Vrúbľovanie jabloní a dôležitosť teploty

Vrúbľovanie alebo štepenie stromov je stará poľnohospodárska technika, ktorá sa využíva dodnes. Ide o jednu z najúčinnejších techník, pomocou ktorej sa dajú zachrániť a rozmnožovať staré a krajové odrody ovocných stromov. Táto technika spočíva v tom, že výhonky ovocného stromu (tzv. vrúbeľ) navrúbľujeme na podpník alebo konár iného ovocného stromu. Pomocou tejto metódy si vieme vytvoriť ovocnú škôlku s viacerými odrodami na jednom stromčeku.

Výhodou štepenia stromov je, že z navrúbľovanej časti vyrastie geneticky presná kópia ušľachtilého stromu, z ktorého sme vrúbeľ odobrali. Takto sa dajú uchovávať a rozmnožovať vlastnosti jednotlivých odrôd ovocných stromov. Ak by sme chceli ušľachtilú odrodu rozmnožovať semenami, nepodarilo by sa nám to, pretože takýto strom by s najväčšou pravdepodobnosťou nedosahoval požadované vlastnosti (vyrástla by plánka). Štepenie je účinnejšie a efektívnejšie ako rozmnožovanie semenami.

Vždy ale platí, že rastliny majú byť z jedného rodu, teda ku kôstkoviciam pôjdu len kôstkovice a k malviciam sa prijmú len malvice. Napríklad, marhule, slivky, čerešne či višne sa dajú vzájomne kombinovať, rovnako ako jablone a hrušky. Pre jabloň sa ako podpník pre vitálne stromy používa jabloni semenáč, zatiaľ čo odroda Alnarp 2 je vhodná pre chladné podnebie.

Úvod do vrúbľovania a očkovania

Čo je vrúbľovanie (štepenie)?

Vrúbľovanie alebo štepenie ovocných stromčekov umožňuje pestovateľom kombinovať odrezok, čiže vrúbeľ, z ušľachtilého stromu na podpník alebo konár iného ovocného stromčeka. Takýmto spôsobom dochádza k tomu, že z časti, ktorú navrúbľujeme, vyrastie geneticky rovnaký ušľachtilý strom ako ten, z ktorého sme vrúbeľ odobrali. Ide teda o efektívny spôsob rozmnožovania ušľachtilých ovocných odrôd, ktoré nie je možné rozmnožovať semenami. Štepenie ovocných stromov sa využíva aj vtedy, ak chceme dosiahnuť, aby na jednom strome rástlo viacero odrôd. Výhodou štepenia je, že je vhodné aj na oživenie poškodených a starých častí stromov.

Čo je očkovanie?

Očkovanie je jednou z techník štepenia ovocných stromov. Pri očkovaní sa z letorastov ušľachtilej odrody stromu vyberajú len jednotlivé očká (púčiky), ktoré sa potom vkladajú do konára alebo podpníka, ktorý chceme štepiť. Tento spôsob štepenia je jednoduchý a možno ho použiť aj pri okrasných stromoch, ovocných stromčekoch a kríkoch.

Kľúčové faktory úspešného vrúbľovania

Výber a odber vrúbľov

Kvalitné vrúble sú základom úspešného štepenia. Ideálne sú jednoročné vyzreté a vitálne výhonky, ktoré v sebe nesú presnú genetickú informáciu daného stromu. Čím skôr ich odoberiete, tým dlhšie ich budete musieť uskladňovať, čo pri menej ideálnych podmienkach môže byť problém. Naopak, otáľať sa tiež nevyplatí, lebo letorasty nesmú byť narašené.

Ideálne podmienky pre odber

• Počas odberu vrúbľov nesmie mrznúť.
• Vhodný je zamračený deň s vyššou vlhkosťou vzduchu, kedy sú jednoročné výhonky v najlepšej kondícii.
• Vo všeobecnosti sa odporúča obdobie od polovice decembra do konca februára.
• Vrúble pre kôstkoviny (slivky, čerešne, višne, marhule) sa odoberajú skôr (okolo Vianoc a Nového roka, najneskôr do polovice januára), lebo skoršie pučia.
• Vrúble pre jadroviny (jablone a hrušky) sa môžu odoberať ešte aj vo februári po skončení silných mrazov, keďže ukončujú vegetačný pokoj o niečo neskôr.

