Živý plot: Všetko o výsadbe, údržbe a výbere drevín

Živý plot patrí medzi najobľúbenejšie záhradné prvky, ktoré dokážu nielen vytvoriť súkromie, ale aj skrášliť záhradu. Správna výsadba, údržba a pravidelný rez sú kľúčové pre zdravý a hustý živý plot. Každá drevina má totiž odlišné nároky na svetlo, vlhkosť a živiny. Výber tých správnych drevín nemusí byť veda - s naším návodom to hravo zvládnete aj vy. Ale poďme postupne!

Výsadba živého plota

Výsadba sa realizuje počas vegetačného pokoja, teda na jar (marec až jún) alebo jeseň (koniec septembra až november). Živý plot môžete vysádzať do jedného alebo dvoch radov. Sadenice namočte na 24 hodín pred výsadbou, pripravte jamy hlboké 30-40 cm a pôdu premiešajte s kompostom alebo substrátom. Vysádzajte tak, aby korene boli dobre rozprestreté, zem utlačte a rastliny dôkladne zalejte. Mladé rastliny môžete chrániť fóliou alebo sieťou pred škodcami.

Tip: Na koreňoch živých plotov si radi pochutnávajú hraboše. Prečítajte si, ako hryzca v záhrade zastavíte. Urobte to skôr, než bude neskoro.

Strihanie a rez živého plota

Strihanie živého plota je záhradnícky zásah, ktorým sa udržiava požadovaný tvar a hustota rastlín, podporuje zdravý rast a predchádza poškodzovaniu vetvami.

Prvý rez po výsadbe

Prvý rez sa vykonáva hneď po výsadbe. Listnaté dreviny skráťte o tretinu až polovicu, vždyzelené dreviny nestrihajte. Odstráňte odumreté alebo poškodené časti, slabé výhony a križujúce sa vetvy.

Pravidelný rez

Pravidelný rez udržiava tvar a podporuje hustotu výhonkov. Prvý rez sezóny je vhodný vo februári až marci, po mrazoch. Tvarovací rez sa vykonáva koncom júna a neskôr v auguste-septembri. Pri väčších živých plotoch upravujte rastliny do lichobežníkového tvaru - širšie dole, užšie hore.

Omladzovací rez

Omladzovací rez je intenzívnejší a slúži hlavne pre staršie alebo choré dreviny. Kríkovité rastliny (dráč, vtáčí zob, krušpán) strihajte až na staré zdravé drevo. Stromovité živé ploty (buk) strihajte postupne horné konáre po jednej strane.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Pravidelná zálievka, hnojenie a kontrola škodcov a chorôb sú nevyhnutné.

Najčastejšie choroby a škodcovia

• Múčnatka: vytvára na listoch a vetvičkách biely a neskôr hnedý povlak, šíri sa v suchom a teplom počasí. Zasiahnuté časti čo najskôr odstráňte a bezpečne zlikvidujte, zachovávajte aj dostatočnú čistotu v okolí živého plota.
• Škvrnitosť listov: prejavuje sa hnedými, žltými, červenými škvrnami na listoch. Pri silnom napadnutí sa škvrny zlejú a listy opadajú. Choroba môže vzniknúť v akomkoľvek počasí. Spóry sú veľmi odolné a sú prenosné vodou aj vzduchom.
• Vošky: malý zelený, čierny alebo hnedý hmyz, ktorý zanecháva lepkavú stopu. Listy sú skrútené a zvlnené. Lepkavá tekutina láka mravce a zvyšuje výskyt plesňových chorôb.
• Vlnatka: maličký hmyz (max. 0,8 mm), ktorý sa živí bunkovou šťavou z listov - listy belejú a občas na nich môžete nájsť pavučinu. Vlnatka je aktívna najmä počas suchého obdobia - váš živý plot ochránite pravidelnou zálievkou a dostatočným hnojením.
• Nosánik: až 1 cm chrobák s dlhým “nosom”, ktorý ohrýza listy, výhony ale aj puky živého plota. Jeho larvy sa živia koreňmi, čo môže spôsobiť zahubenie rastliny.

Výber drevín pre živý plot

Na živý plot sa dá použiť nepreberné množstvo rôznych drevín. Pozrime sa na tie najobľúbenejšie!

Vtáčí zob (Ligustrum)

Opadavý živý plot z vtáčieho zobu rastie veľmi rýchlo - až 1 meter za rok. Bez pravidelného strihu vtáčieho zobu môžu niektoré jeho odrody vyrásť až o 3 metre! Nie je nič dlžný svojmu menu! Patrí medzi veľmi obľúbené druhy, pretože rýchlo a husto rastie, dobre sa rozkonáruje a je nenáročný. Už na druhý rok z neho budete mať plnohodnotný živý plot.

