Referendum predstavuje dôležitý nástroj priamej demokracie, ktorý na Slovensku vyvoláva pravidelné diskusie a petičné aktivity. Bývalý premiér a líder hnutia OĽaNO Igor Matovič je dlhodobo spojený s rôznymi referendovými iniciatívami, či už ako ich priamy aktér, alebo ako výrazný komentátor a ovplyvňovateľ verejnej mienky. V slovenskej politike sa opakovane objavujú snahy využiť referendum na riešenie kľúčových spoločenských problémov alebo na dosiahnutie politických zmien, ako sú napríklad predčasné voľby.
Referendum za predčasné voľby (2021)
Priebeh zberu podpisov a odovzdanie petície
V priebehu roka 2021 sa na Slovensku rozbehla rozsiahla petičná akcia za vypísanie referenda o skrátení VIII. volebného obdobia Národnej rady a vyhlásenie nových volieb do 180 dní od dňa vyhlásenia výsledkov referenda. Zber podpisov sa začal v prvý februárový týždeň. Petičný výbor priviezol do Prezidentského paláca takmer 50 plných škatúľ, v ktorých bolo 84 136 podpisových hárkov. Celkovo petíciu podporilo 585 816 obyvateľov Slovenska, čo predstavuje zhruba 13 percent všetkých oprávnených voličov. Odovzdanie petície sa uskutočnilo v čase, keď sa nová vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) uchádzala o dôveru parlamentu.
Postoj prezidentky a ústavné dilemy
Prezidentka Zuzana Čaputová zatiaľ s vyhlásením referenda váha, pričom k jeho ústavnosti sa vyjadrili viacerí právnici. Napríklad Vincent Bujňák, ústavný právnik z Komenského univerzity, dlhodobo upozorňuje, že skrátenie volebného obdobia nemôže byť predmetom referenda. Odvoláva sa na ústavné obmedzenie referenda, ktorého predmetom nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Podľa neho, ak ústava uvádza, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, „nie je možné skrátenie volebného obdobia prostredníctvom referenda pri aktívnom nesúhlase čo i len jedného zvoleného člena zákonodarného zboru“.
Naopak, advokát Rastislav Luby, ktorý pôsobil v Európskej komisii v Bruseli, je iného názoru a tvrdí, že „referendum o skrátení volebného obdobia parlamentu ústavu neprelamuje“. Ústavný právnik Marián Giba má o takejto referendovej otázke tiež pochybnosti a zdôrazňuje, že „bez ohľadu na referendum sa vedie veľká odborná polemika o tom, či je vôbec v súlade s ústavou, ak sa ústavným zákonom skracuje volebné obdobie“. Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) by bolo vyhlásenie referenda v rozpore s ústavou, keďže občania si volia svojich predstaviteľov na štyri roky a výsledok volieb nie je možné meniť na základe nespokojnosti s ich výsledkom. Predseda Smeru Robert Fico vyjadril obavu, že neúčasť prezidentky pri preberaní petičných hárkov môže naznačovať jej ďalší postup. Peter Pellegrini zase očakáva, že prezidentka sa na Ústavný súd napokon obráti, a ak to má spraviť, „mala by tak spraviť čo najskôr“.
Právnik Bujňák: Referendum o skrátení volebného obdobia poslancov parlamentu by bolo protiústavné
Reakcie politických strán a postoj Igora Matoviča
K iniciatíve za predčasné voľby sa pripojilo viacero občianskych organizácií a záujmových združení, vrátane Konfederácie odborových zväzov (KOZ). Hoci petičná akcia vznikla na základe širokej spoločenskej objednávky a ľudia „nosili podpisy sami, úplne spontánne“, veľkú časť podpisov vyzbierala najmä politická strana Smer a mimoparlamentný Hlas. Predseda Hlasu Peter Pellegrini problém s ústavnosťou tohto referenda nevidí. Strana Hlas plánuje kampaň, ktorá bude ľudí presviedčať, aby využili inštitút referenda ako „po voľbách najsilnejší nástroj“, ktorý im ústava dáva. Smer zase podal návrh na ústavný zákon na skrátenie volebného obdobia. Politológ Tomáš Koziak si myslí, že iniciatíva referenda opozičným stranám nemusí vyjsť.
