K významným škodcom jablone domácej v podmienkach Slovenska patrí voška skorocelová (Dysaphis plantaginea), známa aj pod synonymom Sappaphis mali. Tento hmyz patrí k najrozšírenejším a zároveň najškodlivejším druhom listových vošiek na jabloniach. Okrem Európy sa vyskytuje aj v Ázii, Severnej Amerike a severnej Afrike.
Biologická charakteristika a životný cyklus
Voška skorocelová je dicyklický druh (dvojdomý), čo znamená, že počas svojho vývoja strieda primárneho a sekundárneho hostiteľa. Primárnym hostiteľom je predovšetkým jabloň, výnimočne aj jarabina, oskoruša a v teplejších oblastiach hruška. Sekundárnym hostiteľom sú rôzne druhy skorocelu (Plantago spp.).
Vývojové štádiá
- Bezkrídle jedince: Dosahujú dĺžku 2,1-2,6 mm. Ich farba sa pohybuje od modrasto-popolavej po tmavoružovú a telo je pokryté voskovým povlakom.
- Okrídlené jedince: Sú dlhé 1,8-2,4 mm, majú čiernu hlavu a hrudník, tmavozelenohnedé bruško s lesklou škvrnou.
- Vajíčka: Oválne, čierne a lesklé, prezimujú na kôre v blízkosti kvetných a listových púčikov.
Na jabloniach sa voška vyvíja v 6-10 generáciách. V apríli, v období pučania, sa liahnu larvy, z ktorých sa po štyroch zvliekaniach vyvinú bezkrídle samičky - zakladateľky. Masový výskyt býva koncom kvitnutia. V lete migrujú okrídlené samičky na sekundárneho hostiteľa (skorocel), kde sa vyvinie niekoľko generácií. Na jeseň sa vracajú späť na jablone, kde kladú vajíčka.
Príznaky napadnutia a škodlivosť
Cicaním na listoch spôsobuje voška ich výrazné skrúcanie, stáčanie a priečne zvlnenie. Farba listov sa mení na žltú až červenú, následne listy schnú a opadávajú. Kolónie vošiek sú viditeľné najmä na spodnej strane najmladších listov a na kvetoch.
Dôsledky pre úrodu:
- Deformácia plodov a spomalený rast.
- Plody sú zakrpatené, nevyfarbené, nevýraznej chuti a prakticky nepredajné.
- Tvorba „zhlukov“ malých plodov, ktoré neopadávajú počas júnového opadávania.
- Vylučovanie medovice, na ktorej sa vyvíjajú černe (čierny hubovitý povlak), čo znižuje komerčnú hodnotu plodov.
- Letorasty zaostávajú v raste a v ďalšom roku na nich vyrastá menej kvetných púčikov.
Metódy ochrany a regulácie
Nepriame opatrenia
Významným preventívnym krokom je odstránenie vetvičiek zo sadu po reze a podpora prirodzených nepriateľov. K úspešným regulátorom populácie patria dravé lienky, zlatoočky, pestrice, ucholaky, dravé bzdochy a parazitoidy (voškáry, lumky).
Dôležité je obmedzenie prístupu mravcov, ktoré vošky aktívne chránia, prenášajú ich na nové výhonky a odnášajú vajíčka ich predátorov. Na kmene stromov sa preto odporúča inštalovať obojstranné lepiace pásy.
Chemická a biologická ochrana
Prah škodlivosti vošky skorocelovej je veľmi nízky - ošetrenie sa odporúča už pri výskyte 1 a viac vošiek na 100 púčikov. Priame opatrenia zahŕňajú:
| Obdobie | Účinné látky |
|---|---|
| Predjarné obdobie | Prípravky na báze olejov |
| Fáza zeleného/ružového púčika | Acetamiprid, spirotetramat |
Ďalšie povolené prípravky zahŕňajú azadirachtin, flupyradifurone alebo deltamethrin. V rámci EKO prístupov sa odporúča aj využitie chitínových produktov alebo zeolitových postrekov, ktoré vytvárajú mechanickú bariéru a posilňujú imunitu rastlín.
tags: #voska #skorocelova #postrek