Návod na hnojenie a výživu záhradných plodín

Pre zdravý rast, bohaté kvitnutie a úrodnú žatvu na vašich balkónoch a najmä v záhradách je kľúčová príprava pôdy zabezpečením dostatočného množstva živín. Ak sa do pôdy pravidelne nedopĺňajú žiadne živiny, ovocné stromy, kríky, jahodové sadenice, hroznové vinice, zelenina alebo okrasné dreviny postupne zaznamenávajú slabšiu úrodu, menej kvalitné plody a menšie, menej výrazné kvety. Hnojenie rastlinám prospieva tým, že im dodáva živiny potrebné pre rast, ako sú dusík, fosfor, draslík, vápnik či magnézium.

Základná príprava pôdy a pôdna analýza

V prípadoch, keď pozorujete zníženú úrodnosť alebo kvalitu, je vhodné vykonať pôdny rozbor. Ten odhalí zloženie pôdy vo vašej záhrade a ukáže, aké živiny je potrebné doplniť. Pôdu pre najnáročnejšie plodiny je potrebné pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujeme dostatočné množstvo maštaľného hnoja, kompostu či organického hnojiva.

Akonáhle vonkajšie teploty začnú pripomínať príchod jari, je dôležité zrýľovať záhony a záhradu. Záhradkári, ktorí túto činnosť vybavili už na jeseň, tento krok nahradia prekyprením pôdy tak, že zeminu dôkladne prehrabú hrabľami, poprípade poryjú rycími vidlami.

Všeobecné princípy hnojenia a časovanie

Pôda počas jari potrebuje rýchlo pôsobiace hnojivá so zvýšeným obsahom dusíka, zatiaľ čo na jeseň sú ideálnejšou voľbou pomaly rozpustné a organické hnojivá. Nesprávne zvolenie by mohlo mať za následok spálenie rastlín hneď v začiatku ich rastu. Prihnojujte nárazovo, ak si myslíte, že rastlina potrebuje posilniť.

Fáza jarného hnojenia začína vo všeobecnosti vo februári a kontinuálne trvá až do konca augusta. Priebežné hnojenie je dôležité najmä v štádiu rastu a vývinu rastlín. Príliš neskorý začiatok hnojenia môže spôsobiť, že rastliny aj po sezóne vyženú nové výhonky, ktoré už môžu zastihnúť prízemné mrazy a tak odumrú.

Takmer pri všetkých druhoch rastlín, či už okrasných alebo úžitkových, je vhodné hnojiť aspoň trikrát počas pestovateľskej sezóny - na jar jedenkrát a v priebehu letných mesiacov dvakrát. Po prvej trati stačí posypať sporadicky trikrát za sezónu počas vegetácie. Nehnojte často.

Typy hnojív

Organické a minerálne hnojivá

Zjednodušene povedané, za organické hnojivá považujeme hnoj alebo kompost, zatiaľ čo minerálne hnojivá sú všetky tie, ktoré sú vyrábané priemyselne. Jednoznačne určiť, ktoré je vhodnejšie a potrebnejšie sa nedá, keďže najkvalitnejšia zmes hnojiva vzniká v ich kombinácii.

Pred príchodom samotnej sezóny je dôležité nezanedbať jesenné hnojenie práve organickým hnojivom, napríklad overeným kravským peletovaným hnojom. Jeho pomalé rozpúšťanie dodáva výživu až do príchodu jari. Medzi vyhľadávané zimné hnojivá patrí dozaista aj Močovina, ktorá je vhodná aj na aplikáciu pri prípadnej vrstve snehu.

NPK hnojivá

NPK hnojivo je jedným z najčastejšie používaných hnojív v záhradkárstve aj poľnohospodárstve. Skrýva sa za ním skratka troch základných prvkov: dusík (N), fosfor (P) a draslík (K), ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast a vývoj rastlín. NPK je označenie pre základné makroživiny, ktoré rastliny potrebujú v najväčšom množstve. Keď niektorá z nich chýba, rastlina to často ukáže na listoch, raste alebo úrode.

