Aktinídie, známejšie ako kiwi, sú mohutné, rýchlorastúce drevnaté liany s opadavými listami, ktoré sa dožívajú až 50 rokov. V mnohom sa podobajú viniču, no netvoria úponky, preto ich treba k opore vyväzovať. Svojimi plodmi prinášajú nielen chutné ovocie, ale zároveň môžu poskytnúť príjemný tieň, napríklad pri pergole.
Druhy aktinídií
Rod Actinidia zahŕňa niekoľko druhov, ktoré sa v pestovateľskej praxi delia na:
- Veľkoplodé: Patria sem druhy ako A. chinensis a aktinídia lahodná (A. deliciosa). Tieto druhy majú plody väčšie, ale sú menej mrazuvzdorné, znášajú teploty len do -15 °C, maximálne -20 °C. Možno ich pestovať len v najjužnejších oblastiach na výhrevných lokalitách alebo vo fóliových krytoch.
- Drobnoplodé: Sem patria aktinídia význačná (A. arguta), aktinídia pestrolistá (A. kolomikta) a A. purpurea. Tieto druhy sú vhodnejšie pre stredné a severné polohy, pretože bez ujmy prekonajú teploty -25 °C či -30 °C. Medzi ich výhody patrí nenáročnosť, vysoké a stabilné úrody, jednoduchšie spracovanie a vysoký obsah vitamínu C.
Opeľovacie pomery
Aktinídie sú prirodzene dvojdomé rastliny, čo znamená, že existujú samčie a samičie jedince. Pre dopestovanie úrody je preto nevyhnutné mať minimálne jednu samčiu a jednu samičiu rastlinu (cudzoopelivé odrody). Spravidlo platí, že na opelenie 4 až 5, v niektorých prípadoch až 8 samičích rastlín, stačí jedna samčia rastlina. V čase kvitnutia sa dajú rozlíšiť - samičí kvet má v strede chumáčik tvorený čnelkami semenníkov, zatiaľ čo samčie kvety obyčajne vyrastajú po troch spolu. Samičie kvety zvyčajne vyrastajú samostatne. V sortimente však dnes už nájdete aj samoopelivé odrody, ako napríklad 'Jenny' či 'Issai', ktoré si v podstate vystačia samé, hoci ich samoopelivosť môže byť neistá.
Kvitnú v máji až v júni a plody dozrievajú v závislosti od odrody od konca augusta. Prvých plodov sa zvyčajne dočkáte v 4. až 6. roku po vysadení.
Stanovište a pôda
Ako teplomilné rastliny vyžadujú aktinídie slnečné stanovište v závetrí. Najlepšie sa im darí v ľahkej piesočnatej pôde obohatenej o kompost s nízkym obsahom vápnika. Ťažšiu pôdu je vhodné pred vysádzaním odľahčiť rašelinovým substrátom v pomere 1 : 1. Sú veľmi citlivé na preschnutie pôdy, preto je dôležitá pravidelná závlaha, najmä v letných mesiacoch. Mladé rastliny s nedostatočne hlbokým koreňovým systémom sú obzvlášť citlivé.
Okolie rastlín treba udržiavať bez burín plytkou okopávkou. V čase plnej rodivosti je vhodná doplnková závlaha, predovšetkým v suchých rokoch a v kritických obdobiach - počas kvitnutia, rastu a dozrievania plodov.
Výsadba a starostlivosť
Nové výpestky sa zvyčajne predávajú zakorenené v črepníkoch, čo umožňuje ich výsadbu takmer kedykoľvek počas roka s výnimkou zimy. Ideálnym obdobím na výsadbu je však jar, kedy majú rastliny dostatok času na zakorenenie a zosilnenie do konca vegetačného obdobia.
Už pred výsadbou by ste mali mať premyslenú a zhotovenú opornú konštrukciu, pretože aktinídie vyžadujú oporu v podobe pevných kolov, drôteniek alebo pergoly.
Vhodné je použitie nástielky a mladé rastliny by sa mali aspoň prvé 3 roky na zimu prikrývať čečinou alebo netkanou textíliou.
Rez a tvarovanie
Správny povýsadbový rez je kľúčový pre naštartovanie rastu. Zredukovaním nadzemnej časti podporíte bujný rast v prvých rokoch. Rez sa vykonáva na jar, pričom z mladých výhonkov vyberiete jeden alebo viac najpevnejších na tvorbu kmienka. Ak sa v prvom roku pestovania nevytvorí pevný základ kra, na jar ďalšieho roku je vhodné vykonať hlboký spätný rez a pokúsiť sa ker opätovne zapestovať.