Požiadavky na vrúble

• Musia byť jednoročné (vyrástli počas predchádzajúcej vegetácie).
• Musia byť rovné a zdravé, tak ako celý materský strom.
• Odoberajú sa len z obvodu koruny, nikdy nie zvnútra, kde neboli dostatočne oslnené a vyzreté.
• Preferuje sa odber z južnej, východnej či zo západnej strany stromu, ktorá je dostatočne osvetlená, kvôli dostatku slnečných lúčov.
• Ideálne je rezať zo stredných častí výhonkov, kde je kvalita púčikov najvyššia.
• Vrúble by mali byť hrubé asi ako ceruzka (0,5 až 1 cm v priemere) a dlhé približne 30 až 45 cm.
• Používajú sa jednoročné vyzreté a vitálne výhonky s dostatočným množstvom vyvinutých púčikov, ktoré sú husto rozmiestnené.

Skladovanie vrúbľov

Po odobratí je dôležité vrúble správne uskladniť, aby si zachovali vitalitu až do času štepenia. Vrúble nesmú byť napučané, namrznuté ani zoschnuté. Vhodné uskladnenie zabezpečí, že vydržia do apríla bez vypučania.

• Chladnička: Odobraté vrúble zabaľte do igelitových vrecúšok alebo ich obaľte stretch fóliou a uložte do zeleninovej priehradky chladničky pri teplote približne 0,5°C až 5°C. Je dôležité zabezpečiť, aby sa vrúble nevysušili, ale ani neboli príliš vlhké. Pravidelne kontrolujte, či neschnú alebo sa na nich nevytvára pleseň, a chráňte ich pred predčasným pučaním alebo poškodením etylénom z dozrievajúceho ovocia.
• Piesok vo vlhkej pivnici: Ideálne je vrúble uložiť do pôdy alebo do piesku vo vlhkej pivnici. Pivnica by mala mať ideálnu teplotu okolo 5 °C. Zväzky vrúbľov sa nastrkajú do piesku nastojato vedľa seba tak, aby sa nedotýkali, a minimálne do dvoch tretín sa pieskom zasypú.
• Uloženie do pôdy: Vykopte ryhu (30-40 cm hlbokú) pri severnej stene domu, stodoly alebo inej stavby. Ryhu vysteľte machom, slamou alebo opadaným lístím, naležato do nej vložte zväzky vrúbľov, konce prekryte pôdou a celé potom ešte daným krycím materiálom. Nakoniec ryhy zľahka prekryte zeminou. Takto vrúble udržia primeraný chlad a vlhko do jari, pokojne až do mája. Pri tomto type uskladnenia platí, že vrúble pravidelne kontrolujeme a dávame pozor na hlodavce.

Pred samotným štepením je vhodné odobraté výhonky namočiť na pár hodín do vody, aby doplnili stratené zásoby vody.

Vhodný čas na vrúbľovanie a očkovanie

Načasovanie je kritické pre úspech vrúbľovania. Podľa ročného obdobia poznáme vrúbľovanie predjarné, jarné a letné.

Vrúbľovanie jabloní a hrušiek

Jablone a hrušky ako jadroviny ukončujú vegetačný pokoj o niečo neskôr ako kôstkoviny. Preto sa vrúble pre jablone môžu odoberať ešte aj vo februári po skončení silných mrazov. Následne sa odporúča štepiť zo stromu na strom čo najskôr, bez dlhodobého uskladnenia.

Všeobecné načasovanie vrúbľovania

• Predjarie a jar (február - máj): Najlepšie výsledky sa spravidla dosahujú v tomto období, keď sa začínajú otvárať púčiky a prúdi miazga, ale rastlina ešte nie je v plnej vegetácii.
• Letné štepenie (júl - september): Možné pri niektorých druhoch, napr. pri čerešniach a višniach, vďaka rýchlejšiemu vyzrievaniu výhonkov. V lete sa aj očkuje.
• Zimné štepenie: Má výhodu, že hneď ako sa na jar zlepšia podmienky, naštepená časť začne rásť intenzívnejšie. Robí sa na vopred pripravené podpníky v interiéri.