Štvorica koaličných strán oprávnenosť referenda prirodzene spochybňuje. Podľa ministerky Kolíkovej „vždy sa nájde 350-tisíc ľudí, ktorí sú nespokojní s výsledkom volieb“. Politológ zároveň upozorňuje, že „je možné, že tí, ktorí podpísali, nakoniec k referendu ani neprídu“. Na účasť v referende môže mať vplyv aj vývoj politickej a epidemiologickej situácie - od februára prešla vláda rekonštrukciou, premiéra Igora Matoviča nahradil Eduard Heger (obaja OĽaNO) a epidemiologická situácia sa začala výrazne zlepšovať.
Igor Matovič označil v televíznej diskusii blížiace sa referendum za zbytočné. Presadzuje riešenie dovládnutia tzv. Hegerovej 76-ky. Na druhej strane si myslí, že predčasné voľby sú stále na stole a všetko sa ukáže v referende. Svoj podpis pod „Hegerovu 76-ku“ Igor Matovič doteraz nepridal, pretože si podľa vlastných slov užíva byť posledný. Povedal, že „Rád budem ten symbolický posledný podpis pod Hegerovu 76-ku.“ Dodal, že s poslancom Gyimesim sa nekoordinuje. Podľa politológa sa však k podpore predčasných volieb môže pridať aj trojica mimoparlamentných strán Progresívne Slovensko, KDH a čerstvo zjednotené maďarské strany pod strechou Aliancie, ktorým by predčasné voľby určite vyhovovali, no nechcú byť spájané so stranami, ktoré referendum iniciujú.
Plány OĽaNO na "Hĺbkové superreferendum"
Dlhodobá snaha a vývoj myšlienky
Líder OĽaNO Igor Matovič hovorí o referende už roky a jeho spustenie oznamoval už niekoľkokrát. V minulosti oprášil svoj starší nápad s veľkým referendom už po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, kedy jednou z otázok mali byť aj predčasné voľby. Od tohto nápadu napokon upustil, keďže petíciu pod referendum o predčasných voľbách už zbierali iné iniciatívy. Vtedy nechal Matovič po Slovensku rozlepiť bilbordy so sloganom „Za Slovensko, kde budeme radi žiť“. Propagáciu tohto referenda však zastavila kolízia s komunálnymi voľbami, pretože štátna komisia pre kontrolu volieb a financovania strán rozhodla, že propagácia referenda bude započítaná do nákladov predvolebnej kampane. Matovičovci vtedy uprednostnili kampaň a predseda OĽaNO dokonca pohrozil, že sa obráti na Ústavný súd, keďže to považoval za obmedzenie ústavného práva.
Aktuálne plány a okruh otázok
Hnutie OĽaNO začne už onedlho zbierať podpisy za vypísanie referenda o dvoch desiatkach otázok, ktoré sa týkajú najmä protikorupčnej agendy a zmien v slovenskej politike. OĽaNO už priznalo, že nestíha zozbierať podpisy tak, aby prezident vyhlásil plebiscit na deň parlamentných volieb, ktoré majú byť v poslednú februárovú sobotu alebo 5. Okruh približne 25 otázok, z ktorých asi dvadsiatka bude aj na hlasovacích lístkoch, bude mať OĽaNO k dispozícii v priebehu týždňa. Matovič uviedol, že urobili predvýber z takmer 200 otázok a chcú ich ponúknuť ľuďom na verejnú oponentúru predtým, než ich zaradia do petície.
Medzi už prezradenými otázkami sú napríklad: oddelenie polície, prokuratúry a súdov od štátu (pravdepodobne tri samostatné otázky), hmotná zodpovednosť verejných činiteľov, zákaz účasti schránkových firiem na verejných zákazkách a zákaz poskytovania dotácií firme, ktorá neplatí odvody či faktúry na verejných obstarávaniach. Najviac reakcií v predošlej fáze získali práve otázky o hmotnej zodpovednosti politikov, voľbách cez internet a odchode do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. Líder OĽaNO predpokladá, že prídu aj návrhy na referendové otázky o utečencoch, hoci v užšom výbere zatiaľ žiadna otázka k imigrantom nie je.
