Každý, kto už niekedy vysádzal dobre zakorenenú rastlinku z kvetináča, si mohol všimnúť zhluky koreňov rastúce dookola pozdĺž stien nádoby. Pri nesprávnej výsadbe alebo pri výsadbe stromov do tvrdej pôdy môže takýto rast koreňov do kruhu pokračovať alebo sa vytvoriť aj po vysadení priamo vo výsadbovej jame. Korene totiž nerastú náhodne, ale hľadajú si v pôde cestičky podľa jej kvality. Či cez ňu vedia prerásť ľahko, alebo si naopak musia raziť cestu s veľkým úsilím, či v nej nájdu vhodné podmienky pre ďalší rast alebo len sterilnú horninu bez živín a života.
Ak sa tzv. kvetináčovému efektu nepredíde hneď pri výsadbe, môže to pre strom predstavovať problém po zvyšok jeho života. Našťastie, správnym technologickým postupom vieme krúteniu koreňov vo výsadbovej jame predísť alebo ho aspoň výrazne obmedziť.
Prečo je rast koreňov do kruhu problém?
Špička každého jedného drobného korienka, ktorým sa strom snaží zastabilizovať a nájsť vlahu a živiny, je veľmi vnímavá. Má zmysly, ktorými si v zemi hľadá ideálnu cestu. Funguje trochu ako endoskop. Ak v pôde nájde niečo zaujímavé, napríklad škáru, kde sa vie nadýchnuť a pretlačiť ďalej, vodu, živiny či symbiotické organizmy, rastie a hrubne ďalej. Ak nový korienok nič zaujímavé nenájde, odumrie a strom začne prehľadávať iným korienkom iný priestor.
Nový korienok na svojej ceste substrátom dokáže zabočiť vždy, keď narazí na kameň alebo tvrdú pôdu. V kruhovej výsadbovej jame, steny ktorej sú tvorené okolitou pôdou tvrdou ako betón, to má za následok zatočenie koreňov a ich ďalší rast v kruhu pozdĺž stien pôvodnej jamy.
Stres z nedostatku vody a zvýšené riziko vyschnutia stromu
Strom s malou koreňovou sústavou, ktorý nedokáže získavať vodu zo širokého okolia, ale len z pôvodnej výsadbovej jamy, je odkázaný na polievanie aj mnoho rokov po výsadbe. Rovnako ako mestské stromy vysadené v skutočných kvetináčoch. Aj keď strom prežije, stres z nedostatku vody sa odrazí na jeho vitalite, čo spolu s ďalšími stresovými faktormi môže viesť k jeho predčasnému skonu.
Stres z nedostatku živín
Po vyčerpaní alebo odplavení živín z výsadbového substrátu a neschopnosti malej koreňovej sústavy získať ďalšie živiny zo širšieho okolia začne strom vykazovať známky nedostatku niektorého prvku. Na to, aby takýto strom prežil, je potrebné k cene pravidelnej zálievky pripočítať aj cenu za pravidelné hnojenie. Každopádne, nedostatok čo i len jednej mikroživiny je ďalší stresový faktor, ktorý prispeje k zníženej vitalite.
Náchylnosť na napadnutie škodcami
Znížená vitalita spôsobená abiotickými stresormi (nedostatok vody a živín) predurčuje strom na napadnutie škodcami (biotický stresor). Ak strom nemá dostatok energie ani na zabezpečenie základných životných procesov - rastu, nebude mať dosť energie ani na obranu voči napadnutiu škodcami. Oslabený strom nemá plne funkčný imunitný systém, ktorým by sa vedel ubrániť, alebo aspoň obmedziť škody spôsobené napríklad hmyzom požierajúcim jeho listy. Škodce dokážu oslabený strom vycítiť a napáchať na ňom výrazne väčšie škody ako na zdravom jedincovi.
Škrtiace korene
Korene, ktoré rastú v kruhu okolo kmeňa alebo sa prepletajú v obmedzenom priestore, časom zhrubnú a začnú sa navzájom škrtiť. Následkom toho môže odumrieť významná časť koreňovej sústavy. Ešte väčší problém nastane, ak krútiace sa korene začnú škrtiť priamo kmeň. Niektoré škrtiace korene vystupujú na povrch a dajú sa odstrániť, aj keď za cenu masívneho poškodenia. Ak celý proces prebieha pod povrchom, dôvod odumretia stromu alebo jeho veľkej časti vôbec nezistíme.
