Štepenie ovocných stromov: vrúbľovanie a očkovanie

Štepenie, známe aj ako vrúbľovanie, je stará záhradnícka technika, ktorá umožňuje pestovateľom kombinovať odrezok (vrúbeľ) z ušľachtilého stromu s podpníkom alebo konárom iného ovocného stromčeka. Táto metóda je mimoriadne účinná pri zachovaní a rozmnožovaní vlastností starých a krajových odrôd, ktoré nie je možné efektívne rozmnožovať semenami. Vypestovanie nového stromčeka zo semena by totiž s vysokou pravdepodobnosťou viedlo k rastline s nepredvídateľnými vlastnosťami, známej ako plánka.

Ovocný strom, kde na jednom podpníku rastie viacero odrôd

Čo je štepenie (vrúbľovanie) a očkovanie?

Pri pestovaní ovocných stromov sa často stretávame s pojmami štepenie (vrúbľovanie) a očkovanie, ktoré sú síce príbuzné, ale odlišujú sa technikou. Je to spôsob vegetatívneho rozmnožovania ovocných stromov, pri ktorom sa časť jednej rastliny (vrúbeľ) spojí s podpníkom druhej rastliny.

Čo je štepenie (vrúbľovanie)

Štepenie alebo vrúbľovanie ovocných stromčekov umožňuje pestovateľom kombinovať odrezok, čiže vrúbeľ, z ušľachtilého stromu na podpník alebo konár iného ovocného stromčeka. Takýmto spôsobom dochádza k tomu, že z časti, ktorú navrúbľujeme, vyrastie geneticky rovnaký ušľachtilý strom ako ten, z ktorého sme vrúbeľ odobrali. Ide teda o efektívny spôsob rozmnožovania ušľachtilých ovocných odrôd, ktoré nie je možné rozmnožovať semenami. Vrúble odoberáme z obvodu koruny, nie zvnútra. Používame klasické záhradné nožnice alebo použijeme nástavec na vysoké konáre. Dĺžka vrúbľov je ideálne 30 cm. Na vrúbľovanie sú najvhodnejšie mladé (do 5. rokov), zdravé stromy na ktoré môžeme navrúbľovať ušľachtilú odrodu i priamo na kmienku.

Čo je očkovanie

Očkovanie je jednou z techník štepenia ovocných stromov. Pri očkovaní sa z letorastov ušľachtilej odrody stromu vyberajú len jednotlivé očká (púčiky), ktoré sa potom vkladajú do konára alebo podpníka, ktorý chceme štepiť. Tento spôsob štepenia je jednoduchý a možno ho použiť aj pri okrasných stromoch, ovocných stromčekoch a kríkoch. Očká sa musia okamžite po vyrezaní z letorastu naočkovať na štepený strom, pričom je možné odrezať ich najviac 24 hodín pred očkovaním. V skorších termínoch (koniec júna, začiatok júla) sa očkuje tzv. „na spiace očko“, ktoré vyraší až na jar.

Očkovanie "bdiacim očkom" je možné už v júni. Očkovanie "spiace očkom" prebieha v auguste. Toto očko do konca roka nevyraší, len sa zrastie s podpníkom. Očkovanie jednotlivých druhov sa musí urobiť v najvhodnejšom období, keď sú vyzreté očká a je plná miazga.

Príprava a odber vrúbľov

Kvalitné vrúble sú základom úspešného štepenia. Ideálne sú jednoročné výhonky (letorasty), ktoré v sebe nesú presnú genetickú informáciu daného stromu. Čím skôr ich odoberiete, tým dlhšie ich budete musieť uskladňovať, čo pri menej ideálnych podmienkach môže byť problém. Naopak, otáľať sa tiež nevyplatí, lebo letorasty nesmú byť narašené.

Kedy odoberať vrúble?

Ideálne je, ak ich odoberiete za bezmrazého počasia. Je vyššia pravdepodobnosť, že ich s úspechom uskladníte do času prúdenia miazgy, kedy sa vykonáva samotné vrúbľovanie na podpník.

  • Vo všeobecnosti sa odporúča obdobie od polovice decembra do konca februára.
  • Kôstkoviny je potrebné odoberať skôr ako jadroviny, lebo skoršie pučia. Vrúble kôstkovín odoberať v období okolo Vianoc a Nového roka, najneskôr do polovice januára.
  • V tomto období po skončení prvých mrazov nebývajú namrznuté a dajú sa najdlhšie uchovať až do obdobia prúdenia miazgy.
  • Vrúble odoberáme počas zimy, keď sú teploty nad 0 °C, nemrzne a je vlhko.