Ligustrum ovalifolium (Vtáčí zob vajcovitolistý) je veľmi obľúbený, rýchlo rastúci ker, ktorý sa často používa na tvorbu strihaných živých plotov, najmä vďaka svojim poloopadavým listom, ktoré poskytujú súkromie aj počas miernej zimy.

• Vzhľad a rast: Ligustrum ovalifolium je vitálny ker, ktorý rastie vzpriamene a výborne sa zahusťuje pravidelným rezom.
• Výška a šírka: V strihanom živom plote sa udržiava vo výške 1,5 až 3 metre, pričom bez rezu môže dorásť až do 4 metrov. Šírka je závislá od strihania.
• Listy: Listy sú vajcovité až eliptické, sýtozelené a majú lesklý povrch. Sú poloopadavé, čo znamená, že v miernej zime väčšina listov na rastline ostáva, opadnú len pri silnejších mrazoch.
• Rast: Patrí medzi rýchlo rastúce kry s ročným prírastkom 30 - 50 cm. Je mimoriadne prispôsobivý a toleruje znečistené ovzdušie v mestách.

Pestovanie a starostlivosť o Vtáčí zob

Voľnokorenné sadenice (VK) vtáčieho zobu sa zvyčajne vysádzajú v období vegetačného pokoja, teda na jeseň (september až november) alebo skoro na jar (marec až apríl), kým začnú rašiť.

• Príprava sadeníc: Pred výsadbou namočte korene na niekoľko hodín do vody.
• Príprava pôdy: Vykopte ryhu širokú a hlbokú asi 30-40 cm. Pôdu na dne prekyprite a vylepšite kompostom.
• Hustota výsadby: Pre hustý živý plot sa odporúča sadiť 3 až 5 rastlín na bežný meter (bm). Pri dvoch radoch (čo je ideálne pre rýchlejší a hustejší plot) použite 5-6 sadeníc/bm, s rastlinami striedavo v šachovnicovom usporiadaní.
• Počiatočný rez: Toto je kľúčový krok pre hustý živý plot. Po vysadení by sa mali sadenice skrátiť o 1/3 až 1/2 ich výšky (približne na 15-30 cm). To stimuluje krík k bočnému rozvetveniu už od spodku.
• Stanovište: Najlepšie rastie na slnku až v polotieni. Znesie aj tieň, ale rast a zahustenie budú pomalšie.
• Pôda: Je nenáročný, vyhovuje mu bežná priepustná, mierne vlhká a výživná záhradná pôda, dobre znáša aj vápenaté pôdy a mestské prostredie. Neznáša dlhodobé premokrenie.
• Zálievka: Najdôležitejšia je pravidelná zálievka po výsadbe, kým sadenice dobre nezakorenia. Staršie kry sú odolné voči suchu, ale v dlhších suchých obdobiach uvítajú zálievku.
• Hnojenie: Stačí pridať kompost do výsadbovej jamy a následne hnojiť raz ročne na jar plným hnojivom na okrasné kry.
• Rez: Je mimoriadne dôležitý pre hustotu živého plota. Režte dvakrát ročne: Koncom jari (apríl/máj) a koncom leta (júl/august). Živý plot by mal byť strihaný do mierne kónického tvaru (hore užší ako dole), aby spodné časti dostávali dostatok svetla a neopadávali.
• Mrazuvzdornosť: Je polo-mrazuvzdorný až plne mrazuvzdorný, znesie teploty až do -23 °C, čo zodpovedá USDA zóne 6. V chladnejších oblastiach alebo pri silnejších mrazoch môže čiastočne omrznúť a zhodiť viac listov, ale na jar rýchlo regeneruje.

Kvitnutie a plody

Pravidelným strihaním živého plota sa kvitnutie potláča, čo je žiaduce, ak chcete hustý a formálny plot. Ak sa nestrihá, kvitne v júni až júli. Kvety sú biele, drobné, usporiadané v metlinách, s príjemnou, ale intenzívnou vôňou, ktorá láka včely a iný hmyz. Po odkvitnutí sa tvoria drobné, čierne bobule, ktoré sú obľúbenou potravou pre vtáctvo. Plody sú pre človeka mierne jedovaté.

Hrab obyčajný (Carpinus betulus)

Živý plot z hrabu veľmi rýchlo rastie, ľahko sa tvaruje a pri dostatočnej zálievke bujnie aj odspodu, takže pod ním len ťažko objavíte burinu. Má skvelú regeneračnú vlastnosť, preto znesie aj častejší intenzívny a tvarovací rez. Ako sadiť živý plot z hrabu? Kúpte silné, zdravé sadenice s výškou aspoň 1 m. Sadenice vysaďte 30 cm od seba.