Riziko vývratu
Malá koreňová sústava bez dlhých a pevných stabilizačných koreňov, ktoré by sa dokázali do pôdy zaprieť, zvyšuje pri stromoch riziko vývratu. Čím bude strom vyšší a čím bude mať väčšiu korunu (náporovú plochu), tým väčšie riziko bude zle zakorenený strom predstavovať. Riziko vývratu je zvýšené aj u stromov, ktoré sú zdravé, vitálne, netrpia nedostatkom vody ani živín, akurát majú korene zapustené len v rámci pôvodnej výsadbovej jamy.
Ako predísť problémom s koreňmi pri výsadbe
Pri výsadbe stromov je kľúčové zvoliť správne postupy, ktoré zabránia vzniku a rozvoju nežiaduceho rastu koreňov do kruhu.
Rozmotanie koreňov pri výsadbe
Pri sadení voľnokorenných stromčekov je realizovateľné rozmotanie koreňov a ich rovnomerné rozloženie v priestore výsadbovej jamy. Vhodné je to urobiť aj pri výsadbe do kyprých úrodných pôd. Okrem toho, že úhľadne rozložené korene nebudú prerastať jeden cez druhý a nebudú sa časom navzájom škrtiť, zlepší sa tým aj zastabilizovanie stromu hneď v prvé roky po výsadbe.
Prerušenie koreňov rastúcich v kruhu po obvode
Pri výsadbe stromov z kontajnerov je dôležité prerušiť zhluky koreňov rastúce po obvode koreňového balu. Nutné je to urobiť aj pri výsadbe do úrodných kyprých pôd. Bez prerušenia by vo svojom raste v kruhu pokračovali aj po výsadbe. Spomalilo by to kolonizovanie okolitej pôdy a vo vyššom veku by mohli tieto koreňové slučky strom dokonca uškrtiť. Prerušenie koreňov sa realizuje prerezaním nožom. Prerezávajú sa len korene tesne po obvode a na spodku koreňového balu. Korene vnútri balu zostanú nepoškodené, takže sa nemusíme báť, že by sme tým sadenici ublížili.
Tvar výsadbovej jamy
Štandardný kruhový tvar výsadbovej jamy v zhutnených pôdach nefunguje dobre. Korene sa v nej budú krútiť rovnako ako keby sme strom strčili do zeme rovno aj s kvetináčom. Riešením je výsadbová jama hviezdicového tvaru. Akonáhle sa nové korene dostanú do jej cípu, nedokážu z neho vycúvať a nemajú inú možnosť než sa predrať ďalej do okolitej pôdy. Tvar jamy nemusí byť vôbec úhľadný, ide len o to, aby v nej boli nejaké rohy, ideálne v ostrých uhloch.
Výkop výsadbovej jamy bagrom kruhový tvar sčasti rieši. Jama bude obdĺžniková, nejaké rohy v nej už sú, akurát steny jamy sú ešte hladšie ako pri ručnom výkope. Tu prichádza na rad zdrsnenie stien rýľom.
Rozrušenie hladkých stien výsadbovej jamy
Hladké steny výsadbovej jamy sú tiež problematické. Vznikajú najmä po výkope lyžicou bagra. Korene po hladkých stenách ľahšie skĺznu späť do priestoru pôvodnej výsadbovej jamy namiesto toho, aby pokračovali ďalej. Riešenie je jednoduché - steny stačí narušiť.
Výsadbový jások
Pri výsadbe živých plotov, či už zo stromov alebo z kríkov, pokiaľ je to možné, odporúčam namiesto pracného kopania množstva dier vyhĺbenie jedného dlhého jarku bagrom. Novovysadené dreviny tak budú mať k dispozícii ľahko prekoreniteľný priestor obmedzený len dvoma stenami, nie dookola.
Radiálne mulčovanie
Na rozdiel od vertikálneho a radiálneho mulčovania v okolí dospelých stromov, kde sa musíme držať v dostatočnej vzdialenosti od hlavných koreňov, pri výsadbe môžeme ísť úplne ku kmeňu. Princíp radiálneho mulčovania spočíva vo vyhĺbení jarkov vedúcich lúčovito od kmeňa do okolitého priestoru, ktoré sa následne vyplnia úrodnejším a vzdušnejším substrátom. Vytvoríme tým kanály, ktorými vedia korene ľahko prerásť do širšieho okolia.
Príliš úrodný výsadbový substrát - častá chyba
Mnohí ľudia robia pri výsadbe chybu, keď do jamy dajú namiesto pôvodnej zeminy čo najviac super úrodného substrátu s množstvom kompostu, pôdnych kondicionérov a iných prísad. Hoci je prirodzené chcieť pre svoj strom to najlepšie, príliš úrodná pôda môže byť kontraproduktívna.