Požiadavky na vrúble

  • Musia byť jednoročné (vyrástli počas predchádzajúcej vegetácie).
  • Musia byť rovné a zdravé, tak ako celý materský strom.
  • Odoberajú sa len z obvodu koruny, nikdy nie z vnútra, kde neboli dostatočne oslnené a vyzreté.
  • Preferuje sa odber z južnej strany stromu kvôli dostatku slnečných lúčov. Na štepenie najvhodnejšia je stredná časť jednoročného výhonu.
  • Na vrúbľoch musí byť dosť zdravých púčikov.
  • Na prípravu vrúbľov v žiadnom prípade nepoužívame kolmo hore rastúce výhonky, známe ako vlky, ktoré na tento účel nie sú vhodné.

Dĺžka a úprava vrúbľov

  • Odoberaný vrúbeľ by mal byť dlhý 30 až 40 cm.
  • Niektorí ovocinári odporúčajú rezať ho spolu s 2 až 3 cm kúskom dvojročného dreva, ktoré spomaľuje vysychanie, iní nechávajú čapík, aby prípadný mráz nepoškodil drevo a ten na jar odstraňujú.
  • Doporučuje sa odobrať jednoročné a k nemu pár výhonkov dvojročného dreva pre lepšiu výživu a neskoršie vysychanie.
  • Zviažeme a zväzky označíme.
Zviazané a označené vrúble

Uskladnenie vrúbľov

Po odobratí je dôležité vrúble správne uskladniť, aby si zachovali vitalitu až do času štepenia. Možností je viacero a výber závisí od vašich podmienok. Vrúble nesmú v nijakom prípade po odobratí uschnúť.

  • Chladnička: Niektorí pestovatelia odporúčajú chladničku, kde sa vrúble ukladajú do plastových vrecúšok alebo sa obaľujú stretch fóliou. Je dôležité zabezpečiť, aby sa vrúble nevysušili, ale ani neboli príliš vlhké. Odobraté vrúble zabalíme do igelitových vrecúšok a skladujeme v chladničke pri teplote približne 4°C. Pravidelne kontrolujeme, či neschnú alebo sa na nich nevytvára pleseň, čo by ich znehodnotilo.
  • Piesok vo vlhkej pivnici: Ideálne je vrúble uložiť do pôdy alebo do piesku vo vlhkej pivnici. Pivnica by mala mať ideálnu teplotu okolo 5 °C. Zväzky vrúbľov sa nastrkajú do piesku nastojato vedľa seba tak, aby sa nedotýkali, a minimálne do dvoch tretín sa pieskom zasypú.
  • Uloženie do pôdy: Táto možnosť je z pohľadu trvanlivosti a následnej kvality často považovaná za najlepšiu, má však nevýhodu voči hlodavcom. Vykopte si ryhu (30-40 cm hlbokú) pri severnej stene domu, stodoly alebo inej stavby. Ryhu vysteľte machom, slamou alebo opadaným lístím, naležato do nej vložte zväzky vrúbľov, konce prekryte pôdou a celé potom ešte daným krycím materiálom. Nakoniec ryhy zľahka prekryte zeminou. Takto vrúble udržia primeraný chlad a vlhko do jari, pokojne až do mája.

Pred samotným štepením je vhodné odobraté výhonky namočiť na pár hodín do vody, aby doplnili stratené zásoby vody. Vrúble ríbezle zlatej zabaľujeme do balíkov z rašelinového substrátu obaleného machom.

Nástroje na štepenie

Na úspešné štepenie budete potrebovať:

  • Štepársky nôž alebo očkovací nôž (v prípade očkovania). Najvhodnejší je očkovací nôž - malý, ostrý a s jemne zahnutou čepeľou, často aj s plochou časťou na odklápanie kôry.
  • Ručnú pílku na ovocné stromky a záhradné nožnice.
  • Štepársku pásku na upevnenie spojov.
  • Štepársky vosk alebo emulziu na ošetrenie rezných rán a ochranu pred vysychaním.

