Pri zakladaní množiteľského porastu hustosiatych obilnín je kľúčový správny výber pozemku s ohľadom na vhodné pedologicko-klimatické podmienky. Nevhodné sú pozemky silno zaburinené druhmi, ktoré sa ťažko alebo vôbec nedajú odstrániť zo semien. Kvalita vyrobeného osiva vo veľkej miere závisí od výberu pozemku. Parcela s množiteľským porastom obilnín musí byť oddelená od susednej parcely s obilninami izolačnou vzdialenosťou minimálne jeden meter, čo je dôležité pre zachovanie druhovej a odrodovej čistoty a je podmienkou pre uznanie porastu.
Pri zakladaní množiteľských porastov obilnín z generácie E3 na C1 je technickou normou zakázaný ten istý druh obilniny ako predplodina. Samozrejmosťou je kvalitná a včasná príprava pôdy. Pre takéto porasty sa odporúča termín výsevu smerovať do druhej polovice agrotechnického termínu výsevu danej obilniny.
Starostlivosť o osivársky porast počas vegetácie
Starostlivosť o osivársky porast počas vegetácie je podobná starostlivosti o bežný porast určený pre spracovateľský priemysel. Je však potrebné venovať zvýšenú pozornosť eliminácii chorôb a burín, najmä tých, ktorých semená sa ťažko odstraňujú z osiva bežným čistením. Ide predovšetkým o ovos hluchý a lipkavec, ktorých výskyt môže viesť k zamietnutiu množiteľského porastu.
V prípade výskytu odlišných typov rastlín inej odrody alebo druhu v množiteľskom poraste je vhodné vykonať selekciu, teda mechanické odstránenie inotypov z porastu.
Zber osivárskeho porastu
Zber osivárskeho porastu sa odlišuje od zberu iných porastov, pretože osivo si musí zachovať vysokú biologickú hodnotu. Hustosiate obilniny sa zberajú v plnej zrelosti pri optimálnej vlhkosti pod 14 %. Príliš nízka zberová vlhkosť spôsobuje, že semená sú krehké a náchylné na mechanické poškodenie. Predčasné ukončenie vegetácie desikáciou sa neodporúča, rovnako ako dosúšanie osiva v sušičkách.
Zberová a transportná technika musí byť pred zberom množiteľského porastu riadne vyčistená, aby sa zabránilo druhovým a odrodovým prímesiam. Dôležité je správne nastavenie mlátiaceho ústrojenstva kombajnu, aby nedochádzalo k mechanickému poškodzovaniu zrna. Zber sa odporúča začať obkosením úvratí, pričom materiál z nich sa použije ako bežný zberaný materiál a neskladuje sa spolu s osivom.
Osivo musí byť uskladnené v dôkladne vyčistenom a suchom sklade, ošetrenom proti skladovým škodcom. Je možné ho skladovať voľne na hromadách, v kontajneroch alebo inak, vždy tak, aby sa zabránilo prímesiam. Skladované osivo musí byť označené tabuľkou s identifikačnými údajmi.
Význam osevného postupu pre stabilnú a kvalitnú úrodu
Stabilná a kvalitná úroda je prioritou každého pestovateľa, ktorú možno dosiahnuť dodržiavaním správnych agrotechnických zásad, vrátane vyváženého osevného postupu. Pestovanie plodín v striedaní umožňuje regulovať choroby, škodcov a buriny, ktoré pri opakovanom pestovaní danej plodiny zaznamenávajú nárast. Táto situácia podstatne ovplyvňuje ekonomiku pestovania zvýšenou potrebou pesticídov.
Častým javom je osevný postup dominovaný len tromi plodinami, napríklad repka - pšenica - kukurica. Hoci je to možné, nie je to ideálne riešenie. Repka ako širokolistá plodina dobre potláča buriny a zanecháva pôdu v dobrej štruktúre, čo vyhovuje následne jarnej pšenici. Buriny v pšenici možno chemicky potlačiť, čím sa vytvárajú dobré pôdne podmienky pre sejbu kukurice. Pri hustosiatych obilninách však negatívne reaguje na ich vysokú koncentráciu v osevných postupoch najmä ozimná pšenica a jarný jačmeň, pričom najvýraznejšie zníženie úrod pšenice nastáva pri jej opakovanom pestovaní po sebe.
Oziminy sú vo všeobecnosti konkurencieschopnejšie než jariny. V súčasných technológiách pestovania obilnín sa obmedzila mechanická regulácia burín, čo je dané skorou sejbou alebo skrátením medziporastového obdobia. Skrátenie stebiel morforegulátormi môže umožniť rozvoj vyšších svetlomilných burín. K rozvoju nežiaducich burín prispievajú aj zberové technológie, najmä drobnosemenných burín, jednostranné hnojenie (najmä dusíkom) a používanie úzkeho spektra herbicídov.