Načasovanie očkovania

• Očkovanie "bdiacim očkom": Už v júni.
• Očkovanie "spiace očkom": V auguste. Toto očko do konca roka nevyraší, len sa zrastie s podpníkom.
• Očkovanie sa odporúča vykonávať čo najneskôr (júl - september), aby sme predišli rýchlemu vyklíčeniu a následnému vymrznutiu očiek.
• Najčastejšie sa používa letné očkovanie do T-rezu, ktoré sa robí v čase, keď sa kôra ľahko oddeľuje - to je spravidla od polovice júla do konca augusta, v závislosti od počasia.

Význam teploty pri vrúbľovaní

Dôležitým aspektom pre vrúbľovanie je dostatočná teplota. Sneh, dážď alebo vietor majú pri vrúbľovaní nepriaznivé účinky na ujatie výhonkov. Odporúča sa vrúbľovať, keď teploty stúpajú, čo podporuje rast, ale kôra sa ešte nezačína ľahko odlupovať.

• Pre odber vrúbľov: Vrúble odoberáme počas zimy, keď sú teploty nad 0 °C, nemrzne a je vlhko.
• Pre zimné vrúbľovanie: Hneď ako sa na jar zlepšia podmienky (teplejšie počasie), naštepená časť začne rásť intenzívnejšie.
• Pre jarné vrúbľovanie: Najlepší čas na vrúbľovanie ovocných stromov, vrátane jabloní, je prvá polovica marca. V tomto období začína prúdiť miazga, ale podpníky a stromy v záhrade ešte nezačali aktívny rast.
• Pre letné očkovanie: Kôra sa ľahko oddeľuje, čo je spravidla od polovice júla do konca augusta.

Techniky vrúbľovania a očkovania

Základné princípy a nástroje

Existuje viacero druhov štepenia stromov, ktoré sa líšia podľa toho, či vrúbľujeme v čase vegetačného pokoja alebo počas sezóny, keď v stromoch prúdi miazga. Podstata každej z nich je však rovnaká: správne napojiť vrúbeľ na podpník alebo konár tak, aby mohol čerpať živiny.

Nech si vyberieme akúkoľvek štepársku techniku, všetky vrúbľovacie rezy by mali byť hladké a mali by do seba dokonale zapadať. Pri všetkých technikách vrúbľovania sa zvyčajne používa rez dĺžky približne trojnásobku hrúbky podpníka alebo vrúbľa (často cca 3 cm). Po navrúbľovaní je potrebné spoj pevne previazať štepárskou PVC páskou a všetky rezné rany, rovnako aj konce vrúbľov, ošetriť štepárskym voskom alebo emulziou, aby sa predišlo vyschnutiu a vnikaniu patogénov. Po úspešnom prijatí štepu je potrebné odstrániť zo spoja štepársku pásku, aby sa rastlina nepriškrtila.

Na úspešné štepenie budete potrebovať: ostrý štepársky nôž alebo očkovací nôž (v prípade očkovania), ručnú pílku na ovocné stromčeky, záhradné nožnice, štepársku pásku a štepársky vosk. Vždy používajte ostré a čisté nástroje.

Techniky vrúbľovania

Vrúbľovanie môžete robiť buď v interiéri na vopred pripravené podpníky, čo je pohodlné najmä v zimnom období, alebo priamo v záhrade na rastúce podpníky.

Vrúbľovanie kopuláciou (spojkovanie)

Vrúbľovanie kopuláciou patrí k jednoduchším technikám štepenia ovocných stromov, ktorú by mali zvládnuť aj menej skúsení záhradkári. Tento spôsob štepenia je vhodné vykonávať počas obdobia oddychu stromu. Vrúbeľ sa pripája k podpníku klíčnej rastliny, pričom oba majú približne rovnakú hrúbku (ideálne 1 cm v priemere).

