Živé ploty: Porovnanie vavrínovca a vtáčieho zobu

Živý plot možno definovať ako plot z rastlín, najčastejšie kríkovitých druhov. Vhodné rastliny sú kľúčové pre jeho funkčnosť a vzhľad. Rozhodli ste sa pre živý plot na záhrade, ale máte dilemu, ktoré rastliny zasadiť? Najčastejšou voľbou u nás sú tuje a vavrínovce, ale aj tisy, fotínie a ďalšie. V tomto článku sa pozrieme bližšie na vavrínovec lekársky a vtáčí zob, ako aj na ďalšie populárne možnosti.

Význam a funkcie živých plotov

Živý plot dodáva záhrade charakteristickú štruktúru a vytvára pocit súkromia. Okrem estetickej má živý plot aj množstvo funkčných úloh: poskytuje súkromie, čistí vzduch a zlepšuje mikroklímu (v lete dokáže znížiť teplotu o niekoľko stupňov), znižuje hluk a poskytuje ochranu pred vetrom. V porovnaní s drevenými, plastovými alebo kovovými plotmi sú živé ploty prirodzené, a preto lepšie zapadajú do zvyšku exteriéru. Pôsobia ako vetrolam, chránia pred prachom a hlukom. Živé ploty zo vždyzelených druhov sa výborne hodia na výrazné zníženie hlučnosti, ale i prašnosti z frekventovanej cesty. Poslúžia aj ako protiveterná ochrana a spoľahlivo zakryjú nevzhľadné záhradné zákutia, ako je kompostovisko, smetný kôš či stará kôlňa.

Oproti stavaným plotom je živý plot ekologicky vhodnejší, pretože zabezpečuje úkryt pre živočíchy žijúce v záhrade. Všetky tieto vlastnosti sú veľmi významné nielen z hľadiska ďalšej výsadby, ale aj kvality bývania. Jeho nevýhodou je, že trvá niekoľko rokov, kým vytvorí nepriehľadný múr a, samozrejme, vyžaduje aj určitú dávku starostlivosti.

Výber rastlín pre živý plot

Výber vhodných rastlín, z ktorých si vypestujete živý plot, bude závisieť od viacerých faktorov: typu a kvality pôdy, slnečného svitu a miestnych klimatických podmienok. Dôležité je uvedomiť si, aké svetelné podmienky sú na mieste budúceho živého plota. Najlepšie je zistiť, akým drevinám sa darí v najbližšom okolí a na základe týchto informácií sa rozhodnúť pre konkrétny druh. Ak chcete, aby váš živý plot pozostával z viacerých druhov rastlín, vyberte si tie, ktoré rastú rovnakým tempom a majú približnú šírku koruny.

Živé ploty sa delia na vysoké a nízke. Najčastejšie sa vyberajú vysoké, zo vždyzelených druhov, ktoré poskytujú ochranu pred zvedavými pohľadmi počas celého roka. Na oddelenie vonkajšieho priestoru od vnútorného sú najvhodnejšie vždyzelené stromy a kry. Na vnútorné členenie záhrady sa najčastejšie využíva krušpán alebo dráč.

Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus)

Vavrínovec lekársky alebo po latinsky Prunus laurocerasus - jeho listy pripomínajú vavrínové (bobkové) listy, ktoré sú kožovité a lesklé, sýtozelené a zo spodnej strany bledozelené. Plody sú bobuľovité, tmavofialové, pripomínajú čerešne, ale nie sú jedlé. Vavrínovec kvitne v máji drobnými elegantnými bielymi kvetmi. Je obľúbený pre jeho nenáročnosť, efektné, pomerne veľké voskovité listy a elegantné kvitnutie.

