej výška je 300 cm.
4. Po narezaní jednotlivých prvkov rámu a priečok bol rám s priečkami zvarený.
5. V ďalšej fáze pracovnej činnosti vystrihneme (vyrežeme) jednotlivé časti výplne zo zváranej sieťoviny a privaríme ju k rámu a k priečkam konštrukcie.
6. Hotovú konštrukciu v dolnej časti privaríme k zábradliu, hore ju skrutkami do dreva ukotvíme k začínajúcej časti strechy pomocou dvoch prevŕtaných a privarených pásovín s rozmermi 30 × 5 × 200 mm.

Celá konštrukcia je zhotovená tak, aby presne vyplnila priestor medzi existujúcim zábradlím a začínajúcou drevenou časťou strechy. Druh materiálu a rozmery opornej konštrukcie si môže každý prispôsobiť svojim podmienkam. Nakoniec celú konštrukciu povrchovo upravíme základným antikoróznym a vrchným náterom. S výrobou opornej konštrukcie na vinič je najlepšie začať ešte pred jeho výsadbou, resp. keď sú výhonky ešte krátke. Keď to nie je možné, zhotovíme ju pred začatím vegetácie, prípadne po jej skončení.

Založenie vinohradníckej konštrukcie s drevenými stĺpikmi

Aj keď môže vyzerať stavba vinohradu zložito, pravda je, že ide v podstate o skladačku. Začneme s prípravou výkopov, pokračujeme betonážou spolu s usadením zemných kotevných pätiek. Pripravíme drevené hranoly. Dubové alebo smrekovcové drevo môžeme nechať bez náteru, mäkké drevo určite natrieme náterom zvyšujúcim odolnosť proti hubám a poveternostným vplyvom.

1. Prvou úlohou je vytýčenie rozmiestnenia hranolov (stĺpikov vinohradu). Rozhodli sme sa pre dvojmetrovú vzdialenosť. Po vytýčení vykopeme jamu do hĺbky 0,6 až 0,8 m.
2. Pri budovaní vinohradu začneme betónovými pätkami. Betón necháme niekoľko dní zatuhnúť. V medzičase sa môžeme pustiť do prípravy dreva.
3. Vopred si ujasníme, akú dĺžku hranolov zvolíme. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami vo vinohrade záleží na spôsobe pestovania a na prísnosti rezu.
4. Hlavne pri mäkkom dreve nevynecháme povrchovú úpravu. Môžeme ho naimpregnovať prípravkom proti drevokazným hubám a hmyzu a až potom nanesieme dekoratívny náter.
5. Zatiaľ čo bude tuhnúť betón a zasychať náter na hranoloch, pustíme sa do úpravy samotného záhona pre vinič. Trávnu mačinu stačí odstrániť rýľom.
6. Ak si chceme uľahčiť údržbu, okolo vinohradu situujeme oceľový obrubník. Dobre sa inštalujú napríklad oceľové lišty.
7. Po dostatočnom zatuhnutí betónu môžeme do oceľových pätiek ukotviť natreté hranoly.
8. Hornú časť hranola doplníme oceľovými krytkami na plotové stĺpiky.
9. Do krytiek si vopred navŕtame otvory a potom ich k drevu ukotvíme pomocou klincov určených na lepenku.
10. Navŕtanými otvormi pretiahneme lanko.

Pokiaľ nám nestačí len jeden rad vinohradu, pokojne si v blízkosti vybudujme ďalšie rady. Myslíme na to, aby si rastliny navzájom netienili, preto im doprajeme dostatočný rozstup. Ten je dôležitý hlavne vtedy, keď chceme postaviť rady do zákrytu.

Ochrana viniča a odolné odrody (PIWI)

Bežné choroby a škodcovia

Viniče napáda viacero škodcov a chorôb, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída. Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia. Kým peronospóra je chorobou vlhkého jarného počasia, múčnatka môže ker napadnúť prakticky kedykoľvek. Je totiž skôr otázkou mikroklímy samotného kra. Proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. V prípade pochybností sa preto vyhnite historickým odrodám a vysádzajte odrody odolné voči hubám.