Na klíčnej rastline i na vrúbli si na ich koncoch urobíme šikmý rez dlhý aspoň 6 cm, alebo trikrát dlhší ako je priemer podpníka/vrúbľa. Rezy by mali byť urobené tak, aby obe časti do seba čo najpresnejšie zapadli a dobre sa spojili. Pri technike Whip and Tongue (spojkovanie s jazýčkom) sa na oboch rezných plochách navyše urobí malý zárez (jazýček), čím sa zabezpečí pevnejšie a bezpečnejšie spojenie. Rezné plochy musia čo najlepšie lícovať a prekrývať sa, aby sa kambiové vrstvy (rastová časť pod kôrou) presne dotýkali. Vrúbeľ a podpník je potom potrebné spojiť a upevniť štepárskou páskou. Všetky miesta rezu ošetríme štepárskym voskom. Vrúbeľ by mal obsahovať tri až štyri zdravé púčiky, pričom najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť na úrovni hornej časti spoja (oproti rezu). Ak vrúbeľ na jar pučí, štepenie bolo úspešné.

Vrúbľovanie za kôru

Tento spôsob sa vykonáva na začiatku a počas kvitnutia stromov, keď prúdi miazga a kôra sa ľahko oddeľuje. Často sa používa na omladenie starých ovocných stromov. Výhonky s tromi až štyrmi púčikmi si z jednej strany zarežeme 4 - 5 cm dlhým a hladkým rezom. Konár podpníka odrežeme a čerstvé okraje podpníka zrežeme štepárskym nožom. V dĺžke 5 cm urobíme jeden zárez za kôru, oproti nemu druhý (alebo jeden zárez na rozrezanie kôry). Kôra sa jemne odchýli a do vzniknutého obalu sa zasunie šikmo zrezaný vrúbeľ so spodným púčikom tak, aby púčik bol približne 2-3 cm nad rezom. Dva vrúble zasunieme do kôry a poriadne ich upevníme štepárskou páskou. Napokon prevrúbľované miesta dôkladne zatrieme štepárskym voskom, čím predídeme vyschnutiu.

Vrúbľovanie na koziu nôžku (štepenie do boku)

Tento spôsob štepenia ovocných stromov je vhodný skôr pre skúsenejších ovocinárov. Princíp je v podstate rovnaký ako vrúbľovanie kopuláciou, avšak vrúbeľ je menší ako podpník a umiestňuje sa do boku podpníka, preto sa tomuto štepeniu hovorí aj „štepenie do boku“. Najvhodnejšie obdobie pre tento typ vrúbľovania je v zime, kedy rastlina oddychuje, alebo na jar. Používa sa na hrubšie podpníky alebo konáre (2-4 cm).

Pri štepení na koziu nôžku je potrebné vyrezať do boku podpníka trojuholník dvoma šikmými zárezmi a vylúpnuť ho. Vrúbeľ treba na konci šikmo zrezať z dvoch strán tak, aby sa vytvoril hrot a aby sadol do trojuholníkového zárezu. Potom ho štepárskou páskou upevníme k podpníku a zavrúbľované časti potrieme štepárskym voskom. Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť umiestnený v hornej časti spojenia a mal by byť voľný, aby mohol rásť. Ak má podpník väčší priemer ako 3 cm, je vhodné doň navrúbľovať viacero (2-3) vrúbľov, aby sa rana rýchlejšie zahojila.

Vrúbľovanie do rázštepu

Ide o asi najstarší známy spôsob vrúbľovania, ktorý je vhodný pre staršie nerodiace stromy. Toto štepenie je vhodné najmä pre stromy jablone a hrušky, ale možno ho využiť aj pri ríbezliach a egrešoch. Metóda je pomerne invazívna a používa sa na navrátenie vitality starším stromom so slabou rodivosťou, ale so zdravým podpníkom.