Rovnako ako tuja sa často používa na vytvorenie živého plota kvôli svojmu rýchlemu rastu a širokým možnostiam rezu. Dobre znáša rez, ktorý sa zvyčajne vykonáva na jar. Obzvlášť dôležité je, aby sa vavrínovec v prvých rokoch po výsadbe prerezával, aby sa lepšie rozvetvil a vytvoril bujnú korunu. Vavrínovec sa strihá na výšku aj na šírku. Obzvlášť dôležité je orezávať najnižšie konáre, aby sa čo najviac rozvetvili.

Okrem rýchleho rastu je vavrínovec známy aj svojou odolnosťou voči rôznym poveternostným podmienkam, dokonca aj extrémne nepriaznivým. Je mrazuvzdorný do -25 °C, znáša silný vietor a mestský smog, takže ho často možno vidieť v mestských oblastiach. Na rozdiel od tuje však neznáša neskoré mrazy.

Vysádza sa skoro na jar alebo na jeseň, v rozstupoch asi 60 centimetrov. Odporúča sa vysadiť ho na slnečné stanovištia, hoci zvládne aj mierny tieň a polotieň, ale v tieni bude rásť pomalšie a jeho konáre budú dlhšie. Na slnečnom mieste bude vavrínovec kompaktný a hustý. Najlepšie sa mu bude dariť v dobre priepustnej, kyprej pôde s pH medzi 6,5 a 7,5.

Zo vždyzelených listnáčov sa bežne používa vavrínovec lekársky. Medzi najčastejšie používané odrody patria ‘Etna’, ‘Novita’ alebo ‘Rotundifolia’. V chladnejších oblastiach sa dobre darí kultivarom ‘Novita’ či ‘Etna’, ktoré sú nižšie a užšie, nenáročné na pestovanie a dobre znášajú aj prípadný rez. Odrody ‘Caucasica’, ‘Herbergii’ a ‘Rotundifolia’ majú vzpriamenejší a vyšší vzrast. Živý plot z nich vyniká hustotou, no vyžaduje dostatok priestoru.

Vtáčí zob (Ligustrum)

Poloopadavý vtáčí zob vajcolistý (Ligustrum ovalifolium) je stálozelený až poloopadavý ker strednej veľkosti s okrasnými lesklými listami, ktorý však vyžaduje častejší rez. Plot zo zobu vtáčieho (Ligustrum vulgare) rýchlo rastie, dobre znáša nepriaznivé podmienky a je mrazuvzdorný, no je opadavý. Lepšie je preto siahnuť po vtáčom zobe vajcolistom, ktorý je len čiastočne opadavý. Najčastejšie sa používajú atraktívne odrody s panašovanými listami ako ‘Aureum’, ‘Variegatum’ alebo ‘Argenteum’.

Tuja ako populárna alternatíva

Spomedzi ihličnatých druhov sa často využíva tuja západná (Thuja occidentalis). Tuja je vždyzelený druh ihličnanu ideálny na vytváranie pravidelných, „formálnych“ živých plotov. Hlavným dôvodom popularity tují je ich rýchly rast. Ďalším dôvodom, prečo si ľudia vyberajú tuje na živé ploty, je ich odolnosť. Tento vždyzelený druh sa prispôsobí rôznym poveternostným podmienkam a vyhovujú mu veterné aj slnečné oblasti. Okrem toho, tuje nie sú zvlášť náročné na údržbu. Tuja vytvára zelenú kulisu počas celého roka, je nenáročná a nevyžaduje veľkú starostlivosť. Sú nenáročné na stanovisko i pôdu, ľahko sa pestujú a sú dostupné v nespočetnom množstve kultivarov.

Estetika a strih tují

Strihajú sa raz alebo dvakrát ročne na jar a/alebo na jeseň, v závislosti od toho, či si vyberiete voľne rastúci alebo prísne strihaný (pravidelný) živý plot. Keďže sa ľahko tvaruje strihom, je vhodná na vysoké aj nízke živé ploty. Väčšina druhov sa vyznačuje pyramídovým tvarom.