Pri zvýšenom podiele obilnín v osevných postupoch (nad 50 %) sa zvyšuje výskyt lipnicovitých (trávovitých) burín, ako sú ovos hluchý, metlička obyčajná, psiarka roľná, moháre, ježatka ku_ria a pýr plazivý. Efektívnym bojom proti burinám v obilninách je rokmi overený recept, ktorý nezaťažuje životné prostredie.
Problémy spojené s opakovaným pestovaním olejnín a kukurice
Porasty olejnín, predovšetkým repky olejky, dosahujú v niektorých lokalitách kritickú koncentráciu, čo znamená pestovanie repky po repke častejšie ako po štyroch rokoch. Hlavným problémom opakovaného pestovania olejnín je ich zdravotný stav, najmä výskyt chorôb a škodcov. Zvýšené koncentrácie repky prispievajú k šíreniu burín, ktoré sú v tejto plodine ťažko regulovateľné. Po zbere repky vzídené rastliny z výmrvu vytvárajú na jeseň súvislé porasty, ktoré sú ideálnym prostredím pre rozvoj škodcov a niektorých chorôb.
Pri pestovateľskej technológii kukurice siatej sa často stretávame s jej opakovaným zaradením do osevného postupu alebo monokultúrnym pestovaním. Situácia na poliach sa zmenila s absenciou maštalného hnoja, absenciou orby a objavením sa nových škodlivých činiteľov, ako je kukuričiar koreňový. Opakované pestovanie kukurice siatej v monokultúre je pri silnom infekčnom tlaku patogénov problematické. Zvyšuje sa podiel burín, na ktoré nedostatočne zaberajú herbicídy, najmä ježatka ku_ria, moháre, prstovka krvavá a rezistentné biotypy láskavcov.
Princípy vyváženého osevného postupu
Dobrý agronóm nastaví osevný postup tak, aby bol vyvážený, mnohostranný a plnil rôzne funkcie: udržanie pôdnej úrodnosti, regulácia zaburinenosti, zníženie erózie a strát živín. V rámci osevného postupu musí byť dostatok priestoru pre variácie podľa konkrétnej situácie, napríklad náhrada jedného obilninového druhu za iný, ozimín jarinami či zmeny plodín na zmiešaných honoch.
Osevný postup by mal zabezpečiť celoročný pokryv pôdy, ktorý je dôležitý z hľadiska prirodzeného znižovania zaburinenosti. Veľký význam pri využívaní rôznych minimalizačných technológií obrábania pôdy má včas vykonaná a ošetrená podmietka. Pozitíva spočívajú hlavne v obmedzení strát vody z pôdy, čo umožňuje rýchlejšie vyklíčenie semien burín a výmrvu zapravených podmietkou.
Je striedanie plodín nevyhnutné?
Význam ozimných obilnín a výber odrôd
Ozimné obilniny majú v štruktúre osevu prakticky každého pestovateľa trvalé zastúpenie. Vďaka dlhšej vegetačnej dobe a vyššej istote vlahy sú produkčne stabilnejšie ako jariny. Hlavnou prednosťou je využitie jesennej a zimnej vlahy, čo vedie k vyššej produkčnej schopnosti v porovnaní s jarnými formami. Ozimná pšenica vytvára primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čím obmedzuje pôdnu eróziu, a efektívne využíva živiny v neskorších mesiacoch roka.
Výhodou pestovania ozimných obilnín je ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a dobrá obchodovateľnosť. Ponuka odrôd ozimnej pšenice je pestrá, pričom pestovateľ by mal pri výbere zohľadniť predovšetkým kvalitatívne parametre, odolnosť proti vyzimovaniu, chorobám a suchu. Úrody ozimných pšeníc sú vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok.
Výber predplodín pre pšenicu ozimnú
Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú tie, ktoré potláčajú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka. Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom a výživovom stave, ako sú zemiaky, repa, olejniny. Výber predplodín závisí aj od vodného režimu, najmä v suchších oblastiach, a je potrebné striedať plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu.
Najvyššie úrody pšenice možno očakávať po širokolistých plodinách, ako sú strukoviny, strukovinoobilné miešanky, viacročné krmoviny, repka, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny či zelenina. Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž je výška úrody ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, reziduálnymi účinkami herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice.
Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. V prípade nutnosti zaradenia po inej obilnine alebo po sebe je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu, ako je výber odolnej odrody, morenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitná podmietka, zvýšenie dávky dusíka a prípadné zapracovanie malej dávky maštalného hnoja.