Pri tomto spôsobe sa podpník jemne rozštiepi do klina pomocou sekery a kladiva (alebo rozrezaním kmeňa/konára a rozštiepením). Dva vrúble si šikmo zrežeme na jednom konci z oboch strán do hrotu. Takto pripravené vrúble zastokneme do podpníka, jeden na jednu stranu klinu, druhý na opačnú, tak aby sa podpník a vrúbeľ dotýkali kambiom (rastovou časťou tesne pod kôrou). Spodné očko vrúbľa by malo byť na úrovni hornej tretiny spoja medzi podpníkom a vrúbľom a orientované smerom von, aby mohlo rásť. Spoj sa potom pevne previaže a ošetrí voskom.

Techniky očkovania

Pri očkovaní sa z letorastov ušľachtilej odrody vyberajú len jednotlivé očká (púčiky), ktoré sa potom vkladajú do konára alebo podpníka.

Plátkové očkovanie

Na konári alebo podpníku sa vyreže plátok kôry a na jeho miesto sa vloží vyrezané očko s tenkou vrstvou kôry, ktoré sa upevní štepárskou páskou.

Očkovanie na T-rez

Očkovacím nožom sa nareže kôra a lyko do tvaru písmena T (vertikálny rez asi 2,5 cm dlhý a horizontálny asi 1 cm), potom sa špičkou noža kôra jemne odchýli. Do vzniknutého puzdra sa vloží pripravené očko a pevne sa previaže očkovacou páskou alebo gumičkou, aby dobre priliehalo. Očká sa musia okamžite po vyrezaní z letorastu naočkovať na štepený strom, pričom tieto letorasty môžu byť odrezané maximálne 24 hodín pred samotným očkovaním.

Fokertovo očkovanie

Táto technika sa zvyčajne nepoužíva domácimi záhradkármi, ale v ovocných škôlkach. Využíva sa na zlepšenie ujatia očiek pri nedostatku miazgy alebo pri očkovaní pred jarou či v lete.

Prečo sa štep neprijal a aké sú výhody štepenia?

Možné príčiny zlyhania štepenia

Niekedy sa štep nemusí prijať, čo môže mať viacero príčin:

• Vrúble alebo podpník nie sú v dobrom stave (poškodené, choré, staré).
• Nevhodné načasovanie odberu vrúbľov alebo samotného štepenia.
• Nesprávne skladovanie odobratých vrúbľov (preschnutie, pleseň, predčasné pučanie).
• Podpník a vrúbeľ nie sú kompatibilné (napr. snaha o štepenie kôstkovín a jadrovín).
• Rezy na vrúbli a podpníku nepriliehajú správne (nedotýkajú sa kambiové vrstvy).
• Vrúbeľ a podpník neboli dostatočne dobre spojené a spoj nebol riadne ošetrený a upevnený (vyschnutie, vniknutie vody/patogénov).
• Sneh, dážď alebo vietor počas vrúbľovania majú nepriaznivé účinky na ujatie výhonkov.

Hlavné výhody štepenia

Štepenie rastlín má viacero výhod, vďaka ktorým je táto technika v záhradníctve nepostrádateľná:

• Umelé vegetatívne rozmnožovanie: Umožňuje zachovať a rozmnožovať vlastnosti konkrétnych odrôd, ktoré sa nedajú spoľahlivo rozmnožovať semenami. Z naštepenej odrody vyrastie geneticky presná kópia.
• Kombinácia odrôd: Na jednom strome môžu rásť viaceré odrody ovocia, čo je praktické pre záhradkárov s obmedzeným priestorom.
• Oživenie starých a poškodených stromov: Možno nimi nahradiť neplodiace alebo poškodené časti, čím sa predĺži životnosť stromu.
• Urýchlenie rodivosti: Zákrpky (štepené na slabých podpníkoch) začínajú rodiť často už v druhom roku po výsadbe, zatiaľ čo vysokokmene (štepené na silných podpníkoch) neraz až v siedmom roku.
• Zlepšenie vlastností: Napríklad sa dá do silnejšieho podpníka naštepiť ušľachtilá odroda, čím sa zlepší jej odolnosť, prispôsobenie pôdnym a klimatickým podmienkam alebo sa ovplyvní rast a vitalita stromu.
• Zachovanie cenných odrôd: Štepenie je kľúčové pre udržanie starých a krajových odrôd, ktoré by inak zanikli.

tags: #vrublovanie #jablone #pri #akej #teplote