Aktinídie majú podobný spôsob rastu a rodivosti ako vinič - plodia na jednoročných výhonkoch vyrastajúcich z dvojročného dreva. Pestovateľské tvary sú tiež podobné viničovým, pričom sa preferujú vyššie systémy kvôli silnému rastu aktinídií. Vhodné sú vyššie palmety alebo takzvané vysoké T-vedenie. V severnejších oblastiach sa pestujú drobnoplodé aktinídie aj systémom „na hlavu“.
V USA a južných oblastiach Európy sa často pestuje na drôtenke v tvare písmena T, s ramenom dlhým 1,5 m umiestneným vo výške asi 1,8 m. Vzdialenosť rastlín v rade je 4,5 až 6 m, rady sú od seba 4,5 m. Rastliny vstupujú do plnej rodivosti vo 4. roku a môžu sa pestovať až 50 rokov.
V záhradách u nás sa najčastejšie stretnete s voľne rastúcimi krami pri altánkoch, pergolách či plotoch. Aj v týchto prípadoch je potrebný pravidelný rez, pričom sa najčastejšie odstraňujú celé zahusťujúce výhonky na konárový krúžok. Pri pestovaní v tvare písmena T sa využíva zmladzovací rez, odstraňovanie vyrodených výhonkov a skracovanie rodivého dreva.
Mrazuvzdornosť a ochrana
Mrazuvzdornosť je odrodová vlastnosť. U nás pestované odrody v dospelosti znesú zimné teploty až -16 °C i menej. Ihličky narašených očiek znesú -11 °C. Kvety však zničí už 3-stupňový mrázik. Ak kvety zmrznú, aktinídia vyženie nové kvety, ale v menšom množstve. Mladé rastliny znesú maximálne -6 °C, preto sa musia chrániť.
Mladé rastliny je potrebné na zimu prikrývať chvojinou alebo suchým lístím prekrytým fóliou tak, aby mal k výhonom prístup vzduch a aby neplesniveli. Odporúča sa aj mulčovanie oblasti okolo koreňov.
Výživa
Päťročná rastlina potrebuje ročne priemerne 200 g dusíka, 100 g fosforu, 130 g draslíka a stopové prvky. Pôdu vyžaduje s mierne kyslou reakciou (pH 5,5 až 6), nemala by byť vápenatá, lebo to vyvoláva chlorózu. Zloženie dobrého substrátu tvorí 25 % humusu, 25 % piesku, 30 % hlinitého ílu a 20 % rašeliny.
Možnosti spracovania a skladovania
Plody dozrievajú na jeseň, od októbra do decembra. Na kríku vydržia i niekoľko mesiacov po dozretí, ale strácajú chuť i vitamín C. Je dobré ich skladovať pri teplote 5 °C a 90-percentnej vlhkosti vzduchu. Existuje mnoho spôsobov spracovania kiwi, či už čerstvé, alebo v rôznych pokrmoch.
Rozmnožovanie
Kivi sa ľahko množí semenami. Semená je vhodné stratifikovať vo vlhkom piesku po dobu 2 týždňov pri teplote 5 °C, alebo vystaviť v rytme 16 hodín kolísaniu teplôt medzi 10 až 25 °C. Semená vyklíčia pri teplote 20 °C asi o mesiac, semenáčiky rastú rýchlo. Začínajú kvitnúť a plodiť v 3. až 5. roku, ale nie vždy preberajú dobré vlastnosti rodičov. Určitou výhodou môže byť ich väčšie prispôsobenie sa okolitej klíme. Nevýhodou je dlhé čakanie na kvet, podľa ktorého možno určiť pohlavie.
Úspešné je aj množenie rezkovaním. Letné polovyzreté rezky sa režú od polovice júla do polovice augusta a sadia sa do mierne vlhkého substrátu pod stálou teplotou. Zimné rezky sa režú zo stredne zdrevnatených výhonov, musia byť dlhé 20 až 30 cm, máčajú sa v stimulátore.
Dvojročné semenáče s hrúbkou 8 až 12 mm sa očkujú v druhej polovici augusta až v prvej dekáde septembra. Očká sa berú z jednoročných výhonov a očkujú sa čo najnižšie pri zemi.
Štepenie stromov (vrúbľovanie za kôru a kopuláciou)
Zhodnotenie
Aktinídia je rastlina s obrovským potenciálom, ktorá môže obohatiť každú záhradu. Ponúka nielen chutné a zdravé plody, ale aj dekoratívny vzhľad. S dodržaním základných pestovateľských zásad a výberom vhodnej odrody si môžete vychutnať vlastné kiwi aj v našich klimatických podmienkach.
tags: #vrublovanie #kiwi #na #semenaci