Príprava pôdy a sejba ozimných obilnín
Celý systém základného a predsejbového obrábania pôdy a sejby ozimín musí byť zosúladený tak, aby oziminy včas a kompletne vzišli, zakorenili, intenzívne odnožili a dobre prezimovali. Pracovné operácie by mali byť organizované tak, aby bol k dispozícii čas potrebný na dostatočné uľahnutie pôdy.
V humídnych oblastiach, kde prevláda nedostatočná prevzdušnenosť, je významný aj obsah organickej hmoty, ktorá podporuje lepšiu štruktúru pôdy. Pri nízkom obsahu organickej hmoty sa odporúča pred založením porastov ozimín robiť hlbšiu kultiváciu pôdy. Spôsob obrábania pôdy nie je ovplyvňovaný len počasím.
Variabilný výsev obilnín
Variabilný výsev obilnín je inovatívna technológia, ktorá umožňuje meniť dávku aplikovaného osiva v závislosti od výrobnej zóny a jej produkčných možností. Optimálna voľba výsevku podľa úrodového potenciálu danej zóny má významný vplyv na optimalizáciu úrody aj nákladov na osivo.
Najčastejšou stratégiou je tzv. „odnožovacia stratégia", pri ktorej sa výsevok znižuje v zónach s vyšším výnosom a zvyšuje v zónach s nižším výnosom. Vyššia výsevná dávka v zónach s nízkymi výnosmi obmedzuje priestor pre rastliny, ktoré v dôsledku konkurencie nevytvárajú toľko odnoží a smerujú živiny a vodu do hlavného klasu. Tým sa zabráni tvorbe neproduktívnych odnoží a hustejší výsev vedie k zvýšeniu počtu plne vyvinutých klasov.
Nižšia hustota výsevu v lepších zónach poskytuje dostatočný priestor na tvorbu odnoží. Vďaka vyššiemu výnosovému potenciálu rastliny dokážu udržať väčšinu odnoží a zvýšiť celkovú úrodu. Variabilným siatím sa dosahuje vyvážený počet klasov na celom pôdnom bloku.
Technológie obrábania pôdy
Predsejbová príprava pôdy má za cieľ optimalizovať pomer vody a vzduchu v pôde. Voľba agrotechnického postupu závisí od aktuálneho počasia. Pri orbe je dôležité zapravenie pozberových zvyškov, prevzdušnenie pôdy a zachovanie dobrého vlahového režimu. Orba poskytuje dobré fytosanitárne opatrenie, reguluje zárodky chorôb a škodcov.
Nevýhodami orby sú vysoká energetická a časová náročnosť, rýchle presúšanie pôdy a rozklad organickej hmoty, ako aj negatívny vplyv na pôdny život a tvorba utuženej pôdnej vrstvy. V praxi sa čoraz viac využíva bezorbové alebo minimalizačné obrábanie pôdy, ktoré znižuje počet prejazdov po poli a celkové náklady.
Bezorbové obrábanie pôdy spočíva v prekyprovaní pôdy do hĺbky 15 - 25 cm pomocou radličkového alebo tanierového náradia. Výhodou je nižšia energetická náročnosť a vyššia plošná výkonnosť. Minimalizačné technológie však môžu viesť k selekcii určitých druhov burín a problematickému zapraveniu väčšieho množstva pozberových zvyškov.
Pôdoochranné obrábanie pôdy, známe ako pásové obrábanie (Strip-Till) alebo priama sejba do neobrobenej pôdy (No-Till), sa uplatňuje čoraz viac. Pásové obrábanie obrobí pôdu len v pásoch, do ktorých je následne vysiate osivo. Priama sejba umiestni osivo priamo do neobrobenej pôdy. Tieto technológie prinášajú výrazné úspory nákladov na prípravu pôdy a sejbu, úsporu pôdnej vlahy, menšie prehrievanie pôdy a priaznivý vplyv na pôdny život.
Typy obilnín a ich využitie
Na jeseň sa sejú ozimné obilniny ako ozimná raž, ozimný jačmeň, ozimná tvrdá pšenica, ozimné tritikale a ozimné mäkké pšenice (vrátane špaldy). Raž sa môže využívať na kŕmne účely, siláž alebo na zrno. Ozimný jačmeň sa používa prevažne na kŕmne účely, ale existujú aj sladovnícke odrody. Tritikale (kríženec pšenice a raže) dokáže vytvoriť slušnú úrodu. Klasické „mäkké“ pšenice sa využívajú na kŕmne, potravinárske, priemyselné účely a na množenie osiva. Pšenica špaldová sa pestuje najmä v ekologickom poľnohospodárstve.
Typy osiva a ich špecifiká
Hybridné odrody vznikli krížením medzi otcovskou a materskou líniou (hybridná F1 generácia) a pri ďalšom použití strácajú požadované vlastnosti, preto sa môžu použiť len raz. LÍniové odrody negatívny efekt pri opakovanom použití nepociťujú.