Pri vrúbľovaní je zásadné dbať na čistotu a presnosť pri práci s nástrojmi a reznými plochami. Používanie ostrých nástrojov, ako sú nože a rezné čepele, zabezpečí hladký a presný rez, ktorý minimalizuje poškodenie tkaniva a zlepšuje schopnosť vrúbľa prijať podpník. Dbajte na to, aby boli všetky nástroje dôkladne vyčistené pred použitím. Prítomnosť nečistôt alebo baktérií môže ľahko spôsobiť infekciu, ktorá sa môže rozšíriť na celú rastlinu a ohroziť jej zdravie.

Techniky štepenia ovocných stromov

Existuje viacero techník štepenia, pričom podstata každej z nich je rovnaká: správne napojiť vrúbeľ na podpník alebo konár tak, aby mohol čerpať živiny. Pri každej technike je dôležité, aby boli všetky rezy hladké, rezy do seba dokonale zapadali a spoj bol riadne ošetrený. Pri takmer každej technike vrúbľovania sa odporúča rez o dĺžke max. 3 cm.

Vega Tv - Škola vrúbľovania v Šoporni

1. Kopulačné vrúbľovanie (spojkovanie)

Patrí k jednoduchším technikám, vhodná je počas obdobia oddychu stromu. Tento spôsob sa používa, keď je vrúbeľ a podpník rovnakej hrúbky (cca 1 cm v priemere). Spojkovanie sa používa na štepenie jabloní, hrušiek, čerešní, sliviek, egrešov, ríbezlí a iných ovocných drevín.

Kopulácia zahŕňa vytvorenie šikmého rezu na podpníku aj na vrúbľovanom výhonku a ich následné spojenie. Koniec konára ako aj vrúbľa sa šikmo zrežú v rovnakom ostrom uhle aby bola styčná plocha čo najväčšia. Následne sa obe rezné plochy priložia k sebe tak aby vytvorili jednoliaty celok. Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť na úrovni hornej časti spoja (oproti rezu). Vrúbeľ a podpník sa spoja a upevnia štepárskou páskou. Miesto rezu sa ošetrí štepárskym voskom. Ak vrúbeľ na jar pučí, štepenie bolo úspešné. Spojenie sa spevní obviazaním štepárskou páskou a hermeticky sa prekryje štepárskym voskom, aby sa zamedzilo vnikaniu vody a patogénov k spoju.

Anglická kopulácia s jazýčkom: Jedná sa o variant kopulačného vrúbľovania, kde sa na oboch rezoch vytvorí zárez - „jazýček“, ktorý zlepšuje stabilitu spojenia. Práca pri použití anglického spojkovania je podstatne ľahšia a rýchlejšia.

2. Vrúbľovanie plátkovaním

Tento spôsob sa využíva ak má podpník alebo konár hrubší priemer (1 - 2 cm) ako vrúbeľ. Podpník sa zreže v šírke zodpovedajúcej šírke vrúbľa. Rezné plochy do seba musia zapadnúť a ošetriť sa rovnako ako pri iných technikách.

Na vrúbli vykonáme šikmý spojkovací rez. Podpník zrežeme kolmo nožnicami alebo pílkou. Primeráme si dĺžku spojkovacieho rezu na vrúbli a rovnaký náprotivok urobíme na podpníku. V prípade hrubšieho priemeru podpníka (3-5 cm) použijeme 2 vrúble, pri ešte hrubšom viac vrúbľov. Na vrúbli musí zostať trčať polmesiačiková ranka, ktorá zabezpečí zahojenie rany na podpníku. Vzniknuté rany treba dôkladne zavoskovať, aby nevysychali.

3. Vrúbľovanie na koziu nôžku

Vrúbľovanie na koziu nôžku sa používa na štepenie čerešní, sliviek a iných kôstkovín, no i jabloní a hrušiek. Tento spôsob vrúbľovania sa používa na hrubšie podpníky alebo konáre (2-4 cm). Vrúbeľ je menší ako podpník a umiestňuje sa do boku podpníka. Najspodnejší púčik na vrúbli by mal byť umiestnený v hornej časti spojenia medzi podpníkom a vrúbľom a mal by byť voľný, aby mohol rásť. Ak má podpník väčší priemer ako 3 cm, je vhodné doň navrúbľovať viacero (2-3) vrúbľov aby sa rana rýchlejšie zahojila.

Na podpníku sa v strede vyreže ostrým nožom "kozia nôžka" (dva hlboké rezy). Vrúbeľ sa prispôsobí šikmými rezmi tak, aby presne zapadol do kozej nôžky. Vrstvy musia k sebe dokonale priliehať, spojiť sa štepárskou páskou, lykom a rany ošetriť štepárskym voskom.