OĽaNO tiež navrhuje do referenda otázky týkajúce sa zníženia kvóra pre platnosť referenda a možnosti, aby sa petícia mohla stať návrhom zákona. Jozef Viskupič uviedol, že cieľom zníženia kvóra je vyrovnať podmienky medzi politikmi a občanmi, pričom zdôraznil, že by nemal byť rozdiel, či sa na voľbách zúčastní 17 percent občanov a voľby sú platné, alebo referendom, na ktorom sa musí zúčastniť 50 percent. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Richard Vašečka navrhuje do referenda aj otázky typu, či ľudia chcú, aby manželstvo bolo definované ako zväzok muža a ženy, alebo či chcú, aby deti boli adoptované homosexuálnymi pármi.
Stratégia zberu a podpora
OĽaNO plánuje zhromažďovať otázky niekoľko týždňov. Matovič uviedol, že ich cieľom nie je len zozbierať 350 000 podpisov, ale „zaklopať na každú domácnosť“ a oboznámiť ju s otázkami a ich dôležitosťou. Na presvedčenie ľudí chce predseda hnutia Igor Matovič použiť peniaze, ktoré dostáva OĽaNO zo štátneho rozpočtu, aby „ľudia zobrali moc v kľúčových veciach do svojich rúk“. Igor Matovič uviedol, že o jeho referende sa verejnosť dozvie viac už čoskoro, pravdepodobne „otázka dvoch týždňov“.
Na vyhlásenie referenda je potrebné vyzbierať najmenej 350-tisíc podpisov. Pokiaľ sa do toho matovičovci pustia, podľa všetkého si budú musieť pomôcť sami. Potenciálni spojenci zatiaľ od tohto dávajú ruky preč. Hovorca strany SaS Róbert Buček odkázal, že „Strana SaS v tejto chvíli neplánuje, aby nejakým spôsobom participovala na takomto referende.“ Podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga reagoval, že „Nemám o tom žiadne informácie“. Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár povedal: „Určite mu dám podpis, ale organizuje si to on a je to na ňom, ako to zabezpečí“. V koalícii PS/Spolu nemajú o Matovičovom referende žiadnu vedomosť, hovorkyňa koalície Silvia Hudáčková skonštatovala, že „Igor Matovič nás ohľadom svojich zámerov s referendom neinformoval ani nepožiadal o pomoc“.
Historický kontext a úspešnosť referend na Slovensku
V doterajšej histórii Slovenska sa konalo referendum už osemkrát. Potrebnú účasť, teda aspoň 50 percent oprávnených voličov, sa však podarilo naplniť len raz. Zatiaľ jediné úspešné referendum bolo o vstupe krajiny do Európskej únie. Ostatné stroskotali na nízkej účasti.
Posledné referendum pred aktuálnymi iniciatívami sa konalo v roku 2015. To bolo primárne namierené najmä proti právam párov rovnakého pohlavia. Petíciu za jeho vyhlásenie začala zbierať Aliancia za rodinu v apríli 2014 a v auguste toho istého roku odovzdala potrebný počet podpisov prezidentovi. Napokon však bolo neplatné, pretože sa ho zúčastnilo len 21 percent voličov.
Dôvody spoločenskej nespokojnosti
Petičná akcia za predčasné voľby, rovnako ako plány OĽaNO na rozsiahle referendum, odzrkadľujú širokú spoločenskú nespokojnosť s aktuálnou vládou a jej predstaviteľmi. To, že sa podarilo vyzbierať tak veľa podpisov za taký krátky čas, svedčí o tom, že „určitá skupina ľudí na to má dôvody a tie sú pomerne jasné. Nie sú spokojní s touto vládou a jej predstaviteľmi, so zvládaním pandemickej situácie či s ekonomickou situáciou. Tých dôvodov je veľmi veľa.“
Medzi konkrétne dôvody nespokojnosti s vtedajšou vládou, ktoré boli spomínané v kontexte podpory predčasných volieb, patria:
- (Ne)otvorenie škôl: chaotické oznámenia a zmeny v plánoch.
- Prechod na COVID automat: plošné testovanie s nejasnými podmienkami, ktoré kritizovali aj členovia vlády.
- Problémy s nákupom zdravotníckeho materiálu: Ministerstvo zdravotníctva „zabudlo“ nakúpiť striekačky, čo viedlo k vyhadzovaniu stoviek vakcín na COVID-19, hoci slovenský výrobca na to upozorňoval.
- Zmeny na vedúcich pozíciách: Minister zdravotníctva odvolal zakladateľa a dlhoročného generálneho riaditeľa Východoslovenského ústavu srdcovocievnych chorôb a na jeho miesto dosadil človeka bez relevantných skúseností.