Úrodnosť výsadbového substrátu
Ani pri výsadbe do kyprých, úrodných pôd by obohatenie vykopanej pôdy nemalo presiahnuť 50 %. Strom by nemal považovať chemické zloženie okolia za neznáme a mal by sa doňho nebáť prerásť. Čím je pôda, do ktorej strom sadíme, horšia, tým menej kompostu do nej pri výsadbe pridávame. Tie úplne najhoršie pôdy pri výsadbe neobohacujeme kompostom ani ničím podobným vôbec. Strom len zasypeme pôvodnou zeminou. Strom je tak nútený živiny hľadať v širšom okolí, čo účinne potláča kvetináčový efekt.
Vzdušnosť výsadbového substrátu
Výnimku z vyššie spomenutého pravidla tvoria pórovité horniny, prípadne biouhlie. Tieto síce žiadne živiny neobsahujú, takže sa nejedná o zúrodňovanie výsadbového substrátu, ale umožnia koreňom prvé roky po výsadbe ľahšie dýchať, predchádzajú premokreniu substrátu a odhnívaniu koreňov. Odbúrame tým časť stresu, s ktorým sa budú musieť stromy v najkritickejších prvých rokoch vyrovnať.
Nalákanie koreňov do širšieho okolia
V zdravej pôde strom hneď v priebehu prvých dvoch rokov vystrelí do okolia korene dlhé aj niekoľko metrov. V zhutnenej pôde to také jednoduché nemá. Prerážanie tvrdej pôdy stojí strom energiu, ktorú si vie ušetriť, ak sa spoľahne na pravidelnú zálievku. Malá koreňová sústava ho však robí slabším, odďaľuje dobu, kedy bude samostatný, a zvyšuje cenu za jeho držanie pri živote neustálym polievaním. Aby sme tomu predišli, šírenie koreňov do širšieho okolia môžeme podporiť.
Postupné redukovanie zálievky
Čím viac strom vytierame suchom, tým viac ho motivujeme k vyslaniu nových koreňov do širšieho okolia, a to až do momentu, kedy strom skutočne vyschne. Takže trápiť ich treba s mierou a nájsť vhodný kompromis, ktorý ešte stromy zvládnu.
Zavlažovacie vaky
Nalákať korene do väčšej vzdialenosti vieme aj pomocou zavlažovacích vakov. Pointa je v ich postupnom posúvaní ďalej od kmeňa - prvý rok sú priamo na kmeni, keďže hneď po výsadbe strom korene ďalej nemá, druhý rok vaky presunieme na koly kotvenia, ktoré sú od kmeňa vzdialené pár desiatok centimetrov, tretí rok, ak sú stále potrebné, tak ešte ďalej. Rovnaký princíp ako pri radiálnom mulčovaní, akurát tu sa namiesto kopania jarkov v okolí stromu vŕtajú diery. Ak sa vrty zrealizujú v okolí stromov hneď pri výsadbe, neriskujeme poškodenie ich koreňov. Rovnomerne roztrúsené vo vzdialenosti niekoľkých desiatok až stoviek centimetrov od kmeňa budú do pár rokov husto prerastené koreňmi, ktoré v nich nájdu potrebnú vlahu, vzduch a živiny. Extra účinné v zhutnených a neúrodných pôdach.
Plošná revitalizácia pôdy
Stromy budú veľmi radi púšťať svoje korene aj do vzdialenosti desiatok metrov, ak im to pôdne prostredie dovolí. Aby sme im takéto prostredie vytvorili, najprv treba na danom území odstrániť zdroj zhutňovania. Príroda si už pôdu opraví sama, len jej v tom nesmieme brániť. Komu sa na výsledok nechce čakať desiatky rokov, môže pôde pomôcť plošnou revitalizáciou. Po nej už budú mať stromy k dispozícii celý priestor. Môžu v ňom slobodne a naplno rozvinúť svoju koreňovú sústavu a žiť tak, ako im to ich genetika predurčila.
Ako polievať svoj nový stromček – Tipy pre stromčeky č. 2
Výsadba stromov v rukách odborníkov a správne načasovanie
Odborná výsadba stromov je investíciou na desiatky rokov. Každá chyba spravená pri výsadbe má potenciál zvyšovať náklady na povýsadbovú starostlivosť a neskoršie ošetrovanie. Nesprávna výsadba často vedie k zlému zdravotnému stavu a úhynu mladých stromov do niekoľkých rokov po výsadbe. Správny postup pri výsadbe je o to dôležitejší, o čo sú stanovištné podmienky nehostinnejšie.