Obľúbené odrody tují

• Tuja Smaragd: Najpredávanejšia odroda so žiarivozeleným ihličím, ktorá výborne odolá záťaži snehu. Je to hustá, kužeľovitá drevina s typickým žltozeleným zafarbením. Aj keď nie je pravidelne strihaná, má pravidelný a krásny tvar so špičkou. Obľubuje však slnečné miesta a v tieni rastie veľmi pomaly. Veľkou výhodou je, že takýto živý plot nepotrebuje rez. Môže dorásť až do výšky 3 - 5 metrov a šírky jedného metra.
• Tuja stĺpovitá (Columna): Rýchlo rastie a tvorí živý plot až do výšky 5 metrov. V hornej aj dolnej časti je táto tuja takmer rovnako široká, rastie rovnomerne na spodnej aj vrchnej časti. Na jeseň má o niečo svetlejší odtieň zelenej s nádychom žltej. Je to úzka, stĺpovitá forma, pri ktorej oceníte jej rýchly rast. Žiarivé tmavozelené ihličie si aj v zime zachováva svoje typické zafarbenie a lesk. Vytvára elegantné živé ploty, ktoré nevyžadujú rez.
• Tuja guľovitá: Ako už názov napovedá, má prirodzene guľovitý tvar. Častejšie sa však používa na nízke živé ploty do 1,5 metra. Ak chcete, aby boli boky ploché, musíte rastlinu zastrihnúť.
• Tuja západná ‘Brabant’: Má svieže svetlozelené ihličie a rovnomerný kužeľovitý tvar. V živom plote ju môžete pestovať ako voľne rastúcu, ale aj strihanú do požadovaného tvaru. Je odolná a nenáročná, ale v chudobnej a suchej pôde rastie veľmi pomaly.
• Tuja riasnatá: Ak chceme mať rýchlorastúci živý plot, mali by sme pri výbere siahnuť po tuji západnej, prípadne tuji riasnatej (Thuja plicata). Odroda ‘Excelsa Compact’ je úplne mrazuvzdorná, v mladosti vytvára ploché konáre s jemným, voňavým ihličím. V dospelosti je to štíhly strom so sýtym zeleným ihličím.
• Tuja východná ‘Aurea Nana’: Na nižšie živé ploty alebo na predelenie záhrady sa najčastejšie používa táto trpasličia odroda so žltým ihličím, ktoré sa v zime sfarbuje do bronzova.

Starostlivosť o tuje

V priemere môžete očakávať, že tuja narastie asi o 30 centimetrov ročne. Tuje sa najčastejšie používajú na výsadbu v skupinách, zriedka sa kombinujú s inými druhmi. Počas horúcich letných dní treba dávať pozor, aby tuje nevyschli, potrebujú pravidelnú zálievku. Najlepšou možnosťou sú kvapkové systémy a automatické zavlažovacie systémy. Obzvlášť dôležité je zabezpečiť im výdatnú zálievku v prvých rokoch. Tuje treba prihnojiť na jar alebo na jeseň pomaly sa rozpustnými hnojivami.

Nevýhody tují

Uviedli sme výhody tuje ako živého plota. Je však dôležité spomenúť aj nevýhody, aj keď text ich priamo nešpecifikuje, naznačuje, že vavrínovec má určité výhody, napríklad rýchlejší rast pre okamžitú hustotu.

Ďalšie vhodné rastliny pre živé ploty

Okrem uvedených rastlín sa na živé ploty používajú aj iné druhy, napríklad hrab, krušpán vždyzelený, fotínia (červienky), cezmína či tisy.