4. Vrúbľovanie pod kôru

Jednoduchý spôsob štepenia vyžadujúci prítomnosť miazgy. Nakoľko oddelená kôra na vrúble vyvíja len minimálny tlak, je nutné pri tomto spôsobe obväzovať veľmi tesne. Používa sa na omladenie starých ovocných stromov. Odreže sa kmeň alebo konár, rozreže sa kôra. Kôra sa jemne odchýli a do vzniknutého obalu sa zasunie šikmo zrezaný vrúbeľ so spodným púčikom.

Týmto spôsobom preštepujeme podpníky hrubšie ako vrúbeľ. Postup začína rezom kolmým na podpník a následným zahladením ostrým nožom. Počet vrúbľov volíme podľa hrúbky podpníka. Pri podpníku hrubom menej ako 2,5 cm postačí jeden vrúbeľ. Pri priemere do 5 cm stačia 2 vrúble oproti sebe. Kôru narežeme kolmo na prvý rez v dĺžke asi 3 cm. Kôru oddelíme od dreva. Vrúbeľ zrežeme spojkovacím rezom a na spodnej strane vrúbľa urobíme malý rez oproti veľkému, aby sa kôra na konci vrúbľa pri zasúvaní pod kôru nevyhrnula. Vrúbeľ zasunieme pod otvorenú kôru podpníka. Polmesiačik na vrúbli zostane opäť nad úrovňou rezu podpníka. Väzba pri tomto spôsobe musí byť naozaj tuhá, aby kambiálne vrstvy k sebe tesne priľnuli. Spôsobom pod kôru môžeme uplatniť okrem preštepenia hrubších podpníkov aj pri premostení rán na kmeni spôsobených ohryzom či iným poškodením.

5. Vrúbľovanie do rázštepu

Je to jeden z najstarších spôsobov vrúbľovania ovocných stromov vôbec. Tento spôsob vrúbľovania je najstaršou známou technikou, ktorá sa používala na navrátenie vitality starším stromom so slabou rodivosťou, no zdravým podpníkom. Vrúbľovanie sa používalo najmä na štepenie jabloní a hrušiek, no keďže táto metóda je pomerne invazívna v súčasnosti sa vo väčšom rozmere používa už len na štepenie egrešov a ríbezlí. Podpník najskôr zrežeme kolmo pílkou alebo nožničkami, ranu začistíme žabkou.

Podstatou tejto metódy je rozštiepenie kmeňa alebo konára sekerou alebo mačetou a do takto vytvoreného rázštepu vloženie vrúbľov zrezaných do klina tak, aby sa aby sa podpník a vrúbeľ dotýkali kambiom (rastovou časťou tesne pod kôrou). Spodné očko vrúbľa by malo byť na úrovni hornej tretiny spoja medzi podpníkom a vrúbľom a orientované smerom von, aby mohlo rásť. V strede rezu podpník rozštiepime do hĺbky asi 4 cm. Ak sa rozhodneme týmto spôsobom preštepovať hrubšie podpníky, je nutné podpník vo vzdialenosti 5-6 cm od rezu stiahnuť špagátom, aby sa podpník nerozštiepil príliš hlboko. Vrúbeľ zrežeme súmerne z dvoch strán, pričom púčik zostane tesne nad bočnými rezmi. Oba rezy musia dobre priľahnúť o steny rázštepu, preto sú zložitejšie. Do rázštepu vkladáme 2 vrúble oproti sebe. Podobne ako pri plátkovaní je potrebné, aby nad úroveň rany podpníka trčali polmesiačiky. Uistíme sa, že podpník vyvíja na vrúbeľ najväčší tlak v mieste kambia a taktiež že spojenie komponentov je v čom najväčšej dlžke.

6. Korunkové vrúbľovanie

Tento spôsob sa používa pri hrubších podpníkoch. V kôre sa vytvorí otvor, do ktorého sa vsunie vrúbeľ.

Techniky očkovania

Aj pri očkovaní stromov existuje viacero techník:

1. Plátkové očkovanie

Na konári alebo podpníku sa vyreže plátok a na jeho miesto sa vloží vyrezané očko, ktoré sa upevní štepárskou páskou.

