Voška broskyňová (Myzus persicae) patrí k najnebezpečnejším škodcom broskyne a ľuľkovitých rastlín. Jej škodlivosť spočíva v poškodzovaní mladých stromov broskýň, ktoré patria k zimným hostiteľom. Táto voška spôsobuje zvinovanie listov a odumieranie výhonkov. V lete si priam "zgustne" na zemiakoch, zelenine a iných plodinách. Uvedené plodiny ohrozuje infekčnými chorobami, ktoré prenáša z rastliny na rastlinu, pričom je schopná preniesť vyše 100 rôznych vírusových ochorení.
Vošku broskyňovú podrobne opísal švajčiarsky entomológ Johann Heinrich Sulzer v roku 1776. Druhové meno dostala práve podľa latinského pomenovania broskyne. Vďaka svojej drobnosti a zafarbeniu sa ľahko maskuje, a tak rýchlejšie unikne vašej pozornosti. Samozrejme, vo vyššom množstve už nie sú nebadateľné. Hoci ochrana proti nej existuje, čoraz väčším problémom sa stáva jej odolnosť proti používaným prípravkom.
Popis vošky broskyňovej
Voška broskyňová sa vyskytuje počas roka v dvoch formách. Ako bezkrídla živorodá samička má oválne telo, ktoré môže byť sfarbené v rôznych odtieňoch zelenej farby, ale aj žlté či svetlohnedé. Bezkrídle samičky sú dlhé 1,4 až 2,5 milimetra a majú bledozelenú až žltozelenú farbu. Na hlave majú čelové hrbolčeky, na ktoré sa pripájajú tykadlá. Okrídlené samičky sú tiež živorodé. Telo a nohy majú zelené, ale hlavu s hruďou a chvostíkom čierne. Okrídlené formy majú čiernu hlavu a hrudník, žltozelené brucho, s bočnými škvrnami a priečnymi pruhmi, ktoré sa v strede spájajú do veľkej čiernej škvrny. Vajíčka sú spočiatku zelené, no neskôr sčernejú, a larvy sú červenej farby.
Dospelé vošky broskyňové sú typicky zelené, ale môžu byť aj žlté, ružové alebo červené. Majú široké oválne telo, mierne guľovité, 1,5-2,5 mm dlhé.
Životný cyklus a rozmnožovanie
Voška broskyňová prezimuje v štádiu vajíčka na mladých stromoch broskyne, konkrétne na kôre a púčikoch. V marci až apríli sa liahnu larvy. Zaujímavé je, že iba na broskyni sú vošky zakladateľky schopné vývinu. Práve generácia splodená zakladateľkami cicia na spodnej strane listov broskyne, čím spôsobuje zvinovanie až stáčanie listov. Takto na stromoch škodia dve generácie. Na zimnom hostiteľovi sa na jar môžu vyvinúť 2 až 4 generácie neokrídlených vošiek.
Až druhá generácia je kompletne okrídlená a schopná preletu na ďalšieho hostiteľa. K preletu dochádza od mája do júna. Osídľujú dreviny ako sú napríklad bršlen, hloh, kalina, ale aj vinič. Počas horúcich letných dní sú vošky schopné nepohlavného rozmnožovania (parthenogeneticky), čo umožňuje rýchly nárast ich populácie. Na sekundárnych hostiteľoch sa vyvíja niekoľko partenogenetických generácií. Preto ich počet výrazne stúpa v letných mesiacoch. V skleníkoch môže vývoj pokračovať anholocyklicky (bez pohlavnej generácie). Počas roka sa vyvinie 12 až 16 generácií, v skleníkoch až 30.
Aktivita rozmnožovania klesá v septembri, kedy opäť preletujú na broskyne. Keď sa k nim v októbri až novembri dostanú samčeky, dochádza ku kopulácii a samičky následne kladú vajíčka na mladé konáriky v okolí púčikov. Na jar sa cyklus opakuje.
Škodlivosť a prenášané ochorenia
Voška broskyňová patrí k hospodársky najškodlivejším voškám. Na zimných hostiteľských rastlinách, čiže na broskyniach, spôsobuje zvinovanie listov a vysychanie hlavne mladých výhonkov. No škodí aj na iných kôstkovinách. Napadnuté listy sú deformované, kučeravejú, zaostávajú v raste a neskôr opadávajú. Listy žltnú a sú na nich viditeľné povlaky medovice, ktoré neskôr s nastupujúcim výskytom tzv. černí (tmavých húb) sčernejú. Dochádza k celkovému znižovaniu úrody.