• Tisy: Na údržbu nenáročné tisy. Tisu obyčajnému (Taxus baccata) sa bude dariť na slnku aj v tieni. Má veľmi dobrú omladzovaciu schopnosť a znáša silný rez. Vyhnite sa veterným stanovištiam a mrazovým kotlinám.
• Červienky (Photinia): V poslednom období sú pre svoje celoročné sfarbenie mimoriadne obľúbené. Obľube sa v posledných rokoch teší aj červienka (Photinia fraseri), ktorá svojimi červeno sfarbenými výhonkami nemá konkurenciu.
• Cezmína: Z cezmín sa na živé ploty hodí Ilex crenata kultivar ‘Fastigiata’ dorastajúci do výšky 2 - 3 m a šírky 0,5 - 0,7 m. Nemá tŕne a dobre sa mu darí takmer vo všetkých oblastiach i pôdach okrem vápenatej. Znesie i suchšie oblasti. Prakticky na každom stanovišti sa bude dariť cezmíne ostrolistej (Ilex aquifolium). Vytvára bezpečnú a hustú bariéru, okrasnú napríklad aj panašovanými listami a červenými plodmi počas zimných mesiacov. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou proti mrazu až do -40 °C. Na živé ploty sú vhodné odrody ‘Golden van Tol’ a ‘Alaska’.
• Cypruštek: Cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana) má jemnejšie ihličie. Vybrať si môžete oceľovomodré odrody ‘Ellwoodii’, ‘Columnaris Glauca’ a ‘Alumii’, či zlatožltú ‘Ivonne’. Cyprušteky sú však náročnejšie na pestovanie. Nehodia sa do mrazových kotlín a oblastí so silnými vetrami.
• Kaliny: Na mohutné živé ploty je vhodné použiť kaliny (Viburnum rhytidophyllum).
• Vajgela: Vajgela sa hodí do voľne rastúcich živých plotov.

Porovnanie: Vavrínovec, Vtáčí zob a Tuja

Ak chcete čo najskôr získať hustý a vysoký živý plot, vavrínovec je lepším riešením vďaka rýchlejšiemu každoročnému rastu. Ak však chcete elegantný, formálny vždyzelený živý plot, ktorý nevyžaduje časté strihanie, lepšou voľbou je tuja. Niektoré druhy tejto rastliny ani netreba strihať a poskytujú dobré súkromie počas celého roka. Tuja je lepšou voľbou pre oblasti s častými neskorými mrazmi, pretože ich lepšie znáša.

Vtáčí zob vajcolistý je dobrou voľbou pre živý plot s lesklými listami, ale vyžaduje častejší rez, čo môže byť pre niektorých záhradkárov nevýhoda oproti vavrínovcu, ktorý tiež dobre znáša rez, ale s menšou frekvenciou. Kým vavrínovec je vždyzelený, vtáčí zob vajcolistý je poloopadavý a Ligustrum vulgare opadavý, čo znamená menšiu ochranu súkromia v zime.

Najkrajšie sa živé ploty ukážu na slnečných miestach. Polotieň bude vyhovovať len niektorým druhom, ako je tis a vavrínovec. Najčastejšie sa na tento účel (ochrana súkromia) používa tis, tuja, zob vtáčí alebo vavrínovec, pretože dobre znášajú aj tieň.

Založenie a starostlivosť o živý plot

Výsadba

Neodporúčam postupnú výsadbu, vtedy sa totiž môže stať, že živý plot bude nekompaktný a nerovnomerný. Jeseň je na založenie živého plota najvhodnejšia. Sadiť môžete aj skoro na jar. Dreviny, ktoré sa predávajú v plastových kontajneroch, sú o niečo drahšie, ale po výsadbe sa dokážu rýchlo ujať a plynulo pokračujú v raste. Sadiť ich môžete počas celej sezóny, kým nie je zamrznutá pôda. Ihličnany na živý plot môžete kúpiť aj so zemným balom, no pred výsadbou ho nerozoberajte. Môžete im dať rôznu podobu, výšku aj šírku. Na výber máte tvarované aj voľne rastúce formy, živé ploty pozostávajúce z jedného aj viacerých druhov drevín. Môžete dokonca zvoliť živé ploty, ktoré budú zelené celoročne. Konkrétnu podobu živého plota môžete prispôsobiť aj jeho budúcemu využitiu.