Zhutnená pôda stanovištné podmienky zhoršuje výrazne. Najlepší čas na výsadbu stromu je počas obdobia vegetačného pokoja. U listnatých stromov toto obdobie trvá od prirodzeného opadu listov až do chvíle, keď na jar opäť začne prúdiť miazga. V Európe sa stromy so zemným balom obvykle vysádzajú od polovice novembra do konca apríla, čo však závisí od klimatických podmienok a konkrétneho druhu stromu. Kľúčovú úlohu zohráva teplota na jeseň a na jar, pričom nie všetky stromy opadávajú listy v rovnakom čase. To isté platí pre obdobie, kedy začínajú rašiť nové listy. U stále zelených drevín a ihličnanov je obdobie výsadby obvykle o niečo dlhšie než u listnatých stromov.
Ujímavosť stromu, teda schopnosť vyvinúť nové vlásečnicové korene, závisí na niekoľkých faktoroch, ako je vlhkosť a teplota pôdy. Na jeseň sú tieto podmienky obvykle priaznivé. Pôda je stále dostatočne prehriata, čo umožňuje rast nových jemných koreňov ešte pred nástupom zimy. Vďaka tomu je na jar uľahčený príjem vody a strom sa lepšie vyrovnáva s povýsadbovým stresom. Rast potom pokračuje rýchlejšie a stabilnejšie. Tento návod vás prevedie správnym postupom pri výsadbe stromov tak, aby mali optimálne podmienky na zakorenenie a zdravý rast.
Krok za krokom pri výsadbe
- Vykopte jamu s priemerom 1,5 až 2-krát väčším, než je priemer koreňového balu. Ak má bal 60 cm, jama by mala mať aspoň 90 cm, ideálne 120 cm. Pri veľkých stromoch je nutné počítať so sadaním zemného balu vplyvom jeho hmotnosti, ktorá môže stlačiť pôdu pod ním.
- Dno jamy dôkladne narušte aspoň do hĺbky jedného rýča a podľa potreby narušte najmä jej steny. Vo vlhkých ílovitých alebo hlinitých pôdach môžu hladké steny brániť prorastaniu koreňov.
- Ak je to potrebné, zmiešajte pôvodnú zeminu s kvalitnou ornicou, ale vždy tak, aby prechod medzi substrátom a okolitou pôdou nebol príliš náhly.
- Novo vysadený strom je nutné ukotviť, aby sa zabránilo jeho vyvráteniu vetrom. Vyberte kôly zodpovedajúcej dĺžky a hrúbky. U alejových stromov (minimálne 200 cm) použite kôly dlhé 250 cm, z ktorých 100 cm bude v zemi a 150 cm nad zemou. Vedľa balu vytvorte pomocou zemného vŕtaka dva alebo tri otvory a kôly pevne zaražte do zeme. Z každého kôlu pripevnite upevňovací pás okolo kmeňa stromu a zabezpečte ho ku kôlu.
- Novo vysadené stromy potrebujú minimálne prvé dva roky zálievku. Množstvo vody závisí od klimatických podmienok a druhu stromu. Pre efektívne zavlažovanie vytvorte tzv. závlahovú misku z pôdy, ktorá zabezpečí, že voda prenikne priamo do koreňového balu. Vlhkosť pôdy môžete skontrolovať vrtákom alebo rýčom - ak je pôda suchá do väčšej hĺbky, je potrebné zavlažiť. Počas celej vegetačnej sezóny udržiavajte koreňový bal vlhký, ale nie premočený.
Povýsadbová starostlivosť
Zdravé stromy majú prirodzenú rovnováhu medzi korunou a koreňmi, ktorá sa však pri presádzaní narušuje, pretože strom počas tohto procesu nevyhnutne stráca časť koreňového systému. Koreňový systém potom nemôže zásobovať korunu dostatočným množstvom vody, čo spôsobuje stres. Strom na túto situáciu reaguje tým, že tvorí menšie a menej početné listy, aby sa znížila celková spotreba vody. Ak je nedostatok vody príliš veľký, začne odumierať drevo v korunke, čo môže negatívne ovplyvniť jeho tvar. Počas dlhých horúcich období alebo extrémnych teplôt môže dôjsť k tomu, že listy uschnú, aj keď je bal stromu dostatočne vlhký. Koreňový systém jednoducho nie je ešte dostatočne vyvinutý na to, aby zvládol dodávať potrebné množstvo vody do koruny. V tomto prípade nepomôže zvýšená zálievka, pretože nadbytok vody spôsobuje nedostatok kyslíka v pôde a následne hnilobu koreňov.