• N - Dusík: Podporuje rast listov a zelených častí rastlín.
• P - Fosfor: Podporuje rozvoj koreňového systému, kvitnutie a tvorbu plodov.
• K - Draslík: Zvyšuje odolnosť rastlín voči chorobám a stresu, zlepšuje kvalitu plodov.

Tip: Ak máte rastlinu, ktorá má krásne veľké listy, ale málo kvitne, často je problém v tom, že má príliš veľa dusíka a málo fosforu/draslíka.

Formy a aplikácia NPK hnojív

NPK hnojivá sa vyrábajú v rôznych formách a pomeroch, v závislosti od potrieb rastlín:

• Granulované hnojivá: Ideálne na dlhodobé hnojenie pôdy.
• Tekuté hnojivá: Majú rýchly účinok, vhodné na zálievku aj na listovú výživu.
• Špeciálne NPK zmesi: Prispôsobené konkrétnym plodinám (napr. pre paradajky, trávniky, izbové rastliny).
• Organicko-minerálne NPK: Kombinujú prírodné zložky s minerálnymi prvkami.

Čítanie čísel na obale

Na obale je vždy uvedený pomer živín (napr. 10-10-10 alebo 12-8-16). Napríklad NPK 15-15-15 znamená vyvážené hnojivo „na všetko“ v počiatočných fázach rastu. Pomer 10-5-20 je typickejší pre obdobie plodenia, keď rastlina potrebuje viac draslíka.

Správne používanie NPK

Účinnosť hnojiva závisí nielen od toho, čo použijete, ale najmä ako a kedy to aplikujete. Pravidelné a správne používanie NPK hnojiva prináša výhody, ktoré sa prejavia nielen na rýchlosti rastu, ale aj na zdraví rastlín a kvalite úrody.

• Dodržujte dávkovanie: Nadmerné hnojenie môže rastliny poškodiť.
• Hnojte pravidelne: Najmä počas vegetačného obdobia podľa druhu rastlín.
• Hnojte po daždi alebo zavlažovaní: Aby sa živiny lepšie vstrebali a nepopálili korene.
• Praktický trik pre záhony: Granulované NPK jemne zapracujte do vrchnej vrstvy pôdy (nie len nasypať na povrch) a následne zalejte.

Špecifické potreby záhradných plodín

Na trhu je už široká ponuka hnojív, ktoré sú vyvinuté tak, aby zložením vyhovovali konkrétnej rastline, drevine, či stromu. Do 1. trate patria najnáročnejšie plodiny.

• Rajčiny: Majú rady výživnú pôdu a vyžadujú hnojenie ešte pred samotnou výsadbou. Najlepšie je hlboko zrýľovať záhon na konci sezóny s pridaním organického hnojiva. Hnojivo na paradajky a uhorky je viacdruhové minerálne hnojivo vhodné pre plodiny pestované vonku, v skleníku a vo fóliovníku. Poskytuje výživu rastlinám v štádiu sadeníc i v období plodenia.
• Cukety: Sú náročné na živiny - najmä na dusík - preto vyžadujú prihnojovanie každé dva až tri týždne. Najlepšie je dodávať tekuté hnojivo - napríklad zálievkou z Hnojíka.
• Papriky: Sú citlivé na minerálne hnojivá, preto sa držte organických.
• Uhorky: Vzhľadom na slabší koreňový systém sú náročné na dostatok prístupných živín a vyrovnaný vlahový režim.
• Baklažán: Vyžaduje veľa živín. Pri výsadbe pridajte (ak neradi rýľujete) anorganické hnojivo bohaté na Cererit. Rastliny zalievajte menej často, ale výdatne. Hnojte raz týždenne organickým hnojivom do polovice mája, potom znížte na dvakrát mesačne.
• Tekvice: Tekvice vytvoria veľa organickej hmoty, vyžadujú preto priepustnú pôdu s dostatkom humusu a bohatú na živiny. Pozitívne reagujú na organické hnojenie alebo dobre rozložený kompost.
• Karfiol: Potrebuje pravidelné prihnojovanie. Pridávajte kompostovaný hnoj alebo organické hnojivo bohaté na dusík. Hnojivo aplikujte ku koreňom, nie na listy.
• Kapusta: Je náročná na živiny. Pôda by mala byť kvalitná a výživná. pH pôdy by sa malo pohybovať ideálne medzi 6,5 až 7, aby kapusta netrpela nádorovitosťou. Kapusta je veľmi náročná na hnojenie a dostatočnú zálievku. Ružičková kapusta sa prihnojuje krátko pred výsadbou. Čerstvý hnoj pred výsadbou nepoužívajte, aby boli ružičky pevné.
• Patizón: Vhodné je organické hnojenie maštaľným hnojom alebo dobre rozloženým kompostom. Hmyzí trus odvedie taktiež skvelú prácu.
• Kukurica: Na hnojenie kukurice sa bežne používajú organické hnojivá, najmä na pôdach s nižšou úrodnosťou.