Ak si budete živý plot zakladať svojpomocne, počítajte s tým, že okrem kvalitnej prípravy pôdy (dôkladného odburinenia plochy) a zaobstarania vhodnej zelene je veľmi dôležité dodržať odporúčané výsadbové spony. Vysadené rastliny by mali byť od seba vzdialené 30 - 60 cm, vhodná vzdialenosť však závisí od konkrétneho druhu. Takéto rozpätie platí pre najrozšírenejšie stredne vysoké živé ploty. Zabezpečte si väčšie množstvo v prípade, že sa rozhodnete pre živý plot z krušpánu (6 - 8 ks) alebo dráča Thunbergovho (4 - 5 ks). Vysádzať môžete do jedného radu alebo do trojsponu, ak sa rozhodnete mať živý plot širší a hustejší.

Výsadba do pripravených jamiek je rýchlejšia a pohodlnejšia, ale vhodnejšia je výsadba do vyhĺbených rigolov, pretože všetky korene dokážete zasypať kvalitným substrátom a rigol môžete pred samotnou výsadbou veľmi dobre pripraviť. Na rigolové dno je vhodné pridať kvalitný kompost alebo rohovinu. Vyplatí sa využiť aj mykorízne huby.

V poslednom čase sa môžete stretnúť aj s ďalšou možnosťou, s tzv. instantnými živými plotmi. Hoci sú mierne drahšie, ich výsadbou získate kvalitne zapestovaný a husto olistený živý plot.

Zavlažovanie a hnojenie

Samozrejmosťou pri oboch spôsoboch výsadby by malo byť dôkladné zaliatie vysadených kríkov a namulčovanie povrchu pôdy jemne drvenou kôrou. Pomôže udržať v pôde dlhšie vlahu a zabráni rozrastaniu buriny. Vysadené kríky netreba prihnojovať. Treba počkať, kým sa dobre zakorenia. Aby sa doplnil obsah živín v pôde a zároveň podporil rast rastlín, nezabudnite ich prihnojiť. Vhodné je použiť kompost, ale v obchodoch dostanete kúpiť aj minerálne hnojivá určené na zdravý rast ihličnanov.

Rez a tvarovanie

V prvom roku po výsadbe rastliny ešte netvarujte, ale nechajte ich voľne rásť. V druhom roku pestovania sa zamerajte na rez, ktorý podporí rozkonárenie a zahustenie rastlín. Až v treťom roku prichádza na rad tvarovanie. Keď nadobudnú požadovanú výšku, zamerajte sa aj na rez vrcholov. V tomto čase sa zvyknú v zeleni zabývať už aj rôzne druhy vtákov, preto ho každoročne skontrolujte. Aby ste ich zbytočne nevyrušovali v čase hniezdenia, odložte rez až na koniec júna.

Živé ploty z pomaly rastúcich drevín stačí strihať jedenkrát za rok, z bujne rastúcich druhov dvakrát. S tvarovaným živým plotom je oveľa viac práce. Musíte ho aspoň dvakrát ročne strihať, upravovať, dbať na dostatok vlahy a živín, inak sa želaný efekt nedostaví. Pri zakladaní takéhoto porastu počítajte vždy s tým, aby ste mali okolo neho dostatok priestoru. Oceníte to neskôr pri tvarovaní a ďalšom ošetrovaní. Tvarované formy sú na údržbu náročnejšie. Takéto živé ploty najviac zapôsobia v moderných mestských záhradách. Vo vidieckych, prírodných či chalupárskych záhradách pôsobia pôvabne skôr voľne rastúce živé ploty. Na živé ploty sa používajú dreviny, ktoré veľmi dobre obrašia na konároch aj na kmeni po reze, keďže ich často striháme do rôznych tvarov.

tags: #vtaci #zob #vs #vavrinovec