Okrem priameho cicania štiav na listoch, ktoré rastliny nedokážu zužitkovať a vylučujú ich ako lepkavú medovicu, sú vošky aj významnými prenášačmi vírusových ochorení. Medovica znečisťuje nižšie položené listy, čím vytvára priaznivé prostredie pre čierne plesne. Mnohé z vírusov, ktoré prenášajú, sú nevyliečiteľné a smrteľné pre plodiny. Voška broskyňová je významný prenášač viróz a prenáša viac ako 100 viróz. Napríklad na zemiaky prenáša čiarkovitosť, zvinutku a mozaiku zemiakov. Na repe zas mozaiku repy či žltačku. Ďalej prenáša mozaiku uhoriek a ďalšie vírusy.
Najčastejšie ochorenia prenášané voškami broskyňovými:
- Vírus šárky broskyňovej (Plum pox virus - PPV): Tento vírus je jedným z najničivejších patogénov ovocných stromov z rodu Prunus, čo zahŕňa broskyne, nektárinky, slivky, marhule a čerešne. Šárka broskyňová sa nedá liečiť. Keď sa strom nakazí týmto vírusom, jediným efektívnym spôsobom, ako zabrániť šíreniu ochorenia, je infikované stromy vyrúbať.
- Vírus mozaiky uhorky (Cucumber mosaic virus - CMV): Ovplyvňuje širokú škálu rastlín, vrátane zeleniny (uhorky, paradajky, papriky), ovocia (melóny) a okrasných rastlín.
- Vírusy žltej mozaiky fazule (Bean yellow mosaic virus - BYMV): Postihuje hlavne strukoviny, ako sú fazuľa, hrach, ďatelina a lucerna.
- Vírus zemiakovej listovej skrútenky (Potato leafroll virus - PLRV): Postihuje hlavne zemiaky, ale môže postihovať aj rajčiny.
Ako sa infekcie šíria?
Hostiteľské rastliny
Voška broskyňová je veľmi polyfágny druh, čo znamená, že sa dokáže živiť a prežívať na širokom spektre rastlín. Primárnou hostiteľskou rastlinou je broskyňa (Prunus persica), zriedkavo iné ovocné stromy. Na jar časť vošiek zostáva na broskyniach a časť vošiek vyhľadáva sekundárnych (druhotných) hostiteľov.
Na akých rastlinách sa najčastejšie vyskytuje?
- Ovocné stromy: Broskyne, marhule, slivky, zriedkavo mandle.
- Zelenina: Zemiaky (najviac napádané), paprika (najvážnejší škodca, spôsobuje žltnutie a opadávanie listov), rajčiaky, kapusta a iné hlúboviny, uhorky, repa, chmeľ, tabak.
- Okrasné rastliny: Napáda mnohé okrasné rastliny.
- Dreviny: Bršlen, hloh, kalina, vinič.
Vošky sú najrozšírenejšími a najznámejšími škodcami záhradných plodín. Ich škodlivosť sa zvyšuje tým, že sa dokážu veľmi rýchlo premnožiť. Väčšina druhov vošiek má zimných hostiteľov, na ktorých prezimujú vo forme vajíčok. Na jar sa z nich vytvoria niekedy až tri generácie, ktoré potom preletujú na letné hostiteľské rastliny. Tam sa vošky zdržia až do jesene.
Ochrana proti voške broskyňovej
Ochrana proti voške broskyňovej je založená na dvoch aspektoch: prevencia šírenia vírusových chorôb a kontrola populácie škodcu. Ak je výskyt vošky nebezpečný z hľadiska prenosu vírusových chorôb (napr. na paprike), je nutné okamžité ošetrenie. Ak sa hodnotí výskyt vošiek ako výskyt škodcu a prenos vírusov nie je taký akútny (napr. na ovocných stromoch), ošetrenie nie je nutné ihneď, ale vo fáze vyššieho náletu okrídlených samičiek, prípadne pri narastaní populácie a poškodenia.
Preventívne opatrenia
- Šľachtenie: Na preventívnu ochranu sa sústredia šľachtitelia, ktorí sa zameriavajú na tvorbu odrôd odolných voči voške.
- Pravidelný monitoring: Dôležité je pravidelné monitorovanie stromov a iných rastlín na prítomnosť vošiek a rýchle zasahovanie pri prvých príznakoch ich výskytu, aby sa predišlo veľkému poškodeniu úrody. Na paprike pravidelne kontrolujeme spodné strany listov.
