Mak siaty (Papaver somniferum L.) je jednoročná rastlina z čeľade makovitých, ktorá sprevádza človeka už tisícky rokov. Jeho pestovanie má dlhoročnú tradíciu a je významné nielen pre potravinársky priemysel, ale aj pre farmaceutický sektor a liečiteľstvo.
Pestovanie maku siateho na Slovensku
Na Slovensku sa mak siaty pestuje v rámci teplej oblasti, v suchej pod oblasti s miernou zimou. Pôdne typy prevládajú černozeme na sprašiach a karbonátových nivných sedimentoch, ktoré predstavujú stredne ťažké pôdy. Klimatické podmienky s teplotou v januári nad -3ºC a dlhým slnečným svitom (nad 1500 hodín vo vegetačnom období) sú priaznivé pre rastlinnú výrobu nastavenú na maximálnu intenzitu.
V štruktúre výroby je najviac zastúpená potravinárska pšenica, avšak družstvá sa špecializujú aj na pestovanie maku siateho. Rozsahom pestovania 80 až 100 hektárov patria k najväčším pestovateľom na Slovensku s preukázateľnou 30-ročnou tradíciou. Mak sa upravuje do konzumnej čistoty a významná časť produkcie sa predáva priamo konečnému spotrebiteľovi. V tomto roku bolo založených porastov na ploche 108 ha.
Výsev a agrotechnika
Vzhľadom na vysoké zastúpenie pšenice ozimnej v osevnom postupe, sa mak siaty zaraďuje takmer výlučne po tejto plodine. Dôvodom je aj skutočnosť, že po pšenici zostáva pôda bez burín, čo je kľúčové pre drobnosemenné plodiny ako je mak. V družstve uprednostňujú orbovú technológiu, kde po tradičnej podmietke nasleduje jesenná orba. Tá má odburiňujúci účinok a zapracuje pozberové zvyšky do pôdy. Cieľom je dosiahnuť rovný povrch a pôdu čo najlepšej štruktúry, aby sa mak mohol vysievať do hĺbky 1 cm.
„Keďže sa nachádzame v teplej oblasti Slovenska s častým výskytom suchého obdobia skoro na jar, najdôležitejšie je, aby mak vôbec vzišiel,“ konštatuje sa. Hneď, ako sa dá ísť do poľa, snažia sa mak siať v prvý možný deň, aby osivo využilo zimnú vlahu. Mak je plodina, ktorá veľmi dobre využíva zásoby živín z pôdy. Pôdy sú v relatívne dobrom stave, preto sa nehnojí pod mak v predsejbovej príprave fosforom a draslíkom. Z dusíkatých hnojív sa uprednostňuje DASA 26/13 - granulované hnojivo s obsahom síry.
Podmienky pre pestovanie
Mak siaty je jednoročná rastlina, ktorá preferuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH. Seje sa priamo na stanovište na jar (marec-apríl) alebo na jeseň (september-október). Semienka sa vysievajú plytko (0,5 cm) do riadkov vzdialených 20 - 30 cm.
Výsev a výsadba
Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov, na vzdialenosť 10 až 15 cm, aby na 1 m² bolo asi 40 rastlín. Sejeme ho najskôr zo všetkých plodín, dá sa vysievať už „na sneh“, nevadí, že semienka zapadajú snehom, nezmrznú. Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5-6 dní, pri teplote 18-20°C počas 3-4 dní. Časový rámec: mak sa vysieva už vo februári, aj na sneh, pričom najneskôr do konca apríla. Spôsob sejby: osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Semená vysievame len povrchovo, vo vlhkej pôde však vyklíčia aj z hĺbky dvoch centimetrov.
Mak sa seje priamo na stanovište na jar (marec-apríl) alebo na jeseň (september-október). Semienka sa vysievajú plytko (0,5 cm) do riadkov vzdialených 20 - 30 cm. Ideálne podmienky pre sejbu maku ozimného sú v lokalite Šurany začiatkom septembra, aj pre lepšiu využiteľnosť vlahy.