Väčšina koreňovej zeleniny patrí do druhej až tretej trate, no nájde sa výnimka ako zeler v prvej trati.

Špeciálne hnojivá pre rôzne rastliny

• Hnojivo pre ruže: Vhodné pre všetky druhy ruží, vrátane popínavých s prispôsobením pomerom dusíka, fosforu a draslíka.
• Hnojivo pre čučoriedky: Organické hnojivo s obsahom kokosového vlákna a rohoviny. Vďaka dlhodobému pôsobeniu neustále dodáva rastline živiny a tým zvyšuje úrodnosť.
• Hnojivo na ihličnany: Dostatočne zásobuje pôdu minerálmi a živinami, ktoré vyžadujú citlivé aj menej citlivé ihličnaté kríky, či stromčeky.
• Hnojivo na jahody, ríbezle a iné bobuľoviny: Sezónne hnojivo, ktoré pomaly uvoľňuje organické zložky, špeciálne guáno, aby rastliny rodili bohatú úrodu.
• Hnojivo pre všetky druhy zeleniny: Ekologické BIO hnojivo, ktoré obsahuje rastu prospešné mykorhízne huby.
• Hnojivo na muškáty a iné balkónové kvety: Podporuje zdravý rast a bohaté kvitnutie rastlín.
• Celoročné univerzálne hnojivo: Hnojivo s vyváženým pomerom základných živín pre zdravý rast rastlín a plodov.
• Hnojivo pre ovocné stromy: Bezchloridové hnojivo s vyšším obsahom horčíka, ktoré podporuje rovnomerný rast, vyššiu a pravidelnú plodnosť.

Domáce a prírodné hnojivá

V obchodoch dnes nájdete veľa druhov organických hnojív, no mnohé ingrediencie potrebné na výrobu hnojiva nájdete aj v každej domácnosti. Tu je prehľad:

• Tekuté hnojivo z bylín a burín (žihľava): Ideálnym riešením je žihľava, ktorá je bohatá na živiny aj stopové prvky, zvyšuje odolnosť rastlín voči chorobám a pôsobí proti škodcom. Najlepšie hnojivo získate z mladej žihľavy. Čerstvú žihľavovú vňať nasekajte, zalejte odstátou vodou a zakrytú nechajte kvasiť na slnečnom mieste približne 10 až 20 dní. Ak zvolíte sušenú žihľavu, 250 g stačí zaliať 5 litrami studenej vody a nechať odstáť 24 hodín. Žihľavový výluh je výborný pre rajčiny, ovocné kríky či hlúboviny, ale nemal by sa používať na cibuľu, cesnak, fazuľu a hrach.
• Odvar z prasličky roľnej: Podobnú službu ako žihľava urobí aj odvar z prasličky roľnej. Jeden kilogram čerstvej alebo 250 g sušenej prasličky nechajte 24 hodín lúhovať v 10 litroch studenej vody, potom priveďte k varu a na miernom ohni varte 20 minút. Po vychladnutí zrieďte v pomere 1:5 a môžete ním polievať.
• Vaječné škrupiny: Obsahujú dusík, kyselinu fosforečnú a predovšetkým vápnik, ktorý hrá dôležitú úlohu pri raste a produkcii buniek. Hnojivo si vyrobíte tak, že škrupiny jednoducho umyjete, necháte ich uschnúť a potom ich v mlynčeku či mažiari rozdrvíte alebo pomeliete na jemný prach.
• Káva: Výborným hnojivom je aj káva, potešia sa jej najmä paradajky, čučoriedky, azalky a ruže. Pomletú kávu môžete jemne vmiešať do pôdy v blízkosti koreňov rastlín a zaliať, alebo kávu zmiešate s vodou a roztokom rastliny jednoducho popolievate.
• Banánové šupky: Sú bohatým zdrojom draslíka a horčíka, ktoré priaznivo vplývajú na rast rastlín. Ako hnojivo ich využijete najmä pre ruže - pri výsadbe ich stačí vložiť do diery, kde rastlinke poskytnú cenné živiny.
• Zelený čaj: Jedno vrecko čistého zeleného čaju nechajte vylúhovať v štyroch litrooch vody. Roztokom naplňte rozprašovač a používajte na hnojenie rastlín raz do mesiaca.
• Mlieko: Vápnik posilňuje bunkové steny rastlín a jeho skvelým zdrojom je aj mlieko. Použiť môžete sušené alebo čerstvé zriedené mlieko, čím urýchlite kvitnutie rastlín. Mliečnym roztokom môžete zároveň ošetriť aj plesňové a hubové ochorenia rastlín.
• Akváriová voda: Bohatá na riasy a živiny. Pri čistení akvária ju preto nevylievajte, ale použite ju na hnojenie záhrady či rastlín na balkóne.
• Moč: Ľudský moč je ideálnym prírodným hnojivom, ak je človek zdravý, neužíva žiadne lieky, neholduje slaným pokrmom a dodržiava pitný režim. Moč tvorí 95 % vody a 5 % iných látok, najmä močoviny, ktorá je najbežnejšie používaným dusíkatým hnojivom. Obsahuje aj fosfor, draslík a ďalšie stopové prvky.
• Ľudské vlasy či zvieracie chlpy: Sú považované za skvelé hnojivo, pretože predstavujú cenný zdroj dusíka a zlepšujú štruktúru pôdy.
• Zemiakové šupy, jablčné šupky: Môžete ich jednoducho pri presádzaní rastlín vložiť do pôdy.
• Mäsová voda: Získate ju pri umývaní hovädzieho mäsa a je osvedčeným hnojivom pre izbové rastliny.

Listová výživa (foliárne hnojenie)

Schopnosť rastlín prijímať živiny nielen koreňmi, ale aj listami a ďalšími nadzemnými časťami preukázali mnohé výskumné práce už pred viac než sto rokmi. Anorganické soli môžu do rastlín vstupovať aj listami. Po aplikácii roztoku živín prechádzajú jednotlivé ióny najprv pokožkou (epidermis), ktorá je pokrytá takmer nepriepustnou kutikulou. Táto priepustnosť je väčšia pri zvýšení vlhkosti povrchu listu. Živiny prenikajú do listov prieduchmi, a to pomerne veľmi rýchlo.

Význam asimilácie pre listovú výživu

Hlavná funkcia listov nespočíva v prijímaní živín, je to len ich pridružená funkcia. Hlavná funkcia listov je v asimilácii. List za spoluúčasti chlorofylov, svetelnej energie, oxidu uhličitého, vody a z koreňa privedených látok vytvára organické látky - asimiláty. Tieto listom vytvorené látky sa potom vodivým pletivom rozvádzajú do ostatných častí tela rastliny. Čím viac listov má rastlina, tým viac asimilátov sa vytvorí. Je potrebné, aby sa pri asimilačnej činnosti produkovali aj také látky, ktoré dávajú základ pre vznik reprodukčných a zásobných orgánov. Preto pri každom hnojení - pri každej výžive treba pamätať na zachovanie súladu medzi týmito funkciami jednotlivých orgánov rastlín.

Aplikácia a účinnosť listovej výživy

Aby boli tieto živiny dostatočne účinné, je potrebná vhodná vlhkosť. Roztok solí na povrchu listov totiž rýchlo zasychá a potom sa živiny prijímajú veľmi pomaly. Až po ich rozpustení (napr. rosou) ich listy môžu znova prijať. Rovnako aj pri nižšej teplote prijímajú listy živiny lepšie ako pri vyššej teplote ovzdušia.