2. Očkovanie na T rez

Očkovacím nožom sa nareže kôra a lyko do tvaru písmena T, potom sa kôra jemne odchýli. Do obalu sa vloží pripravené očko a previaže sa štepárskou páskou. Na kôre urobíte nožom rez v tvare písmena T (vertikálny asi 2,5 cm dlhý a horizontálny asi 1 cm). Potom z vrúbľa (odrody, ktorú chcete naštepiť) vyrežete očko s tenkou vrstvou kôry a vložíte ho pod okraje T-rezu. Následne očko pevne previažete očkovacou páskou alebo gumičkou, aby dobre priliehalo. Po približne 2 až 3 týždňoch skontrolujte očko - ak je zelené a zdravé, očkovanie bolo úspešné.

3. Fokertovo očkovanie

Táto technika sa zvyčajne nepoužíva domácimi záhradkármi, ale v ovocných škôlkach. Využíva sa na zlepšenie neujatých očiek pri nedostatku miazgy alebo pri očkovaní pred jarou či v lete.

Kedy je vhodné štepiť a očkovať?

Výber správneho času na vrúbľovanie môže významne ovplyvniť úspešnosť celého procesu. V skorom štádiu jari používame spôsoby, ktoré nevyžadujú prítomnosť miazgy. Pri štepení nesmú byť vrúble ani napučané, ani namrznuté, ani zoschnuté. Pri očkovaní sa z letorastov vyberajú len očká a tie sa vkladajú do podpníkov. Očkujeme od júla do konca septembra, aby sa predišlo rýchlemu vyklíčeniu a vymrznutiu.

Kedy štepiť?

  • Predjarie a jar (február - máj): Najlepšie výsledky sa spravidla dosahujú v tomto období, keď sa začínajú otvárať púčiky a prúdi miazga, ale rastlina ešte nie je v plnej vegetácii.
  • Letné štepenie (júl - september): Možné pri niektorých druhoch, napr. pri čerešniach a višniach, vďaka rýchlejšiemu vyzrievaniu výhonkov. V lete sa aj očkuje.
  • Ideálne obdobie je skoro na jar, keď sa miazga v podpníku začína pohybovať, čo pomáha pri lepšom prepojení vrúbľa s podpníkom.
  • Najvhodnejším obdobím na vrúbľovanie ovocných stromov je jar (Apríl, začiatok mája), kedy sa púčiky na strome začínajú otvárať až do obdobia kvitnutia.

Prečo sa štep neprijal?

Niekedy sa štep nemusí prijať, čo môže mať viacero príčin:

  • Vrúble alebo podpník nie sú v dobrom stave.
  • Nevhodné načasovanie odberu vrúbľov.
  • Nesprávne skladovanie odobratých vrúbľov.
  • Podpník a vrúbeľ nie sú kompatibilné (napr. snaha o štepenie kôstkovín a jadrovín). Medzi vrúbľom a podpníkom musí byť kompatibilita.
  • Rezy na vrúbli a podpníku nepriliehajú správne.
  • Vrúbeľ a podpník neboli dostatočne dobre spojené a spoj nebol riadne ošetrený a upevnený.
  • Najčastejšou príčinou neúspechu nie je ani tak nekvalita rezu, skôr sa pod nezdar podpíše výber nesprávneho spôsobenia štepenia - napr. štepenie pod kôru v čase, kedy nie je prítomná miazga.
  • Podpník nie je kompatibilný s vrúbľom (Napr. čerešňa na jabloni).

Prečo by sme mali štepiť?

Štepenie rastlín má viacero výhod:

  • Umelé vegetatívne rozmnožovanie: Umožňuje zachovať a rozmnožovať vlastnosti konkrétnych odrôd, ktoré sa nedajú spoľahlivo rozmnožovať semenami.
  • Kombinácia odrôd: Na jednom strome môžu rásť viaceré odrody.
  • Oživenie starých a poškodených stromov: Možno nimi nahradiť neplodiace alebo poškodené časti.
  • Urýchlenie rodivosti: Zákrpky začínajú rodiť často už v druhom roku po výsadbe, zatiaľ čo vysokokmene až v siedmom.
  • Zlepšenie vlastností: Napríklad sa dá do silnejšieho stromu naštepiť čerešňa so slabšími koreňmi.
  • Vrúbľované rastliny začnú plodiť rýchlejšie než tie pestované zo semien.

tags: #vrublovanie #pod #koru