Starostlivosť o rastliny
Mak je potrebné včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotíme na vzdialenosť 10 až 15 cm, na 1 m² by malo byť asi 40 rastlín. Keď mak vzíde, je potrebné udržiavať pôdu okolo riadkov kyprú a bez buriny. Keď už majú 3 až 4 pravé listy, pretrhajte ich na vzdialenosť asi 5 cm. Cieľom tohto zásahu je zabezpečenie ideálnej veľkosti budúcich hlavičiek a aby mala každá rastlina iba jednu hlavičku.
Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte. Pri dlhodobejšom suchu je potrebné mak zavlažovať aspoň raz za týždeň a to hlavne do fázy kvitnutia. Následne mak potrebuje už suchšiu pôdu.
Mak je náročný na „čistotu“ záhona - nedokáže totiž vzdorovať burinám. Záhon je nutné po vyklíčení udržiavať nakyprený a odburinený, rovnako tak je potrebné zabezpečiť stabilnú a rovnomernú zálievku.
Výživa a hnojenie
Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu.
Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív.
Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín.
- Nedostatok dusíka: obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS.
- Nedostatok fosforu: obmedzený rast koreňov, spomalený vývin rastlín, narušený energetický metabolizmus, zníženie hmotnosti rastlín a odolnosti proti poliehaniu. Rastliny tvoria menšie puky s nižším počtom tyčiniek.
- Nedostatok draslíka: ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín, znížená produkcia sušiny, klesá odolnosť proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek.
- Nedostatok vápnika: zhoršenie fyzikálnych, biologických a chemických vlastností pôdy, zvyšuje jej kyslosť a ľahšiu dostupnosť cudzorodých látok pre príjem rastlinami. Znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek.
- Nedostatok horčíka: poruchy rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu.
- Nedostatok síry: obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín.
Pre mak sú nevyhnutné mikrobiogénne prvky B, Zn a Mn. Bór zasahuje do procesu opeľovania, a tým do tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky. Zinok je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, a tým prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien. Mangán je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.
Na jeseň aplikuje AMOFOS. V pestovaní maku sa mu neosvedčilo prihnojenie dusíkom.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Rastliny najčastejšie trpia plesňou makovou - napadnutá rastlina má svetlozelené listy, ktoré sa stáčajú k zemi. Plesni môžeme predísť, pokiaľ budeme mak vysievať na rovnaký záhon aspoň s trojročným odstupom.
Zo škodcov sa vyskytuje najčastejšie voška maková - silný porast odolá škodcovi, no napadnuté rastliny však pri jednotení odstránime. Vyskytnúť sa môže aj krytonosec makovicový a žĺtatka.
Choroby
Pri maku, okrem morenia osiva pred sejbou, existuje aj priama ochrana proti chorobám. Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby. Prvou chorobou, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách je pleseň maková. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Prvá sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktoré je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov znižujú stupeň napadnutia touto chorobou.
Často sa vyskytujúcou chorobou v maku je helmintosporióza, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo a druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín, hlavne mrlíka a lobody. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana porastov spočíva v ich udržaní v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochrane proti škodcom a fungicídnom ošetrení.
Ďalšími patogénmi, ktoré ohrozujú porasty maku sú bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.
Škodcovia
Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov v porastoch maku. Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu. Je to čas invázie krytonosa koreňového. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Chrobáky sú sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku majú zreteľnú bielu bodku, hlava je s pretiahnutým nosom a lomenými tykadlami. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Sú biele, beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku. Môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla je možný foliárny zásah insekticídom, ktorý je závislý od poveternostných podmienok.
V porastoch maku môže významne škodiť voška maková, ktorá vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia.
Významným škodcom maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Majú tmavé telo, husto porastené sivými chĺpkami, na šve kroviek za štítkom je výrazná biela škvrna. Hlava je pretiahnutá do nosa a tykadlá sú lomené. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy, ktoré sú beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté, vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru. Sú, na rozdiel od lariev krytonosa, oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú. Vnútrajšok býva napádaný plesňami. Tento teplomilný chrobák škodí významnejšie iba v najteplejších pestovateľských oblastiach. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody.