Brest (Ulmus)

Brest (Ulmus) je nenáročná drevina, ktorá rastie všade s výnimkou vysokohorských oblastí. Brest je okrasný strom s výrazným olistením. Obľúbený do okrasných kompozícií a nenáročný na pestovanie. Brest sa teší popularite pre svoju nenáročnosť pestovania, širokú variabilitu využitie v záhrade a v neposlednom rade aj pre vitalitu a príťažlivý vzhľad. Okrasný strom Brest najlepšie porastie na slnečnom stanovišti, ale dariť sa mu bude aj v polotieni. Drevina nevyžaduje zimnú starostlivosť, mrazom odoláva do -28 ° C. Brest je jedným z tých stromov, ktoré prinášajú do vášho prostredia osobitú atmosféru a okúzľujúci vzhľad. Jeho výrazné listy, dodávajú okoliu žiarivý a teplý vzhľad. Tento strom je skvelou voľbou pre tých, ktorí hľadajú niečo netradičné a originálne pre svoj záhradný dizajn. Nech už hľadáte dominantný strom pre vašu záhradu alebo príjemný tieňový prvok pre váš terasu, Brest je skvelou voľbou pre každého záhradníka.

Ďalšie obľúbené dreviny

• Krušpán: Z krušpánu si vytvoríte skvelý vždyzelený rýchlo rastúci živý plot - ak ho nebudete strihať, dorastie až do výšky 6 metrov!
• Červienka: Z tejto dreviny vytvoríte krásny vždy zelený živý plot, a počas roka vám prinesie rôzne sfarbenia - v závislosti od vybranej odrody.
• Cezmína: Veľmi prispôsobivý živý plot - cezmína patrí k vždy zeleným drevinám.
• Tuja: Asi najpoužívanejšia rastlina na živý plot je tuja! Patrí medzi husté a rýchlo rastúce dreviny. Živý plot z tují si vyžaduje malú údržbu a darí sa mu dobre v takmer akýchkoľvek podmienkach. Ideálnym rozostupom je vzdialenosť 40 cm medzi jednotlivými sadenicami. Tuje si vyžadujú pravidelnú zálievku a pravidelný rez - inak narastú veľmi vysoké.
• Borievka: Živý plot z borievky je stálozelený a doposiaľ bol pomerne odolný. Borievka je ihličnan, ktorý sa dožíva dlhé roky (až stovky rokov!) a nájdete ju v rôznych verziách - od maličkých po veľmi vysoké, až niekoľko metrov.
• Vavrínovec: Vavrínovec dobre rastie aj v náročných podmienkach a patrí k veľmi odolným rastlinám.
• Cypruštek: Živý plot z cyprusu bude veľmi elegantnou ozdobou vášho dvora. Patrí medzi overenú klasiku.
• Smrek: Živý plot zo smreka je hustý, opticky nepriehľadný a pichľavý - takže sa cezeň neprederie ani cudzia osoba ani zviera. Smreky budú rásť až potiaľ, pokiaľ sami povolíte - tvarovacím rezom ich ľahko “zmenšíte” na požadovanú výšku.

Nástroje na údržbu živého plota

Každý živý plot si vyžaduje pravidelnú údržbu - a na to sú ako stvorené špeciálne nožnice na živý plot! Na väčšie plochy sa už lepšie hodia elektrické, akumulátorové či benzínové nožnice na živý plot. Pri ťažko dostupných a vysokých živých plotoch sa vám zase zídu akumulátorové teleskopické nožnice na živý plot! K skvelým elektrickým nožniciam na živý plot zase patria aj nožnice od Gardeny!

Rozmnožovanie živého plota

Živý plot si môžete založiť jednoducho z odrezkov aj teraz.

Metóda rozmnožovania z odrezkov

1. Odrezky odoberáme len zo zdravých rastlín, pestovaných na slnečných miestach.
2. Odrezkami môžeme živý plot rozmnožiť dvomi spôsobmi.
3. Odrezky zapichujeme do pôdy čo najhlbšie, nad povrchom necháme jeden až dva páry očiek. Použitie stimulátora nie je potrebné. Pri zapichovaní dáme pozor, aby sme odrezky nezlomili. Pomôcť si môžeme tak, že jamku vyhĺbime kolíkom. Odrezky sa zakorenia zhruba do konca jari, keď začnú vyháňať nové výhonky. Ešte v lete ich skrátime, aby sme podporili rozkonárenie dreviny.

Drevité odrezky

• Drevité odrezky odstrihneme hore kolmým rezom, dole šikmým.
• Drevité odrezky by mali mať ideálne hrúbku aj dĺžku obyčajnej ceruzky.
• Odrezky zapichujeme do skyprenej pôdy.
• Po výsadbe miesto s odrezkami zasypeme suchým lístím, môže ísť aj o hrubšiu vrstvu.
• Pri zakoreňovaní myslíme i na rezervu, keďže nie každý odrezok sa ujme. Necháme zakoreniť viac odrezkov, v prípade potreby ich budeme mať k dispozícii, prípadne ich podarujeme susedom.

tags: #vtaci #zob #brest #hrab