Rez
Rez je ideálne vykonať ihneď pri výsadbe, aby sa predišlo tzv. povýsadbovému stresu počas obdobia rastu. Prvé dva roky bude strom mať menšiu korunku, ale zároveň bude menej zaťažený, rýchlejšie zakorení a lepšie sa vyvinie. Rez treba vykonať na jedno- a dvojročnom dreve. Silnejšie vetvy v korunke musia ostať, pretože obsahujú zásobné látky, ktoré strom potrebuje na tvorbu nových koreňov. Nie je nutné odstraňovať všetky jedno- a dvojročné vetvy. Stromy s hustou korunou vyžadujú výraznejší rez, zatiaľ čo druhy s riedkou korunou potrebujú len minimálny zásah.
Ochrana kmeňa
V posledných rokoch dochádza stále častejšie k poškodeniu kmeňov stromov prehriatím, ktoré spôsobuje vznik trhlín. Za obvyklých podmienok chránia bunky kôry pred prehriatím transport vody v kmeni. Po výsadbe sa však do korunky dostáva menej vody, a tento prirodzený chladiaci systém nefunguje dostatočne. Ďalším faktorom je chýbajúca korunka, ktorá dospelému stromu kôru čiastočne pristíni. Kmeň je preto viac ohrozený slnečným žiarením, najmä pri západe slnka, kedy lúče dopadajú pod nízkym uhlom priamo na kmeň. Tepelná energia slnka môže spôsobiť také výrazné zahriatie buniek, že dôjde k ich poškodeniu a odumretiu. Obzvlášť citlivé sú stromy s hladkou a tenkou kôrou, ktoré je nutné chrániť. Najlepšiu ochranu poskytuje obalenie kmeňa kokosovými alebo rákosovými rohožami, ktoré znižujú priamy dopad slnečného žiarenia a zároveň umožňujú dostatočné prúdenie vzduchu. Často sa používajú aj ochranné nátery, napríklad Arboflex a ďalšie. Predtým sa k ochrane kmeňa často používala jutosá tkanina, ale prax ukázala, že môže mať negatívne dopady. Pevné obalenie jútou môže spôsobiť zvýšenie teploty pod ňou, čo paradoxne zhoršuje prehriatie kmeňa a môže poškodiť kôru aj celý strom.
Jesenná vs. Jarná výsadba
Jeseň sa považuje za najlepšie obdobie na výsadbu. Zrážky sú častejšie ako v lete, horúčavy pominuli, no stále je dostatočne teplo. Voľnokorenné rastliny, či už stromy, kry alebo trvalky zo záhradníctva alebo od susedov, sadíme čo najskôr po tom, ako boli vybraté z pôdy. Výnimka ale existuje - toto obdobie nie je vhodné na výsadbu exotických a chúlostivých druhov, ktoré by mohli mať tendenciu vymrznúť.
Pri výbere rastlín predávaných v kvetináčoch, hovorí sa aj v „kontajneroch“, hľadáme dobre zakorenené kusy, ktoré však nie sú v nich už niekoľko rokov. Pozrieme sa na spodok kvetináča. Keď z odtokových otvorov vychádzajú tenké, biele a čerstvo pôsobiace korienky, je to znamenie vitálnej rastliny, pripravenej na výsadbu. Pri výbere cibuliek siahneme po nescvrknutých, pekne vytvarovaných kusoch bez známok chorôb a plesní.
Pri jarnej výsadbe je však potrebné dávať mimoriadny pozor na jednu zásadnú vec: zabrániť vzniku vzduchových kapsí a zabezpečiť dostatočný prísun vlahy. Vzduchové kapsy sú jednou z najčastejších príčin, prečo sa mladé stromčeky neujmú, hlavne pri jarnej sadbe. Zatiaľ čo v jesennom období pôda počas zimy prirodzene sadne a vzduchové vrecká sa často samy minimalizujú, na jar už tento prirodzený proces nemusí byť natoľko účinný. Preto je dôležité pôdu pri sadení dôsledne utláčať a zároveň poskytovať rastline dostatok vlahy.
Pri jarnej výsadbe je pravidelná zálievka ešte dôležitejšia, pretože v teplejších jarných dňoch pôda rýchlejšie presychá. Stromček môžete po výsadbe jemne zrezať, ak je to potrebné na tvarovanie koruny alebo odstránenie poškodených konárov. Odborníci tiež často radia rastliny prihnojiť vhodným hnojivom, ktoré podporí ich vitalitu a zakorenenie.
tags: #vysadba #na #predchadzajucej #vysadbe