Odporúča sa používať originálne certifikované osivo od osivárskych spoločností, schválené ÚKSÚP-om, ktoré má stupeň množenia C1. Z takéhoto osiva si farmár môže vyrobiť tzv. farmárske osivo (stupňa množenia C2), ktoré podlieha legislatívnym zákonitostiam a za použitie z právne chránených odrôd sa platí poplatok.
Osivárske spoločnosti pracujú s stupňami množenia E (elita) a SE (super elita). Osivo určené na sejbu je vytriedené a morené proti hubovým chorobám a škodcom, prípadne s pridaním podpornej látky.
Predsejba a sejba obilnín
Pred sejbou je potrebné vytvoriť kvalitné osivové lôžko, ktoré zaručí rýchly štart obilniny a vyrovnanosť porastu. Do zimy by mala byť rastlina dostatočne vyvinutá na prežitie silných mrazov. Základnou operáciou pred výsevom ozimných obilnín je spravidla plytšie spracovanie pôdy diskovým podmietačom alebo radličkovým kypričom. Aplikácia maštalného hnoja a následná orba sú u obilnín skôr výnimkou.
Pozemok sa následne urovná kompaktorom, pred ktorým bolo rozhodené základné hnojivo. Hnojivo je možné aplikovať aj priamo „pod pätu“ k osivu počas sejby. Hustosiate obilniny sa sejú na medziriadkovú vzdialenosť 12,5 cm s výsevkom 3,5 - 5,0 MKS/ha (cca 180 - 220 kg/ha). Pri hybridných osivách je výsevok rapídne menší (cca 1,5 MKS, čiže 60-80 kg/ha), tieto odrody sa vyznačujú vysokou tvorbou odnoží a odolnosťou voči suchu, ale sú cenovo drahšie.
Výživa a ochrana obilnín
Obilniny sa z hľadiska výživy delia na menej náročné (jačmeň ozimný, pšenica ozimná kŕmna, pšenica špaldová, raž ozimná) a náročnejšie (potravinárske a tvrdé pšenice). Z hľadiska predplodinovej hodnoty sú dobrými predplodinami repka olejná, kukurica, sója a menej vhodnými obilniny, slnečnica.
Hnojenie zvyčajne pozostáva zo základného hnojenia živinami N, P, K, prípadne len z aplikácie maštalného hnoja. Obilniny dobre reagujú na hnojenie fosforom a vápnikom. S dusíkatou výživou je potrebné zaobchádzať opatrne, aby rastliny v jeseni nevytvorili nadmernú nadzemnú časť. Potrebné množstvo dusíka rastlina prijíma zo semena a z doplneného N pred sejbou (10-20 kg N/ha). Pšenice vyššej kvality sa odporúča hnojiť aj sírou.
V jesennom období je tlak chorôb nižší, preto sa porasty spravidla neošetrujú, s výnimkou tvrdej pšenice náchylnej na múčnatku. Herbicídnu ochranu farmári vykonávajú väčšinou na jar, ale nové trendy preferujú jesennú aplikáciu. Jesenné herbicídy môžu mať kontaktný aj pôdny účinok, pôsobia na klíčiace buriny a sú šetrnejšie k plodine. Spektrum burín zahŕňa fialky, pakosty, veroniky, hviezdice, lipkavce, metličku, stoklas či lipnicu ročnú.
Najdôležitejšia je ochrana skoro zasiatych obilnín proti prenášačom viróz, najmä vošiek a cikád, ktoré môžu v teplých jesenných mesiacoch prenášať vírusy na zdravé jedince.
Zberová zrelosť a manipulácia s obilninami
Zberová zrelosť obilnín určených na osivo je charakterizovaná skončením ukladania rezervných látok v zrne. Termín zberu závisí od ekologických podmienok a stavu porastu. Pri zbere je dôležité venovať pozornosť nastaveniu kombajnu s cieľom obmedziť straty a mechanické poškodenie zrna, čo je zvlášť dôležité pri osivárskych porastoch.
Pri skladovaní osiva je potrebné rešpektovať špeciálne požiadavky na udržanie jeho vysokej biologickej hodnoty. Zrno obilnín obsahuje okrem semien aj zrná iných druhov, semená burín, organické a anorganické nečistoty, ktoré znižujú kvalitu a skladovateľnosť. Semená burín môžu spôsobiť zvlhčenie obilnej hmoty a jej samozahrievanie.
Ďalšou živou zložkou sú mikroorganizmy (baktérie, plesne, kvasinky), ktoré sa môžu množiť a zhoršovať kvalitu zrna. Medzizrnový vzduch ovplyvňuje intenzitu biochemických a fyzikálnych procesov v obilnej hmote.