V súčasnej dobe je na rastlinnú výrobu neustále stupňovaný tlak najmä v oblasti zvýšenia kvality produkcie. Pre dosiahnutie požadovanej kvality produkcie je potrebné okrem základného hnojenia dodať účinné živiny aj v priebehu vegetácie. Hnojivami určenými na listovú výživu možno progresívnejšie optimalizovať výživu rastlín.

• Z makroelementov sa pri listovej výžive najviac uplatňuje dusík. K osvedčeným a veľmi často používaným listovým hnojivám patrí roztok močoviny.
• Prijímanie fosforu (P) a draslíka (K) listami nie je rovnocenné s koreňmi, pretože listy sú pasívnejšie pri odovzdávaní P a K do iných orgánov rastliny. Foliárne aplikovaný draslík je lepšie prijímaný z organických solí.
• Dusičnan vápenatý je zároveň významným zdrojom vápnika.

Všeobecne je známa skutočnosť, že použitím listových hnojív nemožno riešiť dlhodobé nedostatky vo výžive rastlín. Foliárna výživa nemôže nahradiť výživu rastliny z pôdy cez koreňovú sústavu, pretože v listových hnojivách je koncentrácia nízka.

Výhody a nevýhody foliárnej aplikácie

Hlavné prednosti

• Rovnomernejšia aplikácia a použitie menších dávok živín (najmä mikroelementov) v porovnaní s pôdnou aplikáciou.
• Uplatnenie výživy cez list počas vegetácie.
• Rýchlejšie využitie živín v porovnaní s ich aplikáciou cez pôdu a korigovanie ich deficiencie.
• Najvýhodnejší spôsob hnojenia mikroelementmi je ich aplikácia na list.

Nevýhody

• Niektoré hnojivá opotrebovávajú aplikačnú techniku, môžu upchávať dýzy.
• Nízka koncentrácia živín v aplikačnej dávke má obmedzenia týkajúce sa množstva dodaných živín.
• Pri aplikácii za nevhodných podmienok a pri nesprávnej koncentrácii hnojiva môže dôjsť k poškodeniu porastu.

Pravidlá pre doplnenie živín listovou výživou

Hlavným pravidlom je sústrediť sa na živiny, ktoré sú v deficite. Druhým dôležitým bodom je otázka vhodného termínu aplikácie. Hnojivá pre jesenné ošetrenie ozimín by mali obsahovať najmä P, Mg a S. Zároveň by aplikované hnojivá pred ukončením vegetácie mali mať fyziologicky pozvoľné pôsobenie, aby nedochádzalo k zriedeniu bunkových štiav pred príchodom neskorých mrazov a nezhoršovala sa mrazuvzdornosť rastlín.

V posledných rokoch okrem využívania kvapalných hnojív predstavujú perspektívny trend v listovej výžive poľných a záhradníckych plodín vodorozpustné hnojivá, vyznačujúce sa vysokou čistotou a rýchlou rozpustnosťou. Novinkou v oblasti listovej výživy sú gélové hnojivá, ktoré svojím komplexným zložením makrobiogénnych a mikrobiogénych prvkov spolu s rastovým stimulátorom výrazne vplývajú na intenzitu fotosyntézy.

Rozpoznávanie nedostatkov a prebytkov živín

O potrebe listovej výživy sa rozhodujeme na základe chemických analýzy listov a tiež na základe vizuálnych príznakov deficitu živín. Keď rastlina to často ukáže na listoch, raste alebo úrode.

• Nedostatok dusíka: Môže signalizovať žltnutie listov.
• Nedostatok fosforu: Pri slabom kvitnutí môže chýbať fosfor.
• Nedostatok draslíka: Pri mäkkých a menej chutných plodoch alebo nízkej odolnosti často chýba draslík.

Najčastejšie signály prehnojenia: hnednutie špičiek a okrajov listov, spomalenie rastu napriek „výžive“, zasychanie mladých výhonkov alebo biely povlak na povrchu pôdy v kvetináči. Pri zelenine v skleníku a v nádobách je riziko „presolenia“ pôdy vyššie.

tags: #vyziva #a #hnojenie #zahradnych #plodin