- Symbióza s mravcami: Mravce si pochutnávajú na medovici, ktorú vošky vylučujú, a voškám zato poskytujú nepretržitú ochranu pred prirodzenými predátormi. Ochrana vošiek mravcami vedie k väčším populáciám vošiek, čo zvyšuje množstvo miazgy, ktorú vošky sajú z rastlín, a tým aj rozsah škôd na rastlinách. Preto je vhodné regulovať aj populáciu mravcov.
Biologická ochrana
Voška broskyňová má mnoho prirodzených nepriateľov (napríklad lienky a zlatoočky), preto je pri chemickej ochrane potrebné uprednostňovať selektívne prípravky, ktoré ich neničia. Biologický boj je možný v uzatvorených priestoroch (skleníky a fóliovníky) pomocou dravých osičiek. Lienka denne skonzumuje veľké množstvo vošiek.
Chemická ochrana a postreky
Najúčinnejším a ekonomicky najvýhodnejším spôsobom ničenia vošiek je predjarný postrek. Chemická ochrana je sústredená proti prezimujúcim vajíčkam na broskyni. Spočíva v predjarnej aplikácii postreku s povolenými prípravkami alebo postrekom kolónií insekticídmi. V prípade ovocných stromov spravíme predjarný postrek krátko po vypučaní. Týmto postrekom zničíme vošky ešte skôr, než stihnú spôsobiť väčšie škody. V prípade silného premnoženia neskôr na listoch, postrek urobíme čo najskôr po zistení výskytu vošiek.
Pri výbere prípravkov na ničenie vošiek dbáme na správny výber prípravku, ktorý bude účinkovať na konkrétny druh vošiek, pretože na paprike sa najčastejšie vyskytuje voška broskyňová a rešetliaková. Pre trvalú ochranu rastlín je ošetrenie potrebné opakovať viackrát v intervale 10 až 14 dní medzi jednotlivými ošetreniami. Pri výbere prípravkov v zberovom období prihliadame aj na dĺžku ich čakacej lehoty. Vošky vytvárajú na rastlinách celé kolónie. Počas vegetácie môžeme odstrihnúť napadnuté výhonky a listy.
Pre ochranu ruží a okrasných rastlín sa používa kombinovaný insekticídny a fungicídny prípravok vo forme suspenznej emulzie, ktorý ochráni rastliny pred cicavými a žravými škodcami a taktiež pred hubovými chorobami. V prípade kombinovaných prípravkov pôsobí insekticídna zložka kontaktne a fungicídna systémovo.
Ochrana proti voške broskyňovej sa odporúča buď zavčasu na jar pomocou predjarných postrekov, alebo v prípade silného premnoženia neskôr na listoch.
Hnojivá a posilňujúce prípravky
Niektoré prípravky posilňujú odolnosť rastlín voči škodcom a chorobám, čím pomáhajú nepriamo v boji proti voškám:
- CUPROTONIC - 1,0 l / bal: Toto hnojivo je vhodné na použitie v ekologickom poľnohospodárstve. CuproTonic umocňuje účinok fungicídov a tým znižuje ich dávkovanie. Vodorozpustná meď a zinok sú vo forme glukonátov, ktoré sú v hnojive veľmi rýchlo absorbované a asimilované pletivami a koreňmi rastlín, čoho dôsledkom sú silnejšie a zdravšie rastliny. Obmedzuje výskyt hubových, bakteriálnych a vírusových chorôb. Aplikácia: Najlepšie výsledky sa získajú, ak sa dodrží doporučená dávka a aplikácia sa uskutoční na obe strany listu. Pred samotnou aplikáciou overte reakciu rastlín na malej vzorke. Aplikácia hnojiva na list by nemala byť použitá, ak sú rastliny v plnom kvete. Aplikačnú dávku hnojiva rozmiešajte v malom množstve vody a vlejte do postrekovača naplneného vodou do ½ objemu.
- FOLICIT - 1 kg / bal: Prípravok s fungicídnym účinkom. Kontaktná zložka znemožňuje ďalší vývoj húb, systematicky posilňuje membrány buniek a naštartuje prirodzený obranný mechanizmus rastlín. Pôsobí proti múčnatke a kučeravosti. Folicit je prírodný produkt s obsahom účinných látok ako je sójový lecitín a slnečnicový olej, ktoré aktivujú fyziologické funkcie rastlín a tým stimulujú produkciu fytoalexínov. Okrem toho Folicit vytvára nepriaznivé prostredie pre rast húb a plesní. Produkt obsahuje špeciálny sójový lecitín s vysokým obsahom prírodných fosfoglyceridov, čím plodinám napomáha vyvinúť odolnosť voči nepriaznivým účinkom spojených s napadnutím hubami ako je múčnatka. Zmierňuje účinky bunkovej nekrózy listovej čepele, ktoré je spôsobené šírením hubových vlákien (hýf) v rastlinných bunkách. Po aplikácii Folicitu sa vytvorí ochranná vrstva, ktorá posilní bunkovú stenu rastlín a následne aktivuje obranný systém rastlín. Aplikácia sa vykonáva postrekom.