Výhody a príklady odolných odrôd

V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Tieto odrody už nemôže ohroziť ani fyloxéra viničová. Moderné a komplexné hybridy prinášajú ľahší a lacnejší spôsob pestovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu aj k zdraviu ľudí a zároveň rozširuje hranice pestovateľských oblastí. Aby ste sa vyhli častým chemickým postrekom, uprednostnite rezistentné (tzv. PIWI z nemeckého pilzwiderstandsfähige Rebsorten) odrody. Sú odolné proti dvom základným chorobám viniča, a to peronospóre a múčnatke. Z tohto dôvodu je pri viniči veľmi dôležitý zimný rez a v lete takzvané zelené práce, ale aj výber odolných, tzv. PIWI odrôd.

Medzi takéto odrody patria napríklad:

• Vitis labrusca: Americká odroda so silným rastom, dobre znáša sucho a je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre.
• Vitis amurensa: Rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom.

Prínos mykorhíznych húb

Mykorhízne huby vytvárajú v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytáva minerály a privádza ich aj zo vzdialenejších miest, kam by korene bez húb nedosiahli. Aplikujte ich na dno výsadbovej jamy alebo do črepníkov podľa návodu. Môžu pomôcť rastline zvýšiť úrodnosť a kvalitu plodov.

Výber odrody podľa účelu

V bohatom sortimente odrôd viniča sa treba dobre zorientovať. Záleží na tom, či si chcete dopestovať krásne strapce na stôl, alebo plánujete vyrábať aj vlastný mušt či víno. Podľa toho by ste si mali vyberať buď z odrôd stolových na priamy konzum, alebo z muštových na výrobu vína.

Stolové odrody

Stolové odrody sú šľachtené pre väčšie bobule a vyrovnanú sladkokyslú chuť. V porovnaní s muštovými obsahujú viac slizovitých látok. Tie môžu za to, že bobuľa pod zubami pekne „chrupne“. V prípade stolového hrozna si môžeme vybrať odrody tak, aby postupne dozrievali. Dobrou voľbou sú aj tzv. bezsemienkové odrody, vhodné na sušenie.

Muštové odrody

Muštové odrody majú zvyčajne menšie bobule, ktoré sú veľmi šťavnaté, aby sa z nich vylisovalo čo najväčšie množstvo šťavy. Sú to práve cukry, ktoré sa procesom kvasenia premieňajú na alkohol. Čo sa týka výroby vlastného muštu, paradoxne sú vhodnejšie stolové odrody, a to pre vyváženejší obsah cukru a kyselín. Vlastné víno si ale môžete vyrobiť aj zo stolového hrozna.