Pri domácom pestovaní na malej ploche sa môžete týmto škodcom do veľkej miery vyhnúť používaním namoreného osiva a voľbou lokality, kde nebol mak vysadený min. 3 roky. Jedinou ochranou je mak včas postupne žať a to priebežne, denne alebo každý druhý deň (semeno ale musí byť už tmavé).
Herbicídna ochrana
O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Je ale možnou skutočnosťou, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Príčinou tohto paradoxu je fytotoxicita herbicídov, na ktorú je mak veľmi citlivý. Preto výsledok pestovania maku závisí často od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť. Je to výzva aj pre skúsených agronómov.
Herbicídna ochrana maku je pomerne zložitá. Aplikáciu herbicídov je aj pri maku možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú. Prvá z nich je zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť a potrebujú dostatočný životný priestor.
Pri postemergentnej ochrane je nevyhnutné zohľadňovať viacero faktorov, ktoré podmieňujú úspešnosť použitia herbicídov. Treba mať na zreteli nielen skladbu burín na pozemku, ale najmä vývinové štádium maku, ale aj burín. Zosúladenie všetkých týchto faktorov spolu s poveternostnými podmienkami podmieňuje výber herbicídov, ale aj voľbu vhodného termínu ich aplikácie, a tým úspešnosť ošetrovania porastov.
Z herbicídov využíva v ozimnom maku len Lentipur pre jeho selektivitu k vzchádzajúcim rastlinám maku. Na jar je nutné využiť opravné ošetrenie prípravkami Laudis OD a Starane Forte.
Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody. Mak je veľmi citlivý na nevhodné použitie rôznych pesticídov, ale aj iných prípravkov, vrátane hnojív.
História a pôvod maku siateho
Mak siaty patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Archeologické nálezy dokazujú jeho pestovanie už v dobe kamennej. Starovekí Egypťania a Sumeri ho uctievali ako posvätnú rastlinu, ktorá prinášala spánok a uvoľňovala bolesť. Počas stredoveku sa mak rozšíril do celej Európy a bol pestovaný v kláštoroch pre medicínske účely.
Pôvodne pochádza z Východnej Indie a Turecka. Najstaršie doklady jeho využitia pochádzajú zo 6. tisícročia pred Kr. z oblasti Stredomoria. V Mezopotámii sa využíval ako zdroj pre výrobu ópia. V 9. storočí sa dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny. Na území Česka a Slovenska sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať začiatkom 19. storočia.
V minulosti predstavovala Československá republika jednu z najväčších exportných krajín maku, ktorý sa vyvážal najmä do západnej Európy a Ameriky. V súčasnosti sa mak pestuje v rôznych agroklimatických podmienkach takmer po celom svete: cez Indiu, strednú Európu až po Škandináviu a južnú časť Anglicka. Najväčšie plochy na pestovanie maku siateho sa v súčasnej dobe nachádzajú v Turecku, Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Francúzsku, Španielsku, Rumunsku, Holandsku, ako i na Ukrajine.
Osevný postup
V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osných postupov s repkou ozimnou. Obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv.
Využitie maku siateho
Mak siaty má široké spektrum využitia:
Potravinárstvo
Semienka sú obľúbenou prísadou v gastronómii, najmä pri príprave makového pečiva a dezertov. Makový olej je bohatý na vitamín E, vápnik, železo, horčík a nenasýtené mastné kyseliny. Je jedlý a používa sa ako stolový olej.
Makové semienka sú bohaté na vápnik, železo, horčík a vitamíny skupiny B. Vždy zomeľte len toľko maku, koľko hneď spotrebujete. Má upokojujúce účinky a priaznivý vplyv na zdravotný stav vlasov, nechtov a zubov.