- IMUNOFOL - 1,0 l / bal: Imunofol je roztok hnojiva, ktorý optimalizuje výživu rastlín zinkom. Obmedzuje výskyt bakteriálnych, vírusových a hubových chorôb. Vodorozpustný zinok je vo forme chelátu s kyselinou octovou, chitosanom a aminokyselinami. Tento rozpustný chelát je veľmi dobre absorbovaný a asimilovaný pletivami a koreňmi rastlín. Imunofol zvyšuje výnos, rast i odolnosť ošetrených rastlín a má tiež pozitívny vplyv na symbiotické mykorízy. Hnojivo vplýva aj na množstvo niektorých enzýmov, ktoré výrazne posilňujú imunitu rastlín proti patogénom a taktiež zlepšujú lignifikáciu bunkových stien, čo rastlinám pomáha pri vyrovnávaní sa z environmentálneho stresu - napríklad sucha. Aplikácia: Pred použitím hnojivo vždy pretrepte. Najlepšie výsledky sa získajú, ak sa dodrží doporučená dávka a aplikácia sa uskutoční na obe strany listu. Pred samotnou aplikáciou overte reakciu rastlín na malej vzorke. Aplikácia hnojiva na list by nemala byť použitá, ak sú rastliny v plnom kvete. Aplikačnú dávku hnojiva rozmiešajte v malom množstve vody a vlejte do postrekovača naplneného vodou do ½ objemu.
- NovaFerm Orion: Mikroorganizmy obsiahnuté v NovaFerm Orion môžu podporovať rast koreňového systému a celkovú vitalitu rastlín, čo im umožňuje lepšie odolávať stresu a útokom škodcov. Zdravé a silné rastliny sú menej náchylné na napadnutie škodcami, vrátane vošiek.
Komplexná ochrana ovocných stromov
Opatrenia proti nešpecializovaným škodcom broskýň, ale aj marhúľ a mandle počas pučania a vývinu výhonkov alebo pred kvitnutím a po ňom sú rovnaké ako tie, ktoré autori uvádzajú pri škodcoch slivky v knihe Ochrana ovocných rastlín proti živočíšnym škodcom od autorskej dvojice z Ľudovít Cagáň a Sylvia Matušíková.
Broskyňu napádajú podobní nešpecializovaní škodcovia ako iné ovocné stromy. Patria k nim napríklad roztočce, štítničky, nosániky, púčikové obaľovače, piadivky, byľomor vrúbľový alebo spriadač americký. Z týchto škodcov sa najčastejšie uvádzajú ako dôležití škodcovia najmä štítnička nebezpečná a štítnička červená. Do ďalšej skupiny patria škodcovia, ktorí škodia najmä na kôstkovinách. Takým škodcom je napríklad puklica slivková. Voška slivková, ktorá sa považuje za škodcu sliviek, sa bežne vyskytuje aj na broskyniach, často vo vysokom počte.
Obaľovač kôrový spôsobuje glejotok nielen napríklad na čerešniach a slivkách, ale aj iných kôstkovinách vrátane broskýň, marhúľ a mandlí. Ani voška hniezdotvorná nie je bežne rozšírená na všetkých kôstkovinách. Je to škodca broskýň a niektorých druhov sliviek. Psota broskyňová a obaľovač broskyňový poškodzujú broskyne, marhule aj mandle.
Na jar pri pučaní a v čase ružových pukov jablone, hneď po kvitnutí broskyne a marhule sa odporúča aj ochrana proti prvej generácii psoty broskyňovej. Imága prvej generácie škodcu sa liahnu obyčajne v máji. Po odkvitnutí robíme ochranu proti obaľovačovi broskyňovému a je ju vhodné robiť asi jeden týždeň po maxime náletu samčekov do feromónových lapačov. Škodca má 2 až 3 generácie za rok a ochrana sa robí najmä na poloneskorých a neskorých odrodách. V tomto čase treba zhodnotiť na základe množstva chodbičiek s kôpkami trusu na kmeňoch a výskytu obalov z kukiel aj opatrenia proti obaľovačovi kôrovému. V letnom období odporúčame sledovať výskyt hniezd spriadača amerického a výskyt obaľovača kôrového (v júni a v júli, respektíve v auguste a v septembri).