Prehľad populárnych stolových odrôd

• Aladin: Dozrieva v polovici augusta, postupne. Vyšľachtený bol v Taliansku z odrôd Muscat Italia a Volta. Silne rastie, je úrodná odroda. Voči chorobám je stredne odolný.
• Arkadia: Dozrieva v polovici septembra. Silne rastie, je spoľahlivý, prináša vysokú úrodu. Odolnosť voči chorobám je dobrá.
• Black Corinth: Dozrieva skoro, v polovici augusta. Vyšľachtený bol v Grécku z odrôd Alphonse Lavallée a Black Monukka. Má silný a rýchly rast, prináša vysokú úrodu.
• Boskoop: Dozrieva začiatkom septembra. Na stanovište nie je náročný. Odolnosť voči hubovým chorobám je dobrá.
• Centennial Seedless: Dozrieva v polovici septembra. Vyšľachtený bol v Maďarsku. Na pôdu nie je náročná, veľmi dobre znáša aj suchšie podmienky. Silne rastie, je vhodná aj na pergole.
• Kišmiš lučistyj (Sultana): Dozrieva v polovici septembra. Vyšľachtený bol v Rusku z odrôd Árkádia a Feja. Veľmi silne rastie, prináša bohatú úrodu.
• Kodrianka: Dozrieva v polovici augusta. Vyšľachtený bol v Maďarsku. Silne rastie, prináša vysokú úrodu. Na stanovište a pôdu nie je náročný. Dobre znáša prepravu.
• Lydia: Dozrieva koncom septembra. Vyšľachtený bol v Severnej Amerike. Odolnosť voči hubovým chorobám je vysoká.
• Muscat Blue: Dozrieva na prelome augusta a septembra. Silne rastúca odroda. Vysoko odolná voči peronospóre.
• Muscat Hamburg: Dozrieva v polovici septembra. Vyšľachtený bol v Uzbeckej republike. Stredne silne rastie. Na stanovište a na pôdu nie je náročný.
• Perla z Csaby: Dozrieva koncom augusta. Vyšľachtený bol v Maďarsku. Silne rastie, prináša vysokú úrodu. Na pôdu a stanovište nie je náročný.
• Prim: Dozrieva prvej polovice augusta. Vyšľachtený bol v Rusku. Odolnosť voči chorobám je vysoká.
• Riton: Dozrieva v druhej polovici augusta. Stredne silne rastie, stabilne rodí, prináša stredne veľkú úrodu. Dobre sa mu darí aj vo vyšších vinohradníckych oblastiach.
• Seneca: Dozrieva v prvej polovici septembra. Vyšľachtený bol v USA z odrôd Moore early x (Belvedere x Muškát Hamburský). Odolnosť voči chorobám je nadpriemerná.
• Souvenir: Dozrieva na prelome septembra a októbra. Silne rastie, bohato a pravidelne rodí. Nie je náchylný na praskanie, osy ho nepoškodia. Odolnosť voči chorobám je vysoká.
• Viktória: Dozrieva v polovici augusta. Vyšľachtený bol v Maďarsku z odrôd SV 12375 x Kráľovná vinosadu. Stredne silne rastie, spoľahlivo prináša vysokú úrodu. Vhodný aj na pergolu.
• Vanessa: Dozrieva začiatkom augusta. Vyšľachtený bol v USA z odrôd Alden a NY46000. Má silný rast a veľké, zvláštne a dekoratívne listy. Na pôdu a stanovište nie je náročný.

Obnova starých viníc

Obnova viníc, teda vyklčovanie starej a výsadba novej, patrí k bežnej práci vinohradníka. Vo všeobecnosti platí, že pôda by si po odstránení starej vinice mala najmenej dva roky oddýchnuť. Počas tohto obdobia by sa na nej malo pestovať zelené hnojenie, doplniť do pôdy prvky, ktoré predchádzajúca výsadba vyčerpala, a pôda by sa mala dôkladne prevzdušniť a zbaviť starých častíc a zvyškov koreňov.

Pri obnove starých viníc je dôležité vykonať kvalitné prekopanie pôvodnej vinice, odstrániť čo najviac dreva z koreňov, vyhnojiť maštaľným hnojom a vykonať hlbokú orbu. Po roku nechať pôdu v pokoji, zasiať vhodnú rastlinu na zelené hnojenie (napr. ďatelinu lúčnu), zapracovať ju do pôdy a realizovať novú výsadbu s kvalitnou opornou konštrukciou.

Terroir a jeho vplyv na kvalitu vína

Pojem „terroir“ pochádza z francúzštiny a odkazuje na celkový charakter a zvláštnosti určitého miesta, ktoré ovplyvňujú pestovanie viniča. Vo vinohradníctve a výrobe vína zohráva terroir dôležitú úlohu, pretože prispieva k jedinečnej chuti a charakteru vína z danej oblasti. Vinohradníci sa snažia využiť prirodzený terroir na vytvorenie vín s výrazným miestnym charakterom. Terroir môže ovplyvniť nielen chuť vína, ale aj jeho arómu, farbu a celkový štýl.

tags: #vinic #pri #mure