Farmaceutický priemysel
Z jeho toboliek sa získava makové mlieko a olej. Zrelé makovice bez semien (Papaveris maturus fructus) sa využívajú na farmaceutické účely na extrahovanie alkaloidov ako morfín, kodeín, tebaín a papaverín. Z týchto alkaloidov sa vyrábajú liečivá s analgetickými, spazmolytickými a antitusickými účinkami.
Liečiteľstvo
Mak je známy pre svoje liečivé vlastnosti. Ópium, získavané z nezrelých makovíc, má silné analgetické účinky. Je však dôležité poznamenať, že získavanie ópia z nezrelých makovíc je nelegálne a jeho produkcia a obchod podliehajú medzinárodnej kontrole.
V starovekom Ríme bol považovaný za rastlinu pokoja, tíšenia bolesti ale aj smútku. Rimania verili, že mak stvoril boh spánku Hypnos. Naopak, Peržania a Číňania považovali mak a jeho kvety za symbol šťastia, radosti a nespútanosti. Budhisti dokonca verili, že mak sa na zemi objavil po tom, ako Budha raz zaspal a dotkol sa zeme.
Kozmetika
Makový olej je ideálny na veľmi suchú, dehydrovanú a podráždenú pokožku trpiacu ekzémami alebo zápalmi. Účinne regeneruje kožné bunky a zanecháva pokožku jemnú.
Možné riziká a legislatíva
Je dôležité poznamenať, že opakované užívanie morfínu a jeho derivátov zapríčiňuje závislosť. Všetky lieky a prípravky obsahujúce tieto látky sa môžu užívať iba na lekársky predpis. Domáce použitie makoviny (odvar a pod.) je veľmi nebezpečné a absolútne neprípustné!
V západných štátoch sa makové produkty často považujú za nevhodné kvôli čiastočne mylnému predpokladu, že obsahujú návykové látky. V potravinárskom maku, ktorý sa pestuje v Česku, by však morfínu a kodeínu malo byť len nepatrné množstvo. Nedávny výskum uskutočnený lekárskym tímom fakultnej nemocnice v Plzni však naznačuje, že hodnoty týchto látok v krvi by mohli vo výnimočných prípadoch dosiahnuť hodnoty, ktoré síce k navodeniu euforického stavu ešte nevedú, ale mohli by postihnúť reakčnú rýchlosť vodiča.
V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky.
Pestovanie maku siateho na ploche väčšej ako 100 metrov štvorcových na účely výroby omamných a psychotropných látok je možné iba na základe povolenia. Na Slovensku je bez povolenia možné pestovať mak na ploche maximálne 100 m², a to len pre potravinárske účely. Mak sa musí zbierať úplne dozretý, čo sa zistí tak, že makovicou zatrasieme a semená v nej by mali hrkať.
Botanický opis
Mak siaty je jednoročná bylina s vyvinutými mliečnicami, ktoré obsahujú bielu latexovú šťavu (okrem semien). Koreňová sústava je tvorená dužinatým kolovitým koreňom s viacerými bočnými korienkami, rastúcimi do hĺbky 0,75 až 0,85 m. Stonka dorastá do výšky 0,6 až 2,0 m. Listy sú rôznotvarové, kvety sú červené, niekedy ružové a opadavé. Plodom je makovica - mnohosemenná tobolka, ktorá môže byť nepukavá („slepý mak“) alebo pukavá s dierkami („škeriak“). Semená sú modročiernej farby, obličkovitého tvaru, dlhé 1,0 až 1,5 mm.
Kvet sa skladá z dvoch kalíšnych lístkov, ktoré počas rozkvitania opadávajú, a štyroch okrúhlo obrátene vajcovitých korunných lupienkov. Zafarbenie korunných lupienkov je odrodovou vlastnosťou. Kvitne v máji až júni. Generatívne orgány kvetu sú tyčinky (100 až 250 kusov) a semenník (5 až 24 plodolistov). Z každého plodolistu sa počas dozrievania tvorí tzv. bliznový lúč.
V Slovenskej republike a Českej republike sa pestujú rôzne odrody, najmä slovenskej a poľskej proveniencie. Konzumný mak sa pestuje hlavne v strednej Európe.